Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/106/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714209897 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8714209897.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právne veci žalobkyne N.. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., P. XXX/XX, zastúpená JUDr. Peter Ďuriš advokát, s. r. o., so sídlom 058 01 Poprad, Sadová 3507/12 proti žalovanému AXA životní pojišťovna, a. s., so sídlom Lazarská 13/8, Praha 2, IČ: 61 859 524, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky v Slovenskej republike: AXA životní pojišťovna a. s., pobočka poisťovne z iného štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 598 079, zastúpený CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972 o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/219/2014 - 282 zo dňa 04.05.2019, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok súdu 1.inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v časti istiny 33,19 Eur a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3.004, 59 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 3.004,59 Eur odo dňa 25.08.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V časti istiny 33,19 Eur s prísl. súd žalobu zamietol. III. Vyslovil, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením. 2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 3 ods. 1, § 39, § 459 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. 3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, a to výsluchom žalobkyne, dokladom predloženým zo strany právneho zástupcu žalobkyne, že žalobkyňa uzatvorila návrh zmluvy investičné dôchodkové sporenie dňa 26.07.2008 ako poistník so žalovanou, čo aj žalobkyňa potvrdila vo svojom návrhu a taktiež vo vyjadrení na pojednávaní a uviedla, že podpísala návrh zmluvy investičné dôchodkové sporenie. Originál zmluvy jej nebol daný, bola jej daná len kópia. Následne sa obrátila priamo na pobočku žalovaného v X. a vyžiadala si originál zmluvy. Žalovaný jej doručil návrh zmluvy na investičné životné poistenie Comfort Plus. Túto zmluvu prvýkrát žalobkyňa uvidela a uviedla, že takúto zmluvu nikdy nepodpísala. Je pravdou, že vkladala fin. prostriedky, avšak mala za to, že jedná sa o investičné dôchodkové sporenie a nie životné poistenie ako jej boli doručené doklady zo strany žalovaného. 4. Žalovaný vždy tvrdil, že žalobkyňa uzavrela takúto zmluvu, t. j. zmluvu o investičnom životnom poistení Comfort Plus. Z tohto dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie na zistenie, či podpis na listine investičné životné poistenie Comfort Plus návrh zmluvy č. XXXXXXXXXX z 31.07.2008 je pravým vlastnoručným podpisom žalobkyne. Súd poveril vypracovaním znaleckého posudku znalca L.. N. R., súdny znalec v odbore písmoznalectvo, odvetvie: ručné písmo, Y. XXXX/X, O.C., ktorý vypracoval znalecký posudok a súdu ho doručil dňa 26.07.2018. Znalec skúmal porovnávacie vzory a ukážky a skúšky podpisov žalobkyne z listín v počte 28 a porovnával jednotlivé vzorky podpisov, porovnával jednotlivé materiály a skúmal sporný podpis na listine investičné životné poistenie a skúmal veľkosť písma, základňu a pozíciu na riadku, sklon písma, výškové pomery, väzbu písma, diakritiku a predovšetkým rozdielne znaky nájdené medzi sporným podpisom a ukážkami, či skúškami podpisov H. U.. V rovine zvláštnej patrí: „dlá“ - v spornom podpise písmeno „d“ imponuje ako „e“. Následne „l“ ako aj „d“ sú písmená úplne bez hornej dĺžky. Písmeno plne absentuje. V porovnávacej vzorke sú síce horné dĺžky písmen „d“ a „l“ skrátené, ale nikdy úplne neabsentujú a je možné ich opticky vždy identifikovať. Taktiež písmeno „á“ nikdy nechýba na rozdiel od sporného podpisu. 5. Zo znaleckého posudku zo záverov vyplýva, že: 1. je možné, aby to bol pravý podpis a druhá alternatíva hovorí, žeby mohlo ísť o pokus o napodobeninu pravého podpisu. Tretia pracovná hypotéza hovorí, žeby mohlo ísť ešte aj o komoleninu vlastného podpisu. V prospech hypotézy falzifikátu vraví celkovo o niečo nižšia kvalita pohybu s neadekvátnymi, či neopodstatnenými odľahčeniami v tlaku, obzvlášť v zóne medzi „k“ a „o“. Medzi pravými podpismi U. nie je ani jediný jej podpis - spomedzi textových ukážok, kde by toto „a“ absentovalo. Zo záverečných sumárov znalca vyplýva, že tak z uvedených znakov ako najhodnotnejšie možno považovať o niečo nižšiu kvalitu pohybu sporného písma v súbehu s neistou prítlakovou dynamikou po „k“ v porovnaní s ukážkami, či skúškami, a to favorizuje hypotézu napodobeniny. Zo záveru znaleckého posudku súd prvej inštancie mal za preukázané, že podpis na listine investičné životné poistenie Comfort Plus z 31.07.2008 nie je pravým podpisom N.. H. U.. 6. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že mal jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa neuzatvorila so žalovaným zmluvu o investičnom životnom poistení Comfort Plus a že finančné prostriedky, ktoré zasielala na účet žalovaného poukazovala v domnienke, že sa jedná o investičné dôchodkové sporenie. To znamená, že žalobkyňa pravdivo tvrdila tie skutočnosti, že neuzatvárala iné poistenie, avšak žalovaný evidoval zmluvu na investičné životné poistenie, ktoré mal súd preukázané znaleckým posudkom, že žalobkyňa neuzatvorila a na uvedenej zmluve nie je podpis žalobkyne, a preto mal súd prvej inštancie za to, že sa jedná v uvedenom prípade o absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný je preto povinný vydať žalobkyni finančné prostriedky, ktoré zasielala na účet žalovaného s tým, že sa jedná o investičné dôchodkové sporenie. Už je len na žalovanom, aby si zistil kto podpísal uvedenú zmluvu, čím sa súd v tomto konaní nebude zaoberať nakoľko mal jednoznačne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k sfalšovaniu listiny a preto žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa nikdy túto zmluvu nepodpísala a žalobkyňa si plnila svoju povinnosť a uhrádzala poistné v presvedčení, že je viazaná zmluvou o investičnom dôchodkovom sporení. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný prijal plnenie z neplatného právneho úkonu, a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. 7. Následne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní vystupuje tiež ako spotrebiteľ a že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a je v rozpore s nekalými obchodnými praktikami, nakoľko občan ako spotrebiteľ uzatváral zmluvu na investičné dôchodkové sporenie, avšak žalovaný sám bez vedomostí žalobkyne si svojvoľne zmenil poistnú zmluvu a zároveň žalovaný si ju aj sám podpísal. Žalovaný tým sklamal dôveru žalobkyne svojím nekalým konaním nakoľko bola asi len náhoda, že žalobkyňa sa domáhala predloženia listiny a žalobkyňa by možno ani nezistila, že zo strany žalovaného došlo k sfalšovaniu jej podpisu. Čo viedlo žalovaného k tomu, že použil takúto praktiku súd prvej inštancie ďalej nerozoberal, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že zmluva o investičnom životnom poistení Comfort Plus zo dňa 31.07.2008 je neplatným právnym úkonom. Súd prvej inštancie túto otázku vyriešil prejudiciálne, a preto súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalovaného došlo k plneniu bez právneho titulu. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, aj keď žalovaný v konaní namietal, že dôkazné bremeno neuniesla, a že predložila kópiu investičného dôchodkového poistenia až na pojednávaní dňa 4.4.2019. Žalobkyňa nenamietala tú skutočnosť, že nepodpísala zmluvy investičné dôchodkové poistenie, avšak namietala, že neuzatvorila zmluvu o investičnom životnom poistení Comfort Plus. 8. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 06.08.2014 oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že túto zmluvu považuje za platnú a že klient sa až do roku 2014 nesťažoval a nenamietal, žeby tento návrh nepodpísal a že dňa 13.08.2008 bol žalovanému doručený návrh Zmluvy investičného životného poistenia Comfort Plus č. XXXXXXXXXX a tento návrh bol podpísaný a obsahoval všetky náležitosti a vznikla poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. To znamená, že zo strany žalobkyne došlo k zisteniu, že jedná sa o absolútne neplatný právny úkon na základe tohto listu dňa 06.08.2014 a následne dňa 25.08.2014 podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, to znamená, že sa nejedná o premlčaný nárok, nakoľko v uvedenom prípade by sa jednalo o dvojročnú premlčaciu lehotu. Neplatnosť právneho úkonu má za následok vznik povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. V konkrétnom prípade sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, a to vydanie finančných prostriedkov, ktoré zasielala žalobkyňa na účet žalovaného, a to titulom dôchodkového sporenia., čo v skutočnosti žalovaný neevidoval, evidoval výlučnej investičné životné poistenie Comfort Plus. 9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), v spojení s ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. Vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pretože bola plne úspešná. Zároveň konštatoval, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to proti I. a III. výroku rozsudku. Žalobcom uvádzané tvrdenie, že poistné bolo uhrádzané žalovanému v nevedomosti, teda v omyle, žalovaný kategoricky odmietol. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o konaní v omyle, ktoré spočívalo v nevedomosti žalobcu, že má uzatvorenú poistnú zmluvu na investičné životné poistenie, ale má naopak uzatvorenú zmluvu o investičnom dôchodkom sporení a sporí si tak na dôchodok, nakoľko žalobca vlastnoručne podpísal poistnú zmluvu, mal reálnu možnosť preveriť si správnosť údajov aj skutočnosti, ktoré mu boli pri podpise poistnej zmluvy predložené zo strany finančného sprostredkovateľa, pričom svojim podpisom potvrdil, že bol s týmto riadne oboznámený. Žalobca riadne uhrádzal poistné v zmysle podpisu. Pri identifikácií platby poistného sám uviedol poznámku, že ide o životné poistenie (trvalý príkaz životná poistka - U. H., N..) uhrádzal poistné zo svojho bankového účtu, ktorý bol označený v samotnom návrhu poistnej zmluvy, čo spochybňuje tvrdenie žalobcu, že poistné platil z nevedomosti. Zároveň žalovaný osobitne poukázal na skutočnosť, že poistné bolo vždy uhrádzané v správnej výške, a to aj napriek skutočnosti, že jeho výška sa v priebehu poistenia menila. Čo rovnako spochybňuje tvrdenia žalobcu, že žalovaný svojvoľne menil produkt poistenia, respektíve obsah zmluvy bez jeho vedomia. Celý znalecký posudok je nepresvedčivý, riadne neodôvodnený, a postavený na hypotézach a nesprávnych hodnoteniach dôkazov vykonaných v rámci znaleckého dokazovania, ktoré žalovaný poprel a negoval. Záver znaleckého posudku nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či sporný podpis patrí žalobcovi alebo nie, čo vyplýva z výkladových pravidiel obsiahnutých v znaleckom posudku, v dôsledku čoho neboli v rámci znaleckého dokazovania jednoznačne a nesporne preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že podpis žalobcu na návrhu poistnej zmluvy nie je pravým podpisom žalobcu. Žalovaný má za to, že zo znaleckého dokazovania vyplynul jednoznačný záver o pravosti podpisu žalobcu na návrhu poistnej zmluvy. Znalec svoj záver o pravdepodobnom falzifikáte podpisu žalobcu na návrhu poistnej zmluvy založil na nesprávnej analýze vybratých prvkov z podpisu žalobcu, respektíve tieto vybraté prvky nekomparoval so všetkými podpisovými vzorkami obsiahnutými v znaleckom posudku, a tak okrem iného dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pravosť podpisu žalobcu nesprávne vyhodnotil. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na formálne nedostatky v zmysle § 17 ods. 4 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by vyhodnotil poistnú zmluvu súd prvej inštancie ako platnú, vzniesol v konaní námietku premlčania. Citoval ustanovenie § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a zároveň uviedol, že z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že tento na základe poistnej zmluvy plnil poistné žalovanému v konkrétnych sumách až do 11.09.2013, ktoré presne uviedol. Vzhľadom na skutočnosť, že na základe dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným došlo k ukončeniu poistnej zmluvy, vrátil žalovaný žalobcovi dňa 16.10.2013 sumu vo výške 33,19 Eur. Žalobca v žalobe zo dňa 25.08.2014 Okresnému súdu Poprad doručenej dňa 25.08.2014, uviedol, že v marci 2014 sa dozvedel, že suma vo výške 3.037, 79 Eur bola uhradená nie na investičné dôchodkové poistenie, ale na investičné životné poistenie Komfort Plus, ktoré ako žalobca tvrdí nikdy neuzavrel a nikdy nepodpísal zmluvu č. XXXXXXXXXX. Z uvedeného vyplýva, že v mesiaci marec 2014 získal žalobca vedomosť o tom, že ako žalobca tvrdí poskytol žalovanému plnenie bez právneho dôvodu. Počnúc týmto momentom začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie žalobcovho domnelého nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá márne uplynula v marci v roku 2016. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na R1/1979 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 06.09.2004 sp.zn. 26Cdo/1161/2003. Z vyššie uvedeného pohľadu platieb tak, ako ich vypísal žalovaný má vyplývať, že žalobca poskytol žalovanému z titulu uzavretia poistnej zmluvy opakované peňažné plnenie. Pokiaľ by medzi stranami sporu neexistoval žiadny právny titul na poskytovanie takéhoto plnenia zo strany žalobcu žalovanému tak, ako to tvrdí žalobca, čo však žalovaný rozporuje, poskytnutím každého peňažného plnenia zo strany žalobcu, respektíve jeho získaním zo strany žalovaného by dochádzalo k žalobcom tvrdenému bezdôvodnému obohateniu žalovaného, a teda trojročná premlčacia doba na uplatnenie jednotlivých dielčích nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia by začala plynúť samostatne vo vzťahu ku každej jednej platbe žalobcu a to v deň, kedy bolo toto plnenie pripísané na účet žalovaného. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14.12.2006 sp.zn. 33Odo/52/2005. Objektívna premlčacia doba vo vzťahu k poslednému peňažnému plneniu poskytnutého žalobcom žalovanému uplynula dňa 13.05.2016. Pri posudzovaní momentu spočívania premlčacej doby k jednotlivým dielčím peňažným nárokom žalobcu je potrebné vziať na zreteľ skutočnosť, že v žalobe bol ako žalovaný označený subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu, a teda nemôže byť nositeľom práv a povinností. Z toho dôvodu momentom podania žaloby nedošlo k spočívaniu premlčacích lehôt vo vzťahu k uplatnenému nároku, nakoľko podaná žaloba vykazovala vady a až ich odstránením dňa 01.10.2014, t.j. zažalovaním subjektu, ktorý môže byť nositeľom práv a povinností došlo k spočítaniu premlčacích lehôt vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žalobca tvrdil v žalobe, že vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor, ako aj na úkor toho, kto toto bezdôvodné obohatenie získal, nadobudol v mesiaci marec 2014. Posledné peňažné plnenie poskytol žalobca žalovanému dňa 11.09.2013. Za daných okolností by žalobca voči žalovanému mohol uplatniť len nároky, ktoré mu vznikli v období odo dňa 01.10.2011, to znamená 3 roky pred uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému na súde, do dňa 01.10.2014, to znamená dátumu uplatnenia nárokov žalobcu na súde, nakoľko subjektívna premlčacia lehota začala plynúť v marci 2014. Nároky uplatnené žalobcom žalobou v znení jej neskoršej úpravy sú teda premlčané do výšky 1.821,23 Eur. To znamená suma pozostávajúca z čiastkových plnení žalobcu poskytnutých žalovanému v období odo dňa 05.08.2008 do dňa 12.09.2011. Čo sa týka vykonaného dokazovania, poukázal žalovaný na to, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, a teda na jeho úkony sa vzťahovali ustanovenia o sudcovskej koncentrácií konania. Napriek uvedenému na pojednávaní dňa 04.04.2019 predložil súdu prvej inštancie dôkaz, pravdepodobne kópiu poistnej zmluvy na dôchodkové investičné poistenie, ktorej rovnopis nebol právnemu zástupcovi žalovanej predložený ani poskytnutý k nahliadnutiu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 291 ods. 3 a § 296 C.s.p. Právne odôvodnil odvolacie dôvody ust. § 363 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, a h/ C.s.p. Citoval ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. a zároveň poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 64/2012 zo dňa 4.7.2012, III.ÚS 508/2011 zo dňa 21.02.2012, III.ÚS 119/03 zo dňa 16.09.2003, a judikát R37/1985. 11. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, ak súd prvej inštancie prihliadol na znalecký posudok, ktorý nespĺňa obsahové a formálne náležitosti znaleckého posudku, zaťažil konanie inou vadou konania. Zároveň súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe znaleckého posudku, ktorého závery sú nejednoznačné, a vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že poistná zmluva je absolútne neplatná a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vôbec sa nevyporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania a bez ďalšieho žalobcovi priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v porovnaní so žalobou zníženú o sumu 33,19 Eur. Pokiaľ sa súd prvej inštancie opomenul vysporiadať s hmotnoprávnou námietkou vznesenou v konaní žalovaným, nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom zároveň zaťažil konanie inou vadou, pretože porušil - opomenul povinnosť vyporiadať sa so všetkými žalovaným predloženými označenými dôkazmi. Vo vzťahu k dokladovaniu žalobcov na pojednávaní dňa 04.04.2019 má žalovaný za to, že ak súd tieto dôkazy, ktoré neboli predložené ani k nahliadnutiu žalovanému, respektíve jeho právneho zástupcovi prial, hoci žalobca bol v konaní zastúpený, a konanie bolo koncentrované zaťažil konanie inou vadou konania. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému nárok na trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % alebo eventuálne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. a III. výroku zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne a konal tak v zmysle § 387 C.s.p. a priznal trovy odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutiu. Žalovaná strana v odvolaní uvádza tie isté dôvody, aké uvádzala počas celého konania a jediná snaha žalovanej strany je čo najdlhšie viesť súdny spor. V prípade námietky premlčania poukázal žalobca na ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná zo strany žalovanej o úmyselné bezdôvodné obohatenie. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa neuzatvorila so žalovaným zmluvu o IŽP Comfort Plus, a že finančné prostriedky, pokiaľ zasielala žalovanej strane mala za to, že sa jedná o investičné dôchodkové sporenie. Žalovaná strana bez vedomia žalobcu menila pôvodne uzavretú zmluvu, respektíve jej obsah z ktorého vyplývali úplné iné práva a povinnosti. V zmysle týchto zmien o obsahu ktorých žalobca nemal vedomosť, a ktoré ani nepodpísal plnil bez toho, aby mal možnosť sa s tým oboznámiť. Všeobecne podľa žalobcu platí, že ak je zmluva písomná napríklad spotrebiteľská, každá zmena jej obsahu musí byť písomná, pred jej zmenou doručená spotrebiteľovi, čo sa v tomto prípade nestalo. Tieto zmeny nepodpísala, práve naopak, podpísala ich zrejme osoba, ktorá pracovala v prospech žalovanej strany. Naďalej trval žalobca na svojich doterajších prednesoch. 13. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Znova zopakoval, že má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam, okrem iného v dôsledku čoho je rozsudok nesprávny. Celý znalecký posudok je nepresvedčivý, riadne neodôvodnený a postavený na hypotézach a nesprávnych hodnoteniach dôkazov vykonaných v rámci znaleckého dokazovania, ktoré žalovaný poprel a negoval. Záver znaleckého posudku nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či sporný podpis patrí žalobcovi alebo nie, nakoľko v provinštančnom konaní nebolo jednoznačne nesporne preukázané, že podpis žalobcu na spornej listine skutočne nie je jeho pravým podpisom, nemožno žalobcovi priznať ním uplatnený, domnelý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v konaní poukázal na formálne nedostatky znaleckého posudku. Nakoľko sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevyporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, nemožno prijať záver okrem iného o tom, že pri hodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. V nadväznosti na žalovaným vznesenú námietku premlčania nebolo možné žalobcovi priznať ním uplatnený domnelý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a III. výroku zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému nárok na trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % eventuálne, aby odvolací súd rozsudok v časti I. a III. výroku zmenil v celom rozsahu, žalobu zamietol a priznal žalovanému trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 14. Ďalšie podania do spisu predložené neboli. 15. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 17. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). 18. Z judikatúry slovenských súdov vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že došlo k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu, a to vo vzťahu k okolnostiam posúdenia plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. 19. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že došlo k naplneniu aj tejto odvolacej námietky, a to pri aplikácií ustanovení o premlčaní. 20. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku. Súd prvej inštancie v bode 10. odôvodnenia uviedol, že žalovaný listom zo dňa 06.08.2014 oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že túto zmluvu považuje za platnú a že klient až do roku 2014 nenamietal, že by tento návrh nepodpísal a že dňa 13.08.2008 bol žalovanému doručený návrh zmluvy investičného životného poistenia Comfort Plus č. XXXXXXXXXX, a tento návrh bol podpísaný a obsahoval všetky náležitosti a vznikla Poistná zmluva č.XXXXXXXXXX. to znamená, že zo strany žalobkyne došlo k zisteniu, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon na základe toho listu dňa 06.08.2014, a následne dňa 25.08.2014 podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. To znamená, že sa nejedná o premlčaný nárok nakoľko v uvedenom prípade by sa jednalo o dvojročnú premlčaciu lehotu. 21. V prípade bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník upravuje tak subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Oprávnený sa môže domáhať svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rámci plynutia oboch lehôt. V prípade, ak dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného obohatenia, nakoľko došlo k jeho premlčaniu. Subjektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 22. Vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe odvolací súd poukazuje na to, že zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova „vedieť mal a mohol“ pritom obsahuje v iných prípadoch, na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. 23. Dôležité je odkedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie odkedy plnila, resp. jej plnenie bolo poskytnuté. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami). Preto nepostačujú pochybnosti, ale to kedy sa dozvie o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia. 24. Možno sa iba domnievať, že súd prvej inštancie v bode 10. hovorí o subjektívnej premlčacej dobe dvoch rokov, keď vyvodzuje plynutie jej začiatku dňom doručenia listu žalovaného zo dňa 06.08.2014, a konštatuje podanie žaloby dňa 25.08.2014. 25. K objektívnej premlčacej dobe odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník v § 107 ods. 2 rozlišuje dve rôzne dĺžky lehôt vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, pričom to, ktorá z nich bude aplikovaná na ten-ktorý prípad bude závisieť od toho, akým spôsobom bolo získané bezdôvodné obohatenie. Občiansky zákonník síce v uvedenom ustanovení hovorí o bezdôvodnom obohatení získanom úmyselne, avšak v uvedenom a ani v inom ďalšom ustanovení nevymedzuje podstatu úmyselného konania. Z uvedeného dôvodu preto treba z hľadiska právnej teórie vychádzať z právnej úpravy úmyselného zavinenia podľa definície úmyselného zavinenia upravenom v Trestnom zákone. O priamy úmysel tak ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho aj získať chcel. O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím konaním obohatenie, ktoré mu nepatrí, môže získať a s týmto následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený. Pre oba prípady je rozhodujúcim znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa neoprávnene obohatil o tom, že svojím konaním získava alebo môže získať hodnoty vyjadriteľné v peniazoch, ktoré mu nepatria. 26. Vo vzťahu k aplikovaniu desaťročnej alebo trojročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na bod 42. v spojení so záverom Písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. 27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalovaného, že sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne nevyporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania je dôvodná. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že sa nejedná o premlčaný nárok skutočne nepostačuje. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.04.2019 vyplýva, že právna zástupkyňa žalobkyne tvrdila, že na strane žalovaného šlo o úmyselné konanie, to znamená, že sa aplikuje desaťročná premlčacia lehota z dôvodu, že podpisy boli sfalšované. Zároveň mala za to, že vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Otázkou aplikácie trojročnej alebo desaťročnej premlčacej lehoty, ale ani dobrými mravmi sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Žalobkyňa tvrdila, že uzavrela so žalovaným iný zmluvný typ, a to konkrétne investičné dôchodkové poistenie. Toto žiadnym spôsobom v konaní nemala preukázať. Následne právna zástupkyňa žalobkyne predložila súdu fotokópiu návrhu zmluvy a popis produktu do spisu. Na otázku sudkyne na právneho zástupcu žalovaného, z akého dôvodu bola uzavretá nová zmluva, tento uviedol, že on je právny zástupca, nevie sa vyjadriť ku skutkovým veciam, nebola pri uzatváraní zmluvy. Zároveň poukázal na to, že dôkaz, ktorý bol teraz predložený do súdneho spisu zo strany žalobcu doposiaľ v konaní predložený nebol, konanie je skoncentrované a žalobca je právne zastúpený. Z toho dôvodu navrhla, aby sa na tento dôkaz neprihliadlo. 28. Ani na túto námietku žalovaného súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval. Teda nevyporiadal sa s otázkou prečo zobral tento dôkaz do úvahy. Možno iba dedukovať, že to bolo z dôvodu, že ide o spotrebiteľskú vec. Tak, ako to uviedol v bode 8. odôvodnenia. 29. Zároveň žalovaný v odvolaní tvrdí, že v prípade, že by súd akceptoval, že žalobkyňa podpísala inú zmluvu, trojročná premlčacia doba na uplatnenie jednotlivých dielčích nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia by začala plynúť samostatne vo vzťahu ku každej jednej platbe žalobcu a to v deň, kedy bolo toto plnenie pripísané na účet žalovaného. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.12.2006 sp.zn. 33Odo/52/2005. K tomu uviedol, že vzhľadom k poslednému peňažnému plneniu poskytnutému žalobcom žalovanému táto doba uplynula dňa 13.05.2016. Zároveň sa zaoberal aj otázkou spočívania premlčacích dôb. 30. Na uvedené otázky nastolené žalobcom v odvolaní nemožno nájsť odpovede v dôvodoch rozsudku súdu prvej inštancie. Aj napriek tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania už v priebehu konania na súde prvej inštancie. 31. Žalovaný nesúhlasí ani so závermi súdu prvej inštancie, že podpis na listine investičné životné poistenie Comfort Plus z 31.07.2008 nie je pravým podpisom N.. H. U.. Ani s tým, že malo byť jednoznačne preukázané, že žalobkyňa neuzatvorila so žalovaným zmluvu o investičnom životnom poistení Comfort Plus a že finančné prostriedky, ktoré zasielala na účet žalovaného poukazovala v domnienke, že sa jedná o investičné dôchodkové poistenie. Súd prvej inštancie jednoznačne vysvetlil, že sa nebude zaoberať tým, kto podpísal uvedenú zmluvu, že je to na žalovanom s tým, že má jednoznačne za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k sfalšovaniu listiny a preto žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa zmluvu nepodpísala a plnila si svoju povinnosť uhrádzať poistné v presvedčení, že je viazaná zmluvou o investičnom dôchodkovou sporení. Na rozdiel od žalovaného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vysvetlil prečo má za to, že podpis na listine investičné životné poistenie Comfort Plus z 31.07.2008 nie je pravým podpisom N.. H. U., keď uvádza, že zo záverečných sumárov znalca vyplýva, že tak z uvedených znakov, ako aj najhodnotnejšie možno považovať o niečo nižšiu kvalitu pohybu sporného písma v súbehu s neistou prítlakovou dynamikou „k“ v porovnaní s ukážkami, či skúškami a to favorizuje hypotézu napodobneniny. Zároveň podľa názoru odvolacieho súdu, súd 1. inštancie aj v bode 4 riadne vysvetlil, že mal preukázané výsluchom žalobkyne a dokladom predloženým zo strany právneho zástupcu žalobkyne, že žalobkyňa uzatvorila návrh zmluvy Investičné dôchodkové sporenie dňa 26.07.2008 ako poistky so žalovanou, čo aj žalobkyňa mala potvrdiť svojim návrhom, a taktiež vo vyjadrení na pojednávaní a uviedla, že podpísala návrh zmluvy investičné dôchodkové sporenie. Originál zmluvy jej nemal byť daný, bola jej daná len kópia, následne sa obrátila priamo na pobočku žalovanej v Bratislave a vyžiadala si originál zmluvy. Žalovaný jej doručil návrh zmluvy na investičné životné poistenie Comfort Plus. Túto zmluvu prvýkrát mala žalobkyňa vidieť, pričom uviedla, že takúto zmluvu nikdy nepodpísala. Finančné prostriedky vkladala, ale mal a za to, že sa jedná o investičné dôchodkové sporenie a nie životné poistenie, ako jej boli doručené doklady zo strany žalovaného. Tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 16. svojho odôvodnenia neplatnosť právneho úkonu má za následok vznik povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Otázka či nárok je alebo nie je premlčaný a v akom rozsahu však zodpovedaná riadne nebola. Preto súd 1. inštancie predčasne žalobe vyhovel. 32. Výrok o zmietnutí žaloby v napadnutej časti II., čo do istiny 33,19 Eur odvolaním napadnutý nebol. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil rozsudok súdu 1. inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v časti istiny 33,19 Eur a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, postupom podľa ust. § 391 C.s.p. 33. Úlohou súdu prvej inštancie bude znova vo veci konať v napadnutej časti v intenciách naznačených odvolacím súdom, a opätovne preskúmať dôvodnosť žaloby. Zároveň charakter vzťahu medzi sporovými stranami, dôvodnosť a výšku žalobkyňou požadovaných súm, zaoberať sa riadne námietkou premlčania vznesenou žalovaným, preskúmať všetky odvolacie námietky žalovaného, ale aj otázky, ktoré nastolila žalobkyňa vo svojom vyjadrení. Následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť. 34. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.