Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5To/14/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010590 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718010590.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.06.2020 v Prešove takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného X. E. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/84/2018 zo dňa 10.09.2019. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/84/2018 zo dňa 10.09.2019 bol obžalovaný X. E. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že - dňa 20.01.2018 v čase okolo 12.00 hod. v Poprade - Veľkej, na ulici SNP pred bránou do rodinného domu č. XXXX/XX, po predchádzajúcej hádke pristúpil k poškodenému B. B. a tohto najmenej trikrát udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre, v dôsledku čoho B. B. spadol na chodník, kde X. E. ďalej pokračoval v útoku a jedenkrát chodidlom nohy dupol do tváre poškodeného, čím takto poškodený B. B. utrpel zranenia a to zlomeninu spodiny pravej očnice s posunom úlomkov, zlomeninu nosových kostí a rozsiahly podkožný emfyzém s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 24.01.2018 do 04.03.2018, s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v hospitalizácii po dobu od 26.01.2018 do 01.02.2018, podstúpení operácie v celkovej anestéze a taktiež po dobu troch týždňov s problémami pri prijímaní potravy, za čo mu bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený peňažný trest vo výmere 500,- eur, pričom podľa § 57 ods. 4 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť zmarený, mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť W. poisťovni, pobočka V., škodu vo výške 436,90 eur, B., pobočka V., škodu vo výške 3.080,03 eur a poškodenému B. B. škodu vo výške 2.918,40 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že odvolanie podal proti všetkým výrokom rozsudku z dôvodu skutkových chýb, pretože zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V súvislosti s predmetnou vecou poukázal na to, že v priebehu celého trestného konania sa nevyskytol žiaden usvedčujúci dôkaz preukazujúci skutočnosť, že sa dopustil skutku tak, ako to uviedol prvostupňový súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku. Súd považoval výpovede svedkov Q. B., matky poškodeného, a B. B., otca poškodeného, za pravdivé aj napriek tomu, že v konaní boli uvedené spochybňujúce pravdivosť ich výpovedí, a súd nevzal do úvahy výpovede V.. E., brata obžalovaného, a A. E.. Svedkovia M. B. a Š. B. spolu s poškodeným vypovedali o priebehu incidentu rozporne. Podľa rozsudku mal poškodeného najmenej trikrát udrieť päsťou pravej ruky do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde obžalovaný ďalej pokračoval v útoku a jedenkrát chodidlom nohy dupol do tváre poškodeného. Svedkyňa M. B. však incident neopísala tak, ako je uvedené v rozsudku, ale tak, že mal najskôr podraziť poškodenému nohy, ten spadol na chrbát, a tak sa mal skloniť k poškodenému a biť ho päsťami do tváre a kopnúť alebo dupnúť poškodenému do tváre. Ďalším svedkom incidentu mal byť Š. B., o ktorom svedkyňa M. B. tvrdila, že pri incidente nebol, pretože bol po nočnej a spal, ale na hlavnom pojednávaní tvrdila menovaná svedkyňa, že všetko videl. Poškodený striedavo vypovedal, že Š. B. bol prítomný pri incidente a potom zasa tvrdil, že tam nebol. Prvostupňový súd vzal za svoju verziu, že Š. B. je dôveryhodným svedkom, ktorý videl ako obžalovaný kopol do hlavy a aj dupol nohou na tvár poškodeného. Rovnako poškodený rozporne popísal incident, keď uviedol, že mu dal úder päsťou do tváre, na čo spadol na zem, ostal omráčený a domnieval sa, že dostal aj ďalšie údery do tváre. Nie je jasné, ktorá verzia je pravdivá. Incident sa stal dňa 20.01.2018, avšak poškodený sa nechal lekársky vyšetriť až na piaty deň po incidente, t. j. 25.01.2018, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedené, že na ošetrenie išiel po dvoch dňoch. Na základe uvedeného nemožno určiť, čo sa dialo počas doby 5 dní v živote poškodeného, vzhľadom na jeho životný štýl, nakoľko poškodený pravidelne požíva alkohol, má agresívne sklony a často sa pobil s kamarátmi, keď spolu popíjali. Z výpovede svedkyne E. E., ktorá žila spoločne v dome s poškodeným vyplynulo, že poškodený máva často konflikty, v čase ich spolužitia išlo o konflikty s rodičmi poškodeného, s rodičmi A. E. ako aj s jej bratom, či kamarátmi, ktorí pravidelne navštevovali poškodeného v dome a spoločne požívali alkoholické nápoje. Svedkyňa E. E. vypovedala, že poškodený sa pravidelne opíjal s partiou, je u nich bežné, že sa pobijú, rovnako sa často pobil aj s dedom, teda jeho otcom. Š. B. pravidelne skákal do jej otca, aj do jej mamy, taktiež skákal do jej babky a deda a aj do jej brata, tak nerozumie, prečo sa ho babka teraz zastáva. Ďalší svedok P. E., ktorý žil v spoločnej domácnosti s poškodeným uviedol, že v dome bola vždy strašná atmosféra, čo súviselo s požívaním alkoholu poškodeným a s jeho agresívnym správaním ku každému. Deň pred incidentom napadol poškodený svedka P. E., za čo bol aj poškodený právoplatne odsúdený a uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/54/2018 zo dňa 13.11.2018 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Ohľadne zdravotného stavu poškodeného sú rozpory. Poškodený tvrdil na hlavnom pojednávaní, že mal bolesti, obmedzené jedenie a stav sa zhoršoval v nasledujúcich dňoch, čo je v rozpore s výpoveďou svedkyne E. E., ktorá sa s ním stretla v dome, keď si šla po veci do domu, v ktorom žije poškodený. Menovaná svedkyňa nevidela na tvári poškodeného žiadne zranenia, od poškodeného cítila alkohol a z miestnosti, v ktorej býva poškodený, bolo počuť ďalšie hlasy. Preto je otázne, kto spôsobil poranenia poškodenému počas 5 dní po incidente, keď svedkyňa jasne uviedla, že deň po incidente poškodený žiadne poranenia na tvári nemal. Svedkyňa M. B. pritom uviedla, že poškodený v čase od incidentu nepožíval žiadny alkohol, pretože mal bolesti, a užíval lieky a rovnako tvrdila, že nemal žiadne návštevy, čo je znova v rozpore s výpoveďou svedkyne E. E.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa lekára zranenia poškodeného sú viditeľné pre laika, pokiaľ sa nachádza od poškodeného na 2-3 m, pritom svedkyňa E. E. bola s poškodeným v priamom osobnom kontakte na minimálnu vzdialenosť. Tiež poukázal na to, že z lekárskych správ je zrejmé, že poškodený bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre suicidálne vyhrážky a tendencie v opitosti v disponovanej osobnosti s rysmi emočnej nestability a impulzivity. Zdôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku, pretože prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Súd len uviedol, že dôkazy hodnotil samostatne a vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že bolo jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázané, že sa skutok stal, tento má znaky trestného činu, spáchal ho obžalovaný a je príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom. Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Tieto skutočnosti v napadnutom rozsudku absentujú. Napriek tomu, že Trestný poriadok kladie dôraz na zásadu in dubio pro reo, prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov v rozpore s touto zásadou a prihliadol na dôkazy, o ktorých sú pochybnosti. Má za to, že dôkazy, ktoré vykonal prvostupňový súd vinu nepreukazujú, pretože z vykonaného dokazovania vyplynuli viaceré vzájomné rozpory, ako sa mal skutok stať. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu alebo rozhodol sám vo veci tak, že ho spod obžaloby oslobodí. Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. V prvom rade odvolací súd preskúmal postup konajúceho súdu, pretože bez zákonného postupu niet ani zákonného rozhodnutia. V rámci neho zistil, že konajúci súd umožnil obžalovanému, aby sa vyjadril ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, umožnil mu tiež navrhovať dôkazy, vykonávať ich aj prostredníctvom ním zvoleného obhajcu, obžalovaný mal tiež možnosť predniesť argumenty o svojej nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova, pričom tieto argumenty predkladal aj jeho obhajca. Tieto zistenia vyhodnotil odvolací súd ako skutočnosti preukazujúce dodržiavanie práva na obhajobu. Ostatne, obžalovaný ani nenamietal porušenie tohto práva. Konajúci súd vykonal dôkazy v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom, preto o zákonne zabezpečenú dôkaznú situáciu mohol opierať svoje skutkové zistenia. Z nej vyvodil závery, ktoré našli svoj odraz v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktoré ale obžalovaný namietal ako nesprávne, pretože konajúci súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Je faktom, že úvahy konajúceho súdu sú veľmi stručné a vyhodnotenie dôkazov je skôr všeobecnejšieho charakteru, avšak aj napriek tomu odvolací súd skutkové závery považuje za správne a v súlade s výsledkami dokazovania. Z nich je totiž možné bez rozumných pochybností vyvodiť, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k fyzickému kontaktu, pri ktorom obžalovaný spôsobil poškodenému poranenia vyžadujúce si dobu liečenia od 24.01.2018 do 05.03.2018. Obžalovaný totiž sám priznal, že poškodeného udrel trikrát, i keď spôsob útoku zmiernil tak, že poškodenému dal iba dve facky, a tiež popísal, že obaja spadli na zem. Toto vyjadrenie obžalovaného sa v podstate zhoduje s výpoveďou poškodeného, ktorý tvrdil, že ho najprv obžalovaný udrel päsťou do tváre, následkom čoho spadol na zem, s rozdielom, že poškodený v ďalšom tvrdil, že na zemi ho ešte obžalovaný udrel päsťou, a posledné čo si pamätal, bol tlak na oblasť oka a to pätou obžalovaného. Svedkyňa M. B., ktorá registrovala iba časť konania obžalovaného, sa vyjadrila k pádu na zem poškodeného, kde ho obžalovaný udrel päsťou do tváre a videla, ako obžalovaný kopol alebo dupol do tváre poškodeného. Útok na poškodeného sledoval sčasti aj otec poškodeného, svedok Š. B. st., ktorý registroval poškodeného na zemi, kde do jeho tváre kopol alebo dupol obžalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že opis útoku obžalovaného a poškodeného sa v podstate zhoduje v tom, že obžalovaný zaútočil na tvár poškodeného, ktorý spadol na zem. Ak obžalovaný uvádzal útok iba otvorenou dlaňou, poškodený a svedkyňa popisovali útok päsťou a vypovedali aj o útoku na tvár poškodeného nohou, čo potvrdzoval aj svedok Š. B. st.. Z týchto tvrdení prítomných osôb pri konflikte a z výpovede svedka Š. B. je možné vychádzať a na podklade nich aj ustáliť skutkové tvrdenia v rozsahu stanovenom konajúcim súdom. K počtu úderov do tváre sa priznal obžalovaný a dupnutie na tvár v oblasti pravého oka okrem poškodeného registrovali aj svedkovia M. B. a Š. B. st.. Záver konajúceho súdu, že poškodenému Š. B. boli spôsobené poranenia dňa 20.01.2018 svedčia tak výpovede samotného poškodeného a svedkov M. B. a Š. B., ako aj lekárske správy, v ktorých sa uvádza deň vzniku poranení 20.01.2018 na podklade udania poškodeného, či závery znaleckého dokazovania, ktorými bolo vylúčené, aby poranenia vznikli v deň ošetrenia alebo predvečer tohto dňa, pretože by v lekárskej správe bola popísaná aj zaschnutá krv v nose, čo v nej absentovalo. Znalec stanovil, keďže nebolo možné určiť z medicínskeho hľadiska presný dátum vzniku poranení u poškodeného, že tieto poranenia mohli vzniknúť od 20.01.2018 do 23.01.2018. Neobstojí ani spochybnenie obžalovaného, že k poraneniu poškodeného mohlo dôjsť od ich incidentu kedykoľvek do dňa jeho vyšetrenia 25.01.2018, jednak s poukázaním na vyjadrenie znalca, ale tiež aj preto, lebo poškodený sa od vzniku poranení zdržiaval doma, nedostal sa do fyzického kontaktu s nikým iným od tohto fyzického útoku na jeho telesnú integritu, čo potvrdil poškodený a jeho rodičia, a toto jeho tvrdenie nebolo vyvrátené ani výpoveďou svedkyne E. E., ktorá iba počula, že poškodený mal mať návštevu vo svojej izbe, čo poškodený nepoprel, pretože vypovedal o návšteve jeho kolegu uňho doma. Je nespochybniteľným, že poškodený pri lekárskych vyšetreniach uvádzal dobu vzniku poranení deň 20.01.2018 a za útočníka buď uviedol obžalovaného alebo osobu jemu známu, čo vyplýva z lekárskych správ. Preto niet dôvodu pochybovať o jeho tvrdeniach, najmä za situácie, ak iný fyzický konflikt s inou osobou u poškodeného nebol preukázaný. Napokon nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný keď odchádzal spred bránky rodinného domu, kde poškodený býval, videl, že obžalovaný má zakrvavené okolie úst a krv mal na pere, čo nesvedčí jeho tvrdeniam, že poškodenému dal iba dve facky. Útok spočívajúci v dvoch fackách zo strany obžalovaného je vylúčený z dôvodu existencie zlomeniny nosa a zlomeniny spodiny pravej očnice, pretože na vznik týchto zlomenín sa vyžaduje stredne vysoká až vysoká intenzita pôsobiacej sily, čo stanovil znalec z odvetvia chirurgie a traumatológie. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že poranenia poškodenému boli spôsobené obžalovaným pri tomto útoku, pretože z výpovede poškodeného jednoznačne vyplýva, že počas útoku pocítil tlak v oblasti oka a to v čase, keď videl podrážku topánky obžalovaného, čo preukazuje moment, kedy bola spôsobená poškodenému zlomenina spodiny pravej očnice. Tvrdenie poškodeného o vnímaní tlaku v oblasti pravého oka po tomto útoku je objektivizované výpoveďou znalca, ktorý posúdil, že tlak v oblasti oka vznikol zrejme vpáčením úlomkov kostí zo zlomeniny spodiny pravej očnice do dutiny nachádzajúcej sa pod ňou, čo poškodený mohol vnímať. To vylučuje, aby toto poranenie bolo spôsobené úderom päsťou, čo je prípustným mechanizmom vzniku tohto poranenia zlomeniny spodiny očnice. Zlomenina nosových kostí určite nemohla vzniknúť pôsobením facky, ktorú mal dať obžalovaný poškodenému, pretože pre tento typ poranenia sa vyžadovala vyššia intenzita útoku a tomu zodpovedá úder päsťou stredne vysokej intenzity útoku. Práve mechanizmus vzniku poranení objektívne zistených u poškodeného preukazuje, že poranenia mu boli spôsobené tak ako to popísal, teda obžalovaným úderom päsťou a tiež aj dupnutím nohou na jeho tvár. K ďalším odvolacím námietkam aj z pohľadu doposiaľ rozvedeného odvolací súd uvádza, že ak svedkyňa M. B. aj inak popisovala priebeh skutkového deja, t. j. že najprv poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný bil päsťami do tváre a potom ho buď kopol alebo dupol mu nohou do tváre, ide síce o nezrovnalosť s výpoveďou poškodeného, ale len v jeho začiatku, pretože aj poškodený tvrdil, že po páde na zem ho obžalovaný mal ešte udierať do tváre. V súvislosti s hodnotením výpovede tejto svedkyne je potrebné si uvedomiť, že svedkyňa začiatok konfliktu sledovala cez zatvorené okno, následne vyšla von, kde pomáhala svojmu synovi počas útoku obžalovaného, čo mohlo ovplyvniť jej vnímanie celého konfliktu. Podstatným pre ustálenie skutkových zistení je, že svedkovia videli útok na poškodeného nielen údermi päsťou, ale aj útok nohou na tvár ležiaceho poškodeného, čo korešponduje tvrdeniam poškodeného, pritom obžalovaný potvrdil, že svedkyňa bola prítomná pri nich a svedka Š. B. st. registroval periférne niekde na dvore. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou obžalovaného, že menovaní svedkovia nevypovedali úplne zhodne o priebehu skutkového deja, ale je potrebné si uvedomiť, že každý zo svedkov vníma dianie okolo neho zo svojej pozície (miestnej, časovej) so zameraním, čo je preňho dôležité, preto i výpovede svedkov musia byť v detailoch odlišné. Podstatným je, že základná línia priebehu skutkového deja, resp. jej pozorovaná časť, zodpovedá popisu útoku poškodeným. Požívanie alkoholu poškodeným nemalo vplyv na vznik poranení a teda pokiaľ aj obžalovaný poukazuje na spôsob života poškodeného pred skutkom, či po ňom, vzhľadom na existenciu dôkazov, ktoré objektivizujú tvrdenia poškodeného, nemožno prijať úvahy obžalovaného, že výpoveď poškodeného je nedôveryhodná. Na to nemá vplyv ani zistenie, že poškodený deň pred týmto útokom spôsobil poranenia bratovi obžalovanému, za ktoré konanie bol odsúdený, na čo poukázal aj konajúci súd v dôvodoch napadnutého rozsudku. K výpovedi svedkyne E. E., ktorá by mala spochybniť tvrdenia poškodeného do tej miery, že im nemožno uveriť, odvolací súd poznamenáva, že menovaná svedkyňa nebola účastná pri fyzickom konflikte, samotná skutočnosť, že poškodený mal mať návštevu na druhý deň vo svojej izbe nevyvracia žiadnym spôsobom útok obžalovaného na poškodeného a tvrdenie svedkyne, že na tvári poškodeného nevidela na druhý deň poranenia, samo osebe nevyvracia skutkový záver, že poranenia poškodenému spôsobil obžalovaný. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa odišla z domu, kde býval tak poškodený ako aj ona so svojimi rodičmi, jej tvrdenia mohli byť účelové, aby spochybnili výpoveď poškodeného. Uvedené úvahy viedli odvolací súd k vyhodnoteniu námietok obžalovaného ako nedôvodných. Právne posúdenie skutku ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona zodpovedá zákonu. Obžalovaný svojím konaním, keď napadol poškodeného päsťou a nohou do tváre strednou až vysokou intenzitou útoku a spôsobil poškodenému poranenia, ktoré si vyžadovali liečbu takmer 6 týždňov, naplnil objektívnu stránku prečinu ublíženia na zdraví, pretože inému úmyselne spôsobil ujmu na zdraví. Konajúci súd správne určil formu zavinenia v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný svojím konaním chcel poškodenému spôsobiť ublíženie na zdraví a ho aj spôsobil, pričom medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom je príčinná súvislosť. O priamom úmysle spôsobiť poškodenému poranenia v oblasti tvári svedčí aj prevedenie útoku, opakované údery päsťou do tváre a použitá intenzita útoku. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný napadol výrok o vine, odvolací súd mal povinnosť preskúmať aj ďalšie výroky obsahovo nadväzujúce na výrok o vine, ktorými sú výrok o treste a o náhrade škody. Obžalovanému bol uložený peňažný trest vo výmere 500,- eur, ktorý trest možno považovať za zákonný, avšak vzhľadom na spôsobený následok, ktorý je na rozhraní ľahkej ujmy na zdraví a ťažkej ujmy na zdraví, a motív konania, ktorým podľa konajúceho súdu je určitá odplata za konanie poškodeného vo vzťahu k jeho bratovi v predchádzajúci deň, odvolací súd hodnotí tento trest ako neprimeraný k okolnostiam prípadu. Odvolanie však podal iba obžalovaný vo svoj prospech, preto v zmysle zásady „zákazu zhoršenia postavenia obžalovaného“ uvedenej v § 322 ods. 3 Tr. poriadku nebolo možné trest obžalovanému sprísniť. V rámci prípravného konania si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas poškodený Š. B. pri svojom výsluchu dňa 17.05.2018, kedy vyslovil, že si uplatňuje škodu vo výške ako ju uvedie znalec a žiada, aby súd zaviazal páchateľa k úhrade škody. Poškodená strana W. V. prostredníctvom svojej splnomocnenkyne si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 436,90 eur a B. žiadala nahradiť za vynaložené liečebné náklady poškodeného sumu 3.080,03 eur. V rámci trestného konania boli predložené doklady preukazujúce rozsah poskytnutej liečby poškodeného, jej úhrada, či úhrada práceneschopnosti u poškodeného, ako aj znalcom bolo stanovené bodové ohodnotenie objektívne zistených poranení u poškodeného na celkový počet bodov 160. Za zlomeninu nosa s posunom úlomkov prináleží 40 bodov, za zlomeninu spodiny pravej očnice s posunom úlomkov je 80 bodov, ktorú hodnotu znalec navýšil o polovicu podľa § 9 ods. 5 písm. c) zák. č. 437/2004 Z. z. z dôvodu, že povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon. Pri hodnote jedného bodu 18,24 eur v zmysle Opatrenia MZ SR publikovaného pod č. 33/20174 účinného od 31.05.2017 finančné ohodnotenie zranenia tak zodpovedá sume 2.918,40 eur. W. V. predložila podklady o vyplatení nemocenských dávok a súčasne predložila aj doklad o úhrade sumy 436,90 eur poškodenému z titulu vyplatenia nemocenskej dávky počas jeho práceneschopnosti. B. okrem rozpisu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť predložila aj špecifikáciu jednotlivých položiek za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a doklad o ich úhrade, čo bolo potom podkladom pre preukázanie vynaložených nákladov z jej strany na celkovú sumu 3.080,03 eur. Vzhľadom k tomu, že škoda bola v adhéznom konaní preukázaná tak čo do základu ako aj jej výšky u všetkých poškodených subjektov, odvolací súd vyhodnotil ako správny a zákonu zodpovedajúci aj výrok o náhrade škody. S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce úvahy odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné a ako také ho zamietol podľa § 319 Tr. poriadku. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.