Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 24CoP/123/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718205113 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718205113.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa K.. Š. V., nar. X. X XXXX, bytom Ž. XXX, proti odporkyni T.. E. V., nar. XX.X. XXXX, bytom Ž. XXX, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 14Pc/73/2018-38 zo dňa 26.4.2019 takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania 1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd“) rozhodol tak, že cit.: „I. Manželstvo K.. Š. V., W.. X. X XXXX, a T.. E. V., C. Q., W.. XX.X. XXXX, uzavreté dňa XX.X. XXXX, zapísané v Knihe manželstiev- v sobášnej matrike bývalého Mestského národného výboru v L. L. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod por. č. XX r o z v á d z a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. “ 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo v roku 1989, z manželstva maloleté deti nepochádzajú, už v roku 2001 podal navrhovateľ návrh na rozvod, ktorý však zobral späť. Manželia sa v podstate už päť rokov spolu nerozprávajú, intímne sa nestýkajú, navrhovateľ stratil akýkoľvek citový vzťah k manželke a nevidí ani šancu na obnovenie manželstva, o čom svedčí jeho podanie z 28.1. 2019, že odmieta akékoľvek poradenstvo. Podľa názoru súdu nie je možné nikoho nútiť zotrvať v manželskom zväzku, ktorý neplní svoj spoločenský účel a aj z vyjadrenia samotnej odporkyne je zrejmé, že problémy sú dlhodobé, vážne, ktoré neprosievajú zdravému psychickému a fyzickému životnému štýlu dvoch manželov a keďže niet predpokladu na riadne obnovenie spolužitia, návrhu v celom rozsahu vyhovel a manželstvo rozviedol. 4. Poukázal na ust. § 18, § 19, § 22, § 23, ods. 1 Zákona o rodine. 5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Obsah odvolania, vyjadrenia k odvolaniu 6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie manželka. Uviedla, že manžel po celú dobu manželstva neuviedol žiadne dôvody nespokojnosti. Napriek tomu, že manžel pravidelne porušoval Zákon o rodine, vedome nedodržiaval jej pozíciu rovnosti v právach, v rovnom prístupe k spoločnému majetku, nerešpektoval jej dôstojnosť, nepomáhal jej starať sa spoločne o deti, ignoroval spoluúčasť na tvorbe zdravého rodinného prostredia, zanedbával starostlivosť o rodinu aj v čase jej choroby, nikdy nepožiadala o rozvod manželstva z dôvodu zachovania rodiny a domova pre ich deti. V roku 2009 pribudol do rodiny vnuk, o ktorého sa riadne stará od jeho narodenia. Vzhľadom na skutočnosť, že matka vnuka - ich dcéra, študovala denne až do jeho šiestich rokov, s vnukom majú mimoriadne intenzívny citový vzťah. Vnuk nemá vlastnú úplnú rodinu, tá ich mu ju plne nahrádza. Ako maloleté dieťa v rodine rozvodom stratí aj náhradnú rodinu a domov. Rozvod a odchod maloletého dieťaťa z domova sú traumy, ktoré veľmi nebezpečne ohrozujú jeho stabilizovanú psychickú pohodu. Ich manželstvo je rovnako funkčné, ako bolo celých tridsať rokov, berúc do úvahy psychickú nestabilitu, emocionálnu a osobnostnú nezrelosť jej manžela, ktoré sa prejavujú ofukovaním sa a nekomunikovaním, extrémnym šetrením na členoch rodiny a svojvoľným míňaním a rozdávaním spoločného majetku, svojvoľným túlaním sa a užívaním si exotických dovoleniek na úkor členov rodiny, čo počas tridsaťročného manželstva zvládala nahrádzať deťom svojou zvýšenou pracovnou aktivitou, ďalším finančným príjmom v podobe druhého zamestnania, aby tak sama zabezpečila potreby rodiny až po vysokoškolské štúdiá ich detí. 7. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom v celom rozsahu. Hodnotenie odvolacieho súdu Začiatok formulára 8. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Podľa § 18 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a 19. 9. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. 10. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania a taktiež príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav, a to najmä výsluchom oboch účastníkov konania na pojednávaní dňa 26.3.2019, kde bolo preukázané, že manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, ale ich vzťah je dlhodobo vážne narušený, spoločne nekomunikujú, nehospodária, intímne spolu nežijú, ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom rozvrat nie je len krátkodobý, ale trvalý. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutkový stav a správne dospel na základe takto zisteného skutkového stavu k právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Výchovná funkcia manželstva už bola ukončená tým, že deti narodené z manželstva účastníkov sú plnoleté, a teda súd prvej inštancie nemusel prihliadať na záujem maloletých detí. Skutočnosť, že manželia sa ako starí rodičia spolupodieľajú na výchove vnuka, nie je okolnosťou, ktorá by mala na tento záver vplyv. Nositeľmi rodičovských práv a povinností voči vnukovi sú jeho rodičia, nie starí rodičia. Za danej situácie je rozvod manželstva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ manžel zásadne odmieta obnovenie manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. 11. Pokiaľ manželka namieta nesprávny záver súdu o rozvrate manželstva a podľa jej názoru ide len o manželskú krízu a poukazuje na nefunkčnosť manželstva od jeho počiatku, odvolací súd poukazuje na odmietavý postoj manžela ako reakciu na pokus súdu o zachovanie manželstva formou podrobenia sa odbornému poradenstvu, ako aj obsah jeho vyjadrenia k odvolaniu. Za takýchto okolností nemožno nikoho nútiť, aby zotrval v takomto manželskom zväzku. 12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú dané dôvody rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia, preto výrok o rozvode manželstva účastníkov konania postupom podľa § 387, ods. 1 C.s.p. potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).