Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 8CoPr/1/2024 8720201366 24. 10. 2024 JUDr. Eduard Valenčin ECLI:SK:KSPO:2024:8720201366.1
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: I.V.A., s.r.o., Komenského 848, 069 01 Snina, IČO: 36 452 751, právne zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Cpr/16/2023-235 zo dňa 14.02.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 29Cpr/16/2023-248 zo dňa 15.02.2024 takto rozhodol: Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou zo dňa 10.03.2020 j e n e p latné. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 4 899,20 EUR s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2 449,60 EUR od 21.04.2020 do zaplatenia a zo sumy 2 449,60 EUR od 21.05.2020 do zaplatenia od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a . 2. V odôvodní svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov s príslušenstvom. Žalobkyňa uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný odôvodnil tým, že: „Podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP okamžite s Vami končíme pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 30.05.2017 z dôvodu, že ste závažným spôsobom porušili pracovnú disciplínu. Popis závažného porušenia pracovnej disciplíny: Odo dňa 07.12.2017 ste spoločníčkou a konateľkou spoločnosti SlovDef Technologies s.r o., so sídlom Teplická 3, 058 01 Poprad, IČO: 51 229 978. Odo dňa 03.01.2020 je v Obchodnom registri zapísaný predmet činnosti spoločnosti SlovDef Technologies, s.r.o. Obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu v rozsahu Rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. Po44/2019-1050. O toto povolenie ste žiadali v roku 2019, čo vyplýva aj zo značky Rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR. Obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu má jednoznačne konkurenčný charakter k predmetu činnosti Vášho zamestnávateľa, ktorý sa obchodovaním zaoberá dlhé roky. Počas trvania pracovného pomeru môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, ale potrebuje k tomu predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa. Takýto súhlas ste od zamestnávateľa nikdy nedostali, ani ste o oň nikdy nepožiadali, nakoľko sa nenachádza vo Vašej pracovnej zložke.
Navyše v pracovnej zmluve čl. VII. Všeobecné práva a povinnosti zamestnanca bod 1 je uvedené „Zamestnanec je povinný najmä: a) nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb. ". Je teda zrejmé, že finančne náročnú situáciu svojho zamestnávateľa ste zneužili vo svoj prospech, aby ste získali oprávnenie na Obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu pre právnickú osobu, v ktorej máte 50 % podiel ako spoločníčka a zároveň ste aj jednou z konateliek spoločnosti. S vyššie uvedeným článkom je v priamej súvislosti aj uzatvorenie mimoriadne nevýhodnej zmluvy s F. C. pre spoločnosť Vášho zamestnávateľa, kedy Vaša spoločnosť v konečnom dôsledku zinkasovala odmenu vo výške 40.372,48 eur. O vyššie uvedenom sa spoločnosť dozvedela z e-mailu bývalého konateľa G. C. zo dňa 12.02.2020, po ktorom si preverila predmety činnosti Vašej spoločnosti, ako i uzatvorené zmluvy s Vašou spoločnosťou. Nakoľko ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, nie je možné Vás ďalej v pracovnom pomere zamestnávať, a to ani počas výpovednej doby. Vzhľadom na uvedené Váš pracovný pomer skonči doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru“. 3. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že je síce spoločníčkou a zároveň konateľkou uvedenej obchodnej spoločnosti, avšak vo vzťahu k tretím stranám sú údaje zapísané v obchodnom registri účinné odo dňa ich zápisu v obchodnom registri, teda skutočnosť, že spoločnosť žalobkyne je držiteľom živnostenského oprávnenia na výrobu výrobkov obranného priemyslu je žalovanému známa od 07.12.2017. Uviedla, že žalovanému platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu zanikla 09.12.2018, preto z jej strany ani nemohlo dôjsť k žiadnemu výkonu činnosti, ktorá by mohla mať konkurenčný charakter ku činnosti žalovaného ako zamestnávateľa. V súvislosti so zneužitím informácií nadobudnutých v súvislosti s výkonom zamestnania žalobkyňa poukázala na to, že v tomto ohľade absentuje uvedenie konkrétnych informácií, ktoré mali byť zneužité. Citovala ust. § 5 ods. 1 zákona č. 392/2011 Z.z. a uviedla, že všetky predpoklady na získanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, sú závislé na iných skutočnostiach, nijako nesúvisiacich s jej zamestnaním alebo pracovnou pozíciou. Uviedla taktiež, že žalovaný absurdne vyvodil záver o tom, že spoločnosť žalobkyne zinkasovala odmenu v súvislosti so zmluvou uzatvorenou s F. C., predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávky, z ktorej vyplýva povinnosť zaplatiť odmenu vo výške 100 % z rozsahu postúpenej pohľadávky. Žalobkyňa v súvislosti s konkurenčným charakterom spoločnosti, kde je spoločníčkou a konateľkou uviedla, že informácie o tejto skutočnosti sú dostupné zverejnením v obchodnom registri, teda od 07.12.2017 s tým, že minimálne p. H. o jej majetkovej účasti vedela a taktiež vedela o tom, že spoločnosť má povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nemožno súhlasiť so závermi žalobkyne. Spoločnosť, kde bola žalobkyňa spoločníčkou a konateľkou, mala od 03.01.2020 právo na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Uviedol, že žalobkyňa zneužila finančne náročnú situáciu svojho zamestnávateľa, aby získala oprávnenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, v ktorej má 50 % podiel ako spoločníčka. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobkyne, že dôvod skončenia pracovného pomeru je nejednoznačný a neurčitý. Je potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia bol špecifikovaný a nebol zameniteľný s iným dôvodom, pričom vo výpovedi (pozn. správne - okamžitom skončení pracovného pomeru) je jasne a zreteľne uvedený popis závažného porušenia pracovnej disciplíny, z ktorého vyplýva, že zo strany žalobkyne došlo k výkonu práce, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k práci, ktorú žalobkyňa vykonávala u žalovaného, pričom na vykonávanie konkurenčnej činnosti nemala písomný súhlas zamestnávateľa. V súvislosti so zmluvou s F. C. poukázal na to, že táto zmluva bola nevýhodná pre žalovaného a prinášala profit spoločnosti žalobkyne. 5. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2017 pracovala u žalovaného v pozícii firemný právnik, pričom táto zmluva bola upravovaná ďalšími dodatkami č. 1 a č. 2 uzatvorenými dňa 30.05.2017 a 30.06.2019. Taktiež považoval za nesporné to, že žalovaný dňa 10.03.2020 so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd prvej inštancie citoval § 83 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom k 10.03.2020, na základe ktorého zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s
predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že pod pojmom iná zárobková činnosť je potrebné rozumieť akúkoľvek zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k predmetu jeho činnosti. Zamestnanci ju môžu vykonávať v čiastočnom pracovnom úväzku, ale aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. O výkon zárobkovej činnosti zamestnanca môže ísť aj v prípade, ak zamestnanec bude mať právny status samostatne zárobkovo činnej osoby. Inou zárobkovou činnosťou je aj výkon akejkoľvek podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Zárobková činnosť zamestnanca by mala byť spojená s aktívnou činnosťou, preto len vlastníctvo akcií alebo majetkový vklad v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nie je spojený s výkonom práce nie je zárobkovou činnosťou podľa § 83 Zákonníka práce. 6. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ak aj žalobkyňa mala postavenie spoločníka, ako aj jedného zo štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti, ktorej predmet činnosti mal konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného, samo o sebe to nespĺňalo podmienku vykonávania inej zárobkovej činnosti, ktorá má konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa bez reálneho preukázania, že jej majetkový vklad do obchodnej spoločnosti bol spojený s konkrétnym výkonom práce. Taktiež uviedol, že pokiaľ žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru jednoznačne vymedzil dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny, je vylúčené, aby tieto následne dopĺňal vo vyjadrení k žalobe, teda, že okrem predmetu činnosti uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru, vykonávala spoločnosť žalobkyne svoju podnikateľskú činnosť aj v ďalšom predmete, ktorý mal konkurenčný charakter s predmetom činnosti žalovaného. V zmysle ust. § 70 Zákonníka práce je totižto vylúčené, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol dodatočne menený. 7. Podľa názoru súdu prvej inštancie však v predmetnej veci nebola splnená podmienka pre okamžité skončenie pracovného pomeru závažným porušením pracovnej disciplíny, a to vykonávanie činnosti obchodnej spoločnosti žalobkyne s konkurenčným charakterom k predmetu činnosti žalovaného, konkrétne pri obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu. Z predložených listín žalovaného nesporne vyplýva, že podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 392/2011 Z.z. dňa 09.12.2018 zanikla platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu č. P032/2013-1050 zo dňa 09.12.2013. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ žalovanému dňa 09.12.2018 zanikla platnosť povolenia, potom ani nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť v predmete činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu, a teda nemohlo ani dôjsť k vzniku konkurenčného charakteru k predmetu činnosti spoločnosti žalobkyne, ktorá túto činnosť začala vykonávať až 03.01.2020. V danom prípade, podľa názoru súdu prvej inštancie, neobstojí argumentácia žalovaného, že aj keď spoločnosť žalovaného nemala platné povolenie, naďalej uvedenú činnosť vykonávala spôsobom uvedeným v povolaniach Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 27.08.2019, 20.05. a 29.07.2021. Z uvedenej písomnej komunikácie totižto nesporne vyplýva, že uvedenú činnosť spoločnosť žalovaného nemohla vykonávať v súlade s podmienkami obchodovania s výrobkami obranného priemyslu tak, ako to uvádza ust. § 5 a nasl. zákona č. 392/2011 Z.z., keďže skladové zásoby uvedených výrobkov mohla predať alebo darovať iba fyzickej alebo právnickej osobe, oprávnenej obchodovať s výrobkami obranného priemyslu v zmysle vyššie uvedeného zákona, prípadne tieto zneškodniť, a to pod dohľadom Ministerstva hospodárstva SR v zmysle ust. § 37 zákona č. 392/2011 Z.z.. Obsahom uvedených listín bolo aj upozornenie žalovaného, že ak do určenej lehoty nepredá, nedaruje alebo nezneškodní výrobky obranného priemyslu, dopustí sa ako právnická osoba správneho deliktu podľa § 39 ods. 1 písm. d) zákona a takisto naplní skutkovú podstatu trestného činu nedovoleného ozbrojovania alebo obchodovania so zbraňami zmysle ust. § 294 alebo § 295 Trestného zákona. Zároveň z výpisu z obchodného registra nesporne vyplýva že spoločnosť žalovaného mala predmet činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu uvedený iba do 23.08.2019, teda nemohlo dôjsť k vzniku konkurenčného charakteru k predmetu činnosti s predmetom činnosti spoločnosti žalobkyne, ktorá túto činnosť začala vykonávať až od 03.01.2020. 8. V súvislosti s dôvodom závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorý žalovaný vymedzil tak, že žalobkyňa zneužila informácie získané z pracovnej činnosti pre získanie povolenia jej spoločnosti na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, súd prvej inštancie uviedol, že skutkové vymedzenie
dôvodu výpovede, ako aj okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska jeho významu a dôsledkov treba vidieť nielen v postulovanom zámere predísť možným pochybnostiam o tom, z ktorého dôvodu sa so zamestnancom rozväzuje pracovný pomer. Skutková konkretizácia výpovedného dôvodu alebo dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru napĺňajúca identifikačný účel, aby nedochádzalo k dodatočnej zmene dôvodu, má význam aj preto, že nedostatok určitosti v prípade výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru ako jednostranného adresného právneho úkonu môže znamenať, že nenastane zamýšľaný právny účinok a súd výpoveď, resp. okamžité skončenie pracovného pomeru posúdi ako neplatné. Tu treba mať na pamäti, že výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo prejavené; pomocou výkladu prejavu vôle nemožno preto nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú zamestnávateľ v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale vo výpovedi neprejavil (Cpj/42/76, ďalej rozsudky Najvyššieho súdu ČR 2Cdon/1053/96, 21Cdo/1524/98, 21Cdo/2383/2018). Podľa názoru súdu prvej inštancie, uvedený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je dostatočne vymedzený, a teda aj určitý, nakoľko z jeho obsahu nie je zrejmé aké konkrétne informácie žalobkyňa zo svojej pracovnej pozície mohla zneužiť za účelom získania povolenia pre svoju obchodnú spoločnosť v predmete činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu. 9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z obsahu výpovede svedkyne A. H., ktorá je spoločníčkou spoločnosti žalovaného a v minulosti mala aj postavenie štatutárneho zástupcu nesporne vyplýva, že so všetkou dokumentáciou týkajúcou sa získania povolenia na predmet činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu, taktiež vývoznými a dovoznými licenciami sa mohol oboznamovať iba štatutárny zástupca, ktorý ako zodpovedná osoba disponoval aj bezpečnostnou previerkou Národného bezpečnostného úradu. Ako štatutárny zástupca žalovaného totižto podávala žiadosť so všetkou dokumentáciou, ktorá bola nevyhnutná pre získanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu pre spoločnosť žalovaného, ktorá bola udelená dňa 09.12.2013 a bola udeľovaná na obdobie 5 rokov. Pokiaľ sa žalobkyňa v rámci svojho pracovného zaradenia nemohla oboznamovať s dokumentáciou týkajúcou sa povolenia žalovaného na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, potom nebol dostatočne určito vymedzený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda aké konkrétne informácie mala žalobkyňa zneužiť pre získanie uvedeného povolenia pre obchodnú spoločnosť, v ktorej má majetkovú účasť; a to aj s prihliadnutím na právnu úpravu zákona č. 392/2011, ktorý v § 5 až 8 definuje všetky podmienky nevyhnutné pre získanie povolenia na túto obchodnú činnosť. 10. Žalovaný ako posledný dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny uviedol, že v súvislosti s čl. VII bod 1 pracovnej zmluvy bola žalobkyňa povinná nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech iných fyzických, alebo právnických osôb s tým, že v priamej súvislosti je aj uzatvorenie pre žalovaného nevýhodnej zmluvy s F. C., pričom spoločnosť žalobkyne v konečnom dôsledku zinkasovala odmenu vo výške 40.372,42 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ani v tomto prípade dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je vymedzený dostatočne určito. V súvislosti s uvedeným dôvodom bola súdu prvej inštancie predložená mandátna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou žalovaného a B. F. C. zo dňa 17.05.2019, ktorou sa F. C. ako mandatár zaviazala v súlade so záujmami spoločnosti žalovaného vynaložiť všetko úsilie, aby obchodná spoločnosť MESKO S.A. nepristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky voči mandantovi. Za vykonanie tejto činnosti mala menovanej patriť odplata vo výške 10 % zo sumy uvedenej v dobropise. Zároveň bola súdu predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2019 uzatvorená medzi F. C. a spoločnosťou žalobkyne SlovDef Technologies s.r.o. s predmetom postúpenia pohľadávky vo výške nároku na odplatu, vzniknutého z mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.08.2019 medzi postupcom s treťou stranou, spoločnosťou žalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval ak že v zmysle stanoviska právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.11.2021, žalobkyňa z pozície firemného právnika, ktorý zodpovedal za prípravu dokumentov a za právne otázky pripustila, aby spoločnosť uzatvorila nevýhodnú mandátnu zmluvu s B. F. C. a následne mala zneužiť uvedenú vedomosť o tejto skutočnosti tak, že pohľadávka vo forme odmeny za vykonanie činnosti bola postúpená na spoločnosť SlovDef Technologies. Vo vyjadrení zo dňa 19.09.2023 žalovaný uviedol, že dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru je uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2019. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to že, pokiaľ žalovaný vo svojich ústnych prednesoch a písomných vyjadreniach rôzne skutkovo vymedzuje dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny, na jednej strane uzatvorením nevýhodnej mandátnej zmluvy pre spoločnosť žalovaného a uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky pre spoločnosť žalobkyne, a na druhej strane iba uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky v prospech spoločnosti žalobkyne, preto potom nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že uvedený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol vymedzený dostatočne určito. Súd prvej inštancie dal žalovanému do pozornosti, že pre účely súdneho konania predložil mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou žalovaného a B. F. C. zo dňa 17.05.2019, avšak predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 27.11.2019 mal byť nárok na odplatu B. F. C. z mandátnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená až 20.08.2019 (nie 17.05.2019), teda aj z uvedených listín je možné vyvodiť jednoznačný záver neurčitého skutkového vymedzenia vyššie uvedeného dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zároveň, pokiaľ dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť uzatvorenie nevýhodnej mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.05.2019, potom o jej uzatvorení sa spoločnosť žalovaného dozvedela dňom jej podpisu zo strany štatutárneho zástupcu 17.05.2019 a v takomto prípade by nebola splnená zákonná podmienka okamžitého skončenia pracovného pomeru z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. 11. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.03.2020 pre nesplnenie zákonných podmienok predpokladaných ust. § 68 a nasl. Zákonníka práce. Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce súd prvej inštancie priznal žalobkyni taktiež náhradu mzdy vo výške dvojnásobku priemerného zárobku, spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dní nasledujúcich po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve a v prevyšujúcej časti uplatnený úrok z omeškania zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom keďže úspešnej žalobkyni trovy konania nevznikli, preto ich jej nepriznal a neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. 12. Proti výrokom I. a II. (pozn. výrok IV. je súvisiaci) rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný považuje úsudky súdu prvej inštancie o tom, že keďže v konaní nebol reálne preukázaný konkrétny výkon práce pre spoločnosť SlovDef Technologies s.r.o., a tak nemohlo dôjsť k vzniku konkurenčného charakteru predmetu činnosti žalobcu, za nesprávne. Poukázal na to, že súd prvej inštancie mal predsa za preukázané, že žalobkyňa bola jednou zo štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti a táto spoločnosť mala konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného a je absurdné, aby žalovaný ešte preukazoval majetkový vklad žalobkyne do obchodnej spoločnosti spojený s konkrétnym výkonom práce. Predmetom tejto sporovej veci nie je preukázanie majetkového vkladu žalobcu do obchodnej spoločnosti v spojení s konkrétnym výkonom práce žalobkyne v tejto spoločnosti. Súd prvej inštancie veľmi správne uvádza, že zárobková činnosť zamestnanca by mala byť spojená s aktívnou činnosťou, v ktorej žalobca má majetkovú a personálnu účasť. Inými slovami to, že žalobca sa podieľal na majetkovom vklade do spoločnosti neznamená, že došlo ku konkurenčnej činnosti zamestnanca k predmetu činnosti žalovaného, nakoľko sa vyžadovala žalobcova aktívna činnosť v tejto spoločnosti. Ku konkurenčnej činnosti žalobcu by teda došlo výlučne len vedy ak by jeho činnosť bola aktívna v tejto obchodnej spoločnosti, v ktorej mal okrem majetkovej aj personálnu účasť vo funkcií štatutárneho zástupcu, čo deklaruje aj súd prvej inštancie. Čo sa dá súdu prvej inštancie vyčítať je to, že opomenul najmä tú skutočnosť, že konkrétny výkon práce žalobkyňa spočíval v tom, že táto bola štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti, ktorá mala konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného. žalobkyňa ako konateľka obchodnej spoločnosti, je štatutárnym orgánom, ktorý disponuje tzv. konateľským oprávnením, čo znamená, že má oprávnenie konať vo všetkých veciach obchodnej spoločnosti, SlovDef Technologies s.r.o. S konkrétnym výkonom práce žalobkyne pre obchodnú spoločnosť SlovDef Technologies s.r.o, (ďalej aj ako „Spoločnosť“) bola bezpochyby spojená funkcia konateľa žalobkyne v tejto obchodnej Spoločnosti za ktorú konala. Žalobkyňa ako konateľka spoločnosti spoločnosti samozrejme „pracovala“ (v širšom slova zmysle) pre túto spoločnosť. „Konkrétny výkon práce“ žalobkyne spočíval v jej funkcii štatutárneho zástupcu v spoločnosti a nie s jej majetkovým vkladom do spoločnosti tak ako to uvádza súd prvej inštancie. Inou zárobkovou činnosťou je aj výkon akejkoľvek podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa platného právneho stavu nezáleží na tom, či iná zárobková činnosť zamestnanca, ktorú chce
zamestnanec vykonávať, je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa alebo je obdobná predmetu činnosti zamestnávateľa. Podstatné je, že má konkurenčný charakter, čo v danom prípade mala, ako uvádza aj súd prvej inštancie. Podľa právneho názoru žalovaného „konkrétny výkon práce“ žalobkyne v spoločnosti (ktorá mala konkurenčných charakter k predmet činnosti žalovaného), bol bez akýchkoľvek pochýb spojený s jeho výkonom štatutárneho zástupcu v spoločnosti a nie s jej majetkovým vkladom, tak ako to uvádza súd prvej inštancie v bode 91 napadnutého rozsudku. 13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa právneho názoru súdu prvej inštancie, nedošlo k vzniku konkurenčného charakteru k predmetu činnosti spoločnosti žalobkyne, nakoľko žalovanému dňa 09.12.2018 zanikla platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Žalovaný ale jednoznačne preukázal, že mal na základe súhlasu od ústredného orgánu štátnej správy (Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky), predĺžený termín scudzenia výrobkov obranného priemyslu, a to v konkrétnom termíne do 31.12.2021, v rámci ktorej mal žalovaný právo a aj povinnosť scudziť tieto výrobky obranného priemyslu. V bode 94 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol nasledovné: „..... potom ani nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť v predmete činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu....“ Tieto hodnotiace úsudky prvej súdu inštancie považuje žalovaný za absurdné. Samotné scudzovanie výrobkov obranného priemyslu je, bez akýchkoľvek pochýb, obchodovaním. Predaj sa rovná obchodovanie ergo samotné speňaženie výrobkov obranného priemyslu. To znamená, že Ministerstvo hospodárstva SR udelilo žalovanému právo obchodovať s výrobkami obranného priemyslu. Žalovaný mohol „vykonávať podnikateľskú činnosť“, nakoľko tieto výrobky obranného priemyslu žalovaný mohol scudziť. Samotný predaj rovná sa podnikateľská činnosť. Žalovaný poukázal aj na ďalšiu zmätočnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde v bode 95 súd prvej inštancie uvádza: „že uvedenú činnosť spoločnosť žalovaného nemohla vykonávať v súlade s podmienkami obchodovania s výrobkami obranného priemyslu tak, ako to uvádza ust. § 5 a nasl. zákona č. 932/2011 Z.z. keďže skladové zásoby uvedených výrobkov mohla predať.....“ Ak súd prvej inštancie sám v bode 95 napadnutého rozsudku deklaruje, že žalovaný MOHOL výrobky obranného priemyslu predať, tak toto deklarovanie je v rozpore s tvrdením súdu prvej inštancie uvedené v bode 94 t. j. „nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť.“ Hodnotiace úsudky súdu prvej inštancie si v bodoch 94 a 95 napadnutého rozsudku vzájomne odporujú. Ak súd prvej inštancie v bode 95 napadnutého rozsudku sám uvádza, že žalovaný mohol predať výrobky obranného priemyslu, tak v bode 94 nemôže zároveň tvrdiť, že žalovaný „nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť“. Tým, že žalovaný mal predĺžený termín na scudzenie výrobkov obranného priemyslu naďalej vykonával podnikateľskú činnosti za účelom dosiahnutia zisku v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. 14. Žalovaný poukázal taktiež na hodnotiaci úsudok súdu prvej inštancie uvedený v bode 97 napadnutého rozsudku: „Zároveň z výpisu obchodného registra nesporne vyplýva že spoločnosť žalovaného mala predmet činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu uvedený iba do 23.08.2019, teda nemohlo dôjsť k vzniku konkurenčného charakteru k predmetu činnosti s predmetom činnosti spoločnosti žalobkyne, ktorá túto činnosť začala vykonávať až od 03.01.2020.“ V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že zápis v obchodnom registri môže mať konštitutívny alebo deklaratórny účinok. Konštitutívny účinok nadobúda zápis do obchodného registra vtedy, ak určitá skutočnosť vzniká samotným zápisom (konštitutívne sú napr. účinky zápisu splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločností). Deklaratórny účinok má taký zápis, ktorý potvrdzuje určitú skutočnosť, ktorá existuje nezávisle od zápisu v obchodnom registri. Takýto zápis len osvedčuje existenciu skutočnosti. To znamená, že keď spoločnosť získa živnostenské osvedčenie, tak môže podnikať od momentu živnostenského osvedčenie, teda to právo na podnikanie dáva spoločnosti živnostenské osvedčenie a nie samotná skutočnosť, že spoločnosť si ju zapíše do obchodného registra, ktoré má len deklaratórny účinok. Právo podnikať spoločnosti nevzniká zápisom tejto činnosti do obchodného registra a rovnako spoločnosti nezaniká táto činnosť, tým že bude vymazaná z obchodného registra. Podstatné je to či spoločnosť má živnostenské oprávnenie. V tejto sporovej veci je obdobou živnostenského oprávnenia žalovaného povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu ergo predĺženie termínu do 31.12.2021, v ktorom žalovaný mohol predať výrobky obranného priemyslu. 15. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnej veci , nie je sporné, že žalobkyňa pracovala pre žalovaného na pozícií firemného právnika. Jej pracovnou náplňou bola, okrem iného, aj príprava zmluvných
dokumentov. Dňa 17.05.2019 žalovaný v pozícií mandanta, uzatvoril s pani F. C. v pozícií mandatára „Mandátnu zmluvu“ ktorej predmetom bol záväzok pani Koniecznej vynaložiť všetko úsilie, aby obchodná spoločnosť MESKO S.A., nepristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky voči žalovanému, a záväzok žalovaného zaplatiť pani Koniecznej dohodnutú odplatu (ďalej aj ako „MZ“). Dňa 27.11.2019 pani F. C. v pozícií postupcu a spoločnosť žalobkyne v pozícií postupníka uzatvorili „Zmluvu o postúpení pohľadávky“, ktorej predmetom bolo postúpenie nároku na odplatu z pani Koniecznej na spoločnosť žalobkyne (ďalej aj ako „ZoP“). Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie vyššie uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je vymedzený dostatočne určito, konkrétne, aké konkrétne informácie mala žalobkyňa zneužiť. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že ako uviedol vyššie, žalobkyňa pracovala pre žalovaného na pozícií firemného právnika, ktorého jednou z hlavných pracovných náplní bola príprava právnych dokumentov. Zároveň žalobkyňa v čase kedy bola uzatvorená ZoP bola jedným zo štatutárnych zástupcov vo svojej spoločnosti. Súd prvej inštancie v bode 102 napadnutého rozsudku uviedol, že nebol dostatočne vymedzený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda aké konkrétne informácie mala žalobkyňa zneužiť v prospech seba alebo iných právnických osôb ergo svojej spoločnosti, v ktorej bola spoločníčkou a konateľkou. Podľa právneho názoru žalovaného, skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je v tomto prípade jasný, a to je samotná existencia ZoP ergo samotnej pohľadávky spoločnosti žalobkyne voči žalovanému. Uzatvorením ZoP došlo k postúpeniu pohľadávky z pani Koniecznej na spoločnosť žalobkyne. Existuje odôvodnený predpoklad hraničiaci s istotou, že k zneužitiu informácií nadobudnutých pri výkone zamestnania žalobkyne , došlo v prospech jej spoločnosti. Žalobkyňa z pozície firemného právnika musela bez akýchkoľvek pochýb vedieť, že pani C. má voči žalovanému pohľadávku z titulu MZ. Táto pohľadávka pani Koniecznej voči žalovanému, ktorá vznikla z titulu MZ bola následne postúpená na spoločnosť žalobkyne, a to na základe ZoP. Už samotná existencia ZoP ergo jej uzatvorenie predstavuje zneužitie informácie žalobkyňou v súvislosti a pri výkone jej zamestnania voči žalovanému v prospech jej spoločnosti. Z uvedeného teda explicitne vyplýva, že skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je vymedzený určito. 16. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. 17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že žalovaný v odvolaní nijako nenapáda rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení zakladá svoje rozhodnutie, okrem iného, aj na uplynutí prekluzívnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Z tohto dôvodu má žalobkyňa za to, že žalovaný márne uplynutie lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru uznáva. Jediným odvolacím dôvodom žalovaného je nesprávne právne posúdenie, z ktorého vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom žalovaný svoj procesný neúspech zamieňa s naplnením tohto odvolacieho dôvodu. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný považuje za podstatné to, že mohol naďalej podnikať v dodatočne určenej lehote Ministerstvom hospodárstva SR, čo však žiadnym spôsobom nepreukazuje nesprávne právne posúdenie veci. Zápis o získaní povolenia na obchodovanie do príslušného obchodného registra má konštitutívne účinky vzhľadom na to, že z ust. § 9 ods. 5 zákona č. 392/2011 Z.z. explicitne vyplýva, že držiteľ povolenia je oprávnený vykonávať činnosť obchodovania až odo dňa zápisu tohto povolenia do obchodného registra. Žalobkyňa opätovne poukázala na to, že žalovaný nešpecifikoval aké konkrétne informácie mali byť z jej strany zneužité a ktoré by zakladali zákonnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom samotná majetková účasť a konateľské oprávnenie žalobkyne v obchodnej spoločnosti neboli uvedené ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že z výsluchu svedkov navyše vyplynulo, že žalovaný vedel o existencii spoločnosti žalobkyne a jej konateľskom oprávnení od počiatku od r. 2017, od kedy bola táto spoločnosť založená. 18. Žalovaný k tomuto vyjadreniu žalobkyne uviedol, že jedným z hlavných dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo to, že žalobkyňa bola spoločníčkou a štatutárnym orgánom v obchodnej spoločnosti, ktorá mala konkurenčný charakter v predmete podnikania žalovaného. Hodnotiace úsudky súdu prvej inštancie o tom, že spoločnosť žalovaného sa mala údajne dozvedieť o dôvode okamžitého skončenia so žalobkyňou dňa 17.05.2019 nie sú správne, pretože žalovaný sa o tomto dôvode dozvedel od bývalého konateľa spoločnosti žalovaného, ktorému zanikla funkcia
štatutárneho orgánu 03.03.2020. Uviedol, že subjektívna lehota pre okamžité skončenie pracovného pomeru začala plynúť dňa 12.02.2020, keď sa žalovaný o tomto dôvode dozvedel. 19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 21. Súd prvej inštancie vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré žalovaný dal žalobkyni tak, že tieto dôvody neboli naplnené, resp. čo sa týka dôvodu súvisiaceho s uzavretím mandátnej zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky, tak v tomto prípade nebola ani dodržaná subjektívna lehota dvoch mesiacov podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie týkajúcim sa určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru v časti týkajúcej sa uzavretia, podľa žalovaného mimoriadne nevýhodnej, zmluvy s F. C. na základe údajného zneužitia informácií zistených v súvislosti s pracovným pomerom žalobkyne u žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v tejto časti je okamžité skončenie pomeru neurčité. Nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom mala žalobkyňa zneužiť náročnú finančnú situáciu svojho zamestnávateľa vo svoj prospech, pričom žalovaný v dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne určito nešpecifikoval ani to, v čom mala spočívať nevýhodnosť tejto zmluvy, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo iba to, že došlo k postúpeniu pohľadávky za tú istú sumu, ktorá bola predmetom mandátnej zmluvy, a teda prakticky to znamená, že žalovaný dohodnutú odmenu za výkon mandátnej činnosti už nemal zaplatiť F. C., ale spoločnosti SlovDef Technologies s.r.o.. Odvolací súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na to, že samotný žalovaný uviedol, že existuje „ dôvodný predpoklad hraničiaci s istotou“, že došlo k zneužitiu informácií, avšak ako už odvolací súd uviedol, žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru nešpecifikoval akým konkrétnym spôsobom došlo zo strany žalobkyne k zneužitie informácií, ktoré získala u žalovaného a dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno založiť iba na „ predpoklade“, ale na konkrétnej preukázanej skutočnosti. Súd prvej inštancie taktiež správne poukázal na to, že podľa § 70 Zákonníka práce musí byť okamžité skončenie pracovného pomeru skutkovo vymedzené, čo do jeho dôvodov, tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a uvedené dôvody sa nesmú dodatočne meniť resp. dopĺňať. Preto aj v prejednávanej veci je možné posudzovať iba tie konkrétne dôvody, ktoré boli uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 10.03.2020, a nie prípadné iné dôvody ktoré v tejto listine neboli uvedené. 22. Na druhej strane sa ale odvolací súd nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúceho v tom, že spoločnosť SlovDef Technologies s.r.o., ktorej spoločníčkou a konateľkou je žalobkyňa, má od 03.01.2020 v Obchodnom registri zapísanú činnosť – obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, teda činnosť totožnú s činnosťou zamestnávateľa žalobkyne, t.j. žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol, že takýto dôvod je možné uplatniť iba vtedy, pokiaľ by žalobkyňa vykonávala aj zárobkovú činnosť, a to v hlavnom pracovnom pomere, ale aj v čiastočnom pracovnom úväzku, resp. na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Odvolací súd sa ale s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nakoľko výkon funkcie konateľa spoločnosti je natoľko zásadný a podstatný, keďže konateľ riadi celú spoločnosť, že nie je právne významné pre účely skúmania konkurenčného charakteru zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, či konateľ má, alebo nemá zároveň aj pracovný resp. obdobný pomer. Súd prvej inštancie uviedol že zárobková činnosť zamestnanca „ by mala byť spojená s aktívnou činnosťou “, s čím sa odvolací súd stotožňuje, pretože činnosť konateľa spoločnosti je nepochybne spojená s jeho aktívnou činnosťou, teda s celkovým vedením a smerovaním spoločnosti, vykonávaním všetkých zásadných úkonov v mene spoločnosti. Záver súdu prvej inštancie by bolo možné akceptovať v prípade, pokiaľ by žalobkyňa mala iba majetkovú účasť v tejto spoločnosti, bez
konateľských oprávnení, ale pokiaľ je aj konateľkou spoločnosti, a to s totožným predmetom činnosti, akú má ich zamestnávateľ, tak je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že konkurenčný charakter je naplnený, opačný výklad by popieral účel vyplývajúci z ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce. 23. Súd prvej inštancie neuznal tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru taktiež z dôvodu, že žalovanému zanikla platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu 09.12.2018 a tento predmet činnosti bol zapísaný v Obchodnom registri iba do 23.08.2019, pričom keďže spoločnosti žalovanej bolo oprávnenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu zapísané až dňa 03.01.2020, nemohlo dôjsť ku konkurencii. Žalovaný ale v tejto súvislosti správne poukázal na to, že na základe rozhodnutí Ministerstva hospodárstva SR (orgánu kompetentného na vydanie povolenia k predmetnej činnosti) mu bola táto činnosť postupne predlžovaná až do 31.12.2021, pričom je úplne postačujúce, že žalovaný podnikal na základe tohto povolenia. Odvolací súd má za to, že pokiaľ žalovaný mohol odpredať výrobky obranného priemyslu, tak je nepochybné, že s nimi mohol obchodovať, a že v období od 03.01.2020 do 31.12.2021 mal platné povolenie na takúto činnosť a existovala teda konkurencia predmetu činnosti žalovaného a spoločnosti žalobkyne. 24. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že jej majetková účasť a konateľské oprávnenie v obchodnej spoločnosti nie je uvedené ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo ale nie je pravdou, pretože z okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že žalobkyňa je od 07.12.2017 spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti SlovDef Technologies s.r.o., pričom od 03.01.2020 má táto spoločnosť v Obchodnom registri zapísaný aj predmet činnosti, ktorý je konkurenčný k totožnému predmetu činnosti žalovaného. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že žalovaný vedel o jej konateľskom oprávnení od počiatku, t.j. od r. 2017, od kedy bola spoločnosť založená. Odvolací súd k tomu uvádza, že svedkyňa H. sa v rámci výsluchu pred súdom vyjadrila, že o tejto skutočnosti mala vedomosť od r. 2016 resp. 2017, avšak v danom prípade je podstatné to, či a odkedy mal žalovaný vedomosť o predmete činnosti – obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. 25. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný v odvolaní poukázal iba na dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý si nemôže zamieňať s neúspechom v konaní, tak odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný správne namietal práve nesprávne právne posúdenie v prejednávanej veci súdom prvej inštancie. 26. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby aj uplynutím lehoty vyplývajúcej z § 68 ods. 2 Zákonníka práce, k čomu sa žalovaný nevyjadril, a preto má za to, že tento dôvod uznal. Odvolací súd k tomu uvádza, že žalovaný od počiatku tvrdí, že o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru sa dozvedel na základe vyjadrenia G. I. C. zo dňa 12.02.2020 (čl. 92 spisu), avšak súd prvej inštancie k tomuto dôkazu nezaujal žiadna relevantná stanovisko. 27. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 28. Úlohou súdu prvej inštancie bude s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu opätovne prehodnotiť dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúce v posúdení predmetu činnosti žalovaného a spoločnosti žalobkyne s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa v tejto spoločnosti vykonáva konateľské oprávnenia tak, aby bol naplnený účel ustanovenia § 83 ods. 1 Zákonníka práce. Zároveň zaujme stanovisko k tvrdeniam strán sporu týkajúce sa začiatku plynutia lehoty vyplývajúcej z § 68 ods. 2 Zákonníka práce. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).