Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoCsp/38/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203961 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719203961.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: E - Byt správa domov, s.r.o., so sídlom Hraničná 5, 058 01 Poprad, IČO: 36 502 081, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Hrobák, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 4052/59, 058 01 Poprad, IČO: 14 342 341, proti žalovaným: 1. X. Š., S.. XX.XX.XXXX, M. H. XXX/XX, XXX XX Q., 2. X.. N. Š., S.. XX.XX.XXXX, M. H. XXX/XX, XXX XX Q., obaja právne zastúpení: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, so sídlom 17. Novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 085 951, o zaplatenie sumy 3.021,45 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 31.03.2020, č. k. 17Csp/90/2019-185 takto jednohlasne r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. II. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Konanie o zaplatenie sumy 1.183,81 eur zastavuje. II. Žalobu zamieta. III. Priznáva žalovaným v 1. a 2. Rade voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 6 ods. 1, 2 písm. d), § 7a ods. 2, § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 3. Vo svojom odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.837,64 eur s príslušenstvom po čiastočnom späťvzatí žaloby. Suma predstavovala úhradu nedoplatkov súvisiacich so službami spojenými s užívaním bytu č. X v bytovom dome W. súp. č. XXX v k.ú. Q., a to za obdobie rokov 2017 vo výške 1.078,68 eur a 2018 vo výške 758,96 eur. Keďže žalovaní vzniesli námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných a z opatrnosti aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu súd sa prednostne v konaní zaoberal touto námietkou. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v čase uzatvorenia zmluvy o výkone správy zo dňa 21.04.2006, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bola spoločnosť V. a.s. Q.. Následne vlastníkom bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXX v k.ú. Q. polyfunkčný dom W. sa stala X. X., nar. XX.XX.XXXX. Z notárskej zápisnice N XXX/XXXX NZ XXXXX/XXXX S. XXXXX/XXXX zo dňa 14.08.2018 súd zistil, že titulom dobrovoľnej dražby, predmetnú nehnuteľnosť nadobudol F.. P. V., ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.2018 previedol vlastnícke právo na žalovaných. Konanie o povolení návrhu na vklad bolo prerušené z dôvodu, že ku kúpnej zmluve nebolo pripojené potvrdenie o tom, že v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami neeviduje správca žiadne nedoplatky. Dňa 16.05.2019 bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca tvrdil, že prechodom vlastníckeho práva na žalovaných došlo k prechodu pohľadávok žalobcu z nedoplatku za užívanie bytu a príspevku do fondu opráv. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že vznik záväzkov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. nie je akcesoricky spojený s osobou vlastníka bytu, ale s vecným substrátom, ktorým je existencia vecného práva k bytu, resp. že záväzky sa viažu vždy na byt a nie na vlastníka bytu, nakoľko zákon č. 182/1993 Z.z. ako aj Zmluva o výkone správy ukladá povinnosť poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv ako i úhrady za plnenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov a nie samotnému bytu alebo nebytovému priestoru. Navyše je vylúčené ukladať povinnosti neživému substrátu (bytu), keďže povinnosť niečo konať (platiť) možno ukladať len subjektu práva, ktorým je fyzická alebo právnická osoba, v danom prípade vlastník bytu alebo nebytového priestoru. Súd žalobu z týchto dôvodov pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie uznesením po právoplatnosti rozsudku. 4. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne posúdil pasívnu legitimáciu v danej veci, čím dospel k nesprávnemu právnemu záveru a tým k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Výklad súdu nemôže obstáť z dôvodu, že právne nevyvrátil, že záväzok zaplatiť úhradu spojenú s užívaním bytu a úhradu na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv je jednoznačne povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy o výkone správy. Argumentáciu súdu považuje za chybnú, pretože zákon neuvádza, že záväzky vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy pôvodnému vlastníkovi zanikajú až ich usporiadaním. V rozhodnutí bola opomenutá osobitosť vlastníctva bytov oproti vlastníctvu iných nehnuteľností. Pre zachovanie chodu celého bytového domu a princípu spravodlivosti voči ostatným vlastníkom, bolo nevyhnutné zabezpečiť plnenie povinností uhrádzať platby, ktorými sa zabezpečuje nie len obhospodarovanie bytu, ale aj celého domu. Podľa výkladu súdu by mali byť ku dňu prevodu vlastníckeho práva vysporiadané všetky úhrady pôvodného vlastníka. Ak by sa jednalo o klasický záväzkový vzťah, mali by byť tieto prostriedky vrátené pôvodnému vlastníkovi, inak by došlo k bezdôvodnému obohateniu nového vlastníka. Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by nový vlastník získal právo na prostriedky, ktoré do fondu vložil ešte pôvodný vlastník. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov stanovil singulárnu sukcesiu do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka, vrátane existujúcich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy. Podporuje to aj zákonná ochrana nového vlastníka v podobe povinnosti predávajúceho priložiť k zmluve o prevode vlastníctva bytu potvrdenie správcu, že vlastník nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. V § 5 ods. 2 zákona je jasne stanovené, že takéto potvrdenie má byť prílohou predmetnej zmluvy. Ak predávajúci také potvrdenie nevie predložiť, je na kupujúcom, či k podpisu zmluvy pristúpi. Ak by kupujúci nenadobudol aj záväzok uhradiť existujúci dlh na nedoplatkoch, aký účel by malo predkladanie takého potvrdenia. Výkladom súdu sa popierajú základné ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a obchádza sa tým zmysel, ku ktorému zákonodarca smeroval. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.837,64 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.837,64 eur od 16.05.2019 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že na svojich predchádzajúcich tvrdeniach trvajú a sú presvedčení, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého vecne správne rozhodol. Nestotožňuje sa s názorom žalobcu, že dlh na byte prechádza singulárnou sukcesiou na nového vlastníka. Súd sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal tým, že poukázal na ust. § 7a ods. 2 zákona 182/1993 Z.z., keď dospel k záveru, že za úhradu záväzku, ktorý vznikol za obdobie, keď vlastníkom bytu bola X. X., by mal zodpovedať vlastník bytu v čase vzniku nedoplatkov. Q. názoru súdu ide o záväzkové právo, nie o vecné právo nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. Ust. § 8a ods. 7 zákona 182/1993 Z.z. uvádza, že prevodom alebo prechodom bytu na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Neuvádza, že toto usporiadanie sa týka nového vlastníka bytu, naopak malo by ísť o usporiadanie medzi správcom a pôvodným vlastníkom. Štvrtá veta citovaného usporiadania uvádza, že nového vlastníka bytu zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Záväzky, ktoré v zmysle predchádzajúcej vety majú zaniknúť usporiadaním, sa v tejto vete výslovne neuvádzajú. Preto podľa názoru žalovaných v danom prípade ide o ostatné práva, ktoré nie sú uvedené v predchádzajúcej vete. Táto veta by sa teda nemala týkať záväzkov pôvodného vlastníka, keďže tieto majú zaniknúť usporiadaním medzi ním a správcom. Jediný spôsob, pri ktorom bol nový vlastník povinný uhradiť záväzky pôvodného vlastníka, je jeho pristúpenie k záväzku na základe výslovného právneho úkonu nového vlastníka, ku ktorému v tomto prípade nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, vo výroku II. a III., potvrdil. 6. Žalobca v replike uviedol, že svedok F.. P. V. mal vedomosť o dlhoch viažucich sa k bytu, nakoľko v Oznámení o dražbe zn. XXX/XXXX zo dňa 09.07.2018, na základe ktorej neskôr vydražil byt, v jeho časti Práva a záväzky viaznuce na predmete dražby, ako prvé v poradí je uvedené záložné právo v prospech vlastníkov v bytovom dome súp. č. XXX (toto oznámenie zároveň žalobca priložil k svojmu vyjadreniu). Z výsluchu tohto svedka vyplynulo, že mal vedomosť o výške dlhu pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu so žalovanými. Preplatok, ktorý mal svedok zo strany správcu vyúčtovaný, sa vzťahoval len na ním vykonané zálohové platby a nie na celkový dlh na úhradách spojených s užívaním bytu a príspevkov na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. V zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pôvodná vlastníčka X. X., nemala postavenie úpadcu a byt, ku ktorému existovalo zákonné záložné právo, nebol majetkom úpadcu. To znamená, že k tomuto dlhu, ak nebol vysporiadaný z výťažku z dražby, zabezpečujúce zákonné záložné právo nemohlo zaniknúť a súčasný vlastník je zaťažený právom veriteľa uspokojiť tento dlh výkonom zákonného záložného práva. Keďže výkon záložného práva predajom bytu na dražbe je podľa žalobcu krajný spôsob vymáhania pohľadávky, ktorý by žalovaných postihol v oveľa vyššej miere, žalobca zvolil vymáhanie dlhu súdnou cestou, čo bol zo strany žalobcu výrazný pokus o zmierlivé riešenie sporu. Nový vlastník vedome vstúpil do všetkých práv a povinností vlastníka bytu, vrátane povinnosti uhradiť dovtedy vzniknuté nedoplatky. Následný prevod bytu na žalovaných s vedomím existencie týchto nedoplatkov bez ich predchádzajúcej úhrady oprávňuje žalobcu vymáhať tento nedoplatok súdnou cestou od súčasných vlastníkov, resp. vymôcť ho výkonom záložného práva. 7. Žalovaní v duplike uviedli, že žalobca mal správne zažalovať vlastníka bytu v čase, kedy pohľadávka vznikla. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že o nedoplatku, ktorý je predmetom sporu, sa žalovaní dozvedeli až po podpise kúpnej zmluvy. Vymáhať pohľadávku z titulu nedoplatku nemôže samotný správca bytového domu, ale všetci vlastníci bytového domu, v prospech ktorých je zriadené zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Preto v konaní vzniesli námietku aktívnej legitimácie žalobcu. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. a III. potvrdil ako vecne správny. 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 9. Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav prvoinštančný súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretoval, alebo právne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Odvolací súd skúmal všetky okolnosti nesprávneho právneho posúdenia veci a nezistil žiadny z dôvodov, ktorý by odôvodňoval námietku žalobcu. 10. Podľa § 7a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje k zmluve o spoločenstve. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. 11. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.“ 12. Vlastnícke právo k bytu a nebytovým priestorom je vzhľadom na to, že ide o byt v bytovom dome upravený špeciálnym zákonom č. 182/1993 Zb., kde správu domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vykonáva správca. V danom prípade správcom tohto domu je žalobca, čím je nepochybne daná aktívna legitimácia žalobcu v predmetnom spore. Každý nový vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu, alebo nebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovaným domáha zaplatenia sumy 1 837,64 eura s prísl. predstavujúcej nedoplatok na vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu za obdobie do augusta 2018. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X a nebytového priestoru č. XP., nachádzajúcich sa v bytovom dome W., súp. č. XXX na H. ulici v Q.. Žalovaní nadobudli bezpodielové spoluvlastníctvo k bytu a nebytovým priestorom kúpou od predchádzajúceho vlastníka F.. P. V. dňom 16. 05. 2019, kedy nadobudli účinky povolenia vkladu vlastníckeho práva v ich prospech. 14. F.. P. V. sa stal výlučným vlastníkom predmetného bytu a nebytových priestorov dňom 14.08.2018 na základe príklepu licitátora v rámci dražby vykonanej za účelom speňaženia súpisu oddelenej podstaty úpadcu v konkurze P. G.. Na danej nehnuteľnosti bolo ako prvé v poradí zriadené záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech vlastníka bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu súp. číslo XXX pred zmluvným záložným právom banky I. I. banka, L. prihlásila svoju zabezpečenú pohľadávku do konkurzného konania P. G. vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4K/35/2016, ktorá bola zabezpečená majetkom tretej osoby X. X., nar. XX. XX. XXXX. Správca v zmysle § 79 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií zapísal daný majetok do oddelenej podstaty, pričom daný súpis majetku tretej osoby bol publikovaný v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 03. 03. 2017. Z uvedeného vyplýva, že v čase konania dražby vlastníčkou predmetného bytu a nebytových priestorov bola X. X.. Následne správca v zmysle pokynu oddeleného veriteľa speňažil daný majetok formou dobrovoľnej dražby, kde sa vydražiteľom dňa 14. 08. 2018 stal F.. P. V., pričom predmet dražby prešiel na vydražiteľa nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov a zákonné záložné právo zostalo zachované. F.. P. V. ako nový vlastník predmetného bytu a nebytových priestorov nevstúpil do dlhov predchádzajúcej vlastníčky X. X., ktorá naďalej zostala v postavení obligačného dlžníka. Prevod alebo prechod vlastníctva bytu a nebytových priestorov má za následok len vstup do vecného práva, ale nie do záväzkového vzťahu. Teda vydražiteľ F.. P. V. vstúpil len do vecného práva - záložného práva, ktoré je zriadené v prospech bytov a nebytových priestorov, ale nie do záväzkového vzťahu. Keďže vydražiteľ nemohol nadobudnúť záväzok, ktorý vznikol pred dobrovoľnou dražbou, je len logické, že tento záväzok nemohli nadobudnúť ani žalovaní. Títo od momentu, kedy im bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu a nebytovým priestorom (16.05.2019) pristúpili k zmluve o výkone správy a až od daného času mohla vzniknúť pohľadávka žalobcu voči žalovaným. 15. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov stanovil singulárnu sukcesiu do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka, vrátane záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy. K tejto odvolacej námietke súd uvádza: 16. Záväzkový vzťah je vzťah právny, v ktorom je jeden účastník povinný niečo druhému plniť a ten je oprávnený plnenie vyžadovať. Takéto záväzky na nového vlastníka bytu s novopristúpením k zmluve o správe bytu neprechádzajú, sú viazané in personam na pôvodných obligačných partnerov, a teda môžu si pôvodné zmluvné strany vzájomné tieto plnenia od seba vyžadovať alebo iným spôsobom usporiadať. Nároky z takýchto záväzkov sú viazané na zmluvné záväzkové vzťahy na subjekty záväzkového práva, nie na existenciu vlastníctva, ktoré založilo zánik pôvodného záväzku pôvodného vlastníka a vznik nového záväzku a nového vlastníka so správcom bytu. To, že nový vlastník bytu je ex lege viazaný na všetky právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome, svedčí o tom, že zákon rozlišuje nároky v súvislosti so správou bytu a nároky v súvislosti so správou bytového domu a príslušenstva, kedy vlastníctvo bytu sa viaže na individuálneho vlastníka bytu a vlastníctvo domu a ostatných zariadení domu s príslušenstvom je v podiele podľa všetkých vlastníkov bytového domu. V takom prípade by nebolo správne, aby záväzky v súvislosti s bytovým domom ostávali viazané na pôvodného vlastníka. Preto zákon v tejto časti zriadil ex lege tzv. univerzálnu sukcesiu, kde nový vlastník vstupuje do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu jednou právnou skutočnosťou, nadobudnutím vlastníctva bytu a v takom prípade je nový vlastník viazaný právnymi úkonmi aj predchádzajúceho vlastníka v súvislosti so spoločnými časťami, spoločným priestorom a príslušenstvom domu. Preto názor žalobcu, či prevod vlastníckeho práva k bytu a nebytovým priestorom oprávňuje žalobcu vymáhať nedoplatok na vyúčtovaní, vyjadrený v priebehu konania nie je správnym právnym názorom a ani v odvolaní vyslovený právny názor odvolateľa nekorešponduje účelu a zmyslu zákona pri usporiadaní vzťahov pri zmene vlastníctva k bytu. 17. Záväzkový vzťah z titulu pristúpenia k zmluve o výkone správy nie je akcesorickým vo vzťahu k vlastníctvu bytu. Vlastníctvo bytu nemá charakter záväzkového vzťahu, je to absolútny vzťah k veci vykonávať svoje vlastnícke právo. Zmluva o výkone správy je obligačný záväzok, ktorá nemôže existovať ako vedľajší záväzok popri hlavnom záväzku vlastníckeho práva. Vlastnícke právo nie je záväzok, a preto ani zmluva o výkone správy nie je v pozícii akcesorického záväzku k tomuto právu. Akcesorický vzťah môže vzniknúť len pri záväzkových vzťahoch, nie pri absolútnom vlastníckom práve. Nie je v súlade so Základnými princípmi CSP a spravodlivosťou v prejednávanej veci, aby za dlhy pôvodného vlastníka zodpovedali noví vlastníci bytu, ktorí túto nehnuteľnosť nadobudli po vzniku žalobcom tvrdených nedoplatkov pôvodného vlastníka. 18. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, k tomu odvolací súd uvádza, že medzi práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy nemožno zaradiť povinnosť žalobcu zaplatiť dlh v dôsledku neplnenia si povinnosti zo strany predchádzajúcej vlastníčky bytu. K zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka môže dôjsť iba postupom vyplývajúcim z ust. § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. K takejto zmene však v tomto prípade nedošlo. 19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky. Avšak v prípade dražby bytu, ako tomu bolo v prejednávanej veci, je správca (dražobník) povinný zaslať po zaplatení ceny predmetu dražby jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spolu s potvrdením o zaplatení ceny bez zbytočného odkladu príslušnej správe katastra. Správa katastra je oprávnená a zároveň povinná skúmať, či zápisnica o dražbe je bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. Pokiaľ verejná alebo iná listina má tieto náležitosti, správa katastra je povinná vykonať záznam do katastra. Iné oprávnenie pri výkone záznamu správa katastra nemá. Podľa čl. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Uvedené je v súlade s ust. § 93 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva okrem záložného práva zriadeného správcom po vyhlásení konkurzu na základe záväzného pokynu príslušného orgánu a okrem zabezpečovacieho práva k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečuje záväzok úpadcu. 21. Ust. § 15 ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z. upravujúce zákonné záložné právo nemení nič na skutočnosti, že žalovaní si svoje povinnosti riadne plnili a nemajú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Záložné právo je vecným právom k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov (záložní veritelia) prostredníctvom výkonu záložného práva. Aj keď ust. § 31 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s prechodom vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby nespája zánik záložného práva za predpokladu, ak osobitný zákon neustanovuje inak, uvedené nič nemení na tom, že žalovaní voči žalobcovi nemajú žiadnu pohľadávku, keďže nedoplatok na poplatkoch spojených s užívaním bytu nevznikol v období, kedy žalovaní boli vlastníkmi bytu alebo ho užívali. Tým nie je daná pasívna legitimácia žalovaných. Z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v predmetnom konaní správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu zamietol. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok vo veci samej vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, vznikli im trovy odvolacieho konania a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).