Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/51/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715212336 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8715212336.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: BZ, spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 50/E, 831 04 Bratislava, IČO: 00 684 473, zastúpeného Mgr. Stanislavom Fekete, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad, IČO: 37789414, proti žalovanému: Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, so sídlom Wolkerova 466, 058 49 Poprad, IČO: 36 479 560, zastúpenému JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 42241740, o náhradu škody v sume 3.700,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 16Cb/117/2015-174 z 20. mája 2019 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.700,- eur a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že kúpnou zmluvou zo dňa 26.09.2007 uzavretou medzi žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou H.-Z., J.. J. S..Z.. ako predávajúcim, zastúpeným E. Q., konateľom bol predaný pozemok - parcela č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 9540 m2 , zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. H.. 3. Zo správny doručenej prostredníctvom elektronickej pošty zo dňa 27.01.2015 súd zistil, že žalobca prostredníctvom splnomocnenej osoby zaslal E. Q. a O. C., predsedníčke predstavenstva žalovaného návrh zmluvy o zriadení vecného bremena a žiadal o jej pripomienkovanie. 4. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vypracovaným spoločnosťou G. H., J..S..Z.. k 09.10.2014 bolo zakreslené zamýšľané priestorové usporiadanie príjazdovej komunikácie na časti pozemku žalovaného. Tento geometrický plán bol následne súčasťou návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena. Geometrický plán predpokladal zriadenie vecného bremena na zabezpečenie zásobovania obchodného centra P. na časti pozemku žalovaného a tiež vecného bremena na uloženie inžinierskych sieti. 5. Zo správny doručenej prostredníctvom elektronickej pošty zo dňa 28.07.2014 súd zistil, že S. E., zamestnanec žalovaného potvrdil doručenie správy žalobcu zo dňa 25.07.2014, obsahom ktorej bol popis zmeny koordinačného výkresu stavby P. H. a prílohou bola finálna verzia výkresu. Súčasne žalobca deklaroval snahu o uzavretie zmluvy o vecnom bremene spočívajúcom v uložení inžinierskych sieti a v práve prechodu a prejazdu na časti pozemku žalovaného. Žalobca v správe potvrdil možnosť parkovania autobusov v priestoroch priľahlej parkovacej plochy. 6. Z LV č. XXXX pre obec H. súd zistil, že vlastníkom parcely parc. č. XXXX/XXX je žalobca. 7. Z územného rozhodnutia Mesta H. zo dňa 27.10.2014, č. XXXXX/XXXX/XXXX-Z.-E. súd prvej inštancie zistil, že v bode 18 stavebný úrad uložil žalobcovi povinnosť k žiadosti o vydanie stavebného povolenia predložiť doklad o vlastníckom, resp. inom práve k pozemkom, ktoré sú dotknuté stavbou a ktoré nie sú vo vlastníctve navrhovateľa, napr. zmluvu o zriadení vecného bremena a pod. V časti J. XXX súčasne stavebný úrad konštatoval, že tento stavebný objekt je tvorený stavebnými objektmi J. XXX.X Parkoviská a spevnené plochy, J. XXX.X Zásobovací dvor a J. XXX.X Oporné múriky a rampy. Vnútroareálová doprava OC je riešená oddelením osobnej automobilovej dopravy od nákladnej dopravy zásobovania. Parkovisko OC bude sprístupnené cez stykovú križovatku, ktorá je riešená ako J. XXX.X Vjazd a úprava miestnej komunikácie. Komunikácie a parkovisko budú po obvode a v styku so zeleňou lemované zvýšenými betónovými obrubníkmi, chodníky od zelene budú oddelené záhonovými obrubníkmi. Usmernenie dopravy na parkovisku bude zvýraznené o zvýšené ostrovčeky. Komunikácie medzi parkoviskami budú obojsmerné, šírky 6,5 m, komunikácia pozdĺž OC je šírky 6,0 m. Vjazd a výjazd na parkovisko je pripravovaný cez systém závor s fyzickými ostrovčekmi. Navrhované státia sú kolmé o rozmeroch 2,5 m x 5 m; státia pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie a pre vozidlá s dieťaťom vybavené autosedačkou budú šírky 3,5 m. Samostatné hlavné zásobovanie bude riešené zásobovacím dvorom, kde je navrhnuté umiestnenie zásobovacej rampy nepravidelného tvaru o rozmeroch 3,60 m x 20,00 m + 17,525 m x 5, 10 m a znížený vjazd pre zásobovaciu nákladnú a prepravnú techniku. Oporné múriky a rampy budú zabezpečovať prekonanie výškových rozdielov medzi spevnenými plochami parkoviska OC a úrovňou parkoviska pred objektom T. a spevnenými plochami areálu SAD. Objekty, ktoré sú súčasťou tohto stavebného objektu budú umiestnené podľa situácie osadenia stavby na pozemkoch, o.i. parc. č. XXXX. V časti J. XXX Dopravné napojenie rozhodnutie konštatuje, že rieši tri samostatné stavebné objekty, ktoré spolu súvisia a to J. XXX.X Vjazd a úprava miestnej komunikácie rieši vjazd na parkovisko obchodného centra pozdĺž oplotenia susednej parcely č. XXXX na západnom okraji stavebného pozemku tak, aby zakružovací oblúk vjazdu v smere od veľkej nebol bližšie k oploteniu ako 50 cm, výjazdová strana sa rozšíri tak, aby sa vytvorilo miesto (riadiaci pruh) pre každý smer odbočenia a úprava miestnej komunikácie bude predstavovať obojstranné rozšírenie vozovky E. pre vloženie odbočovacieho pruhu v smere od železničnej stanice. 8. Proti rozhodnutiu Mesta H. zo dňa 27.10.2014, č. XXXXX/XXXX/XXXX- Z.-E. podal odvolanie žalovaný. Namietal, že stavebný úrad sa nevysporiadal s podmienkou žalovaného, ktorú mal tento doručiť dňa 15.10.2014. V texte žalovaný odkazuje na podmienku, kde súhlasí s umiestnením stavby za predpokladu, že bude medzi žalovaným a žalobcom vopred dohodnuté a zmluvne upravené právo prístupu a prejazdu po parcele č. XXXX vo vlastníctve žalovaného. Podľa žalovaného mala byť podmienka zapracovaná do územného rozhodnutia. 9. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov zo dňa 14.01.2015, č. Z.-H.-Z.- XXXX/XXXX/XXXX/ŠSS-W. súd zistil, že odvolanie žalovaného správny orgán zamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta H.. K námietkam žalovaného správny orgán uviedol, že stavebný úrad v predmetnom rozhodnutí v podmienke č. 18 pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu navrhovateľa zaviazal k tomu, že k žiadosti o vydanie stavebného povolenia má predložiť doklad o vlastníckom, resp. inom práve k pozemkom, ktoré sú dotknuté stavbou a ktoré nie sú vo vlastníctve navrhovateľa, napr. zmluvou o zriadení vecného bremena a pod. Z uvedeného vyplýva, že splnením podmienky spoločnosti SAD, a.s. Poprad o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu je navrhovateľ zaviazaný podmienkou č. 18 územného rozhodnutia až v stavebnom konaní tak, ako to ukladá § 58 ods. 2 stavebného zákona. 10. Žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 15.10.2014 k územnému konaniu uviedol, že „ s umiestnením stavby „Obchodné centrum P., K.. D. V., H. súhlasíme s podmienkou zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu po časti našej parcely podľa podmienok vlastníka nehnuteľnosti so spoločnosťou P., ktoré nebudú vlastníka obmedzovať pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme, o ktorých je potrebné medzi účastníkmi rokovať.“ Súčasne žiadal stavebný úrad, aby územné konanie rešpektovalo povinnosť zriadenia vecného bremena. Stanovisko je podpísané jedinou osobou, a to predsedníčkou predstavenstva O. C.. 11. Faktúrou č. X/XX/XX dodávateľ T., J..S..Z.. žalobcovi fakturoval za dodatok projektu pre územné rozhodnutie a príslušnú inžiniersku činnosť na stavbe OC P. sumu 1.600,- eur. 12. Faktúrou č. XXXXXXX dodávateľ J. H., I..J.. ako dodávateľ fakturoval žalobcovi za vypracovanie čiastkovej zmeny projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie sumu 2.100,- eur. 13. Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že predsedníčkou predstavenstva je O. C., predstavenstvo má 3 členov. Vo všetkých veciach v mene spoločnosti sú oprávnení podpisovať všetci členovia predstavenstva, pričom je potrebný podpis dvoch členov predstavenstva. 14. Z výzvy na splnenie povinností zo Zmluvy o výkone činnosti pri realizácii projektu zo dňa 30.01.2015 mal súd preukázané, že spoločnosť P. J. S. R..Z..J.. žalobcu vyzvala na splnenie povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy, so zvýraznením konkrétnych termínov postupu prác. 15. Výzvou na splnenie povinností zo Zmluvy o výkone činnosti pri realizácii projektu zo dňa 16.02.2015 spoločnosť P. J. S. R..Z..J.. žalobcovi oznámila, že zmluva obsahovala dohodnutú dispozíciu areálu s tým, že zmeny dispozičného riešenia neboli vykonané na základe požiadavky spoločnosti P. J. S. R..Z..J.. Súčasne spoločnosť trvala na zabezpečení riešenia zásobovania cez pozemok žalovaného. 16. Výzvou na splnenie povinností zo Zmluvy o výkone činnosti pri realizácii projektu zo dňa 15.04.2015 spoločnosť P. J. S. R..Z..J.. žalobcu opätovne vyzvala na splnenie povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy najneskôr do 30.04.2015. 17. Z územného rozhodnutia Mesta H. zo dňa 13.01.2016, č. XXX/XXX/XXXX-Z.-E. súd zistil, že uvedeným rozhodnutím stavebný úrad nahradil pôvodné územné rozhodnutie Mesta H. zo dňa 27.10.2014, č. XXXXX/XXXX/XXXX-Z.-E. s tým, že v časti J. XXX Dopravné napojenie sa už parcela č. XXXX neuvádza. 18. Z návrhu na vydanie zmeny územného rozhodnutia bolo zistené, že uvedeným návrhom žalobca žiadal o vydanie zmeny územného rozhodnutia, a to v súvislosti so zmenou zamýšľaného dopravného napojenia v dôsledku nesúhlasu žalovaného s uzatvorením zmluvy. 19. Z námietok žalovaného adresovaných Mestu H. zo dňa 22.12.2015 súd zistil, že žalovaný nesúhlasil s dôvodom pre povolenie zmeny územného rozhodnutia a žiadal, aby tento dôvod v rozhodnutí nebol uvedený. Námietky podpísala podpredsedníčka predstavenstva R. G.. 20. Výzvou na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.03.2015 žalobca žalovaného informoval o snahe uzatvoriť zmluvu, ktorú v prílohe priložil. 21. Žiadosťou o poskytnutie podpory adresovanou M. F. E. zo dňa 04.05.2015 žalobca uvedený subjekt oslovil so žiadosťou o podporu pri komunikácii so žalovaným. Rovnakú žiadosť žalobca zaslal spoločnosti Q.S. T., J.. J. S.. Z.. a tiež žalovanému, čo doložil podacími poštovými lístkami, pričom návrh zmluvy spolu s listom vlastníctva a geometrickým plánom tvoril prílohu žiadosti. 22. Predmet sporu právne posúdil prvoinštančný súd podľa § 415, § 420, § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 23. V nadväznosti na citované ustanovenia mal preukázané, že žalovaný porušil povinnosť uloženú mu v ust. § 415 Občianskeho zákonníka a z porušenia tejto povinnosti mu vznikla zodpovednosť za škodu. Vychádzal z toho, že v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka je prevenčná povinnosť vyjadrením všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov v občianskoprávnych vzťahoch, preto za jej porušenie sa považuje akékoľvek konanie, ktoré má za následok vznik škody, a ktoré je v rozpore s touto právnou povinnosťou, a to aj za predpokladu, že nedochádza zároveň k porušeniu osobitnej právnej povinnosti. Zdôraznil, že žalovaný vyjadril súhlas k územnému konaniu v súvislosti s navrhovaným čiastočným využitím dotknutého pozemku a zároveň stanovil podmienky jeho využitia. Mal za to, že uvedený prejav žalovaný nemôže svojvoľne zrušiť, či zmeniť, ani jeho existenciu ignorovať, či ignorovať akúkoľvek súvisiacu komunikáciu. Napriek tomu sa žalovaný obmedzil výlučne na negatívne stanoviská a podania adresované správnemu orgánu. 24. Po špecifikácii predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti súd prvej inštancie uviedol, že všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Súd mal za to, že predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného je, že porušil prevenčnú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil žalobcovi škodu, ktorá bola vyčíslená na 3.700,- eur. 25. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že bezdôvodným odopretím komunikácie zo strany žalovaného po udelení súhlasu s územným konaním je dôležitou, podstatnou a značnou príčinou, v dôsledku ktorej vznikla žalobcovi škoda. Žalobca si opakovane plnil tzv. zakročovaciu povinnosť v zmysle ust. § 417 Občianskeho zákonníka, avšak napriek snahám nedokázal spôsobeniu škody žalovaným zabrániť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu spôsobenej škody vo výške 3.700,- eur z titulu uhradených faktúr za vykonané zmeny v projektovej dokumentácii spoločnosťou T., J..S..Z.. v sume 1.600,- eura a spoločnosťou J. H., I..J.. v sume 2.100,- eur. 26. O trovách konania rozhodol súdu prvej inštancie podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 27. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne skutkové tvrdenia a nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. 28. Nesprávne skutkové zistenia videl žalovaný v konštatovaní súdu, že žalovaný bezdôvodne odoprel komunikovať so žalobcom po tom, čo žalovaný udelil súhlas s územným konaním. Nepoprel, že z jeho strany bol daný prísľub so zriadením vecného bremena, a to v znení uvedenom v stanovisku žalovaného zo dňa 15.10.2014 adresovanom stavebnému úradu, v zmysle ktorého „ s umiestnením stavby obchodného centra P. súhlasí, ako aj s podmienkou zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu po časti parcely žalovaného podľa podmienok vlastníka (žalovaného) a spoločnosti P., ktoré nebudú vlastníka (žalovaného) obmedzovať pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme, o ktorý je potrebné medzi účastníkmi rokovať.“ Znamená to, že k udeleniu súhlasu v rámci územného konania došlo iba za podmienky dohody medzi stranami, ktorá by zohľadňovala skutočnosť, že pozemok, na ktorom by bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu je využívaný žalovaným ako nástupište, resp. autobusová stanica, teda je nepretržite využívaný autobusmi a cestujúcimi, teda bolo potrebné rešpektovať prevádzku autobusovej stanice, pohyb cestujúcich ako aj premávku autobusov, ich časy odchodov a príchodov, čo musí byť striktne dodržiavané. Vyslovil názor, že stanovisko predložené k územnému konaniu v žiadnom prípade nie je možné považovať za prísľub zriadenia vecného bremena adresovaný žalobcovi, keďže tento bol adresovaný stavebnému úradu, preto sa žalobca nemôže domáhať náhrady škody z predzmluvnej zodpovednosti s odvolaním na stanovisko, ktoré bolo adresované inému subjektu, než žalobcovi. Zdôraznil, že žalobcovi muselo byť zrejmé, že podmienky zriadenia vecného bremena budú vecou vzájomných rokovaní, a teda, že k uzatvoreniu zmluvu nemusí vôbec dôjsť. Vo vzťahu k predbežnému stanovisku žalovaný upriamil pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť uvádzanú na pojednávaní dňa 03.05.2019 v tom zmysle, že stanovisko predložené v územnom konaní bolo podpísané predsedníčkou predstavenstva H. C., pričom v zmysle výpisu z Obchodného registra, platného v čase podpísania stanoviska, bolo na právne záväzné konanie v mene žalovaného potrebné, aby boli písomnosti podpísané dvomi členmi predstavenstva. Z tohto hľadiska predstavuje stanovisko z 15.10.2014 neplatný právny úkon, ktorou skutočnosťou sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal. 29. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením prvoinštančného súdu, že k vzniku škody došlo v dôsledku bezdôvodného odopretia komunikácie zo strany žalovaného po udelení súhlasu s územným konaním. Poukázal na zápisnicu z pojednávania z 03.05.2019, na ktorom sám splnomocnený zástupca žalobcu konštatoval, že mal za účelom rokovaní o zriadení vecného bremena asi 10 stretnutí s H. C. a asi 3 - 4 stretnutia s pánom E. Q.. Taktiež v rámci záverečnej reči žalobca konštatoval, že rokovania o uzatvorení zmluvy o zriadení vecného bremena a o podmienkach tohto trvali takmer 2 roky. Ak teda konajúci súd konštatoval, že nárok žalobcu priznal z dôvodu bezdôvodného odmietnutia komunikácie žalovaného a z dôvodu ignorovania komunikácie žalovaným, tak z uvedených tvrdení zástupcov žalobcu je zrejmé, že rokovania prebiehali a boli intenzívne. Zdôraznil, že k uzatvoreniu zmluvy o vecnom bremene v konečnom dôsledku nedošlo z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalovaného, ale výlučne z dôvodu vzájomných návrhov zmluvných podmienok, ktoré neboli stranami akceptovateľné. Zo strany žalovaného tak nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti a neboli splnené podmienky na náhradu škody. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa strany nedohodli na obsahu a podmienkach zriadenia vecného bremena, nepristúpili k podpisu zmluvy. V závere odvolania žalovaný poukázal na skutočnosť, že je to práve žalobca, ktorý konal v rozpore s prevenčnou povinnosťou, resp. neobozretne, keď k rokovaniam o obsahu zmluvy o zriadení vecného bremena pristúpil až po vypracovaní projektovej dokumentácie a konaniach vedených stavebným úradom. Keď chcel mať žalobca istotu, že vecné bremeno bude zriadené, tak mal k rokovaniam pristúpiť pred alebo počas vypracovávania projektovej dokumentácie a pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 30. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 05.08.2019. Zdôraznil, že so žalovaným začal rokovať už v procese prípravy projektu stavby, aby do tohto projektu mohli byť zapracované aj pripomienky žalovaného a aby tak mohlo dôjsť k úspešnej realizácii projektu. Práve v rámci týchto rokovaní sa uskutočnilo medzi účastníkmi konania viac ako 10 stretnutí, ktorých sa zo strany žalovaného zúčastňovala pani O. C., predsedníčka predstavenstva žalovaného a H. S. E. - zamestnanec žalovaného, ktorý bol poverený riešiť technické otázky. Žalovaný teda prejavil aktívny záujem o predzmluvné rokovania a vnášal v ich priebehu svoje pripomienky, ktoré boli následne zapracované do projektovej dokumentácie. Výsledkom týchto rokovaní bola finálna verzia koordinačného výkresu stavby, ktorú mal žalovaný k dispozícii už 28.07.2014. Až po zapracovaní relevantných pripomienok žalovaného podal žalobca dňa 17.09.2014 žiadosť o vydanie územného rozhodnutia. Stanovisko žalovaného zo dňa 15.10.2014, v ktorom žalovaný vyjadril súhlas s podmienkou zriadenia vecného bremena preto u žalobcu vzbudilo dôvodné očakávanie, že dôjde k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena, keďže technické otázky, ktoré sa týkali rozsahu a realizácie práva prechodu a prejazdu už boli predmetom predchádzajúcich rokovaní. Žalobca zdôraznil, že žalovanému nič nebránilo už na začiatku rokovaní, prípadne v ich priebehu vyjadriť nesúhlas so zriadením vecného bremena, a to na základe vecných dôvodov. Žalobca by sa tak vyhol úprave projektu a s tým spojenými dodatočne vynaloženými nákladmi. Z hľadiska uplatneného nároku považoval žalobcu námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že záväzné stanovisko žalovaného bolo podpísané len jedným štatutárom spoločnosti za bezpredmetnú, keďže aj prípadná neplatnosť predmetného stanoviska nemá žiaden vplyv na uplatnený nárok žalobcu z titulu porušenia prevenčnej povinnosti žalovaného v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. 31. K tvrdeniu žalovaného o intenzívnych rokovaniach po dobu asi 2 rokov žalobca zdôraznil, že podstatná časť rokovaní medzi účastníkmi konania sa udiala ešte v období pred začatím územného konania, v súvislosti s čím poukázal na e-mail zo dňa 25.07.2014 a jeho prílohy. Tvrdenia žalovaného, že k uzavretiu zmluvy o vecnom bremene nedošlo výlučne z dôvodu vzájomných návrhov zmluvných podmienok, ktoré neboli stranami akceptované, považoval žalobca za nepreukázané. Žalovaný nikdy ústne a ani písomne nedoručil žalobcovi podmienky, ktoré chcel zapracovať do zmluvy o vecnom bremene, žiadne pripomienky do návrhu zmluvy nedoplnil. Iba H. E. Q. požadoval úpravu čl. 3 bod 3.1, druhý odsek, v zmysle ktorej požiadavky bola zmluva aj upravená a tiež bol doplnený bod 4.1, druhý odsek. Žiadne ďalšie požiadavky neboli zo strany žalovaného vznesené, teda ani zapracované. Súdu prvej inštancie bol predložený e-mail zo 17.11.2014, ktorým bola zaslaná žalovanému zmluva o zriadení vecného bremena na pripomienkovanie. Žalobca trval na tom, že žalovaný bez rozumného dôvodu ukončil predzmluvné rokovania už v štádiu, kedy uzavretiu predmetnej zmluvy fakticky nebránili žiadne relevantné a vecné dôvody. Poukazom na ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobca zdôraznil, že bolo povinnosťou žalovaného v konaní preukázať, že existovali skutočnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo objektívne možné za daných okolností požadovať. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. 32. Žalovaný v replike z 28.10.2019 zotrval na odvolaní v celom rozsahu a na skutočnostiach v ňom uvedených. Zopakoval podstatné skutočnosti uvádzané v odvolaní. 33. Žalobca v duplike z 25.11.2019 taktiež zopakoval podstatné skutočnosti uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu. 34. V podaní z 25.11.2019 sa vyjadril žalovaný k duplike žalobcu. Zotrval na obsahu podaného odvolania a skutočnostiach v ňom uvedených. Navyše uviedol, že návrh zmluvy o zriadení vecného bremena bol pre žalovaného neprimerane prísny a ukladal mu ničím neodôvodnené povinnosti a nerešpektoval jeho požiadavky, preto nedošlo zo strany žalovaného k podpisu takejto zmluvy. Išlo napríklad o povinnosť autobusov vykonávajúcich prepravu osôb podľa prepravných poriadkov dávať prednosť v jazde zásobovacím vozidlám smerujúcim do a z obchodného domu P., alebo povinnosť žalovaného udržiavať bezodplatne prístupovú komunikáciu pre zásobovacie vozidlá na vlastné náklady v spôsobilom stave aj počas zimných mesiacov a pod. Zopakoval svoj odvolací návrh. 35. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 36. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 37. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 38. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prípade a životnom prostredí. 39. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovania, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že ním tvrdený nesúhlas s niektorými ustanoveniami návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena vyjadrený jasným a určitým spôsobom a adresovaný spätne žalobcovi po dátumu 12.03.2015 (písomná výzva na uzatvorenie zmluvy) žalovaný v konaní nepreukázal. Pokiaľ v odvolaní poukazuje na samotné tvrdenia žalobcu o prebiehajúcej komunikácii v priebehu asi 2 rokov a viaceré stretnutia predstaviteľov sporových strán, tak v súvislosti s touto argumentáciou žalovaného sa odvolací súd stotožnil s vyjadrením žalobcu, že takáto intenzívna komunikácia medzi stranami prebiehala pred súhlasom žalovaného udeleným k rozhodnutiu o umiestnení stavby, čo z kontextu výpovede zúčastnených strán na pojednávaní dňa 03.05.2019 ako aj z listinných dôkazov (e-mailová komunikácia) vyplýva. Bola tak preukázaná pasivita žalovaného pri konkrétnom dojednávaní podmienok vecného bremena, k zriadeniu ktorého dal žalovaný súhlas k územnému konaniu. 40. V súlade s citovaným ustanovením bolo správne posúdené správanie sa žalovaného, teda jeho absolútna nečinnosť vo vzťahu k žalobcovi, ktorý realizoval projekt čiastočne závislý od naplnenia predchádzajúcich dohôd, resp. ich konečného, hoci aj neúspešného vyriešenia. Príčinou škody vzniknutej žalobcovi tak nebolo prípadné neuzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena pre nezhodu zmluvných dojednaní, ale práve nečinnosť žalovaného, teda neistota žalobcu, či dôjde k splneniu prísľubu žalovaného, že k podpisu takejto zmluvy pristúpi. Táto pasivita bola správne vyhodnotená prvoinštančným súdom ako porušenie prevenčnej povinnosti žalovaným podľa § 415 Občianskeho zákonníka. 41. Za iracionálne považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného, že žalobca v rámci prípravy tak veľkého projektu nerokoval s dotknutými stranami (vrátane žalovaného) o podrobnostiach dôležitej súčasti projektu, akou bolo zásobovanie plánovanej stavby (P.). 42. Bez právnej relevancie k posúdeniu predmetu sporu je námietka žalovaného, ktorou spochybňuje svoje súhlasne stanovisko k územnému konaniu ako platný právny úkon. V tejto súvislosti odvolací súd prisvedčuje žalovanému, že súhlas bol adresovaný stavebnému úradu, vo vzťahu ku ktorému by mohol byť daný právny úkon neplatný, teda táto okolnosť nemá vplyv na posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je predmetom tohto konania. 43. S poukazom na uvedené považoval odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane výroku o trovách konania, ktorý zodpovedal výsledku konania. 44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. 45. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 :0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).