Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/25/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206719 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8317206719.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: JUDr. Juraj Biroš, Rázusova 1, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu SUKMONT Teplo, s.r.o., Študentská 1595/6, 069 01 Snina, IČO: 36 457 841, právne zastúpeného Mgr. Ladislavom Suchým, advokátom so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 17 081 025 proti žalovanému: Mesto Snina, Strojárska 2060/95, 069 01 Snina, IČO: 00 323 560, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227, o zaplatenie 130.267,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12Cb/2/2017-1173 z 11.mája 2018 takto r o z h o d o l : Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 25.534,- eur s príslušenstvom, v tejto časti zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavuje. Mení rozsudok v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá do sumy 86.558,50 eur s príslušenstvom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 86.558,50 eur s 12,5 % ročným úrokom z omeškania od 29.11.2003 do zaplatenia, v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Potvrdzuje rozsudok v ostatnej zamietavej časti. Žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 130.267,01 eur na tom skutkovom základe, že dňa 17.08.2000 uzavrel pôvodne žalovaný 2 - spoločnosť Siemens s.r.o. zmluvu o dielo, na základe ktorej mala táto spoločnosť vykonať stavbu „Adaptácia OST-A na plynovú kotolňu“, pričom časť diela v sume 130.267,01 eur uhradil úpadca. Tento však vypovedaním nájomnej zmluvy zo strany žalovaného prestal byť účastníkom zmluvných vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, v dôsledku čoho vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal a náhradu trov konania nepriznal ani štátu. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie opísal priebeh doterajšieho konania, obsah rozhodnutí, ktoré boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky v Bratislave v dôsledku dovolaní žalovaného zrušené; naposledy uznesením, č. k. 5Obdo/49/2014-1013 z 30.07.2015. 3. Z obsahu nájomnej zmluvy zo dňa 13.07.1995 /čl. 16/ mal prvoinštančný súd preukázané, že Mesto Snina ako prenajímateľ prenajal B. B., O. B. X. O.. ako nájomcovi tepelné hospodárstvo mesta Sniny podľa prílohy č. 1 zmluvy. Podľa článku IV. bod 7. tejto nájomnej zmluvy sa zmluvné strany zaviazali všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestovať do tepelného hospodárstva, ktoré bolo predmetom zmluvy. 4. Podľa Dodatku k nájomnej zmluve uzavretého dňa 07.08.1995 /čl.18/, bodu 3 sa nájomca zaviazal použiť zúčtované odpisy na obstaranie investícií a technického zhodnotenia prenajatého majetku s tým, že obstaranie investícií z odpisov bude na základe ročného plánu investícií a technického zhodnotenia odsúhlaseného prenajímateľom. 5. Podľa Dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 13.11.1998 /čl. 20/ v rámci transformácie nájomcu na právnickú osobu SUKMONT Teplo, s.r.o. (ďalej aj ako „úpadca“) sa previedli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy dňom 01.01.1999 na spoločnosť SUKMONT Teplo, s.r.o. Platnosť prevzatia práv a povinností z osoby B. B., O. B. X. O.. O. na firmu SUKMONT Teplo, s.r.o. Snina bola konštatovaná aj v uznesení Najvyššieho súdu SR v Bratislave, sp. zn. 5 Obdo 1/2012- 783 zo dňa 30.04.2012 na strane 794 spisu. 6. Listom zo dňa 29.05.2001 /čl. 70/ dal žalovaný spoločnosti SUKMONT Teplo, s.r.o. výpoveď z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 13.07.1995 z dôvodu závažného porušenia nájomnej zmluvy spočívajúceho v omeškaní platenia dohodnutého nájmu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace s tým, že výpovedná lehota bola 3- mesačná. Výpoveď bola prevzatá nájomcom dňa 31.05.2001, teda výpovedná lehota uplynula dňom 31.08.2001. 7. Nájomnou zmluvou zo dňa 01.09.2001 uzavretou medzi žalovaným ako prenajímateľom a nájomcom SUKMONT Teplo, s.r.o. Snina prenajímateľ prenajal nájomcovi tepelné hospodárstva na obdobie od 01.09.2001 do 31.12.2001 /čl. 71/. 8. Zmluvou o dielo č. 190 00 CB zo dňa 17.08.2000 (ďalej aj „zmluva o dielo“) nájomca tepelného zariadenia a objednávateľ SUKMONT Teplo, s.r.o. (úpadca) si objednal u zhotoviteľa O. S. D. O., O..U..L.. dodávku diela „Adaptácia OST-A na plynovú kotolňu“, ktorej investorom a zároveň vlastníkom tepelného zariadenia bol žalovaný. 9. V článku XV bod 3 zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že v prípade, ak dôjde po dobu platnosti tejto zmluvy z akýchkoľvek dôvodov k ukončeniu platnosti zmluvy o nájme tepelného zariadenia uzavretej medzi vlastníkom a objednávateľom, alebo k ukončeniu platnosti zmluvy o poskytovaní zmluvných energetických výkonov a služieb uzatvorených medzi vlastníkom a objednávateľom, alebo k zániku objednávateľa, vstupuje dňom nasledujúcim po dni ukončenia platnosti uvedených zmlúv alebo dňom zániku objednávateľa do práv a povinností vyplývajúcich pre objednávateľa z tejto zmluvy v plnom rozsahu vlastník, pokiaľ nebude dohodnuté inak. 10. Uznesením zo 07.02.2002 č. 595/2002 mestské zastupiteľstvo žalovaného súhlasilo so zmenou nájomcu a objednávateľa v Zmluve o dielo č. 190 00 CB tak, že na miesto spoločnosti SUKMONT Teplo, s.r.o. nastúpila obchodná spoločnosť A., O..U..L.., O. od 01.01.2002. 11. Podľa zmluvy o postúpení práv a povinnosti zo dňa 31.08.2002, čl. 2 bod 1 (čl.88) dňom 01.09.2002 spoločnosť D. S., X..O.., organizačná zložka N. X, B. vstúpila do všetkých práv a povinnosti vyplývajúcich pre objednávateľa (pôvodne spoločnosť SUKMONT Teplo s.r.o.) zo Zmluvy o dielo č.190 00 CB v znení Dodatku č.1. 12. Súd prvej inštancie v predmetnom spore v zmysle pokynov nadriadených súdov zisťoval, či právny predchodca žalobcu financoval časť diela z prostriedkov získaných z prenajatého tepelného hospodárstva a jeho podnikateľskej činnosti alebo z iných zdrojov, za účelom ktorého zistenia bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalkyňa Y.. X. B. v znaleckom posudku č. 12/2010 konštatovala, že za obdobie rokov 1995 - 1998 bol kumulovaný nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške 6 188 586,- Sk, ktorý bol použitý na splátky úveru a v rokoch 1999 a 2000 bol žalobca v strate 5 679 011,- Sk. V roku 2001 zisk 4 290 666,- Sk bol umorený so stratou z predchádzajúcich rokov. V roku 2000 spoločnosť SUKMONT Teplo, s.r.o. uhrádzala splátky úveru z iných zdrojov, a to na úkor neuhradenia záväzkov, nakoľko vlastné zdroje na financovanie naakumulované nemala. V roku 2001 spoločnosť SUKMONT Teplo, s.r.o. uhradila splátky aj na úkor neuhradenia záväzkov v čase nedostatku finančných prostriedkov, nakoľko žiadne úvery, pôžičky a výnosy z predaja majetku nerealizovala. Záver znaleckého posudku konštatoval, že v období rokov 1995 až 2001 nezískal predchádzajúci nájomca, teda úpadca vlastné zdroje kumulovaním hospodárskych výsledkov - strát a ziskov, ktoré by mohol použiť na financovanie investičnej akcie. 13. V zmluve o dielo zo dňa 07.08.2000 vystupoval úpadca ako objednávateľ a nájomca tepelného hospodárstva a ako zhotoviteľ vystupovala spoločnosť O. S. D. O., O..U..L... Ako vlastník tepelného zariadenia vystupoval žalovaný. Keďže žalovaný 29.05.2001 vypovedalo nájomnú zmluvu a výpoveď bola doručená úpadcovi dňa 31.05.2001, nájomný pomer medzi úpadcom a žalovaným zanikol k 31.08.2001. Zánikom nájomného pomeru nastali účinky predpokladané v čl. XV bodu 3 zmluvy o dielo, teda žalovaný mal vstúpiť po vypovedaní nájomnej zmluvy (dňom 01.09.2001) do práv objednávateľa, ktorým bol dovtedy úpadca. Z dôvodu uzavretia novej nájomnej zmluvy so žalobcom na obdobie od 01.09.2001 do 31.12.2001 žalovaný vstúpil do práv a povinností objednávateľa diela reálne až dňom 01.01.2002. Zároveň však dňom 01.01.2002 bolo tepelné hospodárstvo odovzdané do správy A., O..U..L.. O. na základe uznesenia mestského zastupiteľstva žalovaného. 14. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 15. V nadväznosti na citované ustanovenia mal za preukázané, že od 01.09.2002 sa nájomcom tepelného hospodárstva stala spoločnosť D. S. X..O.., ktorá týmto spôsobom zároveň vstúpila do práv objednávateľa vyplývajúcich zo zmluvy o dielo zo dňa 07.08.2000. Táto spoločnosť postupne začala splácať dohodnutú cenu diela, a to až do jeho úplného zaplatenia. Zaplatením ceny diela sa táto spoločnosť stala vlastníkom diela, ako to vyplýva z čl. VIII bod 7 zmluvy o dielo. 16. Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že bezdôvodné obohatenie, predstavujúce plnenie podľa zmluvy o dielo zo strany úpadcu ako objednávateľ do dňa skončenia nájmu nezískal žalovaný, ale spoločnosť D. S. X..O.. ako vlastník tohto zariadenia. Z týchto dôvodov žalovaný nemá pasívnu legitimáciu v predmetnom spore. 17. Vychádzajúc z čl. IV bod 7 zmluvy o nájme z 13.07.1995 a dodatku zo dňa 07.08.1995 súd zdôraznil, že nájomca tepelného hospodárstva sa zaviazal všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestovať do tepelného hospodárstva, ktoré bolo predmetom tejto zmluvy. Preto nájomca SUKMONT Teplo, s.r.o. ak chcel naplniť povinnosť nájomnej zmluvy, mal reinvestovať získané finančné prostriedky do tepelného hospodárstva cez zmluvu o dielo, teda platiť dodávku materiálu, služieb a montážnych prác, ÚK, plynofikácie, ASR, ELI, MaR pre stavbu „Adaptácia OST-A na plynovú kotolňu“. Žalobca (správne „úpadca“, poznámka odvolacieho súdu) tak cenu diela uhrádzal nielen podľa zmluvy o dielo, ale aj z dôvodu plnenia si povinností nájomcu zo zmluvy o nájme. 18. Súd prvej inštancie zdôraznil, že úpadca ako nájomca užíval predmet diela od jeho odovzdania, t.j. od 20.08.2000 až do skončenia nájmu, teda do 31.12.2001 a v cene za dodávané teplo mohol účtovať v zmysle časti I bod 2 ods. 15 písm. c) výmeru Ministerstva financií SR č. R-1/1996 zo dňa 12.03.1996 aj náklady na rekonštrukciu zariadení tepelného hospodárstva. To, či tak úpadca robil, však v konaní nebolo preukázané, pretože žalobca žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval opaku nepredložil. Súd vyslovil názor, že úpadca ako dodávateľ tepla účtoval teplo v zmysle čl. I bod 2 ods.15 písm. c) výmeru Ministerstva financií SR č. R-1/1996 zo dňa 12.03.1996, teda účtoval aj náklady na investíciu do tepelného hospodárstva. Preto ak žalobca plnil cenu diela, nerobil to bez právneho dôvodu, ale na základe platných zmluvných vzťahov. 19. Súd prvej inštancie navyše uviedol, že žalobe by nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu, že aj v prípade danosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ostala spornou výška bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že nebolo by možné žalobcovi priznať bezdôvodné obohatenie vo výške čiastočne zaplatenej ceny diela, keďže úpadca užíval predmet diela od jeho odovzdania až do skončenia nájmu, teda do 31.12.2001. Zo samotného diela mal aj určitý prínos, keď ako dodávateľ účtoval dodávku tepla odberateľom v meste Snina. Úpadca si tiež mohol účtovať aj náklady na investície do tepelného hospodárstva, tak ako to vyplýva z výmeru Ministerstva financií SR č. R-1/1996 zo dňa 12.03.1996. Preto by nebolo spravodlivé, aby žalobcovi bola priznaná suma v celej uplatňovanej výške. 20. Súd prvej inštancie poukázal aj na amortizáciu diela, ktorá má taktiež vplyv na výšku bezdôvodného obohatenia. Zdôraznil, že žalobca počas konania nepredložil žiadne dôkazy o účtovaní, resp. určení ceny za dodávané teplo a TÚV, pričom takáto povinnosť mu vyplýva zo zákona. Ako nedôvodnú preto žalobu zamietol. 21. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a úspešnému žalovanému a štátu nepriznal náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že žalobcom je správca konkurznej podstaty, ktorý disponuje iba majetkom patriacim do konkurznej podstaty, pričom môže uspokojiť iba prihlásené pohľadávky veriteľov v rámci konkurzu. Z tých istých dôvodov nepriznal náhradu trov konania ani štátu. 22. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Za nesprávny považoval záver súdu, že k zániku nájomného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným došlo k 31.12.2001, hoci nájomná zmluva žalovaným bola účinne vypovedaná k 31.08.2001. Dňa 01.09.2001 síce bola uzavretá medzi úpadcom a žalovaným nová nájomná zmluva, avšak jej predmetom bol výlučne nájom kotolne v lokalite Sídliska I, teda išlo o kotolňu, ktorá bola predmetom Zmluvy o dielo č. 190 00 CB. Keďže nájom úpadcu bol ukončený k 31.08.2001, týmto dňom vstúpil žalovaný do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z článku XV bod 3 Zmluvy o dielo č. 190 00 CB namiesto žalobcu. Neobstojí preto tvrdenie súdu prvej inštancie, že až dňom 01.01.2002 mohol žalovaný vstúpiť do práv a povinností objednávateľa diela. 23. Žalobca namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v spore, ak dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie plnením zo strany úpadcu získala spoločnosť D. S. X..O... Zdôraznil, že doterajšie závery odvolacieho i dovolacieho súdu nespochybnili pasívnu legitimáciu žalovaného v predmetnom spore. Trval na tom, že dňom 31.08.2001 vstúpil žalovaný do práv a povinností úpadcu ako objednávateľa podľa článku XV bod 3 Zmluvy o dielo č. 190 00 CB zo dňa 17.08.2000, pretože iný režim medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý nebol. Bolo na rozhodnutí žalovaného, ktorý podľa zmluvy o dielo bol vlastníkom kotolne, či bude od 01.09.2001 sám pokračovať v plnení zmluvy o dielo ako vlastník, alebo svoje práva ako vlastník, aj ako objednávateľ prevedie na tretí subjekt. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný previedol svoje práva a povinnosti dňom 01.01.2002 do správy spoločnosti A. O., O..U..L.. a od 01.09.2002 na spoločnosť D. S. X..O.., organizačná zložka zahraničnej osoby. Toto vyplýva zo Zmluvy o postúpení práv a povinností uzavretej dňa 31.08.2002 medzi spoločnosťou O. S. D. O., O..U..L.. ako zhotoviteľom, Mestom Snina ako vlastníkom a spoločnosťou D. S. X..O.. ako objednávateľom. Odvolateľ upriamil pozornosť na článok II. ods. 2 zmluvy o postúpení práv a povinností, v zmysle ktorého finančné záväzky objednávateľa (v tom čase žalovaného) zo zmluvy o dielo v znení dodatku č. 1 splatné od 01.01.2002 do 31.08.2002 neprechádzajú na spoločnosť D. S. X..O... Znamená to, že táto spoločnosť neprevzala finančné záväzky žalovaného za obdobie do 31.08.2002. Doterajšie záväzky ostali u žalovaného ako u objednávateľa. Preto plnením, ktoré vykonal úpadca na zaplatenie časti ceny diela v žalovanej sume, je plnením v prospech žalovaného na základe zmluvy o dielo, teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. 24. Žalobca zdôraznil, že počas celého priebehu konania namietal nejednoznačnosť záväzku v čl. IV bod 7 zmluvy o nájme o reinvestovaní všetkých zdrojov získaných z tepelného hospodárstva do tepelného hospodárstva. Takto formulovaný záväzok je neurčitým záväzkom, pričom táto neurčitosť a nejasnosť nebola v spore doposiaľ odstránená. Takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami považoval odvolateľ za rozporné s dobrými mravmi i s obchodnými zvyklosťami. Preto je v tejto časti neplatné a súd prvej inštancie mal túto otázku posúdiť ako predbežnú. 25. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že úpadca mohol účtovať v zmysle časti I. bod 2 ods. 15 písm. c/ výmeru Ministerstva financií SR č. R-1/1996 zo dňa 12.03.1996 aj náklady na rekonštrukciu zariadení tepelného hospodárstva, avšak či v skutočnosti tieto náklady účtoval nebolo žalobcom preukázané, teda v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdenie o účtovaní nákladov totižto použil ako prostriedok procesnej obrany žalovaný, preto dôkazné bremeno o tejto tvrdenej skutočnosti bolo na žalovanom a nie na žalobcovi, ako to nesprávne konštatoval súd prvej inštancie. 26. Za rozporný považoval aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepreukázania výšky bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že mohol dodávať teplo, ktoré vyrobil v predmetnej kotolni od októbra 2000 do 31.12.2001 a v tomto období aj uhrádzal zhotoviteľovi cenu diela jednotlivými splátkami. Užíval tak predmetnú kotolňu 14 mesiacov, teda 2 vykurovacie sezóny a zároveň mal uhrádzať nájomné za predmetnú kotolňu vo výške 50.000,- Sk mesačne. Preto nie je možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že by bolo nespravodlivé, aby žalobcovi bola priznaná uplatňovaná suma v celej výške. Tiež nesúhlasil s tvrdením súdu, že na výšku obohatenia má vplyv aj amortizácia diela, a že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o účtovaní, resp. určení ceny za dodávané teplo a TÚV. Súdu boli predložené dôkazy o tom, že podklady, z ktorých by bolo možné uvedené skutočnosti zistiť, boli Okresným úradom v Snine a Okresným úradom v Humennom skartované. Žalobca preto takýto dôkaz objektívne predložiť nemohol, preto táto skutočnosť nemôže byť súdom pripísaná na jeho ťarchu. Dôkazné bremeno aj v tomto smere bolo prenesené nesprávne na žalobcu, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie a k porušeniu zásady rovnosti strán sporu v rámci kontradiktórnosti konania. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. 27. Odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému podal žalovaný. Odvolacie dôvody podriadil pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP. Nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania videl žalovaný v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 257 CSP, ktorého aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Musia byť teda kumulatívne splnené dve podmienky, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd musí prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu a taktiež je povinný zohľadniť skutočnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a postoj strán v konaní. Zdôraznil, že neexistuje žiaden dôvod, ktorý by aplikáciu ustanovenia § 257 CSP v danom prípade pripustil, keďže skutočnosť, že žalobca vystupuje v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu a disponuje len majetkom patriacim do konkurznej podstaty, nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Trovy súdneho konania sú pohľadávkou, ktorá sa bežne prihlasuje do konkurzu prihláškou, pričom zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevylučuje možnosť doručiť prihlášku pohľadávky aj po lehote stanovenej zákonom. V prípade priznania náhrady trov konania si žalovaný môže uplatniť v konkurze tieto trovy, pričom budú pomerne uspokojené v súlade so zákonom č. 7/2005 Z. z.. Súd prvej inštancie tak v tejto časti vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti, keďže súd prvej inštancie len stroho uviedol, že sú podľa neho splnené podmienky pre nepriznanie nároku na náhradu trov. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovanému priznať náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania. 28. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 20.06.2018. S odvolaním žalobcu nesúhlasil a v plnom rozsahu sa stotožnil s výrokom o zamietnutí žaloby a príslušnou časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku. Za zavádzajúce považoval tvrdenie žalobcu, že záver súdu prvej inštancie je nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním, dokonca v rozpore s doterajšími závermi dovolacieho, resp. odvolacieho súdu. Zdôraznil, že konajúci súd postupoval v zmysle pokynov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí, sp. zn. 5Obdo/49/2014 z 30.07.2015, vrátane vysloveného názoru, akým spôsobom má súd prvej inštancie ďalej vo veci postupovať. Došlo tak k rešpektovaniu právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý bol pre súdy nižšej inštancie záväzný. Za vecne a právne správny, logický vyargumentovaný považoval aj záver súdu prvej inštancie o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v danom spore. 29. Za právne neudržateľný hodnotil žalovaný postup žalobcu, ktorý sa snaží účelovo vykladať pojem „všetky zdroje“ ako právne neurčitý, spochybniac tak jeho platnosť. Zdôraznil dodržiavanie princípu pacta sunt servanda, teda zodpovednosť za svoje rozhodnutia a záväzky, ktoré dobrovoľne úpadca prijal a vykonal. Poukázal tiež na preferenciu platnosti právnych úkonov pred ich neplatnosťou. Tvrdenie žalobcu o neunesení dôkazného bremena žalovaným, resp. o prenesení dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného vo vzťahu k inkasovaniu platieb úpadcom v rámci ceny za dodávku tepla a TÚV poukazom na výmer Ministerstva financií SR č. R-1/1996 z 12.03.1996 považoval žalovaný za vecne a právne nesprávne. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno práve z dôvodu, že nedokázal žiadnym spôsobom preukázať, že by postupoval inak, ako mu umožňoval výmer Ministerstva financií SR, preto išlo o neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Za správne považoval žalovaný aj odôvodnenie rozhodnutia v bode 45 rozsudku. Navrhol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdiť. 30. K vyjadreniu žalovaného z 20.06.2018 predložil žalobca repliku podaním z 01.08.2018. Trval na dôvodoch odvolania v celom rozsahu. Zvlášť poukázal na nesprávnosť názoru žalovaného, že konajúci súd rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý bol opakovane v predmetnej právnej veci vyslovený a je záväzným právnym názorom. Súd prvej inštancie totižto po mnohých rokoch konania dospel k záveru, že žalobca nemá vo veci pasívnu legitimáciu, ktorý záver je vyslovený až v poslednom rozhodnutí súdu prvej inštancie, teda pred posudzovaním veci Najvyšším súdom SR. Dovolací súd k zisteniam o neexistencii legitimácie na strane žalobcu nedospel. Zotrval na svojom názore, že dôkazné bremeno o preukázaní účtovania nákladov na rekonštrukciu koncovým spotrebiteľom v rámci ceny za teplo a o inkasovaní platieb podľa výmeru č. R-1/1996, bolo prostriedkom procesnej obrany žalovaného a ostalo nepreukázané. Navrhol opakovane rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zmeniť a žalobcovi priznať žalovanú sumu, vrátane náhrady trov konania. 31. Podaním zo 14.08.2018 predložil žalovaný dupliku k odvolacej replike žalobcu, v ktorej zhrnul svoju predchádzajúcu argumentáciu. Navrhol rozsudok v zamietavom výroku ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy prvoinštančného a odvolacieho konania. 32. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež k nesprávnemu právnemu záveru o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného nesprávnou interpretáciou zmluvy o nájme z 13.07.1995 a dodatku zo 07.08.1995 v nadväznosti na Zmluvu o dielo č. 190 00CB zo dňa 17.08.2000. 33. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného ako aj pre nepreukázanie dôvodnosti základu nároku a jeho výšky. 34. Absenciu základu nároku vzhliadol súd prvej inštancie v tom, že úpadca mal možnosť až do skončenia nájmu v cene tepla účtovať náklady na rekonštrukciu zariadení tepelného hospodárstva, teda náklady na investície do tepelného hospodárstva v súlade s výmerom Ministerstva financií SR č. R-1/1996 zo dňa 12.03.1996, prostredníctvom čoho by si zabezpečil ich návratnosť a splnil by tým aj povinnosť, ku ktorej sa zaviazal nájomnou zmluvou z 13.07.1995 v čl. IV bod 7. 35. Odvolací súd vyjadrenému záveru, ktorý je súladný aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obdo/49/2014-1113 z 30.07.2015, nemôže nič vytknúť. Reálne naplnenie tejto úvahy však predpokladá, že úpadca účtoval odberateľom cenu tepla s navýšením o náklady na investície do tepelného hospodárstva podľa výmeru Ministerstva financií SR č. R-1/1996 zo dňa 12.03.1996, ktorá skutočnosť mala byť predmetom ďalšieho dokazovania (str. 32 uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obdo/49/2014-1113) a že takto navýšené zdroje mal k dispozícii aj v čase investovania do predmetného diela, z čoho by mu plynula povinnosť ich na tento účel použiť. Pokiaľ by ale úpadca takýmito zdrojmi v čase realizácie diela nedisponoval, bolo by trvanie na splnení uvedenej povinnosti len formálne. 36. Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky. 37. Splniac záväzný pokyn dovolacieho súdu, s prihliadnutím na nedôsledný prístupu súdu prvej inštancie k predmetu sporu (bod 45 rozsudku súdu prvej inštancie), odvolací súd v súlade s ustanovením § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie listinnými dôkazmi podstatnými pre posúdenie predmetu sporu. Záver súdu prvej inštancie, že povinnosťou úpadcu v zmysle uzatvorených zmlúv bolo investovať do tepelného hospodárstva v rozsahu celej žalovanej sumy z listinných dôkazov totižto nevyplýva. Odvolací súd zároveň poukazuje na zmätočnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý následne pripustil základ nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za daný, ale z dôvodu nepreukázania jeho výšky žalobu zamietol v celom rozsahu. Nezdôvodnil, prečo nepovažoval za preukázaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume, hoci výška plnenia úpadcu na základe zmluvy o dielo nebola žalovaným namietaná, teda bola nesporná. 38. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 19.09.2019 zopakoval dokazovanie prečítaním Nájomnej zmluvy zo dňa 13.07.1995 uzavretej medzi Mestom Snina ako prenajímateľom a B. B., O. B. X. O.. ako nájomcom, Zmluvou o dielo č. 190 00 CB zo dňa 17.08.2000 v znení jej Dodatku č. 1 z 21.11.2000. 39. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 25.03.2021 zopakoval dokazovanie prečítaním Dodatku k nájomnej zmluve uzavretom dňa 07.08.1995 medzi Mestom Snina ako prenajímateľom a B. B., O. B. X. O.. ako nájomcom, prihláškou pohľadávky žalovaného do konkurzného konania z 28.04.2002 (čl. 1157 spisu), rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 11Cb/1064/2002-63 z 28.01.2005 (čl. 1165 spisu), rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Cb/1062/2002-51 zo 17.03.2003 (čl. 74,75 spisu). 40. V súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obdo/49/2014-1113 z 30.07.2015 odvolací súd konštatuje, že pre rozhodnutie o predmete sporu je dôležité vyriešenie viacerých, za sebou nasledujúcich otázok, pričom pre správne vyriešenie sporu má kľúčový význam vyriešenie podstatnej otázky. 41. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 42. Podľa § 366 písm. c) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 43. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými dôvodmi odvolací súd pristúpil k doplneniu dokazovania v zmysle § 384 ods. 3 v spojení s § 366 písm. c) CSP, čím vyhovel požiadavke žalobcu uvedenej v odvolaní. Odvolací súd pripustil dokazovanie navrhnuté žalobcom a spočívajúce v znaleckom posúdení znevýhodnenia úpadcu v dôsledku ukončenia záväzkového vzťahu so žalovaným z dôvodu nerešpektovania záväzného právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného uznesením pod sp. zn. 5Obdo/49/2014 z 30.07.2015 súdom prvej inštancie (§ 243d ods. 1, veta druhá OSP), v dôsledku čoho sa prvoinštančný súd dopustil vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 44. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca úpadcu a následne úpadca mal investovať zdroje získané z tepelného hospodárstva do tepelného hospodárstva žalovaného, ktorou investíciou bezpochyby bola adaptáciu OST-A na plynovú kotolňu podľa Zmluvy o dielo č. 190 00CB zo dňa 17.08.2000. Odvolací súd zastáva názor, že pri tejto konkrétnej investícii nie je možné prehliadnuť ňou sledovaný cieľ, ktorým bolo zaplatenie ceny diela úpadcom, ale zároveň získanie jeho vlastníctva k predmetu diela. Splnenie záväzku úpadcu investovať do tepelného hospodárstva žalovaného vyplýva z nájomnej zmluvy z 13.07.1995 z čl. IV. bod 7, v zmysle ktorého sa právny predchodca úpadcu zaviazal všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestovať do tepelného hospodárstva. Zároveň dodatkom k tejto nájomnej zmluve zo 07.08.1995 v bode 3 sa právny predchodca úpadcu ako nájomca zaviazal použiť na obstaranie investícií a technického zhodnotenia prenajatého majetku aj odpisy vykonávané z titulu stanoveného nájomného vo výške 100.000,- Sk ročne s tým, že obstaranie investícií z týchto odpisov bude na základe ročného plánu investícií a technického zhodnotenia odsúhlasené žalovaným ako prenajímateľom. 45. Z uvedeného vyplýva, že úpadca bol v dôsledku zmluvných záväzkov povinný investovať do tepelného hospodárstva žalovaného: a) zdroje získané z tepelného hospodárstva, b) odpisované ročné nájomné vo výške 100.000,- Sk. 46. Existencia zdrojov získaných z tepelného hospodárstva a tak aj možnosť zaplatiť dielo, resp. jeho časť zo zdrojov získaných inkasovaním cien za dodávku tepla a TÚV, bola podľa názoru odvolacieho súdu podstatnou otázkou pre vyriešenie predmetu sporu. Znamená to, že prvoradým bolo preukázanie existencie zdroja, z ktorého úpadca mohol do predmetného diela investovať. Znaleckým posudkom Y.. X. B. č. 12/2010 bolo zistené, že úpadca ako nájomca v čase uzavretia zmluvy o dielo (rok 2000) nedisponoval vlastnými zdrojmi kumulovaním hospodárskych výsledkov - ziskov a strát, ktoré by mohol použiť na financovanie investičnej akcie, keďže v rokoch 1999 a 2000 bol v strate 5 679 011,- Sk. Až po preukázaní zdroja investície by nastupovalo riešenie otázky jej výšky, ktorú by bol povinný úpadca investovať bez náhrady, keďže by predstavovala časť cien za dodávku tepla a TÚV inkasovanej konečnému odberateľovi. 47. Za situácie, že úpadca neinvestoval ani časť diela zo zdrojov získaných z tepelného hospodárstva, je bez právneho významu vysporiadavať sa s námietkou žalovaného o možnosti účtovať v cene tepla aj náklady na investície do tepelného hospodárstva podľa výmeru Ministerstva financií SR č. R1/1996 z 12.03.1996. Ak súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založiť na týchto námietkach žalovaného, ktoré navyše neboli podporené žiadnymi dôkazmi ním predloženými, ba naopak, možnosť investície zo zdrojov získaných z tepelného hospodárstva bola vyvrátená znaleckým posudkom Y.. X. B., dopustil sa súd prvej inštancie vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 48. Žalobca predložil odvolaciemu súdu znalecký posudok č. 1/2020 znalca Y.. B. Š. v odvetví odhad hodnoty strojových zariadení. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu plynovej kotolne nachádzajúcej sa na parcele I. XXXX/XXX, kat. úz. Snina, súpisné číslo XXX, zapísanej na LV č. XXXX pred inštaláciou nového technologického zariadenia kotolne a hodnotu po vykonaní inštalácie nového technologického zariadenia. Podľa tohto znaleckého posudku pôvodná kotolňa obsahovala zariadenia, a to expanzné nádoby na vyrovnávanie tlakových strát na tepelnom okruhu so zabezpečovacími prvkami, rozdeľovače a zberače s príslušenstvom, bojler na prípravu teplej vody s príslušenstvom, čerpadlá ústredného kúrenia, čerpadlá cirkulácie teplej vody, výmenníky tepla pre ústredné kúrenie, výmenníky tepla pre prípravu teplej vody, zariadenie úpravy vykurovania vody vrátane príslušenstva a meraciu a regulačnú techniku, ktorej hodnota k 01.06.2000 bola 71.630,- Sk, teda 2.377,68 eur bez DPH. V novej plynovej kotolni bolo nainštalované technologické zariadenie, a to tepelné energetické zariadenia určené na výrobu tepla spaľovaním plynu, ku ktorým patria plynové kotly a horáky, zariadenia určené na riadenie a reguláciu pre prípravu vykurovacieho média na požadovanú teplotu - trojcestné ventily, automatizácia ovládania kotolní, frekvenčné meniče čerpadiel, zariadenia potrebné na dopravu vykurovacieho média k vykurovaným objektom, zabezpečovacie zariadenia prípravy tepla a vyhradených technických zariadení, ku ktorým je potrebné zaradiť havarijné uzávery plynu, poistné ventily, vodné a vzduchové, snímače zaplavenia kotolní a snímače prekročenia kritickej vnútornej teploty vo vnútri tepelných zdrojov, snímače úniku plynu a snímače úniku kysličníka uhoľnatého, meraciu a regulačnú techniku zabezpečujúcu meranie množstva tepla a ostatných médií, komínovú techniku na odvod spalín z kotlov, výmenníky tepla pre prípravu tepla a teplej vody a zariadenia na úpravu kotlovej vody a doplňovanie do systému vykurovania ako aj energetické strojové zariadenia, ostatné stroje, zariadenia a súčasti a jemná mechanika. Znalecký posudok obsahuje aj údaj, že úpadca novú plynovú kotolňu zaradil do zoznamu svojho majetku dňa 25.10.2000 ako majetok označený ako plynová prípojka so vstupnou cenou 586.360,- Sk, teplofikácia kotolne a zdravotechnika vo vstupnej cene 6.496.750,- Sk, plynofikácia kotolne v cene 1.829.460,- Sk, automatizácia systému riadenia v cene 512.000,- Sk, meranie a regulácia v sume 1.213.570,- Sk a dymovody a komíny v cene 900.420,- Sk, teda v celkovej vstupnej cene 11.538.560,- Sk. Po prepočte na všeobecnú hodnotu bola znalcom stanovená hodnota plynovej kotolne k 31.12.2001 vo výške 10.901.595,38 Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 318.866,67 eur bez DPH. Toto ohodnocovanie vykonal znalec podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. 49. Znalec Y.. B. Š. v časti svojho znaleckého posudku zodpovedal aj na otázku zadávateľa týkajúcu sa výšky odpisov. Na túto otázku zodpovedal znalec tak, že do kalkulácie ceny tepla sa v roku 2001 mohla zahrnúť výšku rovnomerných daňových odpisov technologických častí tepelného hospodárstva, ktoré sa v tomto období odpisovali 15 rokov, teda do ceny tepla si mohol v roku 2001 zakalkulovať maximálne rovnomerné odpisy technológie vo výške 769.238,- Sk, čomu zodpovedá suma 25.534,- eur. 50. Dňa 29.04.2020 predložil žalobca odvolaciemu súdu znalecký posudok č. 33/2020 znalca Y.. B. I. z odboru stavebníctva, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti. Oceňovanie znalec vykonal v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku podľa metódy polohovej diferenciácie. Všeobecnú hodnotu stavby - odovzdávacej stanice tepla - A k januáru 1999, teda pôvodný stav stavby ohodnotil na 56.994,39 eur a všeobecnú hodnotu tejto stavby po ukončení adaptácie k októbru 2000, teda nový stav stavby ohodnotil na sumu 71.492,93 eur. 51. Žalovaný predložil odvolaciemu súdu znalecký posudok č. 209/2020 vyhotovený znaleckou organizáciou W. O..U..L.. z odboru ekonomiky a riadenia podnikov, oceňovanie a hodnotenie podnikov. Tento znalec poukázal na nájomnú zmluvu zo dňa 13.07.1995, v zmysle ktorej sa strany zaviazali všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestovať do tepelného hospodárstva, ktoré je predmetom zmluvy, ktoré zdroje znalec, vychádzajúc z ekonomickej praxe, podriadil pod odpisy a zisk, ktoré je možné ako oprávnené náklady v zmysle príslušnej legislatívy započítať do ceny tepla. Tento znalec sa stotožnil s odhadom technologického zariadenia starej stanice OST - A k roku 2000 znalcom Y.. B. Š., ktorý jej cenu stanovil ako cenu železného šrotu o váhe 24 700 kg, čo v prepočte na kilogram železného šrotu vo výške 2,90 Sk celková technológia OST bola v hodnote 71.630,- Sk, teda 2.377,68 eur. Pre stanovenie všeobecnej hodnoty plynovej kotolne vychádzal znalec z popisu novonainštalovaného technologického zariadenia podľa právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ktorými zariadeniami bola plynovodná prípojka v cene 565.140,- Sk, teplofikácia kotolne + ZTI v hodnote 5.540.150,- Sk, z plynofikácie kotolne v hodnote 1.829.460,- Sk, PS03-ASR v hodnote 512.500,- Sk, PS04-ELI a MaR v hodnote 1.213.570,- Sk a komínov a dymovodov v hodnote 900.420,- Sk, teda spolu v hodnote 10.561.240,- Sk. Všetky posudzované zariadenia boli uvedené do prevádzky dňom nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, teda 17.11.2000. Znalecká organizácia W. O..U..L.. vychádzala pri stanovení všeobecnej hodnoty zariadenia z východiskovej hodnoty 12.500.000,- Sk, na rozdiel od znaleckého posudku Ing. Švagrovského, ktorý vychádzal z východiskovej hodnoty 11.538.560,- Sk. 52. Znalecká organizácia W. O..U..L.. predložila ako súčasť znaleckého posudku aj výpočet oprávnených nákladov, ktoré bolo možné zahrnúť do ceny tepla podľa prílohy č. 24 k opatreniu Ministerstva financií SR z 20.12.2000 č. R-7/2000, ktorým sa mení a dopĺňa výmer Ministerstva financií SR z 12.03.1996 č. R-1/1996, ktorým sa určuje rozsahu tovaru s regulovanými cenami v znení neskorších predpisov. Podľa posudku do ceny tepla môže vstupovať, a teda je oprávneným nákladom hodnota odpisov stanovená podľa zákona o dani z príjmov, tzv. daňové odpisy. Uzavrel, že predmetné technologické zariadenie bolo možné odpisovať lineárne so zaradením v odpisovej skupine 3 s odpisovou sadzbou pre prvý rok 4,3 % a pre ďalšie roky 8,7 % v súlade s pokynom Ministerstva financií SR č. 3400/1998-62 na zabezpečenie jednotného postupu pri uplatňovaní § 26 ods. 2 a § 33 zákona č. 286/1992 Zb.. V súlade s vyhláškou Ministerstva financií č. 87/1996 Z. z. v znení vyhlášky č. 375/1999 Z. z. vymenoval znalec oprávnené náklady, ktoré bolo možné do ceny tepla započítať. Oprávnené náklady do ceny tepla, ktoré si mohol úpadca započítať počas prevádzkovania plynovej kotolne, teda od 17.11.2000 do 31.12.2001 vyčíslil znalec sumou 17.841,73 eur ako nájom za rok 2000, sumu 1.784,17 eur ako priemerný zisk za rok 2000, sumu 20.746,20 eur ako dodatočný zisk na investície za rok 2000, sumu 34.546,16 eur ako nájomné za rok 2001 a sumu 3.454,62 eur ako priemerný zisk za rok 2001. Oprávnené náklady tak predstavovali podľa znalca sumu 78.372,88 eur (2.361.061,25 Sk). Nájomné za rok 2000 a 2001 ako oprávnený náklad vyčíslil znalec v súlade s opatrením Ministerstva financií SR č. R-7/2000 a R-1/1996, v zmysle ktorého za ekonomicky oprávnené náklady sa považujú náklady súvisiace len s výrobou a dodávkou tepla, konkrétne pri prenajatých tepelných zariadeniach možno do nákladov zahrnúť odpisy z týchto zariadení alebo cenu nájmu najviac do výšky 250,- SK/m2, maximálne však do výšky odpisov z týchto tepelných zariadení podľa zákona o daniach z príjmu. Do ceny tepla možno započítať zisk pri tepelných zariadeniach na výrobu a zariadeniach na rozvod tepla maximálne do výšky 10 % k úplným vlastným nákladom s podmienkou, že maximálna cena tepla pre konečného spotrebiteľa sa určí do výšky podľa časti 1 písm. B pol. 1 odsek 1. Pri tepelných zariadeniach na rozvod tepla nakupujúcich teplo od iného dodávateľa, do ceny tepla možno započítať zisk najviac od výšky 7 % z úplných vlastných nákladov zahŕňajúcich náklady na nakupované palivo s podmienkou, že maximálna cena tepla pre konečného spotrebiteľa sa určí do výšky podľa časti 1 písm. B pol. 1 odsek 1. Uvedený zisk možno zvýšiť o preukázateľnú úsporu nákladov vzniknutú v roku 2000 v porovnaní s rokom 1999. Do cien tepla podľa časti 1 písm. B položka 1 ods. 1 písm. b) možno započítať zisk do výšky preukázateľnej potreby finančných prostriedkov na splácanie úverov a úrokov z úverov poskytnutých na realizáciu investičných projektov za účelom zhospodárenia výroby a dodávok tepla. 53. K znaleckému posudku znaleckej organizácie W. O..U..L.. sa vyjadril žalobca podaním z 28.05.2020. So závermi znaleckého posudku nesúhlasil, považoval ich za nesprávne a skresľujúce. Pokiaľ tento znalec uvádza, že do ceny tepla mohli byť zahrnuté len rovnomerné daňové odpisy a primeraný zisk, tak žalobca poukázal na skutočnosť, že v nájme od 01.09.2001 mal len samotnú adaptovanú, teda rekonštruovanú kotolňu, ktorú prevádzkoval do 31.12.2001. Za nesprávnu tak považoval sumu 34.546,16 eur vyčíslenú ako nájomné za rok 2001. Za prenájom kotolne za obdobie od 01.09.2001 do 31.12.2001 bolo dojednané nájomné v prospech prenajímateľa vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur) mesačne, preto nájomné za uvedené obdobie predstavovalo sumu 6.638,80 eur. Nesúhlasil ani s vyčíslením primeraného zisku za rok 2000, dodatočného zisku za investície za rok 2000 a primeraného zisku za rok 2001, pretože úlohou znaleckej organizácie bolo len vyčíslenie výšky odpisov za rok 2001 v súlade s uznesením odvolacieho súdu. Záver znaleckej organizácie týkajúci sa zaradenia technologického zariadenia do odpisovej skupiny 3 je zhodný so záverom znalca Y.. B. Š. v posudku č. 1/2020. Rozdiel bol však v základe, z ktorého sa opisy vypočítajú. Znalec Ing. Švagrovský opisy vypočítal iba z hodnoty technológie kotolne po uvedení do prevádzky v sume 11.538.560,- Sk a znalecká organizácia vychádzala pri výpočte zo sumy 12.500.000,- Sk, čo predstavovalo celkovú cenu diela, teda nedošlo k odrátaniu stavebných nákladov, ako to učinil znalec Y.. Š.. Tiež poukázal na to, že znalecká organizácia použila pri výpočte odpisové sadzby, ktoré boli platné v roku 2003, keďže pre odpisy za rok 2000 a 2001 v zmysle zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov boli stanovené odpisy v prvom roku na 3,4 % a pre ďalšie roky 6,2 %. 54. Podaním zo dňa 18.06.2020 predložil odvolaciemu súdu žalovaný znalecký posudok č. 330/2020 znaleckej spoločnosti W. O..U..L.. Týmto znaleckým posudkom stanovila znalecká organizácia všeobecnú hodnotu kotolne - stavby pred vykonaním adaptácie na sumu 26.889,51 eur s DPH a po vykonaní adaptácie na sumu 33.177,02 eur s DPH. 55. Podaním doručeným odvolaciemu súdu 22.06.2020 predložil žalobca znalecký posudok č. 3/2020 Y.. Ľ. V. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie financie, účtovníctvo a daňovníctvo z dôvodu určenia správnosti odpisov, vzhľadom na ich rozdielnosť v znaleckom posudku Y.. B. Š. a znaleckej organizácie W. O..U..L.. 56. Podľa znaleckého posudku znalca Y.. Ľ. V. č. 03/2020 je správna vstupná cena technologickej časti kotolne vo výške 11.538.560,- Sk, čomu zodpovedá 383.010,02 eur ako cena hmotného majetku rozhodného pre jeho odpisovanie. Za správne považoval stanovenie doby odpisovania na 15 rokov pri 3. odpisovej skupine a na 40 rokov pri 5. odpisovej skupine znalcom Y.. B. Š. pre roky 2000 a 2001 v zmysle zákona č. 366/1999 Z. z. v znení zákona č. 358/2000 Z. z. a zákona č. 466/2000 Z. z. Pri vstupnej cene technologickej časti v sume 11.538.560,- Sk a dobe odpisovania 15 rokov, čo predstavuje 180 mesiacov, mesačný odpis predstavuje sumu 64.103,11 Sk. Odpis za november a decembre 2000 tak predstavuje sumu 128.206,22 Sk a za rok 2001 sumu 769.237,33 Sk, teda spolu odpisy od 17.11.2000 do 31.12.2001 sú v sume 897.443,56 Sk, čo v prepočte predstavuje 29.789,67 eur. Odpisy stavebnej časti predstavujú celkovú sumu 930,82 eur. Odpisy spolu tak sú v sume 30.720,49 eur. Uvedený znalec poukázal na pochybenia znaleckej organizácie W. O..U..L.. pri použití ročných odpisových sadzieb, ktorá pri vyčísľovaní úrokov z investícií do technologického zariadenia plynovej kotolne zaradeného v 3. odpisovej skupine uplatnila odpisové sadzby platné až od 01.01.2003, teda 12 rokov odpisovaní v 3. odpisovej skupine a stanovení ročnej odpisovej sadzby v 1. roku odpisovania vo výške 4,3 % a v ďalších rokoch odpisovania vo výške 8,7 %. Takýmto spôsobom tak znalecká organizácia navýšila objem odpisov v rozpore so zákonom. 57. Podaním z 30.06.2020 predložil žalovaný zhrnutie doterajšieho priebehu sporu a vyjadrenie vo veci samej. Mal za to, že v konaní je potrebné vysporiadať sa s otázkou, kto bol a je, resp. mal byť vlastníkom diela - adaptácia kotolne. Poukazom na názor vyslovený najvyšším súdom, teda že dielo je súčasťou nehnuteľnosti, sa úpadca nikdy nemal stať vlastníkom diela a na tomto nemení nič ani dojednanie v zmluve o dielo o tom, že vlastníkom diela sa mal stať objednávateľ, ktorým bol v určitom čase aj úpadca. Poprel, že protiplnením za zaplatenie ceny diela malo byť získanie vlastníctva predmetu diela úpadcom, keďže protiplnením bola možnosť prevádzkovať tepelné hospodárstvo a ponechávať si zisk. Zdôraznil, že žalovaný ponechal úpadcovi do dlhodobého užívania kotolňu v zásade bezplatne (nájomné vo výške odpisov), pričom úpadca sa zaviazal, že kotolňu zrekonštruuje, teda reinvestuje zdroje získané z tepelného hospodárstva do tepelného hospodárstva. V nájomnej zmluve sa nikde neupravovalo vlastníctvo kotolne. Zdôraznil, že ak by mal znášať náklady na rekonštrukciu žalovaný, tak by neprenajal kotolňu inak ako za trhové nájomné, ktoré by túto rekonštrukciu pokrylo. Zmluvu o dielo tak považoval žalovaný za vykonávací kontrakt, ktorý predstavuje realizáciu povinnosti úpadcu, ku ktorej sa zaviazal v nájomnej zmluve, teda k tomu, že vykoná rekonštrukciu kotolne reinvestíciou zdrojov z tepelného hospodárstva. Prostredníctvom zmluvy o dielo si tak úpadca túto povinnosť plnil. Zdôraznil, že pokiaľ by si úpadca plnil svoje povinnosti, tak by nedošlo k zániku nájomnej zmluvy a úpadca by z prevádzkovania kotolne bral zisk. Úpadca sa porušením svojej zmluvnej povinnosti sám pripravil o možnosť využívať budúce zisky z tepelného hospodárstva. Úpadca ako nájomca mal všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva spätne investovať do tepelného hospodárstva, teda mal hospodáriť tak, aby zdroje získané z tepelného hospodárstva pokryli prípadné nároky na reinvestíciu, teda aj na rekonštrukciu kotolne. 58. Poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyslovil žalovaný názor, že žalobca zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalovaného a jeho postup je v hrubom rozpore s dobrými mravmi ako aj zásadami poctivého obchodného styku. Vyslovil názor, že pokiaľ znalecký posudok Y.. B. č. 12/2010 bol stanovený nerozdelený zisk z rokov 1995 až 2001 sumou 159.339,- eur, mal tieto zdroje úpadca reinvestovať späť do tepelného hospodárstva. Nie je podstatné, koľko si reálne zaúčtoval v cene tepla, ani z čoho reálne splátky za dielo zaplatil. Mal za to, že žaloba správcu zjavne slúži na zneužitie práva, keďže žalovaný má voči úpadcovi pohľadávku vo výške 478.370,68 eur, ktorú si uplatnil prihláškou. Je preto viac než pravdepodobné, že pohľadávka žalovaného nebude takmer vôbec uspokojená, resp. len z veľmi malej časti. 59. Vychádzajúc z preukázaných skutkových okolností žalovaný vyslovil názor, že nebola naplnená ani jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úpadca plnil na základe platného právneho úkonu a neplnil z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko nájomná zmluva nebola nikdy zrušená, teda nikdy neodpadol počiatočne existujúci právny dôvod a tiež nedošlo k zrušeniu zmluvy o dielo, ale len k zmene zmluvných strán vstupom iného subjektu do práv a povinnosti objednávateľa. 60. Vo vzťahu k námietkam žalobcu voči znaleckého posudku znaleckej organizácie W. O..U..L.. predložil žalovaný vyjadrenie tejto znaleckej organizácie zo dňa 05.06.2020, v zmysle ktorého táto organizácia trvá na svojej odpovedi na otázku č. 3 a na otázku č. 4. Do ceny tepla je totižto možné započítať nielen odpisy, ale aj iné položky. Táto uznala, že výška odpisov bola pre rok 2000 vo výške 3,4 % a pre rok 2001 vo výške 6,9 %, preto bol vypracovaný doplnok posudku, z ktorého vyplýva, že do ceny tepla sa mohlo započítať až 70.258,91 eur. Mal za to, že aj prípadná výška bezdôvodného obohatenia nemôže byť v žiadnom prípade 130.267,01 eur, nakoľko minimálne 70.258,91 eur si mal úpadca v relevantnom čase započítať do ceny tepla. S dôrazom na závery najvyššieho súdu trval na tom, že pohľadávka bezdôvodného obohatenia nie je hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej, čo je v zmysle znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou maximálne 6.287,51 eur s DPH. V závere svojho vyjadrenia navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Ako súčasť tohto vyjadrenia predložil žalovaný doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 209/2020 znaleckej organizácie W. O..U..L.. Znalec opakovane stanovil všeobecnú hodnotu plynovej kotolne ku dňu právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, teda k 17.11.2000, ktorá sa rovná východiskovej hodnote, a to na sumu 13.169.661,- Sk, teda 437.152,66 eur. Všeobecnú hodnotu OST - A k dátumu jej demontáže stanovil na sumu 2.377,68 eur. Výšku hodnoty nájmu za prenajaté technologické zariadenia a priemerný zisk, ktoré si mohol úpadca započítať ako oprávnené náklady do ceny tepla podľa platných legislatívnych predpisov za obdobie od 17.11.2000 do 31.12.2001 vyčíslil na sumu 2.116.620,01 Sk, teda na 70.2580,91 eur. 61. Podaním zo dňa 17.07.2020 predložil svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.06.2020 a k doplneniu znaleckého posudku znaleckou organizáciou W. O..U..L.. B. žalobca. Nesúhlasil so žalovaným, že plnenie, ktoré úpadca vykonal bolo investíciou v zmysle čl. IV bod 7 nájomnej zmluvy, keďže plnenie úpadcu bolo plnením zo zmluvy o dielo. Zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Zdôraznil, že úpadca v rámci prevádzkovania tepelného hospodárstva nevytváral žiadne zdroje na budúce investície, ale naopak, pri prevádzkovaní tepelného hospodárstva bol v ekonomickej strate, pretože náklady na prevádzku tepelného hospodárstva nepokrývala cena za jeden GJ aj v dôsledku toho, že ceny tepla a dodávky TUV boli v tom čase regulované rozhodnutím okresného úradu. Táto skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku Y.. B. č. 12/2010. K podobnému záveru dospel aj znalec Y.. Ľ. V. v znaleckom posudku č. 17/2009 a tieto závery preukazuje aj zoznam pohľadávok prihlásených do konkurzu, ktoré boli správcom uznané v celkovej výške 3.062.584,01 eur. Bolo tak nepochybne preukázané, že úpadca nevytváral žiadne zdroje z prevádzky tepelného hospodárstva, ktoré by mohol použiť na budúce investície, vrátane investície na rekonštrukciu predmetnej plynovej kotolne. 62. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že úpadca sa nikdy nemal stať vlastníkom diela, keďže takéto tvrdenie je v rozpore so Zmluvou o dielo č. 190 00CB. Nesúhlasil tiež s tvrdením žalovaného, že zmluva o dielo je vedľajší kontrakt, resp. vykonávací kontrakt, ktorý predstavuje realizáciu povinností úpadcu, ku ktorým sa zaviazal v nájomnej zmluve, teda že vykoná rekonštrukciu kotolne reinvestíciou zdrojov z tepelného hospodárstva. V nájomnej zmluve totižto také dojednanie nie je a tak obe zmluvy je potrebné hodnotiť ako dve samostatné nezávislé zmluvy medzi úpadcom a žalovaným. Za nelogické považoval tvrdenie žalovaného, že investíciu v celkovej hodnote 12.500.000,- Sk bez DPH mal vykonať úpadca bez akéhokoľvek protiplnenia, teda bez toho, aby sa po splatení ceny diela stal vlastníkom predmetnej kotolne, tak ako to bolo dojednané v zmluve o dielo. 63. Poprel aj argumentáciu žalovaného, že uplatnený nárok žalobcom je potrebné posudzovať v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 5Cb/1062/2002-51 zo dňa 17.03.2003 o vylúčení technológie kotolne z majetku úpadcu a na povinnosti žalobcu ako správcu vymáhať všetky pohľadávky a nároky, ktoré patria do konkurznej podstaty a speňažením konkurznej podstaty pomerne uspokojiť všetkých veriteľov. Pokiaľ by správca žalobu nepodal, poškodil by veriteľov v konkurze, medzi ktorých patrí aj žalovaný. Nejde tak o zneužitie práva v zmysle čl. 5 CSP, ktoré nepožíva právnu ochranu. 64. Tvrdenie žalobcu, že nerozdelený zisk za obdobie rokov 1996 až 2001 mal byť v sume 159.339,- eur je vytrhnuté z kontextu znaleckého posudku č. 12/2010 Y.. B., ktorá znalkyňa konštatovala, že tento nerozdelený zisk bol použitý na splátky úverov a zisk za rok 2001 bol použitý na vykrytie straty za obdobie rokov 1999 a 2000. Znalkyňa konštatovala, že úpadca nemal vlastné zdroje na financovanie investičných akcií. K podobným záverom dospel aj znalec Y.. Ľ. V.. Vo vzťahu k stanoveniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - kotolne pred rekonštrukciou a po vykonaní rekonštrukcie žalobca uviedol, že všeobecná hodnota kotolne je bez hodnoty technológie a hodnotu technológie je potrebné posudzovať v zmysle záverov znalca Y.. Š.. Zdôraznil, že realizované stavebné práce na nehnuteľnosti nie sú predmetom súdneho konania a úpadca ich ani nehradil zo svojich finančných prostriedkov. Predmetom konania je len dodávka technologickej časti kotolne v zmysle uzavretej zmluvy o dielo, resp. zaplatenie časti tohto diela. V závere svojho vyjadrenia poukázal na podstatné časti znaleckého posudku Y.. Ľ. V.. Navrhol rozhodnúť v súlade s jeho podaním zo dňa 17.06.2020. 65. Podaním zo dňa 10.08.2020 predložil žalovaný svoje vyjadrenie k znaleckému posudku Y.. Ľ. V. č. 03/2020. Poukázal na stanovisko spoločnosti W. O..U..L.. zo dňa 10.07.2020, v ktorom je podrobne uvedená argumentácia, ktorá do značnej miery spochybňuje závery tohto znaleckého posudku. Táto spoločnosť v danom stanovisku vysvetľuje proces tvorby ceny tepla v rokoch 2000 a 2001 ako aj spôsob započítania oprávnených nákladov v zmysle prílohy č. 24 k opatreniu Ministerstva financií SR z 20.12.1996 č. R-7/2000. Tiež objasňuje kritéria odpisovania technologických zariadení v rozhodnom období. Zopakoval podstatné tvrdenia uvedené v predchádzajúcom podaní. 66. Po doplnení dokazovania vo vyššie uvedenom rozsahu dospel odvolací súd k týmto skutkovým záverom. 67. Predmetom žaloby bolo pôvodne zaplatenie sumy 130.267,01 eur, ktorá suma predstavovala súhrn splátok poskytnutých úpadcom zhotoviteľovi - spoločnosti O. S. D. O., O..U..L.. na realizáciu rekonštrukcie - adaptácie OST-A na plynovú kotolňu, ktorej vlastníkom bol žalovaný. 68. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že medzi úpadcom a žalovaným bola dňa 13.07.1995 uzavretá zmluva o nájme, v zmysle ktorej čl. IV bod 7 sa nájomca (úpadca) zaviazal všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestovať do tepelného hospodárstva. Táto časť zmluvy (po opakovanom rozhodnutí odvolacím súdom a následných rozhodnutiach dovolacieho súdu) bola vyhodnotená ako súladná so zákonom, so zásadami poctivého obchodného styku, jasná a určitá. K uvedenému záveru dospel aj súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. 69. Podstatným pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo posúdenie previazanosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom a zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom ako objednávateľom, spoločnosťou O. S. D. O., O..U..L.. ako zhotoviteľom a žalovaným ako vlastníkom tepelného zariadenia. Zmluvou o dielo č. 190 00CB v čl. XV bod 3 bolo dohodnuté, že v prípade zániku nájomného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným vstupuje žalovaný do práv a povinnosti vyplývajúcich pre objednávateľa z tejto zmluvy. V dôsledku výpovede z nájmu nastali účinky predpokladané v čl. XV bod 3 zmluvy o dielo, teda žalovaný vstúpil do postavenia objednávateľa namiesto úpadcu a všetky doterajšie platby úpadcu sa stali platbami, ktorých dôvod platenia odpadol, pričom tento záväzok prešiel na žalovaného. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že obe zmluvy majú vecnú, ale aj časovú súvislosť, za splnenia v nich dohodnutých podmienok. 70. Výsledky hospodárenia úpadcu opísané v znaleckom posudku č. 12/2010 Y.. X. B. svedčia o tom, že úpadca ako nájomca v čase uzavretia zmluvy o dielo (rok 2000) nedisponoval vlastnými zdrojmi kumulovaním hospodárskych výsledkov - ziskov a strát, ktoré by mohol použiť na financovanie investičnej akcie, keďže v rokoch 1999 a 2000 bol v strate 5.679.011,- Sk. V čase zaplatenia časti diela preto úpadca neplnil v súlade so záväzkom zo zmluvy o dielo podľa čl. IV bod 7 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého sa úpadca zaviazal, že všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestuje do tepelného hospodárstva, ktoré bolo predmetom zmluvy, ale plnil na úkor svojich ostatných nesplatených záväzkov. Nie je možné poprieť, že investovanie úpadcu bolo realizované s predpokladom dlhodobého prenájmu tepelného hospodárstva, teda aj s predpokladom budúcej návratnosti investície prostredníctvom inkasovanej ceny tepla a TUV pre konečného odberateľa. Takéto vysporiadanie vzťahov by bolo zároveň súladné s čl. IV bod 7 nájomnej zmluvy. 71. Zo zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva, že pokiaľ žalovaný vstúpil do práv a povinnosti úpadcu podľa zmluvy o dielo, získal oprávnenie nakladať s predmetným dielom ako vlastník v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak v čase ukončenia zmluvného vzťahu s úpadcom získal bezdôvodné obohatenie predstavujúce investíciu úpadcu do jeho majetku vo forme zaplatenia časti diela. Pre posúdenie dôvodnosti základu nároku žalobcu (úpadcu) je podstatným moment jeho vzniku, ktorým momentom je ukončenie nájomného vzťahu vzniknutého zmluvou z 13.07.1995 v spojení s dodatkom zo 07.08.1995 a bezprostredne nadväzujúcou zmluvou z 01.09.2001. Počas celého uvedeného obdobia totižto trval nájomný vzťah a úpadca bol oprávnený v tomto období aj vykonávať odpisy. Dňom vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak deň nasledujúci po ukončení záväzkového vzťahu, teda deň 31.12.2001. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že pre vysporiadanie vzťahu medzi stranami sporu je právne irelevantné, či sa žalovaný v nasledujúcom období ujal sám prevádzky tepelného hospodárstva (vrátane predmetnej kotolne) alebo uzavrel novú nájomnú zmluvu, či svoje práva postúpil na tretí subjekt. 72. Krajský súd v Košiciach rozsudkom, č. k. 5Cb/1062/2002-51 zo 17.03.2003, právoplatným 15.04.2003 vyhovel žalobe žalobcu Mesta Snina proti žalovanému W.. W. S., správcovi konkurznej podstaty úpadcu SUKMONT Teplo, s.r.o. a zo súpisu majetku úpadcu vylúčil meraciu a regulačnú technológiu nachádzajúcu sa v stavbe Plynová kotolňa K3, zapísanej na LV č. XXXX pod súp. č. XXX v kat. úz. Snina. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že Mesto Snina podalo žalobu s tvrdením svojho vlastníctva k predmetu sporu, s ktorým tvrdením sa konajúci krajský súd stotožnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že vlastníkom kotolne, a to jej stavebnej aj technologickej časti, je žalobca. Realizovaním diela došlo k zlepšeniu technických parametrov kotolne a k jej zhodnoteniu, a nie k vytvoreniu samostatnej veci. Realizované dielo nie je možné oddeliť od pôvodnej technologickej časti ako ani stavebnej časti kotolne bez toho, aby nedošlo k značenému znehodnoteniu stavebnej ako aj technologickej časti kotolne. Zrealizovaním diela sa toto stalo súčasťou pôvodnej stavby, ktorej vlastníkom je žalobca. Žalovaný preto nie je oprávnený zahrnúť do konkurznej podstaty majetok žalobcu.“ 73. Z vyššie uvedeného vyplýva danosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore. K záveru o vecnej pasívnej legitimácii žalovaného a dôvodnosti základu nároku žalobcu dospel odvolací súd na základe nájomnej zmluvy z 13.07.1995, jej dodatku zo 07.08.1995, zmluvy o dielo č. 190 00 CB zo 17.08.2000 ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Cb/1062/2002. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že pokiaľ žalovaný popieral nárok žalobcu s odôvodnením, že vlastníkom predmetu diela je spoločnosť D. S. X..O.., preto mu nesvedčí pasívna legitimácia v predmetnom spore, a k tomuto záveru dospel aj súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí, tak ide o záver, ktorý je rozporný so závermi vyjadrenými v rozhodnutiach dovolacieho súdu v predmetnom spore ako aj so záverom Krajského súdu v Košiciach v rozsudku, č. k. 5Cb/1062/2002-51 zo 17.03.2003. Záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je, s poukazom na uvedené, nesprávny. 74. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania v odvolacom konaní v súlade s § 384 ods. 1 CSP nájomnou zmluvou z 13.07.1995 v zmysle jej dodatku zo 07.08.1995 sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že tieto sú súladné so zákonom a s poctivým obchodným stykom, ktorý záver je zhodný so záverom naznačeným v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/49/2014. 75. Odvolací súd, viazaný aj právnym názorom vysloveným v predchádzajúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (naposledy uznesením 5Obdo/49/2014 z 30.07.2015), že plynová kotolňa nachádzajúca sa na parcele KN XXXX/XXX, zapísaná na LV č. XXXX, súpisné č. XXX v kat. úz. Snina ako stavba predstavuje nehnuteľnosť, ktorej súčasťou je technologické zariadenia určené pre prevádzku tepelného hospodárstva mesta Snina, posúdil kotolňu ako stavbu so zabudovaným technologickým zariadením. Kotolňa tak vytvára jeden celok vo vlastníctve žalovaného. 76. Neobstojí argumentácia žalovaného, že ukončenie nájomného vzťahu si zavinil sám úpadca neplatením nájomného, ku ktorému záveru by bolo možné dôjsť až po dôslednej analýze primeranosti stanovenia ceny príslušným okresným úradom, ktorý dôkaz však žalovaným nebol navrhnutý. Tiež predmetom dokazovania nebola skutočnosť, či k rekonštrukcii kotolne pristúpil úpadca a žalovaný po dôslednom zvážení finančnej situácie úpadcu, teda jeho možností takýto záväzok v budúcnosti splniť. Nie je tak možné prisvedčiť žalovanému, že zavinením úpadcu vznikla situácia, že došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy, preto by bolo aj v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka žalovanú sumu žalobcovi priznať. Výkon práva žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako súladný s § 3 Občianskeho zákonníka a tiež s § 265 Obchodného zákonníka. 77. V dôsledku výpovede z nájmu tak nastali účinky predpokladané v čl. XV bod 3 Zmluvy o dielo č. 190 00 CB zo dňa 17.08.2000 a žalovaný vstúpil do všetkých práv a povinností objednávateľa, ktorým bol dovtedy žalobca. 78. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo tiež preukázané, že od 01.09.2002 sa nájomcom tepelného hospodárstva stala spoločnosť D. S. X..O.., ktorá prevzala na seba aj záväzky zo zmluvy o dielo zo dňa 07.08.2000. Táto spoločnosť začala splácať zvyšok dohodnutej ceny diela až do jej úplného vyrovnania a zaplatením ceny diela sa stala jej vlastníkom v súlade s čl. VIII bod 7 zmluvy o dielo. Podľa čl. VIII bod 7 zmluvy o dielo „vlastníctvo tovaru prechádza na objednávateľa až po úplnom uhradení konečnej faktúry. Do toho času zostáva tovar vlastníctvom zhotoviteľa“. K takémuto skutkovému záveru dospel aj súd prvej inštancie, ako to vyplýva z bodu 41 rozsudku prvoinštančného súdu. Pokiaľ však súd zároveň konštatoval, že žiadať bezdôvodné obohatenie je dôvodné voči tejto spoločnosti a nie voči žalovanému, tak ide o pochybenie súdu spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení vzťahov. 79. Úpadca bol v záväzkovom vzťahu so žalovaným, ktorý záväzkový vzťah v zmysle dojednaní skončil, preto bolo dôvodné ostávajúce práva a povinnosti vysporiadať medzi týmito zmluvnými stranami. Ak pravidla vysporiadanie neboli dohodnuté zmluvne, nastupuje zákonom stanovené vysporiadanie, ktoré v súdenom spore podlieha režimu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie žalovaného vzniklo plnením úpadcu, ktorého dôvod plnenia následne odpadol. Bolo výlučne v právomoci žalovaného vysporiadať predchádzajúce záväzkové vzťahy a takéto vysporiadanie aj prípadne premietnuť do záväzkového vzťahu s novým nájomcom, ktorý sa v konečnom dôsledku stal vlastníkom diela. Odvolací súd aj na tomto mieste opakovane uvádza, že pokiaľ úpadca plnil na základe zmluvy o dielo, tak takéto plnenie by mohlo byť posudzované aj ako plnenie v zmysle nájomnej zmluvy iba za predpokladu, že úpadca poskytol plnenie žalovanému zo zdrojov získaných z tepelného hospodárstva, ktoré mal v nájme, čo však v konaní nebolo preukázané. Nie je možné opomenúť ďalšie dohodnuté práva a povinností v zmluve o dielo, predovšetkým dojednanie, že úpadca sa mal stať vlastníkom predmetu zmluvy, teda novej technológie, k čomu však v dôsledku výpovede z nájmu nedošlo. Protiplnením žalovaného za zaplatenie celej ceny diela malo byť získanie vlastníctva k predmetu diela úpadcom, čo znamená, že úpadca v čase plnenia časti ceny diela plnil po práve. Pokiaľ právny dôvod plnenia v prospech žalovaného následne odpadol, je namieste posúdiť doterajšie plnenie úpadcu ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Takýto záver bol potvrdený aj Najvyšším súdom SR v rozhodnutí 5Obdo/49/2014, ktorý názor bol záväzný tak pre súd prvej inštancie ako aj pre súd odvolací. 80. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnení z neplatného právneho úkonu alebo plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 81. V zmysle citovaného ustanovenia dospel odvolací súd k záveru, že základ nároku žalobcu voči žalovanému je daný. 82. S poukazom na vyššie uvedené bolo úlohou odvolacieho súdu vyriešiť otázku výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného, avšak po zohľadnení skutočnosti, že žalobca sa v predmetnom spore domáhal iba zhodnotenia technologického zariadenia, na ktorom sa finančne úpadca podieľal a nie aj zhodnotenia samotnej stavebnej časti, ktorú financoval vlastník stavby, teda žalovaný. Rešpektujúc záväzný právny názor najvyššieho súd, v zmysle ktorého „... zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti opravou, či prístavbou alebo zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti je tzv. investíciou do cudzieho majetku, ak došlo k tomu na základe dohody s vlastníkom, záleží na jej obsahu, aký právny vzťah medzi stranami vznikol. Ak ide o prípad zhodnotenia bez akejkoľvek dohody s vlastníkom, ide o bezdôvodné obohatenie, získané bez právneho dôvodu. Ak však bolo investované napr. na základe prísľubu vlastníka previesť vlastníctvo k zhodnocovanej veci na investujúceho, môže ísť o bezdôvodné obohatenie získané plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Aj pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, dovolací súd vyslovil záväzný právny názor, že ak boli vynaložené hodnoty do cudzej nehnuteľnosti, čím došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalovaný vydať, potom pohľadávka bezdôvodného obohatenia nie je hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej...“ , sa odvolací súd riadil ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Technologické zariadenie je súčasťou kotolne, bez ktorého technologického zariadenia by kotolňa ako stavba nemohla plniť svoj účel. Technologické zariadenie tak patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok. Uvedený záver však podľa názoru odvolacieho súdu nebráni tomu, aby sa oprávnená osoba (žalobca) domáhala vydania bezdôvodného obohatenia len vo vzťahu k súčasti veci (ako to je v súdenom spore), pokiaľ je takýto nárok vyjadriteľný konkrétnou sumou. 83. Odvolací súd pristúpil na základe predložených znaleckých posudkov k samotnému výpočtu bezdôvodného obohatenia žalovaného. Pre určitú rozdielnosť znaleckých posudkov vo vzťahu k možným účtovným postupom zvýhodňujúcim úpadcu počas trvania nájomného vzťahu bolo povinnosťou odvolacieho súdu ustáliť rozsah výhod, ktoré úpadcovi plynuli z nájomného vzťahu a ktoré je tak dôvodné odpočítať z výšky bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k tejto skutkovej otázke odvolací súd vyslovuje záver, že za zdroje úpadcu získané z tepelného hospodárstva podľa nájomnej zmluvy z 13.07.1995 bolo možné považovať len finančné prostriedky predstavujúce jeho interný zisk vo forme odpisov majetku slúžiaceho k plneniu predmetu nájmu a ostatné interné finančné zdroje, za ktoré je potrebné považovať časť ceny za dodávku tepla a TUV, ktorú mal úpadca možnosť inkasovať v súlade s výmerom Ministerstva financií SR č. R-1/1996. Pre predmet sporu je rozhodujúca existencia takejto možnosti, keďže jej nevyužitie, teda pasívny prístup úpadcu, či jeho nevedomosť, nemôžu byť pripísané v neprospech žalovaného. Takýto zisk však nebolo možné premietnuť priamo do investície úpadcu, ktorá je predmetom sporu, keďže reálne neexistoval, resp. bol spotrebovaný pre iný účel, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Y.. B.. 84. Znalecký posudok č. 1/2020 znalca Y.. B. Š. a znalecký posudok znaleckej organizácie W. O..U..L.. B. č. 209/2020 sú znaleckými posudkami hodnotiacimi technologické zariadenie. Znalecký posudok znalca Y.. B. I.Č.X. č. 33/2020 a znaleckej organizácie W. O..U..L.. B. č. 330/2020 sú znaleckými posudkami obsahujúcimi výlučne všeobecnú hodnotu stavby, teda bez jej technologického tepelného zariadenia. 85. Pri takýchto skutkových zisteniach vznikli dve alternatívy výpočtu všeobecnej ceny, od ktorej výpočet bezdôvodného obohatenia je možné realizovať. Prvou je tá, že k všeobecnej cene technologického zariadenia sa priráta všeobecná cena stavby, a to tak pred jej zhodnotením ako aj po zhodnotení, čím sa dosiahne celková cena nehnuteľnosti pred a po zhodnotení. Druhou alternatívou je výpočet výlučne všeobecnej hodnoty technologického zariadenia pred rekonštrukciou a po jej realizácii. 86. V súlade so záväzným pokynom dovolacieho súdu, ale zároveň pri zachovaní práva žalobcu ako dominus litis, teda jeho dispozičnej zásady, odvolací súd zvolil druhú alternatívu výpočtu a žalobcovi v konečnom rozhodnutí prisúdil len žiadaný nárok. Odvolací súd mal za to, že takýmto postupom sa neodklonil od záväzného pokynu dovolacieho súdu, ktorý spočíval v tom, že výška prípadného bezdôvodného obohatenia je rozdiel medzi cenou veci pred a po zhodnotení. 87. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca sa finančne nepodieľal na rekonštrukcii stavby, preto v záujme spravodlivého usporiadania pomerov bolo pre odvolací súd prijateľnejšie pri výpočte bezdôvodného obohatenia žalovaného vychádzať iba zo všeobecnej hodnoty technologického zariadenia. Pre rozhodnutie vo veci samej tak neboli zohľadnené znalecké posudky, ktorými znalci ohodnocovali stavbu. 88. Podľa znaleckého posudku Y.. B. Š. č. 1/2020 všeobecná hodnota tepelných energetických zariadení technologického charakteru po vykonaní inštalácie nového technologického zariadenia ku dňu zaradenia do majetku úpadcu (25.10.2000) bola 11.538.560,- Sk bez DPH. Všeobecná hodnota nového technologického zariadenia ku dňu definitívneho ukončenia nájomného vzťahu, teda k 31.12.2001 bola 10.901.595,38 Sk. Všeobecná hodnota tepelných energetických zariadení technologického charakteru pôvodnej odovzdávajúcej stanice tepla OST-A pred adaptáciou na plynovú kotolňu k dátumu 01.06.2000 bola podľa tohto znalca hodnota šrotu 71.630,- Sk bez DPH. 89. Podľa znaleckého posudku č. 209/2020 znalca W. O..U..L.. B. všeobecná hodnota plynovej kotolne po jej adaptácii k dátumu jej uvedenia do prevádzky, teda ku dňu nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia (17.11.2000) sa rovná jej východiskovej hodnote, teda sume 12.500.000,- Sk. Hodnota kotolne pred adaptáciou na plynovú kotolňu bola aj podľa tohto znalca hodnota šrotu 71.630,- Sk bez DPH. 90. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že pokiaľ celková cena diela predstavovala sumu 12.500.000,- Sk a z toho stavebné úpravy potrebné iba pre inštaláciu technologického zariadenia boli vo výške 961.440,- Sk, tak vstupnou cenou výlučne pre technologické zariadenie mohla byť len suma 11.538.560 Sk (12.500.000,- Sk - 961.440,- Sk), ako to potvrdil znalec Y.. Ľ. V. v zhode so znalcom Y.. B. Š.. Znalec W. O..U..L.. B. hodnotu technologického zariadenia k dátumu 31.12.2001 nevyčíslil. 91. Za momentu vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je potrebné považovať deň ukončenia nájomného vzťahu až na základe nájomnej zmluvy uzavretej 01.09.2001, teda dňom 31.12.2001, keďže užívanie kotolne úpadcovi až do 31.12.2001 bolo umožnené žalovaným, z čoho zákonite vyplývali pre úpadcu výhody spočívajúce v možnostiach odpisovania zvereného majetku až do 31.12.2001. Pre spravodlivé vysporiadanie vzťahov preto odvolací súd zvolil za rozhodujúci tento dátum. 92. Východiskovou hodnotou pre ďalší prepočet bola všeobecná hodnota technologického zariadenia ku dňu jeho zaradenia do majetku úpadcu 11.538.560,- Sk, po odrátaní zostatkovej hodnoty starého technologického zariadenia k 31.12.2001 (71.630,- Sk). 93. Podľa znaleckého posudku č. 33/2020 znalca Y.. B. I. všeobecná hodnota stavby - odovzdávacej stanice tepla - A k januáru 1999, teda cena pôvodnej stavby, bola 56.994,39 eur s DPH a všeobecná hodnota tejto stavby po ukončení adaptácie k októbru 2000, teda nový stav stavby bola 71.492,93 eur s DPH. 94. Podľa znaleckého posudku č. 330/2020 znaleckej spoločnosti W. O..U..L.. všeobecná hodnota kotolne - stavby pred vykonaním adaptácie bola 26.889,51 eur s DPH a po vykonaní adaptácie 33.177,02 eur s DPH. 95. Rozdiel v ohodnotení samotnej stavby uvedenými posudkami vzhliadol odvolací súd v rozdielnom východiskovom veku stavby. Znalec Y.. I. uvádzal ako začiatok užívania stavby rok 1992 (čl. 1329, 1333 spisu), pričom vychádzal z údajov verejne prístupných - inventárneho zoznamu majetku mesta Snina, podľa ktorého bola budova kotolne zaradená do majetku mesta v tomto roku, pričom uvedenému obdobiu zodpovedá konštrukčné, materiálové aj dispozičné riešenie hlavnej stavby a rozsah jej príslušenstva. Znalecká organizácia W. O..U..L.. ako rok začiatku užívania stavby uvádzala rok 1970 (čl. 1490, 1495 spisu) s prihliadnutím na konštrukčno-materiálové riešenie, technický stav, spôsob a intenzitu užívania a vykonávanú údržbu, s použitím v praxi overených životnosti stavieb. 96. V dôsledku námietok žalovaného uznaných žalobcom, vzniklo na strane úpadcu právo z prevádzkovaného technologického zariadenia vykonávať odpisy v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Správne preto argumentoval žalovaný, že pokiaľ takúto možnosť úpadca nevyužil, nemôže to byť na neprospech žalovaného. 97. Podľa znaleckého posudku Y.. B. Š. č. 1/2020 bolo možné do kalkulácie ceny tepla v roku 2001 zahrnúť výšku rovnomerných daňových odpisov technologických časti tepelného hospodárstva, ktoré sa v tomto období odpisovali 15 rokov. Pokiaľ celková hodnota technológie kotolne po uvedení do prevádzky (vstupná cena) bola 11.538.560,- Sk (12.500.000 Sk - 961.440 Sk investície do stavebnej časti), tak rovnomerný odpis v 1. roku bol 769.238,- Sk. Tento znalecký posudok sa bližšie daňovými odpismi technologických časti nezaoberal. 98. Znalec W. O..U..L.. B. v znaleckom posudku č. 209/2020 uviedol, že ceny tepla pre roky 2000 a 2001 boli stanovované okresnými úradmi s miestnou príslušnosťou cenovými výmermi. Do ceny tepla mohli byť započítané všetky oprávnené náklady, ktoré boli uvedené v prílohe výmeru Ministerstva financií SR z 12.03.1996 č. R-1/1996, či opatrením Ministerstva financií SR z 20.12.2000 č. R-7/2000. Oprávnené náklady s možnosťou tieto započítať do ceny tepla podľa tohto posudku je hodnota odpisov stanovená podľa zákona o dani z príjmov, teda tzv. daňové odpisy. V znení doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 209/2020 táto znalecká organizácia stanovila výšku daňových odpisov platných pre rok 2000 na 3,4 % a platných na rok 2001 na 6,9 %. Zároveň ako oprávnené náklady, ktoré si mohol úpadca započítať do ceny tepla podľa platných legislatívnych predpisov počas prevádzkovania plynovej kotolne, teda od 17.11.2000 do 31.12.2001 zarátal znalec nájomné za rok 2000 vo výške 447.768,47 Sk (14.863,19 eur), priemerný zisk za rok 2000 vo výške 44.776,85 Sk (1.486,32 eur), dodatočný zisk na investície za rok 2000 vo výške 658.483,05 Sk (21.857,63 eur), nájomné za rok 2001 vo výške 877.810,58 Sk (29.139,97 eur) a primeraný zisk za rok 2001 vo výške 87.781,06 Sk (2.913,80 eur), teda celkovo sumu 2.116.620,01 Sk (70.258,91 eur). 99. Podľa znaleckého posudku znalca Y.. Ľ. V. č. 03/2020 je pre odpisy technologickej časti kotolne rozhodujúca vstupná cena vo výške 11.538.560,- Sk, doba odpisovania je na 15 rokov (180 mesiacov) pri 3. odpisovej skupine pre roky 2000 a 2001 v zmysle zákona č. 366/1999 Z. z. v znení zákona č. 358/2000 Z. z. a zákona č. 466/2000 Z. z.. Mesačný odpis potom predstavuje sumu 64.103,11 Sk, teda odpisy za november a decembre 2000 tak predstavujú sumu 128.206,22 Sk a za rok 2001 sumu 769.237,33 Sk, teda spolu odpisy od 17.11.2000 do 31.12.2001 sú v sume 897.443,56 Sk. Odpisy stavebnej časti predstavujú celkovú sumu 930,82 eur. 100. Krajský súd k vyššie uvedenému znaleckému posudku spoločnosti W. O.. U.. L.. uvádza, že novovybudovaná plynová kotolňa nebola v nájme úpadcu, keďže technologické zariadenie bolo predmetom zmluvy o dielo, v ktorej si zmluvné strany dohodli prechod vlastníckeho práva až úplným zaplatením kúpnej ceny v zmysle § 445 Obchodného zákonníka. Obdobie medzi odovzdaním diela úpadcovi po jeho zhotovení, až do prípadného zaplatenia celej ceny diela tak nepredstavuje nájomný vzťah. Z toho dôvodu nebolo možné zo strany úpadcu odpisovať akékoľvek nájomné z technologického zariadenia za rok 2000, či rok 2001. Taktiež započítanie zisku predstavujúceho finančné prostriedky potrebné na splácanie úverov a úrokov z úverov poskytnutých na realizáciu investičných projektov, čo bol daný prípad, je možné odvíjať iba od splácania úverov vo výške, ktorej sa žalobca domáha v predmetnom spore, ktorú sumu by však musel pokrývať zisk úpadcu. Zo znaleckého posudku Y.. B. č. 2/2008 a 12/2010 však vyplýva, že úpadca v danom období, teda od novembra 2000 do decembra 2001 zisk nevytváral. Preto tento znalecký posudok nebol použitý pre výpočet bezdôvodného obohatenia žalovaného. 101. Z uvedeného vyplýva, že tak znalec Y.. Ľ. V. ako aj znalecká organizácia W. O..U..L.. B. sa zhodli na odpisoch pre rok 2000 vo výške 3,4 % a pre rok 2001 vo výške 6,9 %. Rozdiel bol len v tom, že pre odpisy Y.. V. stanovil vstupnú cenu 11.538.560,- Sk. Ak znalecká organizácia W. O..U..L.. vychádzala pri stanovení odpisov zo vstupnej ceny 13.169.661,- Sk, tak správny prepočet pri 3,4 % odpise za november a december 2000 by mal predstavovať sumu 74.628,07 Sk a nie sumu 447.768,47 Sk, ktorá suma zodpovedá celoročnému odpisu a nie dvojmesačnému odpisu. Túto vstupnú cenu uviedol znalec v Doplnení č. 1 Znaleckého posudku č. 209/2020. V pôvodnom znaleckom posudku uvádzal vstupnú cenu 12.500.000,- Sk, čím došlo k navýšeniu vstupnej ceny o 669.661,- Sk, a to na základe dodatočne predloženého dôkazu, ktorého obsahom boli navyše vykonané práce oproti Zmluve o dielo č. 43/98. Odvolací súd k tomuto uvádza, že znalec pochybil, ak zohľadnil dôkaz, ktorý nebol vykonaný pred súdom prvej inštancie, pričom žalovaný ani nezdôvodnil, že takýto dôkaz nemohol predložiť skôr bez svojho zavinenia. 102. Odvolací súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že pokiaľ celková cena diela predstavovala sumu 12.500.000,- Sk a z toho stavebné úpravy potrebné pre inštaláciu technologického zariadenia boli vo výške 961.440,- Sk, tak vstupnou cenou pre technologické zariadenie mohla byť len suma 11.538.560 Sk ako to správne ustálil znalec Y.. Ľ. V., v zhode so znalcom Y.. B. Š.. Správny odpis pre rok 2000 tak je potrebné vidieť v sume 64.103,11 Sk/ mesiac, teda 128.206,22 Sk za dva mesiace roka 2000 a za obdobie od 01.01.2001 do 31.12.2001 je to suma 769.237,33 Sk, teda celkové odpisy technologického zariadenia predstavujú sumu 897.443,55 Sk. 103. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné zohľadniť v neprospech žalobcu tzv. dodatočný zisk na investície, keďže podľa názoru odvolacieho súdu zarátanie takejto zložky do ceny tepla predpokladá reálne vytvorenie zisku, ktorý sa má následne investovať do rekonštrukcie, či modernizácie, čo v prípade úpadcu sa nestalo, keďže tak v roku 1999 ako aj v roku 2000 bola úpadcom dosiahnutá strata, čo vyplýva zo znaleckého posudku znalkyne Y.. X. B. č. 12/2010. 104. Z vyššie uvedeného prepočtu tak vyplýva, že za rok 2000 a 2001 mal úpadca možnosť vykonať odpisy majetku vo výške 897.443,55 Sk. 105. Za opodstatnený považoval odvolací súd aj odpis predstavujúci nájomné, ktoré úpadca neplatil žalovanému, ale bol povinný ho investovať do tepelného hospodárstva. Spravodlivé sa potom javí zohľadniť v prospech žalovaného aj túto časť poskytnutých výhod. Za obdobie do 31.08.2001 bolo medzi úpadcom a žalovaným dohodnuté nájomné vo výške 100.000,- Sk ročne a od 01.09.2001 do 31.12.2001 vo výške 50.000,- Sk mesačne. Znamená to, že za obdobie vykonávania odpisov vo vzťahu k technologickému zariadeniu bol úpadca zvýhodňovaný žalovaným nevymáhaním nájomného, preto odvolací súd zohľadnil aj sumu 283.333,33 Sk, pozostávajúcu z 200.000,-Sk za štyri mesiace roka 2001 (50.000,-Sk/mes.) a sumu 83.333,33Sk za obdobie od novembra 2000 do augusta 2001 (100.000,-Sk : 12 x 10). 106. Pokiaľ vstupná cena technologickej časti predstavovala sumu 11.538.560,- Sk a stará technologická časť kotolne bolo ohodnotená na sumu 71.630,- Sk, rozdiel v prospech zhodnotenia je vo výške 11.466.930,- Sk. Ak úpadca po odrátaní odpisov vo výške 1.180.776,89 Sk (897.443,55 + 283.333,33) reálne investoval sumu 2.743.647,11Sk, podieľal sa na rekonštrukcii technologického zariadenia v rozsahu 23,92%, čo znamená, že ku dňu ukončenia všetkých záväzkových vzťahov sa žalovaný na úkor úpadcu obohatil o 23,92% zostatkovej hodnoty predmetu obohatenia. Zostatková hodnota technologického zariadenia bola vyčíslená znalcom Y.. Š. k 31.12.2001 sumou 10.901.595,38 Sk, z čoho 23,92% predstavuje sumu 2.607.661,60 Sk (86.558,50 eur). Uvedená suma bola žalobcovi ako dôvodná priznaná. 107. Žalobca v priebehu odvolacieho konania po podaní znaleckého posudku Ing. Mariánom Švagrovským podaním zo dňa 23.04.2020 (č.l. 1321, 1322) zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 25.534,- eur s príslušenstvom späť a naďalej sa domáhal zaplatenia sumy 104.733,01 eur. S čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil. Odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v tejto časti, zamietavý rozsudok v tejto časti zrušil a konanie o sumu 25.534,- eur s príslušenstvom zastavil. 108. Vo vzťahu k samotnej výške bezdôvodného obohatenia je dôležité uviesť, že bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu nemôže predstavovať hodnotu vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii ako záväzne vyslovil najvyšší súd vo vyššie citovanom rozhodnutí. V danom prípade ide o súčasť veci, ktorá podstatným spôsobom zhodnotila nehnuteľnosť - kotolňu, keďže stavebná časť kotolne bola rekonštruovaná iba v minimálnom rozsahu. Pre absolútne dodržanie záväzného pokynu vysloveného dovolacím súdom by bolo na mieste vyrátavať percentuálny podiel úpadcu na zhodnotení kotolne, vrátane hodnoty stavby pred rekonštrukciou a po nej. Celková hodnota by sa tak navýšila, čo by nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vzťahov, pokiaľ sa úpadca ani čiastočne nepodieľal na rekonštrukcii stavebnej časti kotolne. 109. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia odvolací súd nemal dôvod spochybniť pravdivosť všetkých predložených znaleckých posudkov, avšak pri svojom rozhodnutí korigoval nepresnosti, ktoré sa v týchto objavili, výsledkom čoho boli prepočty uvedené vyššie. 110. V závere rozhodnutia odvolací súd uvádza, že o podaní žalobcu z 08.03.2011 bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie uznesením zo dňa 04.04.2017 (č.l. 1077 a nasl.) tak, že zmena žaloby nebola pripustená. Odvolací súd navyše ku skutkovým okolnostiam uvádzaným žalobcom zdôrazňuje, že takéto podanie nepredstavovalo zmenu žalobu, ale bolo len reakciou na obranu žalovaného spočívajúcu v posudzovaní nájomnej zmluvy, teda zo strany žalobcu išlo o argumentáciu navyše, ktorou argumentáciou žalobca preukazoval, že nebol povinný investovať do tepelného hospodárstva, pričom vždy zotrval aj na pôvodných prednesoch. Podľa týchto (napr. z čl. 575) svoj nárok opieral opäť o zmluvu o dielo. 111. Odvolací súd v dôsledku späťvzatia žaloby a vysloveného súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby pripustil čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 25.534,- eur s príslušenstvom, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti a konanie zastavil v súlade s ustanovením § 370 ods. 2 CSP. 112. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 113. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 114. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnosti ku dňu omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 115. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením dlhu 29.11.2003, kedy mu bol doručený platobný rozkaz vydaný v predmetnom spore a kedy žalobca po prvýkrát preukázal vedomosť žalovaného o jeho povinnosti plniť. Výška úrokov k uvedenému dňu bola 12,5 %. 116. Vo vyhovujúcej časti odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP, rešpektujúc ustanovenie § 390 CSP, v zmysle ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 117. Keďže odvolací súd nevyhovel v celom rozsahu ostávajúcemu nároku žalobcu a v tejto časti považoval zamietnutie žaloby za dôvodné, tak v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP. 118. Odvolací súd vzhľadom na výsledok celého konania vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k trovám konania ako nedôvodnú. 119. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, keďže žaloba mal len čiastočný úspech a spolu s procesným zavinením zastavenia konania v ďalšej časti je pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného takmer rovnaký. 120. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).