Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoPr/2/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717201802 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717201802.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu CHEMOSVIT CHEDOS s.r.o., so sídlom Štúrova 101, 059 21 Svit, IČO: 46 741 801, právne zastúpený Mgr. Štefanom Šalkovským, advokátom, so sídlom Štúrova 101, 059 21 Svit, IČO: 31 942 385 proti žalovanému C. Y., W.. XX.X.XXXX, F. Š. XX/ XX, XXX XX F., právne zastúpený Advokátska kancelára Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o zaplatenie 4.251,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7Cpr 5/2017-110 zo dňa 16.5.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Prvoinštančný súd zistil, že žalobca so žalovaným mal uzatvorenú pracovnú zmluvu s tým, že pracovný pomer vznikol dňa 26.9.2006. V zmysle pracovnej zmluvy zamestnanec nastúpil na druh práce - vodič kamiónovej súpravy. Spočiatku bol uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 30.9.2007. Neskôr pracovný pomer na základe dohôd o zmene obsahu pracovnej zmluvy bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 10.9.2008 žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti na zverených hodnotách, v zmysle ktorej prevzal žalovaný ako zamestnanec hmotnú zodpovednosť za hodnoty zverené k vyúčtovaniu. Išlo o tovar, ktorý zamestnanec preberá na základného listu od odosielateľa a potvrdzuje jeho prevzatie. V zmysle bodu 3 tejto dohody žalovaný prevzal zodpovednosť aj za platobné karty, šeky, finančnú hotovosť a iné ceniny, ktoré prebral od zamestnávateľa, alebo na pokyn zamestnávateľa od tretích osôb. Bolo dohodnuté, že zamestnávateľ je povinný vytvoriť zamestnancovi potrebné pracovné podmienky, aby si mohol plniť svoje pracovné povinnosti. Žalovaný dňa 28.9.2009 na základe preberacieho protokolu prevzal ťahač - motorové vozidlo EČV: T., ďalej podpísal prebratie tankovacích kariet spoločnosti Shell, OMV, IDS - Q8. Žalovaný vykonal pre žalobcu turnus s vozidlom EČV: T. od 14.1.2016 do 3.2.2016, fyzicky bol vo Francúzskej republike, v Luxemburskom vojvodstve, v Holandskom kráľovstve, v Belgicku, v Nemeckej spolkovej republike, v Českej republike. V rámci týchto krajín vykonával prepravu, s tým, že do spoločnosti zamestnávateľa CHEMOSVIT CHEDOS, s.r.o. sa vrátil dňa 3.2.2016. Po mesačnom vyúčtovaní a upozornení spoločnosti OMV, Shell žalobca zistil, že kópiou tankovacej karty OMV bola uhradená motorová nafta na nezistených čerpacích staniciach vo Francúzskej republike, v Rakúsku, v Luxemburskom vojvodstve, spolu 10 krát v čase od 22.1.2016 do 28.1.2016 v hodnote 4.390 eur, z ktorej sumy si žalobca uplatnil škodu 3.410 eur. Kópiou tankovacej karty IDS - Q8 bola uhradená motorová nafta na nezistených čerpacích staniciach v Rakúsku a v Luxemburskom vojvodstve 2 krát v hodnote 917 eur, z čoho si žalobca uplatnil škodu vo výške 841,51 eur. Čerpanie nafty na základe kópie karty Shell si táto spoločnosť neoprávnené tankovanie nafty dobropisovala, čo žalobca si voči žalovanému neuplatnil. Tankovacia karta spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. pod č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX bola vydaná dňa 24.8.2015. Tankovacia karta spoločnosti IDS Europe B.V. pod č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX bola vydaná dňa 2.5.2014 a boli pridelené na motorové vozidlo EČV: T.. Pred prevzatím vozidla EČV: T. s pridelenými tankovacími kartami (september 2015) na vozidle sa striedali v čase od 9.1. - 9.2.2015 vodič p. V., od 16.2. - 23.2.2015 vodič p. F. Y.., od 22.3. - 27.3.2015 vodič p. V., od 7.4. - 11.4.2015 vodič p. J., od 13.4. - 23.7.2015 vodič p. R., od 10.8. - 22.9.2015 vodič p. M. a od 28.9.2015 - 3.2.2016 žalovaný. Tankovaciu kartu OMV užíval pred septembrom 2015 len vodič p. M.. Tankovaciu kartu IDS - Q8 pred prevzatím motorového vozidla žalovaným užívali všetci ostatní vodiči. U týchto kariet v predchádzajúcom období nebolo zaznamenané neoprávnené tankovanie. Tieto karty obsahovali magnetický prúžok a PIN, neboli bezkontaktné a nemali čip. Pri spoločnosti OMV PIN kód pri zaslaní novej karty ostáva, u spoločnosti IDS a Shell sa pri zaslaní novej karty mení aj PIN kód. Prvoinštančný súd zistil, že vodiči spoločnosti CHEMOSVIT CHEDOS, s.r.o. sú poučovaní v zmysle bezpečnostných pokynov pre vodičov pri používaní tankovacích kariet, aby nenechávali karty bez dozoru, napr. v odstavenom vozidle, alebo u obsluhy čerpacej stanice na opakované použitie. Tankovacie karty majú uschovávať vždy na zabezpečenom mieste, prípadne uzamknuté, nikdy nie spolu s PIN kódmi, nepísať PIN kód na kartu, alebo kdekoľvek inde, kde by bol v blízkosti karty. PIN kód majú udržiavať v tajnosti, nikomu ho neoznamovať, majú ho zadávať vždy sami, bez účasti ďalšej osoby a uistiť sa, že pri zadávaní PIN kódu ich nikto nesleduje. Pri zadávaní PIN kódu majú zakrývať rukou klávesnicu terminálu. Stratu alebo krádež karty, prípadné násilné vniknutie do vozidla inou osobou majú hlásiť okamžite, bez meškania na určené telefónne čísla. Krádež a zmiznutie karty je potrebné hlásiť polícii na mieste, kde sa to stalo, resp. kde zistil, že k tomu došlo. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie vyšetrovacím spisom ORPZ Poprad, ČVS: ORP-150/3-VYS- PP-2016, z ktorého vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona uznesením zo dňa 12.2.2016. Bolo zistené, že nezistený páchateľ doposiaľ nezisteným spôsobom neoprávnene vyrobil kópiu tankovacej karty a vyrobenou kópiou uhradil motorovú naftu a vykonal ďalšie transakcie v Rakúsku, Luxembursku, Belgicku a Francúzsku. V rámci trestného konania sa ani na základe znaleckého posudku nepodarilo identifikovať evidenčné čísla vozidiel, na ktoré bolo tankované kópiou týchto kariet. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného pred ORPZ Poprad bolo zistené, že žalovaný mal všetky karty po celú dobu uložené v kamióne, v kabíne vodiča a mal ich schované v priehradke. Osobitne sú v kamióne schované aj PIN kódy k týmto kartám v inej priehradke. V kamióne žalovaný spával, pričom kamión opustil maximálne na 30 minút. Nezaznamenal vlámanie do vozidla, ani nič podobné. Poukázal aj na to, že na niektorých miestach sa tankuje za pomoci samoobslužných automatov, kde nie je obsluha a uhrádza sa kartou so zadaním PIN kódu. Prvoinštančný súd vo veci vypočul ako svedka aj C. R., ktorý mal obdobný problém v súvislosti so zneužitím tankovacích kariet. Tento svedok potvrdil, že vedúci dopravy, p. K. robí špeciálne školenia pre zamestnancov kamionistov a keď sa s kamiónom robí údržba po návrate z turnusu, všetky tankovacie karty a PIN kódy sú umiestnené vo vozidle. Potvrdil, že o možnosti preskenovania kariet zamestnávateľom neboli poučení. V kamióne sa nenachádza trezor, trezory boli v starších kamiónoch značky Volvo. Vo firme majú ku kamiónu prístup aj iné osoby, napríklad keď ide kamión na dielňu, kde sú mechanici. Keď kamión parkuje na dvore, kľúče sa odovzdávajú do schránky. Tankovacie karty a PIN kódy sa neodovzdávajú nikomu. S kľúčmi disponujú dispečeri. Svedok K.. Y. L. pred prvoinštančným súdom potvrdil, že keď mu žalovaný odovzdával tankovacie karty fyzicky na zadnej strane boli pripojené lístočky s PIN kódom od konkrétnej tankovacej karty. Po návrate z turnusu kľúče od kamiónu sa odovzdávajú p. N. alebo p. K. na určenom mieste v kancelárii. Existujú aj náhradné kľúče, ale fyzicky ku tankovacej karte nemá prístup. Z výpovede svedkyne X. N. vyplýva, že keď vodič odchádza na cestu, preberá si cez preberací protokol vozidlo a súčasťou výbavy je mobil, tankovacie karty a doklady od vozidla. V kamióne je vytvorená zložka, ktorá sa nevyberá. Motorové vozidlo sa používa aj iným vodičom, keď vodič má dovolenku. U turnusových vodičov sa robí po skončení turnusu na kamióne údržba, kľúče sa nechávajú u vedúceho v dielni. Tankovacie karty vždy ostávali vo vozidle. Taktiež aj PIN kódy. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce a ďalej podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce a ďalej podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce a § 182 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce. Rozhodol na základe zisteného skutkového stavu podľa § 215 CSP a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Prvoinštančný súd vyhodnotil dohodu o hmotnej zodpovednosti uzatvorenú medzi stranami sporu za platnú, mala náležitú písomnú formu a žalovaný bol spôsobilý na uzatvorenie takejto zmluvy. Uvedený predpoklad smeruje k tomu, aby pre rozhodnutie o uplatnenom nároku bolo aplikované ust. § 182 Zákonníka práce. Žalovanému boli na základe dohody o hmotnej zodpovednosti okrem iného zverené aj palivové karty, teda hodnota, ku ktorej má zamestnanec prístup a nad ktorými hodnotami má reálnu kontrolu. Ide o objektívnu zodpovednosť, to znamená, že zamestnanec sa môže tejto zodpovednosti zbaviť v prípade, ak preukáže, že zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky pre hospodárenie so zverenými hodnotami. Prvoinštančný súd skonštatoval, že predmetom konania boli dve karty, a to karta spoločnosti OMV a karta spoločnosti IDS - Q8, ktorými bola uhradená motorová nafta na nezistených čerpacích staniciach, kedy tieto tankovacie karty boli zneužité vyhotovením ich kópií a úhradou mimo úhrad za pohonné hmoty žalovaným. Žalovaný v rozhodnom období, kedy došlo k zneužitiu tankovacích kariet, s nimi v origináli disponoval, mal ich v sfére fyzického dosahu a podľa záznamu GPS sa v tomto období v krajinách, kde tankovacie karty boli zneužité, nenachádzal. Tankovacie karty mu neboli odcudzené, mal ich u seba v uzamknutom vozidle, tretie osoby nemali k nim prístup, PIN kód nemal umiestnený spolu s tankovacími kartami. Tankovacie karty boli zneužité, čo vyplýva z vyšetrovacieho spisu, nebolo však preukázané, že by k zneužitiu tankovacích kariet došlo v dôsledku správania žalovaného. Prvoinštančný súd poukázal na to, že pri používaní tankovacích kariet a pri zadávaní PIN kódov ani na čerpacích staniciach nie sú vytvorené intímne zóny, kde by mohlo byť vylúčené úplne, že manipuláciu s kartami budú sledovať tretie osoby. Žalovaný nemal k dispozícii od žalobcu puzdra na tankovacie karty, ktoré by eliminovali ich zoskenovanie. Naviac, k tankovacím kartám na uvedené motorové vozidlo mali prístup, vrátane PIN kódu, viacerí zamestnanci, čo potvrdil sám žalobca, ktorí používali motorové vozidlo EČV: T.. Prístup k uloženým parkovacím kartám v kamióne mali aj mechanici, pokiaľ motorové vozidlo išlo do servisu. Tu prvoinštančný súd poukázal aj na prípadnú možnú spoločnú hmotnú zodpovednosť, pokiaľ by takáto dohoda bola uzatvorená. Žalovaný v minulosti nikdy nebol pokarhaný alebo upozornený, resp. napomenutý za používanie tankovacích kariet OMV, IBS-Q8 tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Žalovaný neporušil povinnosti vodiča, keď tankovacie karty ponechal pred opustením vozidla vo vozidle spolu s PIN kódom, ani v čase, keď opustil vozidlo na 30 minút. Kamión nedisponoval trezorom, ani uzamykacou skrinkou, od ktorej by mal kľúče len kamionista, ktorý zodpovedá za tankovacie karty. Žalovaný zverené tankovacie karty riadne zabezpečil, riadne sa o ne staral, neponechal ich bez dohľadu, okrem prípadu ich umiestnenia v uzamknutom vozidle na krátky čas, čo nemožno považovať za ich nezabezpečenie. Prvoinštančný súd konštatuje, že nedošlo k zoskenovaniu kariet tretími osobami v dôsledku porušenia pracovných povinností žalovaného a povinností vyplývajúcich z dohody o hmotnej zodpovednosti. Keďže žalovaný ako zamestnanec sa zbavil zodpovednosti úplne, keď preukázal, že zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, zodpovednosť za vzniknutú škodu alebo jej časť nesie zamestnávateľ. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré podľa § 262 ods. 1 CSP budú vyčíslené v samostatnom rozhodnutí prvoinštančným súdom. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca žiadal, aby prvoinštančné rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená na nové prejednanie. Uplatnil si trovy konania. Žalobca v odvolaní uviedol, že prvoinštančný súd v rozhodnutí konštatuje, že v konaní nebolo preukázané žalobcom, že by zavineným správaním žalovaného došlo k zneužitiu tankovacích kariet. Tento záver je svojvoľný, pretože žalobcu nezaťažovalo dôkazné bremeno vyvrátiť tvrdenia žalovaného. Pokiaľ nebude unesené dôkazné bremeno, že škoda na zverených hodnotách vznikla zavinením inej osoby, musí rozhodnutie vyznieť v prospech žalobcu. Žalovaný po tom, čo preberacím protokolom prevzal tankovacie karty, bol povinný so zverenou hodnotou riadne hospodáriť, starať sa o ňu s tým, aby nedošlo ku vzniku schodku, pretože mal uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Bol povinný zabezpečiť, aby ani prostredníctvom skimmingu a autorizáciou neoprávnených transakcií správnymi PIN kódom nedošlo ku škode na majetku žalobcu. Žalovaný mal povinnosť PIN kódy a tankovacie karty chrániť spôsobom, aby ich zneužitie nebolo možné. Žalovaný opúšťal kamión na 30 minút každý deň na vykonanie toalety a hygieny a zverené hodnoty nechal v kamióne bez dozoru počas celého sporného turnusu spolu 18 hodín. Žalobca ďalej namietal, že úvaha prvoinštančného súdu o tom, že tankovacie karty nemali ochranné puzdra je nadbytočné, pretože neboli opatrené elektronickým čípom, ale používal sa magnetický prúžok, kde ochranný obal neposkytuje takúto ochranu. Taktiež sú nadbytočné úvahy aj o spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty. V rozhodnom čase na motorovom vozidle nikto okrem žalovaného nepracoval. Prvoinštančný súd sa nezaoberal tým, či žalovaný konanie páchateľa porušením pracovných povinností, napríklad tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil, resp. sa nestaral aj neumožnil, keď neznámy páchateľ počas turnusu žalovaného sa fyzicky zmocnil karty z priehradky v kamióne, aby mohol údaje z magnetického prúžku skopírovať. Musel nájsť aj PIN kód. Žalovaný si mal počínať tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku žalobcu, či jeho zneužitiu. Je neprípustné vychádzať zo záveru prvoinštančného súdu, že ku kartám mali v minulosti prístup aj iní vodiči toho istého kamiónu, pretože táto skutočnosť sa vzťahuje na dobu minulú, kedy žalovanému zverené hodnoty ešte neboli odovzdané. Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil informáciu svedkyne N., ktorá uviedla, že vo vozidle ostávajú karty spolu s PIN kódmi a taktiež aj výpoveď svedka R., ktorý mal obdobný problém. 4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý poukázal na to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne a navrhol toto rozhodnutie potvrdiť. V konaní bolo preukázané, kto, kedy a akým spôsobom prišiel do kontaktu s tankovacou kartou, ktorá bola neoprávnene použitá. Svedok R. potvrdil, že tankovacie karty podľa pokynu p. K. boli umiestnené vo vozidle a prístup ku karte malo viacero osôb. Je absurdné spočítať hygienické prestávky počas turnusu u žalovaného. Opustenie vozidla za účelom hygieny, alebo aj za iným účelom, napr. ohliadkou vozidla, pri cestnej kontrole, pri riadnom uzamknutí vozidla nemôže za žiadnu okolnosť byť konaním, z ktorého by bolo možné vyvodiť zodpovednosť za škodu na zverených hodnotách. V konaní žalovaného nebolo preukázané, aby žalovaný svojim konaním spôsobil to, že do vozidla mali prístup iné osoby, ktoré mohli sa dostať k tankovacím kartám. Nebolo preukázané, že by žalovaný ponechal motorové vozidlo bez dozoru. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje za správne. 5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd rozhodol spôsobom, kde odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Ani v priebehu odvolacieho konania k žiadnym zmenám v skutkovom či právnom posúdení veci nedošlo. 6. Len pre zdôraznenie správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil, je potrebné uviesť, že skutkový stav prvoinštančným súdom bol náležitým spôsobom zistený, boli vykonané všetky relevantné dôkazy dôležité pre správne rozhodnutie vo veci, z vykonaných dôkazov prvoinštančný súd vyvodil správne skutkové zistenia. Dôkazy, ktoré boli vykonané vyhodnotil každý samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti, úvahu o hodnotení dôkazov náležitým spôsobom vyložil v dôvodoch napadnutého rozhodnutia a všetky dôkazy a ich hodnotenie zodpovedajú pravidlám formálnej logiky. Odvolací súd nezistil, že by zistený skutkový stav prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje vadu konania a rozhodnutia len vtedy, ak prvoinštančný súd neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Uvedené pochybenie z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva. Preto závery prvoinštančného súdu sú správne a nevykazujú žiadnu z namietaných vád konania. 7. Ustanovenie § 182 Zákonníka práce predstavuje osobitnú zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný zamestnanec vyúčtovať a toto zákonné ustanovenie na to, aby bolo správne aplikované predpokladá pre účely zodpovednosti splnenie určitých podmienok, a to, že škoda vznikla vo forme schodku na zverených hodnotách, ďalej že je platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, že došlo a existuje pracovný pomer zamestnanca, ku škode došlo pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s týmto plnením a zavinenie zamestnanca sa predpokladá. Zamestnávateľ preukazuje len to, že mal uzatvorenú so zamestnancom dohodu o hmotnej zodpovednosti a že mu vznikla škoda v podobe schodku. Zavinenie zamestnávateľ zamestnanca nepreukazuje, pretože dôkazné bremeno je v súlade so zákonom v dôsledku podpísania dohody o hmotnej zodpovednosti na zamestnancovi, ktorý preukazuje vlastnú nevinu, teda exkupáciu. Zamestnanec sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia. Z obsahu spisového materiálu a z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 10.3.2008 platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti pri existencii pracovného pomeru. Na základe tejto dohody bolo žalovanému zverené jednak motorové vozidlo a ďalej predmety, a to tankovacie karty spoločnosti Schell, OMV a IDS - Q8. Žalovaný so zverenými kartami narábal spôsobom tak, ako bol zamestnávateľom náležitým spôsobom poučený a súčasne tak, ako mu zamestnávateľ vo zverenom dopravnom prostriedku vytvoril podmienky. Tankovacie karty používal pri úhrade pohonných hmôt. Zabezpečoval tieto karty podľa pokynov zamestnávateľa a krátkodobé opustenie uzamknutého motorového vozidla, v ktorom sa na vyhradených miestach nachádzali tankovacie karty a na inom vyhradenom mieste PIN kódy ku tankovacím kartám, pre účely hygieny, nemôže byť na ťarchu zamestnanca. Nebolo preukázané v rozhodnom čase, podľa tvrdenia žalobcu, od 14.1.2016 do 3.2.2016, že by došlo k vniknutiu do motorového vozidla cudzou osobou, že by žalovaný bol porušil pravidlá narábania s týmito zverenými vecami. Nebolo zistené, že by zamestnanec čo i len z nedbanlivosti pri riadnom používaní tankovacích kariet bol umožnil tretej osobe tieto tankovacie karty skopírovať a že by umožnil k jednotlivým tankovacím kartám takýmto osobám aj prístup k PIN kódu. Ako to vyplýva z vyšetrovacieho spisu, k skopírovaniu kariet a prístupových PIN kódov došlo bez vôle žalovaného, pri vyvinutí všetkých povinností vyplývajúcich pre žalovaného z dohody o hmotnej zodpovednosti a z poučenia o spôsobe narábania s takýmito predmetmi. Tankovacie karty OMV a IDS- Q8 boli riadne zabezpečené, riadne sa o tieto karty staral, skutočnosť, že skopírovať tieto karty umožnil svojou nepozornosťou pri ich uskladnení v motorovom vozidle zistená nebola. Žalovaný sa náležitým spôsobom zo zodpovednosti za zverené predmety a schodok vyvinil (exkulpoval), keď neboli zistené z jeho strany porušenia žiadnych všeobecne záväzných právnych predpisov, ani interných smerníc, dokonca ani bežnej opatrnosti pri nakladaní s takýmito vecami. Zo spisu vyplýva, že tankovacia karta OMV bola vydaná 24.8.2015, s touto kartou bez zmeny PIN kódu uhrádzal výdavky na naftu ešte predchádzajúci vodič (p. M.). Tankovacia karta IDS-Q8 bola vydaná 2.5.2014 a s touto kartou pri nezmenenom PIN kóde uhrádzali pohonné hmoty aj ďalší (šiesti) vodiči toho istého motorového vozidla pred žalovaným. To, že k zneužitiu kariet došlo práve počas turnusu žalovaného neznamená, že aj počas jeho turnusu v dôsledku jeho nepozornosti boli karty skopírované. Nie je možné opomenúť, že v čase, keď bolo motorové vozidlo v areáli žalobcu, ku kartám mali prístup viacerí zamestnanci (ktorí držali od auta kľúče, ktorí vykonávali jeho údržbu), pretože karty na pohonné hmoty ostávali v kabíne auta na vyhradenom mieste a PIN kódy na ďalšom (inom) mieste tiež v kabíne auta. To, že u žalovaného sa zodpovednosť za predmety, ktoré je povinný vyúčtovať predpokladá, musí žalovaný sa aj z tejto zodpovednosti vyviniť, čo sa mu aj podarilo. Skutočnosť, že sám zamestnávateľ umožnil predtým, než sa karty dostali do dispozičnej sféry žalovaného na základe preberacieho protokolu manipulovať s týmito kartami iným osobám a tieto osoby poznali spôsob uloženia kariet v motorovom vozidle a v minulosti mali informáciu aj o ich PIN kóde, je ďalšou exkulpačnou okolnosťou dôležitou pre žalovaného. Samotné uskladnenie kariet v motorovom vozidle taktiež nebolo zabezpečené zamestnávateľom inak, než v bežných priehradkách motorového vozidla. Samostatné uzamykateľné priestory žalovanému poskytnuté neboli, len uzamykateľná kabína motorového vozidla, v ktorej sa tieto veci nachádzali. Preto aj v tejto časti nebola zistená zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Na ťarchu žalovaného nie je možné pričítať skutočnosť, že žalovaný sa z uzamknutého motorového vozidla vzdialil na hygienickú prestávku. Pri exkulpácii žalovaného dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti potom presúva na stranu žalobcu, a preto prvoinštančný súd správne skonštatoval, že napriek exkulpácii žalovaného žalobca dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému nepreukázal. Preto odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.