Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoCsp/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200344 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719200344.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovanej R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. J. XXXX/XX, H., zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, AK Prešov, ul. Slovenská 46, o zaplatenie 39.714,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 13.09.2019, č. k. 21Csp/5/2019 - 149 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná spolu s jej matkou, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, uzatvorili so žalobcom dňa 03.10.2011 zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie vo výške 42.300,- eur s ďalšími dohodnutými podmienkami, pokiaľ ide o jeho splácanie, úrokovú sadzbu. Konečná splatnosť úveru bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na deň 27.05.2027. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. H.. Žalovaná svoj záväzok z tejto zmluvy riadne splácala do septembra 2012, kedy splátku doplatila dňa 01.10.2012 (splatnosť splátky vždy do 27. dňa v mesiaci), následne sa žalovaná dostala do omeškania a poslednú úhradu realizovala dňa 12.09.2014 v sume 3.424,69 eur. Výzvou zo 06.08.2015 žalobca vyzval žalovanú, aby do 15 dní zaplatila celú výšku omeškaných splátok (3.883,57 eur), upozornil ju na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, k čomu následne došlo listom z 20.01.2016. Súd prvej inštancie sa vyporiadaval s námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesla žalovaná. Zistil, že už v januári 2013 si žalovaná svoje povinnosti splácať úver neplnila. Pokiaľ uhradila 12.09.2014 sumu 3.424,69 eur, žalobca túto úhradu započítal na staršie nezaplatené splátky a príslušenstvo. Je nepochybné, že pre nesplnenie splátok sa stal zročným celý dlh, avšak nesplnená splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu, mala splatnosť 27.01.2014, v dôsledku čoho trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ uplynula 28.01.2017. Žalobca mal a mohol úver zosplatniť skôr a nie čakať, či a kedy vôbec žalovaná bude dlh plniť. Ak by sa zohľadnila splátka v septembri 2014, nesplnená splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu, mala splatnosť v auguste 2014 a aj tak by bol nárok žalobcu premlčaný, keďže žaloba vo veci bola podaná až 17.01.2015. Stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď posúdil uplatnený nárok za premlčaný. Nie je možné stanoviť začiatok premlčacej doby na deň 28.01.2014, ako to urobil súd prvej inštancie. Pri prednostnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka na žalobcom uplatnený nárok, premlčacia doba začala plynúť odo dňa 10.02.2016 pri aplikácii § 101 OZ. Absolútna aplikácia § 565 OZ je de lege vylúčená na základe § 53 ods. 9 OZ, vzhľadom k čomu nemohol byť aplikovaný ani § 103 OZ. Tvrdí, že k 27.08.2014 neboli splnené ani zmluvné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky podľa bodu 7.6.1. VOP a bodu 8.1. úverových podmienok. Poslednú vetu § 565 OZ pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky stanovené v § 53 ods. 9 OZ. Pokiaľ ide o § 565 OZ je zrejmé, že toto zákonné ustanovenie má dispozitívny charakter. Splatnosť celej pohľadávky totiž nastala, keď žalobca o jej zaplatenie požiadal, nie keď tak urobiť mohol. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru prevzala žalovaná 25.02.2016. Nasledujúci deň začala plynúť 15-dňová lehota na dobrovoľné zaplatenie pohľadávky a jej márnym uplynutím. žalobca mohol uplatniť svoju pohľadávku v súdnom konaní podľa § 101 OZ a nárok premlčaný byť nemôže. Poukázal v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov v pôsobnosti SR. Zdôrazňuje, že nie je možné, aby premlčacia doba začala plynúť skôr ako nastala splatnosť zostatku pohľadávky. Premlčacia doba plynie spravidla odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom týmto dňom je zásadne deň, kedy právo bolo možné dôvodne vykonať podaním žaloby na súde. Súdom určený začiatok premlčacej doby je priamo v rozpore s § 103 vety prvej OZ. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ešte po 28.01.2014 sa stalo splatnými 35 splátok pohľadávky a pri každej z týchto 35 splátok začala plynúť premlčacia doba odo dňa nasledujúceho ich splatnosti. Tým, že súd prvej inštancie určil, že začiatok plynutia splatnosti celej pohľadávky je deň 28.01.2014, je evidentne v rozpore so zákonom. Už z uvedeného je zrejmé, že na tento zmluvný vzťah nemožno aplikovať § 565 OZ a na základe uvedeného navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaná navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje, že zo zákona nevyplýva vylúčenie aplikácie 565 OZ na spotrebiteľské právne vzťahy. Ust. § 53 ods. 9 OZ ho nijako nenahrádza, iba predlžuje čas omeškania dlžníka, dokedy môže byť § 565 využitý veriteľom. V danom prípade v 27. deň v mesiaci nastala splatnosť každej splátky. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je datované na 20.01.2016, preto bol úver zosplatnený najneskôr pre nezaplatenie splátky so splatnosťou 27.12.2015, ale reálne išlo o nezaplatenie predošlých splátok. Najneskôr od 28.12.2015, teda mohol veriteľ uplatniť svoje právo na všeobecnom súde, ale urobil tak až 17.01.2019, teda po 3 rokoch a 20 dňoch. Tento právny názor vyplýva z § 103 veta druhá OZ. Aj žalovaná poukázala v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré podporujú jej právnu argumentáciu. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasledujúce zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. 6. Z dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 03.10.2011 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere (úverová zmluva), druh úveru - úver na bývanie, na základe ktorej bol poskytnutý žalobcom úver vo výške 42.300,- eur. Žalovaná sa ho zaviazala splácať splátkou vo výške 291,42 eur od 27.12.2011 a konečná splatnosť úveru bola stanovená do 27.05.2027. 7. Listom zo dňa 06.08.2015 žalobca žalovanej (a ďalšej dlžníčke Z. A.) oznámil, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 06.08.2015 vo výške 3.883,57 eur. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu tejto pohľadávky s poučením, že v prípade jej neuhradenia, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva. 8. Listom zo dňa 20.01.2016 žalobca oznámil, že ku dňu 19.01.2016 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere s tým, že pohľadávka dosahuje výšku 43.603,89 eur. 9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 11. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti - poskytovanie úverov a spotrebiteľom tejto úverovej služby. Nemali by byť pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, medzi podnikateľom a spotrebiteľom je potrebné použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. 13. V ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je začiatok premlčania upravený odlišne. Podľa vety prvej, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu, len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (do pozornosti rozsudok KS Trnava sp. zn. 9Co/288/2016). Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dopadá na poslednú vetu § 565 Občianskeho zákonníka tak, že upravuje, odkedy môže dodávateľ toto právo uplatniť. Keďže v danej veci ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, aplikáciu § 565 OZ bolo potrebné uskutočniť v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. 14. Ako už bolo spomínané, žalobca pristúpil k zosplatneniu dlhu listom zo dňa 19.01.2016 s poukazom na to, že v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky a ak by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu troch mesiacov predpokladanú citovaným zákonným ustanovením, premlčacia doba by s ohľadom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť najneskôr v októbri 2015. Zdá sa však, že dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo zosplatnenie, bola splátka už podstatne skôr zročná. Potvrdzuje to oznámenie žalobcu adresované žalovanej, že k 06.08.2015 je v omeškaní so splácaním celkovej pohľadávky vo výške 3.883,57 eur (č. l. 82). Ak splátka istiny predstavovala sumu 291,42 eur, tak pohľadávka žalobcu kvantifikovaná k 06.08.2015 sumou 3.883,57 eur predstavovala nezaplatených najmenej 13 splátok úveru (3.883,57 eur : 291,42 eur = 13,32). Je teda zrejmé, že už najmenej v období jedného roka pred termínom 06.08.2015 nastalo zo strany žalovanej omeškanie s platením jednotlivých mesačných splátok úveru. Zohľadňujúc uvádzané časové úseky je potrebné konštatovať, že pokiaľ žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 17.01.2019, stalo sa tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu, by mal obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. 15. Poukazujúc na všetky uvádzané dôvody odvolací súd hodnotí rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, v dôsledku čoho bol potvrdený postupom podľa § 387 CSP. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej ako úspešnej strane odvolacieho konania patrí náhrada trov tohto štádia konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).