Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 22CoE/16/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715205461 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8715205461.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J. W. XXXX/XX, o vymoženie sumy 285,76 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er/316/2015 - 19 zo dňa 11. júla 2018 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 23359/15. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 09.06.2006 sp. zn. SR 1846/06, pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. 7102696 uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 17.01.2006. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 44 ods. 2, 3, § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní opierajúc sa o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 207/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV ÚS 55/2011, IV ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej republiky II ÚS 2164/2010, prijaté stanovisko spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-240/98 až C-244/98, C-618/10, C-168/05, C-243/08, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku exekučný súd vyhodnotil uzatvorenú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej medzi oprávneným a povinnou vznikol spotrebiteľský vzťah. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka vo veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde, a to aj v prípade zdanlivej možnosti voľby. Exekučný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky ako súčasti Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17, je neprijateľnou podmienkou, je v rozpore s citovanými ustanoveniami a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Vopred naformulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, povinnej a je preto podľa § 53 ods. 4 OZ neplatná. Ide o prípad absolútnej neplatnosti, na ktorú prihliada súd ex offo. Neplatná rozhodcovská doložka znamená nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Na základe neplatného rozhodcovského rozsudku nemôže byť vykonávaná exekúcia. Z týchto dôvodov exekučný súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na skutočnosť, že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. 3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v súlade s § 470 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom k 31.03.2017 v zmysle § 243h ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 4. Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vo veci, je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011). 5. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predložený rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc založil na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17/, na ktoré všeobecne odkazuje Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 17.01.2006. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že táto rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci. 6. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, a povinnou, fyzickou osobou, nepodnikateľom, ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah. Použitie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj ostatných právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda nie je vylúčené. 7. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka tak netransparentne splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej úverovej zmluvy. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). 8. Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami a k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Navyše, z obsahu spisu, formy všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré neboli povinnou osobitne podpísané, ani nijako nevyplýva, že by mali zaväzovať práve tohto účastníka zmluvného vzťahu, tu povinnú. 9. Vo vzťahu k dôvodom neplatnosti predloženej rozhodcovskej doložky a s tým súvisiacej materiálnej nevykonateľnosti predloženého rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Dôkazom toho, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku, je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej doložky ako neoddeliteľnej súčasti Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, predloženie povinnej bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú doložku neuzavrieť. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. 10. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky formulárovej zmluvy. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. 11. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou či rozhodcovskou doložkou je potrebné uviesť, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany platne delegujú právomoc. Často je rozhodcovská doložka koncipovaná len ako súčasť všeobecných zmluvných podmienok typovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu určená súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch sporových strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva (doložka) nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú plne namieste obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať a jej postavenie je tak znevýhodnené. 12. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre povinnú osobu ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý dlžník výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Dlžník, ktorý by sa rozhodol osobitne, individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, čo je aj zmyslom osobitného vyjednávania zmluvných podmienok, pretože inak by individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Ak si má zmluvná strana individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, je to z dôvodu, že to má mať pre istý osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená osobe v postavení dlžníka, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený, veriteľ, poskytovateľ úveru a dodávateľ služby, sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. 13. Podstatnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, na ktoré odkázal tiež exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daní jej neplatnosť podľa § 39 OZ a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 4 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, v zmysle ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné. 14. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné podmienky je bezpochyby možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale predložená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. 15. Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Zohľadniac skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 09.06.2006 sp. zn. SR 1846/06 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté. 16. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že exekučný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a neskúmal, či medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo k uzavretiu samostatnej rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Exekučnému súdu bola predložená kópia Zmluvy o úvere s jej neoddeliteľnou súčasťou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Vyplýva z toho, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, pričom túto skutočnosť nevyvrátil ani samotný oprávnený tým, aby spolu s odvolaním predložil konajúcemu súdu platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu. 17. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol. 18. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku). 20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).