Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/166/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204036 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719204036.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore navrhovateľky I.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX C., proti žalovanému N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 21C/38/2019-14 zo dňa 22. októbra 2019, takto jednohlasne r o z h o d o l : I. Mení uznesenie vo výroku I. tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa konania zamedzujúceho prechod na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX v reg. "C" o výmere XXX mX evidovanej v k.ú. obce F., v okrese C., odstrániť roxorové tyče a predmety zamedzujúce prechod na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX v reg. "C" o výmere XXX mX evidovanej v k.ú. obce F., v okrese C., ktoré sa nachádzajú na železobetónových paneloch, ktoré tvoria príjazdovú cestu, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a u k l a d á navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu o vypratanie parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX trvalý trávnatý porast zapísanej na LV č. XXX v reg. "C" evidovanej v k.ú. obce F., v okrese C. voči žalovanému. II. Strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zdržať sa konania zamedzujúceho prechod na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č.XXX v reg. "C" o výmere XXXmX evidovanej v k.ú. a obci F., v okrese C., odstrániť roxorové tyče a predmety zamedzujúce prechod na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č.XXX v reg. "C" o výmere XXXmX evidovanej v k.ú. a obci F., v okrese C., ktoré sa nachádzajú na železobetónových paneloch, ktoré tvoria príjazdovú cestu. II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 3. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalovaného jednak zdržať sa akéhokoľvek konania zamedzujúceho prechod na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV XXX v k.ú. F., obec F. a jednak zakázal mu aj prechod po tejto parcele. Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou vyššie uvedenej parc. č. XXXX/X. Z rozhodnutia B. F. č. R/XXX/XXXX/XX-JK zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obec F. ako príslušný stavebný úrad odkázalo účastníkov konania na súd a zároveň prerušil konanie do doby, kým rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný ohlásil drobnú stavbu „oplotenie“ na pozemkoch parc. č. XXXX/XX - XXXX/XX v k.ú. F., obec F., avšak na tomto konaní sa vlastníci susediacich nehnuteľností vyjadrili tak, že nesúhlasia s oplotením a žiadajú nové zameranie hranice za ich účasti a zároveň, aby sa nehýbalo s betónovými panelmi. Ďalej uviedol, že z fotodokumentácie č.l. X súdneho spisu vyplýva, že medzi železobetónovými panelmi sú navŕtané roxory a pozdĺž celej príjazdovej cesty k rodinným domom s tým, že na týchto roxoroch je natiahnutá páska. Zo stavebného povolenia B. národného výboru v C. - odbor územného plánovania a stavebného poriadku zo dňa 04.11.1981 vyplýva, že sa na pozemku povoľuje novostavba rodinného podlažného domu. Z listu napísaného žalobkyňou zo dňa 15.07.2019 vyplýva, že požiadala B. úrad C., odbor katastrálny o opravu chyby z dôvodu, že došlo k chybe, a to posunom spoločnej hranice pri digitalizácii pôvodných mapových podkladov. V súčasnosti je spoločná hranica pozemkov posunutá smerom k rodinnému domu a na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý mal slúžiť ako prístupová komunikácia, je presne v strede pozemku umiestnený stĺp elektrického vedenia. Identický je stĺp vzdušného elektrického vedenia osadený aj v strede pozemku parc. č. XXXX/X. V minulosti boli tieto stĺpy po dohode vlastníkov ako aj podľa elementárnej logiky sadené na spoločných hraniciach parciel. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázanú vecnú legitimáciu navrhovateľky ako spoluvlastníčky parc. č. XXXX/X v k.ú. F. a osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Je zrejmé, že žalovaný ako vlastník susediacich parciel XXXX/XX - XXXX/XX s parc. č. XXXX/X obmedzil príjazdovú cestu na železobetónových paneloch, a tak zamedzil prístup k rodinným domom a k rekreačnej chate pre obyvateľov obce F., eventuálne pre dopravu hasičov, rýchlu záchrannú službu, policajných zložiek a odvoz komunálneho odpadu. Konaním žalovaného tak dochádza k obmedzeniu prechodu a prejazdu po príjazdovej ceste pešo a autom vo vymedzenom rozsahu. Zároveň je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán, najmä, aby sa žalovaný zdržal zásahov do príjazdovej cesty, a to až do vyriešenia veci samej. Navrhovateľka preukázala predloženými listinnými dôkazmi, že uvedený stav pretrváva, a preto je potrebné poskytnúť naliehavú ochranu pre sprístupnenie cesty k obývaným domom a tiež s ohľadom na blížiace sa zimné obdobie súvisiace s odhŕňaním snehu v oblasti nadmerného sneženia. Takéto obmedzenie by malo mať fatálny dopad na eventuálnu hrozbu potreby rýchleho zásahu, keďže iná prístupová cesta neexistuje. Zároveň súd uložil povinnosť žalovanému odstrániť predmety zamedzujúce prístup k ceste, ako aj roxorov. Súd zamietol návrh v časti, ktorým mal uložiť žalovanému zákaz prechodu po parcele č. XXXX/X z dôvodu, že nie je majiteľom parcely. Z prezentovaných skutočností sa javí, že žalovaný taktiež k svojmu domu č. XXX stojaceho na parc. č. XXXX/X disponuje jedinou príjazdovou cestou, a to po železobetónových paneloch, preto súd nevyhovel v tejto časti žiadosti navrhovateľky. 5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku I.. Uviedol, že nie je majiteľom panelov a ani nechce byť a ani parcelu XXXX/X nevyužíva. Poukázal na to, že železobetónové panely sú z väčšej časti uložené na jeho pozemkoch, ktoré vlastní, a nie na parcele č. XXXX/X ako by mali byť, pričom prac. č. XXXX/X navyše nie je zapísaná ako cesta, ale ako trvalý trávnatý porast. Uviedol, že jeho pozemky majú väčšiu hodnotu ako ich 40-ročné panely, ktoré sú už na vyradenie, sú popraskané, čiže poškodené vekom. Uviedol, že navrhovateľku a ostatných spoluvlastníkov v r. 2018 vyzval, aby z jeho pozemkov odstránili panely, avšak do dnešného dňa panely neodstránili a tiež ich žiadal, aby si urobili prístupovú cestu na svojej parcele, ktorú vlastnia, čo taktiež nespravili a len mu robia prieky a nepokoje medzi susedmi. Uviedol, že si zavolal geodeta p. V.. B., ktorý mu zameral jeho pozemky, avšak navrhovatelia nesúhlasili so zameraním, a tak musel za ich prítomnosti merať ešte dvakrát na svoje náklady, pričom samozrejme susedia znovu nesúhlasili so zameraním. Poukázal aj na jednania na obecnom úrade v F. za prítomnosti všetkých zúčastnených strán, vrátane geodeta p. V.. B., pričom geodetické body hranice jeho pozemkov boli vytýčené geodetom na paneloch, ktoré ešte vtedy nepatrili navrhovateľom, tieto panely si vraj zakúpili v roku 2017 od štátneho K. ústavu S. D. H. spolu s parcelou č. XXXX/X. Do dnešného dňa si však navrhovatelia nedali zamerať uvedenú parcelu geodetom, až na spoluvlastníka K. B., ktorého zameranie sa zhoduje so zameraním p. V.. B.. Napriek uvedenému navrhovateľka stále spochybňuje tieto merania, tlačí sa do jeho pozemkov, na čo nemá nárok. Uviedol, že vecné bremeno majú iba jeho sestry, ktoré zdedili rodičovský dom a on si plánuje na svojich parcelách XXXX/XX - XX zriadiť vlastnú prístupovú cestu, no momentálne mu zavadzajú ich panely, ktoré žiadal odstrániť. Poukázal na to, že musí ich panely z časti využívať, nakoľko sú z väčšej časti položené na jeho pozemku. Uviedol, že spoločnú cestu rieši od roku 1992, vtedy za účasti jeho brata, G., K. ústavu H. a už vtedy nastali spory. Po sporoch o zimnú a celkovú údržbu cesty sa rozhodol pre vybudovanie vlastnej, pričom susedov vôbec neobmedzuje, títo majú svoju parcelu a navyše z druhej strany domu majú ďalšiu parcelu č. XXXX/X, na ktorej môže byť cesta až k hlavnej ceste. Uviedol, že čaká kedy dostane povolenie na oplotenie, končí so susedmi a neospravedlňuje ich ani F. a dôchodkový vek, nakoľko majú na to svojich blízkych, ktorí sú zdraví a môžu si postaviť vlastnú cestu. Poukázal na to, že on sám je v dôchodkovom veku, taktiež má ťažko chorú manželku, avšak s pomocou blízkych sa pustil do náročnej úpravy terénu, aby mali pokoj. Záverom uviedol, že neustúpi a ani neodstráni provizórne oplotenie a nepraje si, aby po jeho pozemkoch chodili a taktiež jazdili, a všetky provokácie skončili. Žiadal, aby súd v C. toto uznesenie a opatrenie bolo zamietnuté v celom rozsahu. Nesúhlasí s týmto uznesením a preto sa právom odvoláva. 6. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05). 10. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že žalovaný namieta nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie (§ 365 písm. f), h) C.s.p.). 11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky, a to tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočnosť pre rozhodnutie vo veci, a to s poukazom na chybu v katastrálnom operáte a posunutie hranice medzi dotknutými pozemkami. 12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že k naplneniu tejto odvolacej námietky nedošlo. 13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 16. Podľa § 336 ods. 2 C.s.p., súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. 20. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). 22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. 23. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a žalovaným už dlhodobejšie prebiehajú spory týkajúce sa spornej parc. č. XXXX/X, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky susediacimi parc. XXXX/XX - XXXX/XX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom cez všetky uvedené parcely sú uložené betónové panely umožňujúce prechod k ďalším pozemkom. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento už od r. XXXX podniká kroky smerujúce k vybudovaniu vlastnej prístupovej cesty k rodinnému domu, ktorý obýva. Za týmto účelom a v súvislosti s dlhotrvajúcimi spormi so susedmi umiestnil na hranice vyššie uvedených pozemkov, t.j. medzi betónové panely roxorové tyče, na ktoré umiestnil vo vrchnej časti pásku, ktorá tak zabraňuje voľnému prechodu pešo z jednej dotknutej parcely na druhú, ako aj prechod vozidlami po uvedených parcelách (č.l. X). 24. Napriek skutočnosti, že žalovaný si roxorovými tyčami ohradil pozemky, ktoré patria do jeho výlučného vlastníctva, odvolací súd má za to, že v uvedenom prípade existuje potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, a to s poukazom na súdom prvej inštancie deklarovaný prístup záchranných zložiek, policajných zložiek a odvoz komunálneho odpadu k okolitým nehnuteľnostiam, ako aj s poukazom na tvrdenia oboch strán, že sporné parcely sú využívané oboma stranami k prechodu a prejazdu už niekoľko rokov. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd považoval napadnuté uznesenie v časti uloženej povinnosti žalovanému zdržať sa konania zamedzujúceho prechod po špecifikovanej parcele a povinnosti odstránenia roxorových tyčí a ďalších premetov zabraňujúcich prechodu za správne. 25. Na strane druhej, odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a to jednak v časti určenia lehoty žalovanému na odstránenie roxorových tyčí a ďalších predmetov zamedzujúcich prechod, pretože súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení nebola stanovená žiadna primeraná lehota, čo podľa názoru odvolacieho súdu malo za následok neurčitosť výroku o odstránení roxorových tyčí, a to najmä s poukazom na to, že tieto pravdepodobne nebude možné odstrániť ihneď po právoplatnosti uznesenia, preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. 26. Odvolací súd taktiež považoval za potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložiť povinnosť navrhovateľke podať v stanovenej lehote žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, a to dotknutej parc. č. XXXX/X z dôvodu, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dňa 15.07.2019 obrátila so žiadosťou o opravu chyby na katastrálny odbor B. úradu C. z dôvodu, že došlo k posunu spoločnej hranice medzi parc. č. XXXX/ XX a par. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X pri digitalizácii pôvodných mapových podkladov. Z uvedených skutočností sa tak javí, že posun tejto hranice a jej nesprávne vyznačenie v katastrálnom operáte by mohlo mať aj potencionálny dopad na priebeh hranice medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX - XXXX/XX, avšak uvedené pochybnosti nie je možné vyriešiť v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu bude preto potrebné prípadný posun hranice medzi parc. č. XXXX/XX a par. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X a jej možný dopad na priebeh hranice medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX - XXXX/XX riešiť v konaní vo veci samej, t.j. v konaní o vypratanie pozemku č. XXXX/X, kde možno v rámci tohto konania znaleckým dokazovaním ustáliť priebeh hranice pozemku parc. č. XXXX/X po oboch stranách, a tým vyriešiť aj prípadné obmedzenie prístupu záchranných zložiek, policajných zložiek a odvoz komunálneho odpadu, atď. k okolitým nehnuteľnostiam po ohradení parciel č. XXXX/XX - XXXX/XX žalovaným, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, a tým vyriešiť niekoľko rokov trvajúci spor medzi susedmi. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie v napadnutom výroku I. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 28. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p., § 262 ods. 1, 2 C.s.p., § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že strany sporu nemajú právo na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania. V konaní bola úspešná v prevažnej miere navrhovateľka, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy prvoinštančého a odvolacieho konania nevyplývajú. V konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015. 29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).