Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 26Co/4/2023 8719204085 23. 07. 2024 JUDr. Jozef Angelovič ECLI:SK:KSPO:2024:8719204085.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Marianny Hirkovej, v sporovej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., zastúpenej: JUDr. Marián Kollár, advokát, so sídlom Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, IČO: 31957285, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a. s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 01 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, zastúpenému: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o náhradu škody na zdraví s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného Poprad, č. k. 20C/14/2019-337 z 5.12.2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom, č. k. 20C/14/2019-396 z 19.9.2023, takto rozhodol: Zrušuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 11.638,80 eur s prísl., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Určil, že Slovenská republika má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil. 2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa začiatkom októbra 2016, kedy sa vracala z práce protiidúce vozidlo narazilo do jej vozidla, pričom zotrvačnosťou prerazila oplotenie cintorína. Bezprostredne po nehode nepociťovala problémy, dôsledky úrazu sa prejavili až v nasledujúci deň. Podrobila sa vyšetreniam, pričom jej bolo zistené poškodenie predovšetkým krčnej chrbtice, ramena, čo si vyžadovalo liečenie a následnú rehabilitáciu. Čo sa týka psychického stavu, niekoľko mesiacov nemohla s nikým rozprávať, dvíhať telefóny. Napriek odstupu času nedokáže o nehode hovoriť, cíti sa ako troska. Začala opäť šoférovať, i keď niekedy nie je toho schopná a musí požiadať o pomoc rodinu či zavolať si taxík. Na naliehanie príbuzných sa rozhodla vyhľadať psychologickú pomoc. Psychologické terapie mali dobré výsledky, ale neskôr psychologička trvala na vyšetrení psychiatrom a žalobkyňa absolvovala aj toto vyšetrenie. V práci sa musela vzdať funkcie vedúcej spoločensko-vedných predmetov aj funkcie predsedníčky maturitnej komisie, cíti sa vyčerpaná a nevládze ani organizovať predchádzajúce školské aktivity. Jej život sa veľmi zmenil, takmer dva roky bola práceneschopná a absolvovala rehabilitácie. Trpí nočnými morami, ráno je celá stuhnutá, vstávanie je bolestivé a musí sa rozcvičiť, musela sa naučiť žiť s trápením, bolesťami, byť v nepätí, neistote, nervozite a strachu. Stav sa mení, niekedy sa zlepší, inokedy zase zhoršuje. Každé tri mesiace navštevuje psychiatričku A. F. a tiež psychologičku A. G.. Po nehode nie je schopná sa venovať športu ani spoločenským aktivitám. Kedysi hrávala volejbal, squash, tenis, venovala sa lyžovaniu. V súčasnosti sa vyhýba ľuďom, odváži sa len na prázdny svah. Do nehody žila plnohodnotný život, bola samostatná. V súčasnosti sa bojí cestovať, vyhýba sa ľuďom.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody, ktorú nespôsobila, mnohopočetné poranenia a poškodenia zdravia, pričom vozidlo vinníka dopravnej nehody bolo v danom čase poistené u žalovaného. Spornou zostala len výška náhrady škody spôsobenej žalobkyni na zdraví. 4. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na bolestné vo výške 1.276,80 eur spolu a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.638,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne. Po čiastočnom späťvzatí žaloby, v dôsledku úhrady bolestného žalovaným, sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 11.638,80 eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 5. Nárok, ktorý si žalobkyňa v konaní uplatnila, je nárokom za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov. Žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie plnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku A. A. H. v rozsahu 1000 bodov, uvedený posudok žalovaný v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia neakceptoval a plnenie neposkytol. Možno konštatovať, že k uzavretiu dohody a poskytnutiu plnenia v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 zákona nedošlo, v dôsledku čoho bola žalobkyňa oprávnená svoj nárok uplatniť na súde. Sťažením spoločenského uplatnenia sa rozumie stav v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenia jeho spoločenských úloh. Nepriaznivé následky musia trvalo a výrazne sťažovať možnosť spoločenského uplatnenia poškodeného. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorazovo a pri hodnotení následkov úrazu sa prihliada i k predpokladanému vývoju vzniknutých zmien v zdravotnom stave. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku a musí byť primeraná povahe následkov. Poskytnúť ju možno len za tie následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví. 6. Ako už súd vyššie uviedol, žalobkyňa svoj nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia odvíja od lekárskeho posudku A. A. H., pričom totožné bodové ohodnotenie vo výške 1000 bodov stanovila v odbornom vyjadrení znalkyňa A. I. J., ktorá ustálila, že u žalobkyne sa rozvinula posttraumatická stresová porucha, ktorá vznikla ako reakcia na stres vzniknutý pri autonehode, a ktorá sa u žalobkyne prejavovala a prejavuje depresívnou náladou, strachom, úzkosťou a obavami z budúcnosti, poklesom dynamogénie, čo súviselo a súvisí so zmenou jej životného štýlu od autonehody. Napriek medikácii v kombinácii s psychoterapiou u klinického psychológa stav žalobkyne nie je plne stabilizovaný, jej nálada je depresívne ladená, úzkostná s pretrvávajúcim strachom. Ťažkosti sa u žalobkyne chronifikovali, potešenie z obvyklých záujmov je u nej znížené, nevie sa vyrovnať so vzniknutými somatickými následkami úraze - pretrvávajúce bolesti s obmedzením pohyblivosti ľavého ramena ako aj hybnosti krčnej chrbtice. Trpí nedostatkom energie, jej schopnosť prežívať radosť je pri depresívnej symptomatológii podstatne znížená. V jej výraze je celková spomalenosť, trpí pocitmi strachu, úzkosti, ktoré sa stupňujú do panických aták, ak je súčasťou dopravnej premávky. Opakovane prežíva a znovu si vybavuje udalosti, ktoré súviseli s autonehodou. Trpí poruchami spánku, zvýšenou dráždivosťou s neprimeranými reakciami, ktoré narúšajú jej martrimonium. Trpí poruchami sústredenia, koncentrácie, jej výkonové funkcie sú znížené, čo sťažuje jej profesný život ako učiteľa na strednej škole. Rozhodovanie a konanie u žalobkyne podlieha prevažne emotívnym a afektívnym vplyvom. Nie je schopná plnohodnotných aktivít, ktorým sa pred autonehodou venovala. Dôsledkom autonehody je u žalovanej celkový životný zosuv, ktorý sa prehlbuje. Prognóza jej psychického stavu je nepriaznivá, napriek 7 - ročnému odstupu od úrazu. Sťaženie spoločenského uplatnenia z toho vyplývajúce znalkyňa ohodnotila 1000 bodmi. 7. K odlišnému stanovisku dospel A. E. F. v Odbornom stanovisku č. XXX/XXXX, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne ohodnotil na 390 bodov, avšak stanovisko bolo vypracované bez toho, aby znalec vyšetril skutočný zdravotný stav žalobkyne a vychádzal z podkladov, ktoré boli staré viac ako rok. Za týchto okolností sa odhad znalca javí minimálne sporným. Znalkyňa A. K. I. L. v Posudku č. XX/XXXX určila bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia položky č. 255 - poúrazové duševné poruchy u žalobkyne 598 bodov. Konštatovala zlepšenie stavu, pričom vychádzala z podkladov do roku 2019, avšak do uvedeného obdobia prebiehala psychoterapeutická liečba žalobkyne a vzhľadom k nedostatočnému efektu bola v decembri 2019 začatá psychofarmakologická liečba v monoterapii antidepresívom, napriek zvýšeniu dávky bez dostatočného efektu, preto v júli 2020 bolo nastavené antidepresívom z inej skupiny. Od mája 2021 pokračuje v liečbe antidepresívom z prvokrokovej voľby v
tzv. udržiavacej dávke, stav je zlepšený, stabilizovaný, čo sa týka anxiózne-depresívnej symptomatiky, a to možno považovať aj za obdobie, kedy sa ustálil jej zdravotný stav, teda od mája 2021. Závery znalkyne A. I. L., teda rovnako ako závery znalca A. E. F., nemožno, vzhľadom na konštatované nedostatky, považovať za nepochybné a správne. Za týchto okolností sa smerodajným javí ohodnotenie vykonané A. I. J., ktorá najlepšie pozná zdravotný stav žalobkyne, ako aj priebeh jej liečby a možnosti zmeny stavu. Ako už bolo vyššie uvedené znalkyňa hodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu celkovým počtom bodov 1000. Hodnota jedného bodu v zmysle § 5 ods. 2 zákona v rozhodnom období predstavuje sumu 19,08 eur. 8. Súd s poukazom na vyššie uvedený výklad, za zistenia, že bodové hodnotenie a z toho plynúca náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia je primeraná povahe následkov žalobkyne, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 11.638,80 eur, ktorá zodpovedá 610 bodom po 19,08 eur, nakoľko do výšky 390 bodov už žalovaný plnil (1000 bodov - 390 bodov = 610 bodov x 19,08 eur = 11.638,80 eur). 9. Keďže žalovaný neposkytol žalobkyni plnenie sťaženia spoločenského uplatnenia riadne a včas, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania, ktorý jej súd priznal vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 11.638,80 eur od 20.6.2019 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je žalovaný povinný úrok z omeškania platiť je dňom nasledujúcim 15 dni od oznámenia žalovaného o ukončení šetrenia a čiastočnom plnení sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ sa žalovaný proti povinnosti zaplatiť úrok z omeškania bránil súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR, č. k. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021, v ktorom ústavný súd konštatoval, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatnil svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie 3 mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. S poukazom na uvedené za stavu, kedy má súd za to, že úroky z omeškania si žalobkyňa uplatnila dôvodne, priznal tieto žalobkyni tak, ako je vyššie uvedené. 10. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. 11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 13. Poukázal na to, že nároky, ktoré žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní boli založené na lekárskom posudku A. A. H. o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 13.2.2017. Žalovaná suma pozostáva z bolestného a zo sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyni v čase podania žaloby nebolo vyplatených 70 bodov z titulu bolestného z dôvodu pochybnosti vyplývajúcich z poskytnutých podkladov pre poistné plnenie. Poisťovňa preto nechala túto časť uplatneného nároku preveriť znalcom A. A., ktorý vo vyjadrení zo 17.10.2019 uznal ako náhradu za bolestné 55 bodov a žalovaná nemohla uznať hodnotenie položiek 113a a 121b, nakoľko ide o totožné poranenia, pričom podľa § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z. sa hodnotí závažnejšie poranenie vzniknuté pri tom istom mechanizme úrazu a žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 1.004,- eur z titulu bolestného. 14. Predmetom ďalšieho dokazovania bolo sťaženie spoločenského uplatnenia (SSÚ), kde žalobkyňa vychádzala z lekárskeho posudku A. H., ktorý stanovil SSÚ na 1230 bodov. Žalovaný vyplatil 230 bodov za položky 325e a 304a, ako boli stanovené A. H. 1.10.2018. Procesná obrana žalovaného uvedená vo vyjadrení zo 4.11.2019 smerovala k tomu, že A. H. nebol oprávnený hodnotiť psychické poruchy do výšky 1000 bodov, nakoľko ide o lekára úrazovej chirurgie, a preto bolo prezentované Odborné
vyjadrenie č. XXX/XXXX A. E. F., znalca z odvetvia psychiatria, ktorý dospel k záveru, že na základe predloženej dokumentácie je možné SSÚ vyplývajúce z duševných porúch, ktoré sú v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia zo 4.10.2016 u žalobkyni preukázateľne odškodniť pod položkou 255 – Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivej situácii, overené príslušným psychiatrickým pracoviskom na úrovni 390 bodov. Náhrada za SSÚ bola žalobkyni vyplatená vo výške 7.442,- eur. 15. Uznesením z 5.3.2021 nariadil súd znalecké dokazovanie znalkyňou A. K. I., ktorá stanovila SSÚ v hodnote 598 bodov na základe zdravotnej dokumentácie a psychologického vyšetrenia. Tieto závery predmetná znalkyňa potvrdila aj na pojednávaní 23.9.2022. Bolo konštatované, že stav je stabilizovaný a zlepšený. 16. V konaní bola vypočutá aj znalkyňa A. I. J. (pôvodne F.), ktorá uviedla, že žalobkyňa je jej pacientka, pričom nerobila vo veci znalecký posudok ale odborné vyjadrenie a konštatovala, že u poškodenej diagnostikovala posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá vznikla ako následok po nehode. A. I. J. stanovila bodové hodnotenie SSÚ vo výške 1000 bodov v zmysle Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX. Za tejto situácie 2.2.2021 žalovaný navrhol kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko tu boli tri rôzne názory znalcov, a to A. E. F., ktorý vypracoval Odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX na základe objednávky žalovanej, znalecký posudok znalkyne A. K. I., ktorý stanovil hodnotu 598 bodov a bol vyhotovený 21.9.2021 a napokon stanovisko – bodové ohodnotenie A. I. J.. 17. Súd však nesprávne vyhodnotil tieto dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom výšky SSÚ. Ak by súd vykonal ďalšie dokazovanie v podobe kontrolného znaleckého dokazovania, bol by dospel k spoľahlivým záverom ohľadom skutočnej hodnoty SSÚ, ktorá žalobkyni patrí. V tomto štádiu konania je však rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne z dôvodu nevykonania tohto ďalšieho znaleckého dokazovania. 18. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 19. V následných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali sporové strany na svojich doterajších stanoviskách. 20. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenie odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci pomerne rozsiahle dokazovanie, avšak nemožno konštatovať, aby bol dostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a vecne správne. 22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 23. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 24. Podľa § 442 OZ 3 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 25. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. 27. Podľa § 2 ods. 2 cit. Zákona, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. 29. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. 30. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). 31. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. 32. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. 33. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. 34. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)]. 35. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. 36. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa je poškodenou (obeťou) dopravnej nehody zo 4.10.2016, pri ktorej protiidúce vozidlo narazilo do jej vozidla, pričom žalobkyňa po náraze zišla so svojim vozidlom mimo cestu narazila do oplotenia cintorína a utrpela zranenia, ktoré boli následne predmetom obodovania zo strany ošetrujúcich lekárov i znalcov. 37. V tejto súvislosti súd prvej inštancie sa zaoberal jednak obodovaním, ktoré bolo vypracované A. A. H., lekárom úrazovej chirurgie, znaleckým posudkom znalkyne A. K. I., ako aj odborným vyjadrením znalkyne A. I. J., aktuálnej ošetrujúcej lekárky žalobkyne. 38. V súčasnom štádiu konania však možno konštatovať v zhodne s odvolacou argumentáciou žalovaného, že tieto dôkazy súd prvej inštancie nevyhodnotil správne a nedôvodne nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania za situácie, že existovali rozpory medzi znaleckým posudkom A. I. na jednej strane a obodovaním, ktoré poskytla ošetrujúca lekárka žalovanej A. I. J. na strane druhej, aj keď toto obodovanie je konzistentné s obodovaním, ktoré poskytol lekár A. A. H.. 39. V tejto súvislosti treba súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že nemožno vychádzať jednoznačne z bodového ohodnotenia, ktoré vypracoval A. A. H., nakoľko nejde o špecialistu z odboru psychológie alebo psychiatrie, ale ide o lekára úrazovej chirurgie. Za tejto situácie existujú rozdielne obodovania zdravotných ťažkostí, ktorými trpí žalobkyňa v podobe znaleckého posudku A. I. a odborného vyjadrenia A. I. J., pričom tieto diferencie sú značné, nakoľko znalkyňa A. I. ohodnotila SSÚ žalobkyne na 598 bodov a A. I. J. na 1000 bodov.
40. Za týchto okolností bola plne dôvodná požiadavka žalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania v prejednávanej veci, čo však súd prvej inštancie neurobil. 41. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno v súčasnom štádiu konania považovať za vecne správne a bolo potrebné ho zrušiť postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, pričom vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). 42. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie na základe návrhu žalovaného nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie za účelom odstránenia rozporov, ktoré z pohľadu skutkového stavu naďalej pretrvávajú so zreteľom na rozdielne obodovanie poskytnuté znaleckým posudkom A. I. a odborným vyjadrením A. I. J.. Tento dôkaz bude potrebné náležite vykonať a vyhodnotiť pri ustálení reálnej bodovej hodnoty SSÚ žalobkyne. Súd prvej inštancie na základe aktuálnej dôkaznej situácie a návrhov sporových strán vykoná vo veci aj ďalšie dokazovanie, ak to bude nevyhnutné pre náležité a spoľahlivé zistenie skutkového stavu. 43. Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť. 44. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§396 ods. 3 CSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).