Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18CoPr/2/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200088 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8718200088.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., Z. XXX/XX proti žalovanému: IC - AUMONT, s. r. o., IČO: 36 500 798, so sídlom 089 01 Svidník, Sovietskych hrdinov 200, zastúpený: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát so sídlom 089 01 Svidník, Dr. Goldbergera 249/1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7Cpr/1/2018-74 zo dňa 04.06.2020 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37, § 45 ods. 2, § 72 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 257 CSP. 2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola okolnosť, či bol pracovný pomer skončený zo strany žalovaného v skúšobnej dobe alebo nebol skončený v skúšobnej dobe. Poukázal na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, v ktorom sa uvádza interpretácia počítania skúšobnej doby. Vec sa týka doby počítania v pracovnom práve, nie lehoty, čo vyplýva zo samotnej dikcie zákona. Poukázal na to, že pracovný pomer začal na základe pracovnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, a to medzi stranami sporné nebolo. Nebolo medzi nimi sporné ani to, že dňa XX.XX.XXXX začala práceneschopnosť u žalobcu. Táto práceneschopnosť trvala do XX.XX.XXXXX a žalovaný ako zamestnávateľ listom z XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi, že k XX.XX.XXXX jeho pracovný pomer končí. Podľa názoru súdu prvej inštancie, koniec skúšobnej doby, ktorá začala XX.XX.XXXX končila XX.XX.XXXX, keďže však presne v ten deň bol uznaný žalobca za práceneschopného, skúšobná doba sa v zmysle § 45 ods. 2 Zákonníka práce predĺžila, a preto pokiaľ žalovaný doručil žalobcovi skončenie pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX, čiže v lehote, o ktorú bola predĺžená skúšobná doba, došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru. Z týchto dôvodov považoval nárok žalobcu na náhradu priemerného zárobku za dva mesiace za nedôvodný, a takisto ani nárok na náhradu 30 eur, ktoré mu žalovaný zrazil z poslednej výplaty, s poukazom na to, že pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe a podľa podmienok žalovaného bolo možné postupovať uvedeným spôsobom. 3. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 257 CSP z dôvodov majetkových a príjmových pomerov žalobcu, keďže je študentom dennej formy štúdia na vysokej škole, nemá trvalý príjem, ani samostatné bývanie. Príjem má len z občasných brigád, ostatné náklady mu hradia rodičia a v tom videl dôvody hodné osobitného zreteľa, teda v sociálnych pomeroch žalobcu na to, aby hoci žalovaný bol úspešný v spore, tento nárok na náhradu trov konania mu nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal výrok I. tohto rozsudku. Poukázal na konštatovanie súdu prvej inštancie a vyjadrenia žalovaného k žalobe v priebehu celého konania. Následne citoval ust. § 37 ods. 1 Zákonníka práce. Zdôraznil to, že je rozdiel medzi lehotou a dobou, a preto je presvedčený, že jeho dvojmesačná skúšobná doba, ktorá začala plynúť XX.XX.XXXX musela sa skončiť XX.XX.XXXX. Poukázal na počítanie lehôt v prípade trojmesačnej skúšobnej doby, ktorá by vznikla XX.XX. a končila by XX.XX., čiže dobu troch mesiacov. Je presvedčený o tom, že počítanie doby podľa mesiacov sa skončí v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, ktorým sa začína plynúť lehota. Znova zopakoval, že počítanie doby podľa mesiacov sa končí v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, ktorý začína plynúť lehota a poukázal na to, že Krajský súd v Prešove rozhodoval zrejme z komentára Občianskeho zákonníka, a to v súlade s komentárom k Zákonníku práce D. C.. Zdôraznil, že môže existovať aj iná interpretácia počítania času, keďže pojmy lehota a doba sa používa tak v Občianskom zákonníku, ako aj v Zákonníku práce nekonzistentne a môže dôjsť k rôznej interpretácii týchto dvoch ekvivalentov. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava 5S/5/2012, ktorý k počítaniu doby uviedol, že doba plynie už od toho dňa, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie a z pravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorým sa svojim názvom, prípadne číselným označením v kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, v ktorom začala plynúť. Opakovane citoval ust. § 122 Občianskeho zákonníka, konštatoval, že rozdiel je medzi počítaním doby a lehoty. Pokiaľ išlo o výklad a použitie zákona, upriamil pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 44/2001. Podľa jeho názoru doba začína plynúť o jeden deň skôr než lehota, a preto musí končiť o jeden deň skôr než lehota. Citoval komentár Wolters Kluwer, prof. Vojtech Tkáč Csc. a kol. k otázke § 37 a tiež judikatúru Najvyššieho súdu SR R 64/1973, R 21/1975, týkajúcej sa daniu výpovede a plynutia lehôt v tomto prípade. Ďalej tiež poukázal na druhý komentár Wolters Kluwer doc. JUDr. Mareka Šveca, PhD. a spol. k otázke počítania času a k výkladu § 37 Zákonníka práce. Uviedol príklad opakovane na počítanie skúšobnej doby v rozsahu troch mesiacov, ktorá začne plynúť XX.XX. a končí XX.XX. Zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi lehotami a k počítaniu času ešte citoval tretí komentár Wolters Kluwer JUDr. Jaroslava Krajča a kolektívu. Pokiaľ išlo o rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP, nemali by byť úspešnému účastníkovi priznané trovy, keďže na jeho strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa a v danom prípade aj išlo o zložitý právny prípad, pretože z právnych predpisov Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka nevyplýva jednoznačná odpoveď, ako sa počíta koniec skúšobnej doby. Z doterajšieho konania vyplynulo, že tento právny problém môže mať minimálne dve správne riešenia, pričom obidve sú rovnako dobre zdôvodniteľné a je preto na súde, ku ktorému z týchto dvoch riešení sa prikloní. Preto nemôže vedieť ako súd rozhodne, trvá na svojej žalobe, žiada, aby jej bolo vyhovené v celom rozsahu. Ohľadne náhrady trov konania žiada rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný vo výroku II., teda k rozhodnutiu o náhrade trov konania. Citoval ust. § 257 CSP a dôvody, prečo použil pri rozhodnutí toto ustanovenie súd prvej inštancie. Zdôraznil, že ide o pracovnoprávny spor, čo samo o sebe znamená, že žalobca bol zamestnaný a je schopný si zabezpečiť príjem. Poukázal na to, že žalobca je študent práva a že tento nárok spája aj s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru náhradou mzdových nárokov. Po rozhodnutí, ktoré vydal odvolací súd prvýkrát vo veci, mohol žalobca zobrať žalobu späť, ale tak neučinil. Trval na žalobe, do poslednej chvíle sa rovnako bránil a tým aj navyšoval trovy konania. Preto žiadal vo výroku o trovách konania zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bude žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 378, § 379, § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so žalovaným Pracovnú zmluvu v spojení s dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca, keď pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú od XX.XX.XXXX do dňa XX.XX.XXXX a bola dohodnutá skúš. doba v trvaní X mesiace. Dňa XX.XX.XXXX nastúpil do práce žalobca na pozíciu „manipulačný výrobný pracovník“ pre spoločnosť S. Pracovnou náplňou žalobcu bolo uskutočňovanie výrobných operácií, obsluha manipulačnej techniky a iné činnosti s priemerným mesačným zárobkom 570,38 eur. Dňa XX.XX.XXXX žalobca počas nočnej smeny utrpel pracovný úraz ľavej ruky, bol ošetrený na ošetrovni u zamestnávateľa, bol mu doporučený šetriaci režim. Dňa X.XX.XXXX bol vyšetrený všeobecným lekárom pre dospelých a dňa XX.XX.XXXX nastúpil na PN v trvaní do XX.XX.XXXX. Zamestnávateľ doručil žalobcovi dňa XX.XX.XXXX oznámenie o skončení prac. prac. pomeru podľa § 72 Zákonníka práce v skúš. dobe k XX.XX.XXXX. Žalobca listom z XX.XX.XXXX písomne oznámil žalovanému, že nesúhlasí so skončením prac. pomeru v skúš. dobe, pretože táto sa skončila uplynutím XX.XX.XXXX. Žalovaný na tento list reagoval podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že prac. pomer žalovaného so žalobcom bol skončený platne a nie je dôvod na súhlas s okamžitým skončením prac. pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 ZP, nakoľko takéto skončenie prac. pomeru Zákonník práce nepozná. Žalovaný uviedol, že skúšobná doba sa mala skončiť uplynutím dňa XX.XX.XXXX a keďže sa žalobca odo dňa XX.XX.XXXX stal práceneschopným, došlo tým k predlženiu skúš. doby o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. 10. Podľa § 37 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. 11. Podľa § 45 ods. 2 cit. ust., skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. 12. Podľa § 72 ods. 1 cit. ust., v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. 13. V predmetnom spore bolo úlohou konajúceho súdu posúdiť, či k skončeniu pracovného pomeru medzi stranami sporu došlo v skúšobnej dobe alebo nie, a v tomto kontexte dospieť k záveru o počítaní doby všeobecne, s upriamením pozornosti na počítanie skúšobnej doby v pracovnom práve. 14. Odvolací súd vo veci rozhodoval už rozhodnutím č.k. 18CoPr/5/2019-64-zo dňaXX.XX.XXXX, v ktorom rozhodnutí vyjadril svoj názor k počítaniu doby. V ustanovení § 37 Zákonn íka práce je upravené počítanie doby, pod ktoré možno podriadiť aj počítanie skúšobnej doby. V prípade počítania skúšobnej doby na mesiace, začína plynúť prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa dohodnutej doby. Pritom posledný deň uplynie v deň, ktorý sa číselne zhoduje s číslom dňa, v ktorom začala skúšobná doba plynúť. 15. Skúšobná doba sa podľa Zákonníka práce predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. V praxi nezriedka sa vyskytujúcim problémom je počítanie času súvisiaceho s dňom skončenia skúšobnej doby. 16. Podľa Zákonníka práce práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby. na ktorú boli obmedzené. Okrem dôb Zákonník práce zakotvuje aj lehoty. Rozdiel medzi dobami a lehotami je najmä v začiatku a konci ich uplynutia. Plynutie doby sa začína tým dňom. ktorým bola dohodnutá, napríklad ak skúšobnú dobu zmluvné strany dohodnú od 1. marca, tak týmto dňom začína skúšobná doba aj plynúť. 17. Pretože skúšobná doba je dobou, a nie lehotou, uplynie aj vtedy, ak jej posledný deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo vo sviatok. 18. O počítaní času platí občianskoprávna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Zákonník práce na rozdiel od Občianskeho zákonníka rozlišuje na svoje účely medzi pojmom ..lehota“ a pojmom ..doba". Preto v súvislosti s týmto rozlišovaním zakotvuje spôsob počítania času pri dobách. Doby na rozdiel od lehôt začínajú plynúť už prvým dňom a končia sa uplynutím posledného dňa stanovenej alebo dohodnutej doby. Doby uplynú bez ohľadu na to, či koniec doby pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok. Charakteristickou dobou je pracovný pomer na určitú dobu. (BARANCOVÁ, Helena. § 37 (Počítanie času). In: BARANCOVÁ, Helena, OL.ŠOVSKÁ, Andrea, LACKO, Miloš, MESIARKINOVÁ, Soňa, RYBÁROVÁ, Mária, KRIŽAN, Viktor, MAČUHA, Miroslav, VOJTKO, Jakub. Zákonník práce. 1. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck. 2017. ISBN: 978-80-89603-53-4.) 19. Naviac odvolací súd poukazuje aj na obdobnú právnu úpravu počítania času podľa občianskeho zákonníka, ktorý je ku Zákonníku prace lex generalis. Z neho vyplýva, že koniec doby počítanej na mesiace pripadne na deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa doba počíta , (kolektív autorov : Marek Števček a spol., Občiansky zákonník I. zväzok, komentár k § 122 , vydavateľstvo : C.H.Bech, rok vydania 2019). 20. Preto odvolací súd v súlade s už skoršie vysloveným právnym názorom v rozhodnutí č. k. 18 CoPr/5/2019 zo dňa 16.12.2019, považoval rozhodnutie súdu 1. inštancie napadnutým odvolaní za vecne správne. 21. S poukazom na vyššie uvedené, skúšobná doba, ktorá končila XX.XX.XXXX, nástupom na práceneschopnosť žalobcu od XX.XX.XXXX sa podľa ust. § 45 ods.2 Zákonníka práce predĺžila o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, teda do XX.XX.XXXX. Preto skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, listom žalovaného k XX.XX.XXXX, považoval za platné. 22. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného vo výroku II. rozsudku sa odvolací súd stotožnil so súdom I. inštancie a dôvodmi tam uvedenými, ktoré vyústili v nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu. V rámci posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa je súd povinný vždy prihliadnuť aj na majetkové, sociálne, rodinné, osobné či iné pomery strán sporu (v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 158/2015 ) . Platná právna úprava umožňuje súdu ako dôvody hodné osobitného zreteľa brať do úvahy že súd u neúspešnej strany identifikuje napríklad obzvlášť nepriaznivú majetkovú situáciu (nízky príjem, pozíciu študenta, trvajúcu vyživovaciu povinnosť rodičov voči neúspešnej strane sporu a pomery u žalovaného) je jednoznačne oprávnený aplikovať ustanovenie § 257 CSP. 23. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu 1. inštancie ako vecne správy a v zmysle ust. §387 ods. 1,2 CSP . 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Keďže ani jedna strana sporu nemala úspech v odvolacom konaní, rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania odvolacieho konania stranám sporu nepriznal. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).