Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/128/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202003 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718202003.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariány Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom J., L. XXX/XX, zast. Mgr. Róbertom Liškom, advokátom, AK Poprad, Štefánikova 882/39 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti zmluvy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 12Csp/42/2018 - 60 zo dňa 26. októbra 2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III., IV., a V. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 503,78 eur z a s t a v u j e . II. Súd u r č u j e , že úver medzi účastníkmi Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov. III. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.11.2012 zo Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je n e p l a t n á . IV. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 3.644,59 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a . VI. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania rozsahu 76 %, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §52 a nasledujúcich, § 9 a nasledujúcich zák.č. 129/2010 Z.z., § 451 ods. 1, 2 OZ, § 100, § 107 ods. 1, 2 OZ a § 32 č. 250/2007 Z.z. 3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že spotrebiteľ ma právo, kedykoľvek počas splatnosti úverového vzťahu vedieť, aká časť splátky sa započítava na istinu, aká na úroky a prípadné poplatky. Je rozhodujúce, aká bola skutočná výška poskytnutého úveru. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok súdneho dvora vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a.s.. Preto u spotrebiteľa je vždy naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva z osobitného predpisu konkrétne zák.č. 250/2007 Z.z., § 3 ods. 3 určiť neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeraná bola aj výška úrokovej sadzby v tejto zmluve bola dojednaná na sumu 70,01%. V obdobných úverových vzťahoch v tom období, bol úrok z úveru v spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov, vo výške 12,93%. Tiež nie je zrejmé, z akých údajov bola vypočítaná RPMN a to z toho dôvodu, že výška úveru bola poskytnutá v sume 1 132,51 Eur a pri počte splátok 48 mesačne po 77,05 Eur, výška RPMN činí až 112,13% čo je neprimerane vysoká RPMN. K námietke miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným, súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú, keďže ide o spotrebiteľský vzťah a o vyriešenie otázok, ktoré sú dôležité pre spotrebiteľa. Preto považoval sídlo súdu prvej inštancie za miestne príslušný podľa bydlisko spotrebiteľa. K námietke premlčania nároku poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/67/2011, z ktorého vyplýva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jé oprávnený, ak sa dozvie skutočne a preukázateľne o skutkových okolnostiach, ktoré napĺňajú možnosť žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spotrebiteľ nemal možnosť pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť obsah tejto zmluvy a tiež ani poplatok za odklad splátok, ktorý nebol dojednaný v súlade s vôľou spotrebiteľa. Preto vyhovel nároku spotrebiteľa žalobcu, že dohoda o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a splnenia podmienok službu, spočívajúci v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru na základe žiadosti a na základe toho bol z úveru započítaný poplatok 112,08 Eur. Takéto zmluvné dojednania sú neplatné. Z týchto dôvodov považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Potom zo sumy 1 132,51 Eur, čo predstavoval v skutočnosti poskytnutý úver a zaplatenej sumy 4 777,10 Eur ide o rozdiel, ktorý predstavuje bezdôvodné obohatenie, v suma 3 644,59 Eur. Preto tento rozdiel, ako bezdôvodné obohatenie, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola podpísaná v deň uzavretia úverovej zmluvy spôsobuje situáciu, že veriteľ môže na základe takejto dohody uplatňovať svoje nároky bez toho, aby boli zistené prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré aj v danom právnom vzťahu súd prvej inštancie pri preverovaní ex offo týchto podmienok zistil. V tejto súvislosti považoval dohodu o zrážke zo mzdy za neplatnú, pretože je v rozpore zo zákonom a je tak podľa § 39 OZ neplatná. V sume 503,78 Eur zobral žalobu žalobca späť v priebehu konania, preto v tejto časti konanie zastavil. Zamietol žalobu v časti, ktorej sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o revolvingu je pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok neplatná, ako celok a to z toho dôvodu, že zmluva bola uzavretá a písomne a boli poskytnuté finančné prostriedky, na ktoré žalovaný mal v istom rozsahu nárok. 4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. 5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý poukázal nato, že závery súdu prvej inštancie o nesprávnej RPMN nie sú správne, sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Vo finančnom význame sú všetky prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o úvere súčasťou úveru a nie len skutočne vyplatené. Zákon umožňuje sa aj započítanie istej sumy. Spotrebiteľský úver môže byť poskytnutý rôznym spôsobom, t buď v hotovosti, prevodom na účet prípadne započítaním v prospech tretej osoby. Nesprávne preto postupoval súd prvej inštancie, ak považoval za sumu poskytnutého úveru len tú časť, ktorá bola priamo vyplatená žalobcovi 1 284,25 Eur a nie celú čiastku 1 500 Eur, ktorá predstavovala predmet úverovej zmluvy, ktorá bola z časti suma započítaná na platbu podľa dohody o poskytovaní služieb. Pokiaľ sa citovalo rozhodnutie Európskeho súdu C/377/2014, z toho vyplýva, že časť toho istého úveru, ktorá sa daným osobám nedala k dispozícii, bolo možné zahrnúť do výšky čerpania úveru na účely výpočtu RPMN. Odlišnosť tejto veci od spomenutého prípadu je v tom, že odplata za poskytnutie služby nepredstavuje súčasť sumy úveru. Nie je správne rozčlenenie splátok, že bola považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto podmienka nikdy nemôže byť uvádzaná v zmysle únijného práva, ako podmienka, ktorá spôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť tohto konania rovnako ako aj konečná splatnosť. Pokiaľ išlo o premlčanie, námietka bolo vznesená dôvodne. Nebola preukázaná ani neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a zamietnuť žalobu, ako celok. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Považoval napadnutý rozsudok za vecne správny. Uvádzané dôvody v odvolaní boli používané odvolateľom už aj vo vyjadrení k žalobe. Stotožňuje sa so záverom o skutočnej výplate finančných prostriedkov v prospech žalobcu, ktoré automaticky boli nižšie, ako reálne uvedené finančné prostriedky v úverovej zmluve. Táto suma 1 500 Eur bola ihneď krátená alebo znížená o sumu, ktorou si započítal poskytovateľ služby, odplatu za poskytnutú službu odkladu splátok. Bez toho, aby bolo zrejme, či takúto službu spotrebiteľ reálne aj do budúcna využije. Správne sú závery aj o RPMN, preto sa aj prieči dobrým mravom, že údaj o RPMN nezodpovedá reálne tomuto inštitútu alebo výška RPMN tomu inštitútu, ako by to v skutočnosti aj malo byť, t.z., že do RPMN majú byť započítané všetky poplatky, náklady, vrátane úroku z úveru. Pokiaľ ide o premlčanie, bolo citovaný zo strany súdu prvej inštancie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/67/2011, ktorý reálne potvrdzuje záver o tom, že bezdôvodné obohatenie môže žiadať oprávnený za situácie, kedy sa skutočne dozvie o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie na istej povinnej osobe. Preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. 7. Krajský súd v Prešove prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 11. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 12. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 14. Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a na účet žalobcu boli mu dňa XX.XX.XXXX poskytnuté finančné prostriedky zo strany žalovaného v celkovej výške 1.132,51 eur, ktoré sa žalobca zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 77,05 eur pri RPMN za úver 67,46 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %, poskytnutej čiastke revolvingu 628,73 eur, pričom celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, bola 3.698,40 eur. Spolu so zmluvou o úvere žalobca podpísal dňa 28.11.2012 aj Dohodu o zrážkach zo mzdy aj Rozhodcovskú zmluvu. Žalobca za predmetný úver uhradil do februára 2018 spolu sumu 4.777,10 eur, a to tak, že prostredníctvom zrážok zo mzdy mu bola zrazená suma 924,60 eur v roku 2013, 924,60 eur v roku 2014 a taktiež 924,60 eur v roku 2015, 2016 a 2017 a v roku 2018 za január, február to bola suma 154,10 eur. 15. Žalobca v odvolaní obhajoval úroky za poskytnutý úver s poukazom, že nie sú v rozpore s dobrými mravmi a že žalovaný sa pred podpisom so zmluvou oboznámil. 16. Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom, že úroky 70,01% sú neprimerane vysoké. Prevyšujú úroky v bankách o viac ako 100%. 17. Ak by nešlo o nadvládu žalobcu nad žalovaným (tieseň, čiastočná ľahkomyseľnosť), tak odvolací súd poznamenáva, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100% oproti priemeru bank a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu. 18. Odvolací súd z vlastnej činnosti (porovnaj napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 3Co 67/2008), ale aj z rozhodnutí iných súdov (porov. stránka MS SR v časti: Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. 19. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod.. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. 20. K neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy odvolací súd uvádza, že nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samostatného prejavu vôle k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby úspechom odvodzovať prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy, t. j. dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľke je potrebné poskytnúť ochranu aj s ohľadom na existenciu nebezpečenstva, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí byť braný ohľad. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 21. Preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu 1. inštancie je vecne správny. Už existencia jednej neprijateľnej zmluvnej podmienky spôsobuje, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov. V preskúmanom úverom vzťahu súd 1. Inštancie zistil viaceré, napr. nesprávna RPMN. Zistil tiež neprimerane vysoký úrok z úveru a tým úverovú zmluvu v časti dohodnutého úroku za neplatnú. Tým vznikol spotrebiteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý tvorí rozdiel, medzi skutočne vyplatenie sumou zo strany dodávateľa a zaplatenou sumou spotrebiteľom. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu 1. Inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods.1,2 CSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods.l CSP v spojení s ust.§ 255 ods.l CSP. V odvolacom konaní mal úspech žalobca, preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).