Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/6/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204075 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719204075.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpená advokátom JUDr. Tibor Bašista, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti žalovaným: 1. Y. I.., so sídlom X. XXD., XXX XX P. P., S.: XX XXX XXX, 2. Y. X.., so sídlom X. XXD., XXX XX P. P., S.: XX XXX XXX, obaja žalovaní právne zastúpení NEXUS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 803 330, o nariadenie neodkladného opatrenia s prísl., o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 12C/39/2019-30 zo dňa 21.októbra 2019, takto jednohlasne r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e uznesenie. II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd ukladá žalovanému v 1./rade zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, najmä predaja, darovania, prevodu na inú osobu, zaťaženia právom tretej osoby, založenia nehnuteľností, prenájmu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcim sa v katastrálnom území T. T., obec Y., okres Y. a to: pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8C/24/2018. II. Súd ukladá žalovanému v 2./rade zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v jeho prospech na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcim sa v katastrálnom území T. T., obec Y., okres Y., a to: pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemok parcela reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8C/24/2018. III. Žalobca má voči žalovaným v prvom a druhom rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333, § 334, § 337 ods. 1, 3, § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami a žalovanému v 2. rade by zakázal zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v jeho prospech na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v k.ú. T. T., obec Y., okres Y.. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti patrili do jej výlučného vlastníctva, pričom na Okresnom súde Poprad je pod sp. zn. 8C/24/2018 vedené konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu voči žalovanému Y. F.., a to zmluvy o zriadení záložného práva, pričom neodkladným opatrením v tomto konaní jej bola poskytnutá ochrana a došlo k prevodu pozemkov. Následne na uvedené pozemky bolo zriadené záložné právo v prospech ďalšej spriaznenej spoločnosti žalovaných, a to spoločnosti Y. X... V návrhu žalobkyňa uviedla, že z údajov uvedených na LV sa žalobkyňa dozvedela, že na LV č. XXXX v k.ú. T. T. bola vyznačená plomba o zmene práv k nehnuteľnostiam a uvedené odôvodňuje nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania a hrozí jej tak ďalšia ujma na právach, ak dôjde k výkonu záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade, prípade k ďalšiemu prevodu pozemkov. Ďalej uviedla, že vo veci je vedené trestné konanie pre podozrenie z obzvlášť závažného zločinu úžery. Poukázala tiež na to, že bez neodkladnej úpravy vzťahov reálne a bezprostredne hrozí, že dôjde k ďalším zásahom do jej majetku, a to rodinnému domu a k pozemkom, ktoré sú predmetom konania 8C/24/2018, pretože zo strany žalovaných dochádza k účelovým prevodom nehnuteľností medzi právnickými osobami, a to aj napriek už vydanému neodkladnému opatreniu. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, žalobou vo veci 8C/24/2018, zápisnicou z uvedeného konania z 19.09.2019 a podaním žalobkyne zo dňa 09.10.2019 dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Uviedol, že právne vzťahy medzi stranami sporu nie sú dosiaľ vysporiadané, pretože prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva. Žalovaný v 1. rade je doposiaľ zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností a v prospech žalovaného v 2. rade je zapísaná ťarcha vyplývajúca zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že je veľmi problematické, ak nie priam nemožné osvedčiť ohrozenie práva na účely neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o preukázanie možného scudzenia nehnuteľnosti, preto je potrebné v pochybnostiach poskytnúť dočasnú ochranu do vyriešenia sporu. Osvedčenie skutočností tvrdených žalobkyňou týkajúcich sa dispozície s nehnuteľnosťami považoval súd za dostatočné a rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Za daného stavu tak žalobkyňa osvedčila potrebu požadovanej dočasnej úpravy, ktorou je potrebné zabrániť tomu, aby nedochádzalo k sťaženiu prípadného navrátenia do predošlého stavu. Každá dispozícia, teda nakladanie s vecou by malo za následok reťazenie ďalších sporov a len by skomplikovalo právne vzťahy. 5. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnili § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedli, že podľa ich názoru bolo porušené právo na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti alebo okolnosti, ktoré žalobkyňa opísala v návrhu osvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tak, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie a naopak súd v rozhodnutí len konštatoval, že je veľmi problematické, ak nie priam nemožné osvedčiť ohrozenie práva na účely neodkladného opatrenia pokiaľ ide o preukázanie možného scudzenia nehnuteľnosti, pričom zároveň uviedol, že osvedčenie skutočností tvrdených žalobkyňou týkajúcich sa dispozície nehnuteľností považuje súd za dostatočné a rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Taktiež súd podľa ich názoru pochybil pokiaľ ide o odôvodnenie zásady proporcionality a už vôbec nie je možné vyvodiť, akými úvahami sa súd riadil. Zároveň poukázali na § 228 ods. 2 C.s.p., z ktorého vyplývajú účinky poznámky o určení vecného práva k nehnuteľnosti, z čoho jednoznačne vyplýva neadekvátnosť ochrany poskytnutej neodkladným opatrením, a to v prospech žalobkyne. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu - nesprávnym skutkovým zisteniam uviedli, že s poukazom na nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je možné určiť k akým konkrétnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel. Poukázali na to, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré však ničím neosvedčila. Uviedli, že ochranu, ktorú požaduje žalobkyňa týmto neodkladným opatrením považujú za účelové konanie s cieľom oddialiť nevyhnutný negatívny výsledok sporu o neplatnosť záložných zmlúv a o určenie vlastníckeho práva pre žalobkyňu. Namietali zámernosť používania slovných spojení a tiež zdôraznili, že žalobkyňa do dnešného dňa nijako nespochybnila zmluvu o pôžičke a ani iné svoje peňažné záväzky voči spoločnosti Y... Mali za to, že podľa ich názoru neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, keďže skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza nie sú postačujúce, a preto súd vec nesprávne právne posúdil. Okrem uvedeného namietali, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom neosvedčila ani samotný nárok, ktorému sa má ochrana poskytnúť a ani jeho trvanie. Pokiaľ sa týka nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami uviedli, že zmena v osobe vlastníka nemôže byť nárokom, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením. Záverom namietali, že žalobkyňa sa iba obmedzila na konštatovanie, že vzniká obava, že exekúcia bude ohrozená a neodkladné opatrenie je voči žalovanému v 2. rade nariadené v rozpore so zákonom. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne. 6. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaných nevyjadrila. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. 8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05). 10. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. Po preskúmaní obsahu spisu ako aj napadnutého uznesenia mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená. 11. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená odvolacia námietka naplnená nebola. 12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola. 13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. 18. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). 20. Žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovala zabránenie ďalšieho zaťaženia a scudzenia v návrhu špecifikovaných nehnuteľností, ktoré boli pôvodne jej výlučným vlastníctvom a vo vzťahu ku ktorým prebieha na súde prvej inštancie konanie o neplatnosť záložnej zmluvy (konanie vedené na Okresnom súde Poprad, sp. zn. 8C/24/2018). Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal za to, že sú splnené dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, s čím však nesúhlasili žalovaní, dôvodiac najmä tým, že súd neuviedol konkrétne skutočnosti alebo okolnosti, ktoré osvedčujú potreby bezodkladnej úpravy pomerov tak, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie. 21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. 22. Z obsahu spisu mal odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, za dostatočne osvedčené, že v predmetnom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v akom sa jeho nariadenia dožadovala žalobkyňa. Odvolací súd z obsahu spisu, ako aj prieskumom súdneho registra zistil, že súd prvej inštancie dňa 14.06.2018 rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému - spoločnosti Y. F.., tak, že tomuto zakázal zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich s výkonu záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie o ktorom bolo rozhodnuté Krajským súdom v Prešove dňa 12.10.2018, sp. zn. 22Co/134/2018 tak, že toto uznesenie bolo potvrdené. Z Výpisu z katastra nehnuteľností predloženého žalobkyňou v tomto konaní (č.l. 8), vyplýva, že tento bol vyhotovený dňa 29.09.2019 a tiež, že k uvedenému dňu bola na LV č. XXXX, k.ú. T. T., obec Y., okres Y. vyznačená plomba na nehnuteľnostiach, pričom v časti B je ako vlastník uvedená spoločnosť Y. I.., s tým, že titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností je kúpna zmluva zo dňa 29.06.2018. Z časti C ďalej vyplýva, že v prospech spoločnosti Y. X.. bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva, a to dňa XX.XX.XXXX. Z uvedených skutočností vyplýva, že po nariadení neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ale skôr ako bolo Krajským súdom v Prešove rozhodnuté o odvolaní, bola vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam uzatvorená kúpna zmluva, a tieto boli ďalej prevedené na inú spoločnosť, pričom aj po právoplatnosti napadnutého uznesenia bolo k týmto nehnuteľnostiam zriadené záložné právo, a to v prospech ďalšej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný podnikol kroky smerujúce k ďalšiemu scudzeniu špecifikovaných nehnuteľností na ďalšie svoje spoločnosti, nakoľko z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že konateľom všetkých troch obchodných spoločností, t.j. Y. I.., Y. X.., Y. F.., je rovnaká osoba. 23. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd za dostatočne osvedčené, že v predmetnom prípade existuje dôvodná obava, že žalovaní budú ďalej pokračovať v nakladaní a výkone záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. T. T., obec Y., okres Y., a to ešte pred rozhodnutím vo veci samej vedenej na Okresnom súde Poprad sp. zn. 8C/24/2018. Dôvodná obava týkajúca sa nakladania s nehnuteľnosťami, prípade výkonu záložného práva vo vzťahu k nim vyplýva z toho, že aj napriek tomu, že v konaní vo veci samej po nariadení neodkladného opatrenia pristúpila spoločnosť Y. F.. k ďalšiemu scudzeniu a zaťaženiu predmetných nehnuteľností, pričom došlo k prepisu uvedených nehnuteľností medzi spoločnosťami s rovnakým konateľom. Z uvedeného plynie dôvodná obava, že konateľ uvedených spoločností môže pokračovať vo svojom konaní, a tieto nehnuteľnosti ďalej scudziť alebo zaťažiť záložným právom v prospech ďalších spoločností, ktorých je konateľom alebo v prospech tretích spoločností. Z uvedených dôvodov preto nemožno prisvedčiť ani tej odvolacej námietke žalovaných, že ochrana poskytnutá súdom prvej inštancie bola neadekvátna a že v konaní neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, Odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu spisu, predložených listinných dôkazov, ako aj z verejne prístupných registrov a zo súdneho registra mal osvedčené tvrdenia žalobkyne, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vyhovieť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj s ohľadom na prebiehajúce súdneho konanie vo veci samej. V prípade, ak by žalobkyňa bola úspešná aj v konaní vo veci samej ďalšie scudzovanie a zaťažovanie dotknutých pozemkov by podstatne sťažovalo jej snahu o navrátenie pozemkov do jej výlučného vlastníctva a dochádzalo by tak len k ďalším sporom a zaťažovaniu súdov. Na strane druhej, ak by v konaní vo veci samej bol úspešný žalovaný (Y. F..) nariadené neodkladné opatrenie, ktoré je len dočasného charakteru, by nemalo podstatný vplyv na podnikateľské aktivity žalovaných. 24. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch neodkladné opatrenie možno vnímať len ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej, t.j. v predmetnom prípade konaním o určenie neplatnosti právneho úkonu. Neodkladné opatrenie v takýchto prípadoch zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu a zaniká v zásade právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 171/2010 zo dňa 22.09.2010 podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“ 25. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnym výrokom I. a II. zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. 26. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd z obsahu spisu za dostatočne osvedčené, že v predmetnom prípade existuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potrebné do rozhodnutia vo veci samej zakázať žalovaným nakladať a zdržať sa úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, preto podľa § 387 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá bola však v odvolacom konaní pasívna a zo spisu jej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešným žalovaným nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/544/2015. 28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).