Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 22CoPr/1/2024 8722201744 27. 06. 2024 JUDr. Viera Kandriková ECLI:SK:KSPO:2024:8722201744.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., zastúpeného Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom so sídlom AK Štúrova 30, 066 01 Humenné, IČO: 42 026 920, proti žalovanému: AGRO-LENT s.r.o., so sídlom 080 01 Malý Šariš 189, IČO: 31 403 123, zastúpenému: LawFactory advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 44 698 054, o neplatnosť výpovede, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 19Cpr/10/2022-113 zo dňa 5.4.2023 takto jednohlasne rozhodol: Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozhodol takto: ,,I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. V prvom rade sa súd prvej inštancie venoval výpovedi žalovaného datovanej ku dňu 18.1.2022 danej žalobcovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že táto výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 03.02.2022. V dobe od 31.1.2022 do 11.2.2022 bol žalobca práceneschopný, čo sa žalovaný dozvedel až dňa 2.2.2022 z e-mailu žalobcu, v ktorom mu oznámil, že je práceneschopný od 31.1.2022. Zamestnávateľ si bol plne vedomý, že výpoveď doručená zamestnancovi počas ochrannej doby nevyvoláva právne účinky. Súd prvej inštancie mal zato, že aj keď odvolanie výpovede z 18.1.2022 a súhlas s jej odvolaním neboli urobené písomne, táto výpoveď je neplatná. Medzi stranami sporu skutočnosť jej neplatnosti ani nebola sporná a podľa názoru súdu konkludentným konaním došlo k platnému zrušeniu tejto výpovede. Konkludentným spôsobom vyjadrili súhlas s tým, aby sa na ňu hľadelo ako na neplatnú, odvolanú, bez akýchkoľvek právnych následkov. Skutočnosť, že prejavy zmluvných strán nie sú na jednej listine a že nebol vyhotovený písomný prejav vôle formálne označený ako odvolanie výpovede a súhlas s odvolaním výpovede nepovažoval súd za relevantnú, pretože Zákonník práce absenciu písomnej formy v tomto prípade nesankcionuje jej neplatnosťou. Za konkludentný prejav zo strany žalobcu súd prvej inštancie považoval jeho písomné podanie označené ako ,,Oznámenie, že trvám na ďalšom zamestnávaní zo dňa 13.6.2022“. Žalovaný plne rešpektoval neplatnosť tejto výpovede, čo žalobcovi potvrdil aj na pracovisku dňa 15.2.2022 a uvedenú skutočnosť zopakoval aj vo výpovedi zo 14.2.2022. Obe strany tak svojimi prejavmi skonštatovali neplatnosť výpovede zo dňa 18.1.2022 ešte pred začatím súdneho konania, tvrdiac ohľadom neplatnosti tejto výpovede to isté. Súd prvej inštancie mal teda zhodne so žalovaným za to, že tu absentuje spor v zmysle čl. 1 Civilného sporového poriadku. Ak teda v danom prípade nie je medzi stranami spor o tom, že výpoveď daná žalobcovi dňa 18.1.2022 je neplatná, nie je dôvod, aby jej neplatnosť vyslovil ešte aj súd a žaloba s pôvodným petitom (neplatnosť výpovede z 18.1.2022) je nadbytočná a nedôvodná.
Súd prvej inštancie nemal taktiež dôvod pochybovať o platnosti výpovede zo dňa 14.2.2022. Konštatoval, že žalovaná strana produkovala viacero dôkazov a bolo to preukázané aj svedeckými výpoveďami, že žalobcovi táto výpoveď doručovaná dňa 15.2.2022 bola, avšak žalobca ju odmietol prevziať. Uvedené vyplýva zo samotnej listiny „Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ zo dňa 14.2.2022, kde podpísaní svedkovia B. D., D. E. a F. B. potvrdili, že A. B. B. bol za ich prítomnosti oboznámený s plným znením tohto dokumentu, ktorý odmietol podpísať. Súd prvej inštancie nepovažoval za relevantnú námietku žalobcu ohľadom opravy dátumu 15.2.2022 na tejto listine. Žalovaný súdu predložil „sken_20220215 (2).pdf“ výpovede zo dňa 14.2.2022 v jej prvej kópii vzniknutej naskenovaním dňa 15.2.2022 s tým, že náhľad na vlastnosti tohto súboru preukazujú, že dokument bol naskenovaný, teda vznikol dňa 15.2.2022 o 9:55 hod. Žalovaný súdu predložil aj e-mail vedúcej personálneho a mzdového oddelenia o informovaní manažmentu o odopretí podpisu žalobcu na doručovanej výpovedi, tiež e-mail p. C. (finančný kontrolór nachádzajúci sa vo vedľajšej kancelárii so skenom, ktorý výpoveď skenoval) adresovaný konateľovi A. B. (zaslanie skenu výpovede) a e-mail od A. B. so skenom súboru „B. ukončenie 2022 02 15.pdf“ zo dňa 15.2.2023 o 10:03 hod. Z týchto listín nepochybne vyplýva čas aj dátum ich vytvorenia. Námietky žalobcu, že sa jedná o internú komunikáciu v rámci organizačnej štruktúry žalovaného, ktorá sa dá bez problémov upravovať a meniť a že ešte viac to platí pre sken dokumentu, súd prvej inštancie považoval za účelové a ničím nepodložené. V tomto smere žalobca len uviedol túto ničím nepodloženú domnienku, žiadne dôkazy na jej potvrdenie neprodukoval, ani súdu nenavrhol vykonať. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k rokovaniam ohľadom ukončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a svedkom D. za žalovaného došlo už začiatkom roku 2021, kedy p. D. pozval p. B. na osobné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo na pumpe pri Prešove. Na tomto stretnutí oboznámil p. D. žalobcu so zámerom v záujme zefektívnenia fungovania podnikov vykonať organizačné zmeny, z ktorých vyplynula potreba zrušenia pracovnej pozície žalobcu a svedok prejavil záujem uzatvoriť so žalobcom dohodu o ukončení pracovného pomeru. Žalobca sa vyjadril, že si tento návrh premyslí a že ďalej budú o tejto možnosti o ukončení pracovného pomeru formou dohody diskutovať s cieľom nájsť prienik v jeho očakávaniach a ich možnostiach. Nasledovalo to, že žalobca bol PN približne 1 rok, avšak napriek tomu počas tejto doby intenzívne komunikovali o podmienkach ukončenia pracovného pomeru. Okrem finančných nárokov zo strany žalobcu bol predmetom dohody aj prepis služobného motorového vozidla, prepis služobného telefónneho čísla, pričom zároveň žalobca prejavil záujem ponechať si notebook a mobilný telefón. Na tomto všetkom sa žalobca a žalovaný dohodli, čo preukazuje aj žalovaným predložená napr. Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu zo dňa 8.10.2021. Žalobca uvedené skutočnosti a tvrdenia svedka D. ohľadom stretnutia, následnej komunikácie a ďalšie ani nepopieral. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie jednoznačne za to, že žalobcovi výpoveď zo 14.2.2022 doručovaná, aj prečítaná na stretnutí konanom dňa 15.2.2022 bola, a že on ju podpísať odmietol. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že samotný dôvod výpovede ako taký žalobca nenamietal, namietal len neplatnosť výpovede zo dňa 18.1.2022 preto, že mu bola doručená počas jeho práceneschopnosti a výpovede zo dňa 14.2.2022 preto, lebo mu nebola doručená vôbec a v tom čase bola platná výpoveď zo dňa 18.1.2022. Súd mal za preukázané, že výpoveď zo dňa 14.2.2022 bola žalobcovi na pracovisku odmietnutím jej prevzatia doručená dňa 15.2.2022, a teda výpovedná lehota uplynula dňom 31.5.2022. Súd prvej inštancie na záver uviedol, že výpovedná doba žalobcovi uplynula dňom 31.5.2022. Až podaním zo dňa 17.8.2022, doručeným súdu dňa 18.8.2022 žalobca žiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu, ktorým navrhol určiť aj neplatnosť výpovede zo dňa 14.2.2022. Tento návrh podal žalobca až po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 77 Zákonníka práce. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), teda úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 pís. f) a h) CSP. Podľa žalobcu musia byť právne úkony odvolanie výpovede ako aj súhlas s odvolaním výpovede urobené písomne, inak sú neplatné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo139/2018 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 45Cpr/23/2017. V tomto prípade boli uvedené právne úkony urobené konkludentne (podľa súdu) a teda sú neplatné.
Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuvádza, čo považoval za konkludentný prejav zo strany žalovaného, ktorým odvolal svoju výpoveď zo dňa 18.1.2022. Podľa názoru žalobcu nedošlo zo strany žalovaného k platnému odvolaniu výpovede zo dňa 18.1.2022 do skončenia výpovednej doby, resp. do začatia tohto súdneho konania: a) ani na stretnutí na pracovisku dňa 15.2.2022 b) ani vo výpovedi z 14.2.2022. Žalobca poukázal na to, že všetci účastníci stretnutia dňa 15.2.2022 t. j. svedkovia žalovaného (p. D., B. E. a p. B.) ako aj konateľ žalovaného p. B., ako aj žalobca tvrdia, že na stretnutí dňa 15.2.2022 nedošlo zo strany nikoho z nich k odvolaniu výpovede z 18.1.2022. Svedok žalovaného (p. D.) tvrdí, že z jeho strany nedošlo k odvolaniu výpovede – a je to aj jedno, p. D. nie je konateľom žalovaného. Svedok žalovaného (p. E.) tvrdí, že nevie, či došlo k odvolaniu výpovede. Konateľ žalovaného p. B. tvrdí, že on ako konateľ žalovaného prítomný na stretnutí dňa 15.2.2022 výpoveď z 18.1.2022 neodvolal a že výpoveď z 18.1.2022 vôbec neodvolal. Podľa názoru žalobcu aj keby bola výpoveď z 14.2.2022 žalobcovi na stretnutí dňa 15.2.2022 pomaly a zrozumiteľne prečítaná, tak mu informácia o odvolaní výpovede z 18.1.2022 určite nebola daná – jedná sa o ťažký právny text, ktorý sa celý nahlas číta niekoľko minút – výslovne sa tam neuvádza, že sa výpoveď z 18.1.2022 odvoláva t. j. žalobca v žiadnom prípade informáciu o odvolaní výpovede z 18.1.2022 na stretnutí 15.2.2022 nemohol dostať (aj keby mu na ňom doručovali a čítali výpoveď z 14.2.2022). Žalobca poukázal na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V tomto prípade nespĺňa právny úkon odvolanie výpovede z 18.1.2022 zo strany žalovaného obsiahnuté v predmetnom odseku výpovede z 14.2.2022 požiadavky v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatné. Tento nedostatok nemôže sanovať žiadny spôsob výkladu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný určite nepostupoval podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce. Žalovaný iba skonštatoval a uznal za fakt doručenie výpovede v skúšobnej dobe, ale už neurobil ďalšie kroky v zmysle § 64 ods. 4 Zákonníka práce, aby bolo možné považovať výpoveď za dokument bez právnych účinkov a neprihliadať na ňu t. j. : - neodvolal výpoveď - a nevyžiadal si súhlas s odvolaním výpovede, resp. nepočkal na súhlas žalobcu. Žalovaný už iba oznamuje žalobcovi, že výpoveď z 18.1.2022 už je (nie, že sa takým stane po splnení zákonných požiadaviek) dokument bez právnych účinkov a neprihliada sa na ňu. Odvolanie výpovede z 18.1.2022 sa dostalo do dispozície žalobcu až v rámci tohto súdneho konania, keď mu bola dňa 09.08.2022 súdom doručená výpoveď z 14.2.2022 ako príloha vyjadrenia žalovaného k žalobe t. j. až vtedy sa s predmetným odsekom výpovede z 14.2.2022, ktorý podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného konkludentne vyjadruje vôľu žalovaného odvolať výpoveď z 18.1.2022 mohol reálne oboznámiť a zaujať k nemu stanovisko vo vyjadrení žalobcu z augusta 2022. Podľa názoru žalobcu nie je možné písomné podanie žalobcu označené ako ,,Oznámenie, že trvám na ďalšom zamestnávaní zo dňa 13.6.2022“ považovať za konkludentný prejav zo strany žalobcu, ktorým vyslovil súhlas o odvolaním výpovede z 18.1.2022 ako tvrdí súd. Žalobca tvrdí a v celom konaní opakovane tvrdil, že v žiadnom prípade a žiadnym spôsobom nevyjadril súhlas (ani písomne a ani ústne a ani konkludentne) s odvolaním výpovede zo dňa 18.1.2022, ani nikdy nemal tento úmysel a ani žiadny prejav jeho vôle k tomu nesmeroval a ani nemal smerovať. V prípade Oznámenia žalobcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa 13.6.2022 sa jedná o písomný dokument, ktorý je potrebné vykladať v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vôľa žalobcu ako aj jazykové vyjadrenie jednoznačne smerujú k výkladu, že sa jednalo o písomné podanie žalobcu v zmysle naplnenia povinností podľa § 79 Zákonníka práce a v žiadnom prípade sa nejednalo o vyjadrenie súhlasu s odvolaním výpovede. Zároveň zmysle príslušnej judikatúry a literatúry je možné odvolať výpoveď v zmysle § 61 ods. 4 Zákonníka práce do uplynutia výpovednej doby. Do uplynutia výpovednej doby má dohoda formu písomného odvolania výpovede a písomného súhlasu s jej odvolaním (§ 61 ods. 4 Zákonníka práce) a po uplynutí výpovednej doby formu osobitnej dohody o určení neplatnosti výpovede, ktorú však podľa svojho obsahu by bolo potrebné chápať ako dohodu o „novom“ pracovnom pomere, čiže ako „novú“ pracovnú zmluvu. Súd prvej inštancie mal riadne rozhodnúť o platnosti resp. neplatnosti predmetnej výpovede z 18.1.2022, keďže výpoveď ostala platná, nakoľko ju strany sporu neodvolali. Strany sporu nemajú právomoc vyhlásiť, resp. vysloviť neplatnosť výpovede – je to až následok rozsudku súdu, resp. odvolania výpovede t. j. ani zhoda strán sporu v tom, že výpoveď bola doručená v ochrannej dobe ešte sama osebe nemá za následok neúčinnosť výpovede, je ešte potrebné, aby sa strany sporu dohodli na odvolaní výpovede § 61 ods. 4 Zákonníka práce resp., aby neplatnosť vyslovil súd. Žalobca naďalej trval na svojich námietkach, že sa v prípade mailov jedná o internú komunikáciu v rámci organizačnej štruktúry žalovaného, ktorá sa dá bez problémov upravovať a meniť a že ešte viac to platí pre sken dokumentu, ktorý sa dá jednoducho zmeniť v počítačovom programe. Pre správcu internej siete to nie je žiadny problém a nedá sa to spätne dokázať. Preto nenavrhol žiaden dôkaz.
Zotrval na námietkach ohľadom zmeny dátumu, ktoré vzniesol v rámci vyjadrenia vo veci. Na dokumente Výpoveď z 14.2.2022 na nachádza ručne napísaný záznam o tom, že A. B. B. bol za prítomnosti svedkov oboznámený s plným znením tohto dokumentu ktorý odmietol podpísať- 16.2.2022 o 8:25. Žalobca má dôvodné podozrenie, že predmetný záznam bol na Výpovedi z 14.2.2022 urobený dodatočne (asi niekedy 16 dňa v mesiaci – keďže 5 v prvom čísle je upravená z pôvodnej 6) a následne bol ešte zápis upravovaný pre účely tohto konania – úprava pôvodne napísaného dátumu na dátum 15.2.2022. Žalobca ďalej poukázal na to, že svedkovia sa nezhodli v odpovedi na kľúčovú otázku, ktorý dokument bol doručovaný ako prvý – D. a B. vypovedajú úplný opak a E. vypovedá v rozpore s výpoveďou všetkých vrátane žalobcu, ktorí tvrdia, že bol na celom stretnutí. V ako poradí boli doručované dokumenty? V prípade, ak bol najprv doručovaný home office je to nelogické. Prečo nebola najprv doručovaná výpoveď, ktorej sa home office bezprostredne týka. Podľa žalobcu je narušená dôveryhodnosť svedkov. Vo svojom vyjadrení v priebehu konania žalobca ohľadom dôveryhodnosti svedkov uviedol, že ani jeden zo svedkov nemôže v tomto prípade pôsobiť ako nestranný a dôveryhodný svedok a to vzhľadom k svojmu postaveniu k žalovanému (podriadenému resp. nadriadenému). Spochybňoval ich nestrannosť a dôveryhodnosť ako svedkov. Každý zo svedkov má totiž pozitívny vzťah k žalovanému, negatívny vzťah k žalobcovi, a určite nemá neutrálny vzťah k samotnej udalosti – doručovanie výpovede - každý zo svedkov vníma udalosť vo svetle priaznivejšom pre žalovaného. Namietal, že súd prvej inštancie sa uvedenými námietkami nezaoberal. Žalobca nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca podal návrh, ktorým žiadal určiť aj neplatnosť výpovede zo dňa 14.2.2022, teda až po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 77 Zákonníka práce. Poukázal na to, že o dokumente Výpoveď z 14.2.2022 a jeho plným znením a obsahom sa žalobca prvýkrát dozvedel až z vyjadrenia žalovaného z 2.8.2022. Keďže Výpoveď zo dňa 14.2.2022 nebola žalobcovi riadne doručená, nemohol sa o nej dozvedieť a nemohol ju ani napadnúť na súde. V tejto súvislosti poukázal napr. na rozhodnutie NS ČR 2 Cdon 1580/97, podľa záverov ktorého „zamestnanec môže podať žalobu o neplatnosť výpovede kedykoľvek potom, čo sa o existencii výpovede dozvedel, bez ohľadu na to, či mu bola výpoveď doručená do vlastných rúk. Nedoručenie výpovede má ten dôsledok, že pred riadnym doručením výpovede beh prekluzívnej dvojmesačnej lehoty nezačne“. Taktiež podľa názoru žalobcu sa mal súd ex offo zaoberať aj samotným dôvodom výpovede. V tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky pre výpovede. V spise sa nenachádzajú žiadne podklady súvisiace s dôvodom výpovede : - rozhodnutie zamestnávateľa o nadbytočnosti, prerokovanie s odbormi atď. Nakoniec žalobca namietal, že súd prvej inštancie mal skúmať v zmysle § 257 CSP dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú vo vyššom veku žalobcu, ktorý je posledný rok nezamestnaný a jeho zlého zdravotného stavu a náhradu trov konania nepriznať. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Vo vzťahu ku skutkovej stránke sa žalovaný vyjadril tak, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné navrhnuté dôkazy a dostatočne zistil skutkový stav, nezamietol žalobcovi žiadny návrh na vykonanie dôkazu a z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia v zmysle voľného hodnotenia dôkazov súdom. Z výsluchu žalobcu a svedkov navrhnutých žalovaným plynú závery, že žalobca potvrdil, že bol na žiadosť žalovaného dňa 15.02.2022 od cca 08:00 hod prítomný na pracovisku, žalobca potvrdil, že stretnutia sa zúčastnili p. D., B. E. a p. B. a taktiež žalobca potvrdil, že mu bol doručený dokument o čerpaní dovolenky a home office, ktorý podpísal. Žalobca popiera iba to, že mu bol doručený dokument Výpoveď zo dňa 14.02.2022 (obsahujúci uznanie neplatnosti Výpovede zo dňa 18.01.2022). Obsahom stretnutia strán sporu na pracovisku dňa 15.02.2023, ktoré začalo cca o 08:00 hod nemohlo byť iba nariadenie dovolenky, ktoré je otázkou 2 minút (podpis dovolenkových lístkov na sekretariáte už nebolo súčasťou stretnutia), ale stretnutie muselo mať aj iný obsah. Je zrejmé, že obsahom stretnutia bola zásadná otázka, ak sa strany sporu stretli na pracovisku v takomto zložení a tou otázkou bolo doručenie Výpovede zo dňa 14.02.2022 (s doložkou uznávajúcou neplatnosť Výpovede zo dňa 18.01.2022). Na stretnutí bola žalobcovi pánom D. prečítaná celá Výpoveď zo dňa 14.02.2022, žalobca bol požiadaný o prevzatie písomnosti, ktorú však odmietol previať o 08:25 hod. Následne po ukončení stretnutia svedkovia vyhotovili doložku o odopretí prevzatia listiny žalobcom, pán C. vyhotovil sken výpovede s doložkou o odopretí prevzatia a medzi oprávnenými osobami v spoločnosti žalovaného prebehla komunikácia o odopretí prevzatia dokumentu žalobcom. Žalovaný výsluchom troch svedkov a listinami preukázal ním tvrdené skutočnosti - doručovanie Výpovede zo dňa 14.02.2022 na pracovisku a odopretie prevzatia písomnosti žalobcom
- doložil Výpoveď zo dňa 14.02.2022 s doložkou o odoprení prevzatia a podpisom troch svedkov - ako podporné dôkazy predložil internú e-mailovú komunikáciu, v ktorej sa oprávnené osoby u žalovaného informujú o odoprení prevzatia výpovede žalobcom. Vo vzťahu k právnej stránke sa žalovaný vyjadril tak, že síce žalobca poukazuje na nedostatky odvolania výpovede a súhlasu s výpoveďou v striktnom význame § 61 ods. 4 Zákonníka práce, pričom sa nevysporiadal so základnou normou upravujúcou platnosť právnych úkonov v pracovnom práve podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý uznáva aj iné ako písomne vykonané právne úkony. Odvolateľ nedokázal vyvrátiť, že došlo k uzavretiu dohody účastníkov o uznaní výpovede za neplatnú podľa skutočne prejavenej vôle v písomných prejavoch, ústnych prejavoch a konkludentnom konaní účastníkov. Svedkovia zhodne uviedli, že nedoručovali žalobcovi listinu označenú ako odvolanie výpovede v striktnom význame § 61 ods. 4 Zákonníka práce, ale že mu na stretnutí 15.02.2022 komunikovali neplatnosť Výpovede zo dňa 18.01.2022, pričom žalobcovi doručili aj písomný prejav zamestnávateľa o uznaní neplatnosti tejto výpovede. Žalovaný svoju právnu argumentáciu v otázke posúdenia predložených dôkazov ako dohodu strán o uznaní relatívnej neplatnosti výpovede (nie v zmysle odvolania a súhlasu v striktnom význame § 61 ods. 4 Zákonníka práce) predložil v podaní Vyjadrenie a návrh žalovaného z 20.10.2022, kde uviedol: Žalovaný zastáva názor, že Zákonník práce pripúšťa možnosť odvolania výpovede predovšetkým pre prípady, ak je výpoveď doručená platne a teda ak nastali jej právne účinky a príslušná strana si platne danú výpoveď „rozmyslí“. Nie je vylúčené, že strany odvolajú aj neplatné skončenie pracovného pomeru, ale v takom prípade ide skôr o urovnanie, ktorého účelom je predídenie súdnemu sporu. V takom prípade strany svojim prejavom potvrdzujú, že skončenie pracovného pomeru bolo neplatné a že sa na daný úkon má hľadieť, akoby nebol urobený. V tom je rozdiel oproti odvolaniu platnej výpovede, ktorej právne účinky nastali (a obe strany to vedia), ale strany súhlasným prejavom skončenie pracovného pomeru zvrátia. Možno uzavrieť, že v konaní sa preukázalo uzavretie osobitnej dohody účastníkov o určení neplatnosti výpovede zo dňa 18.01.2022, ktorú účastníci môžu uzavrieť aj po uplynutí výpovednej doby, pričom k dohode každopádne došlo ešte pred podaním žaloby na súd. Takéto právne posúdenie urovnania spornej skutočnosti účastníkmi, podľa právnych úkonov vykonaných podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorých použitie Zákonníka práce subsidiárne pripúšťa, (nie ako odvolanie výpovede v striktnom význame § 61 ods. 4 ZP) by viedlo k rovnakému rozhodnutiu, k akému dospel súd prvej inštancie a to k zamietnutiu žaloby pre absenciu spornej skutočnosti. Vecná správnosť ako zákonný predpoklad na vydanie potvrdzujúceho verdiktu odvolacieho súdu sa vzťahuje výlučne na napadnutý výrok preskúmavaného rozhodnutia. V odôvodnení (bod 14 rozsudku) sa používajú pojmy „zrušenie výpovede“, „odvolanie výpovede“ a „bez akýchkoľvek právnych následkov“ ako synonymá. Výrok súdu prvej inštancie je však správny. Ani prípadná nedôslednosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie používaním terminológie odvolania výpovede (pretláčanej žalobcom) namiesto dohody o urovnaní spornej skutočnosti, nebráni tomu, aby odvolací súd rozhodnutie vo výroku ako vecne správne potvrdil. Žalovaný preukázal, že pracovný pomer žalobcu skončil na základe Výpovede zo dňa 14.02.2022 doručenej žalobcovi dňa 15.02.2022, čo súd prvej inštancie preskúmal po pripustení rozšírenia petitu. Na záver žalovaný poukázal na to, že konanie žalobcu, ktorý zaslal žalovanému písomné oznámenie, že výpoveď považuje za neplatnú a žalovaný tuto relatívnu neplatnosť písomne uznal, no žalobca napriek tomu podal voči žalovanému žalobu, nemôže byť konaním v súlade s dobrými mravmi a táto skutočnosť musí byť zohľadnená pri rozhodovaní o merite veci ako aj trovách konania. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý naďalej zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách a záveroch, ktoré prezentoval v žalobe a vyjadreniach a odvolaní. Nesúhlasil s názormi žalovaného prezentovanými v jeho vyjadrení k odvolaniu. Žalobca tvrdí a v celom konaní opakovane tvrdil, že v žiadnom prípade a žiadnym spôsobom nevyjadril súhlas (ani písomne a ani ústne a ani konkludentne) s odvolaním výpovede zo dňa 18.1.2022, ani nikdy nemal tento úmysel a ani žiadny prejav jeho vôle k tomu nesmeroval a ani nemal smerovať. K zhrnutiu skutkovej stránky vyjadrenia žalovaného žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že stretnutie 15.02.2023 si nevyžadovalo prítomnosť p. D., ak by sa nejednalo o doručovanie výpovede, ale iba o dovolenkové lístky, home office atď. dokazuje, že zo strany žalovaného sa jednalo o vopred pripravený scenár. Tvrdenie o tom, že stretnutie by trvalo iba 2 minúty, ak by sa odovzdávali iba dovolenkové lístky, je absurdné. Žalobca vo svojej výpovedi tvrdí, že stretnutie trvalo 5 – 10 minút – prebiehalo v príjemnej atmosfére a strany medzi sebou normálne komunikovali. Práve trvanie stretnutia iba 5 – 10 minút a príjemná atmosféra na ňom (čo nespochybnili ani svedkovia žalovaného a ani žalovaný) svedčí o tom, že na stretnutí sa nepreberali konfliktné témy, že nedošlo k ničomu, čo by
negatívne narušilo jeho priebeh, t.j. naznačuje to, že tvrdenia žalobcu sa zakladajú na pravde. Práve tvrdenia svedkov žalovaného o priebehu stretnutia a o tom, že žalobca si sám prečítal výpoveď a odmietol ju podpísať a následne ju nahlas prečítal p. D. a potom do výpovede napísali poznámku a výpoveď svedkovia podpísali a až následne bol žalobcovi doručovaný druhý dokument – nariadenie čerpania dovolenky (pravdepodobne rovnakým spôsobom ako výpoveď) v žiadnom prípade nepôsobia vierohodne a nepotvrdzujú príjemnú atmosféru, v ktorej stretnutie prebehlo. Takýto priebeh stretnutia svedčí o jeho dlhšom trvaní ako je 5 – 10 minút a o tom, že by určite neprebehlo v príjemnej atmosfére a nebolo cítiť nijaké napätie. Poukázal na fakt, že tvrdenie žalobcu o tom, že stretnutie dňa 15.2.2022 trvalo 5 – 10 minút a prebehlo v príjemnej atmosfére a nebolo cítiť nijaké napätie nebolo zo strany žalovaného nijako spochybnené a teda súd ho musí brať ako fakt. Skutočnosť, že na výpovedi je čas poznámky 8.25 nič neznamená – poznámku napísali svedkovia žalovaného a stretnutie nemuselo začať načas o 8 00, ale mohlo začať neskôr o 8:15 resp. 8:20 – nič to ale nemení na tom, že súd musí vychádzať z tvrdenia žalobcu. K zhrnutiu právnej stránky vyjadrenia žalovaného žalobca uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že k uzavretiu dohody o odvolaní výpovede (ak bola uzatvorená, čo neuznáva) došlo pred podaním žaloby. K tvrdeniu žalovaného o zneužití práva žalobca uviedol, že sa v žiadnom prípade nemôže jednať o zneužitie práva v prípade, keď zamestnanec využije zákonné prostriedky na ochranu svojich práv a nejedná podľa pokynov a záujmov zamestnávateľa. Chybu pri doručovaní výpovede urobil žalovaný (výpoveď sa má doručovať na pracovisku a nie primárne poštou) a žalobca nie je povinný chybu žalovaného sanovať, resp. byť žalovanému nápomocný pri náprave jeho chyby. Žalobca napadol na súde neplatnosť obidvoch výpovedí (žalobou výpoveď č.1 a neskôr návrhom výpoveď č. 2) a žalovaný chce uzatvoriť dohodu iba o výpovedi č. 1, aj to svedčí o špekulatívnom postoji žalovaného, ktorý celú situáciu dopredu pripravil a o tom, že žalobca hovorí pravdu, keď tvrdí, že mu bola výpoveď č. 2 doručená až v rámci súdneho konania (inak by jej platnosť napadol už v žalobe) a že nikdy neuzatvoril dohodu o odvolaní výpovede č. 1 a nikdy takýto úmysel nemal (ak by súhlasil s odvolaním výpovede č. 1, tak by nepodal žalobu a neskôr návrh, ktorým žalobu rozšíril aj o neplatnosť výpovede č. 2). 7. K odvolaniu žalobca sa vyjadril žalovaný. Zotrval na svojom názore, že vo vzťahu k výpovedi zo dňa 18.01.2022 absentuje spor a neexistuje ohrozenie alebo porušenie subjektívnych práv žalobcu (čl. 1 CSP), o ktorom by mal rozhodnúť súd, pretože z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že zamestnanec a zamestnávateľ si doručili výslovné písomné prejavy vôle o tom, že výpoveď 1 zo dňa 18.01.2022 nepovažujú za platnú, teda za takú, na základe ktorej by sa mal pracovný pomer žalobcu skončiť. Žaloba bola vo vzťahu k výpovedi zo dňa 18.01.2022 podaná neopodstatnene. Vo vzťahu k výpovedi zo dňa 14.02.2022 bola žalobcom namietaná iba skutočnosť, či došlo k jej doručeniu osobne na pracovisku dňa 15.02.2022. Žalovaný uviedol, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že táto výpoveď bola doručená žalobcovi na pracovisku 15.02.2022 v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce posledná veta a teda je výpoveďou bez vád, na základe ktorej skončil platne pracovný pomer žalobcu. Napriek miernej nekonzistentnosti v používaných pojmoch (odvolanie a súhlas s odvolaním výpovede a dohoda o uznaní neplatnosti výpovede) je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny. 8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 10. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. 11. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť výpoveďou. 12. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. 13. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 14. Podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. 15. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu 16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 17. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 18. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. 19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 18.1.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné, a zároveň o určenie, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 14.2.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné. 20. Zákonník práce a ani iný právny predpis nevylučuje rozviazanie pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi. Jednotlivé právne úkony je súd povinný posudzovať samostatne, keďže aj samostatne nastávali ich účinky. Ak skončil pracovný pomer na základe skoršieho právneho úkonu, má to za následok, že neskorší právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru sa neuplatní (aj keby bol inak platný) ako dôvod zániku tohto pracovného vzťahu. Neskorší neplatný právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru nemôže spôsobiť ani pokračovanie pracovného pomeru (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/125/2007).
21. Z obsahu spisu vyplýva, že pracovný pomer medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako vykonaným riaditeľom bol založený pracovnou zmluvou z 29.10.2002. Dňa 03.02.2022 bola žalobcovi doručená písomná výpoveď z 18.01.2022 z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (č.l. 3 spisu). Z dokladu o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že žalobca bol dočasne praceneschopný v období od 31.01.2022 do 11.02.2022 (č.l. 4 spisu) 22. Vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti výpovede zo dňa 18.1.2022 súd prvej inštancie uzavrel tak, že síce táto výpoveď je neplatná, keďže bola doručená žalobcovi v čase, keď bol práceneschopný (03.02.2022), avšak konkludentným konaním strán sporu došlo k odvolaniu a súhlasu s odvolaním výpovede a teda k platnému zrušeniu tejto výpovede. 23. Pokiaľ sa niektorý z účastníkov pracovného pomeru domnieva, že jeho pracovný pomer i naďalej trvá a právny úkon druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, ktorým mal v úmysle skončiť pracovný pomer, je neplatný, môže sa domáhať žalobou na súde podľa § 77 Zákonníka prace vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru príslušným súdom, a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 24. Výpoveď a jej platnosť treba posudzovať podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce. Preto platnosť výpovede môže súd posudzovať nielen z hľadiska hmotnoprávnych podmienok výpovede ako ich ustanovuje Zákonník práce, ale aj z hľadiska náležitostí právnych úkonov, ako ich zakotvuje Občiansky zákonník, to znamená z hľadiska náležitosti vôle, prejavu vôle účastníka, ale aj súladu právneho úkonu so zákonom, dobrými mravmi, resp. v súvislosti s obchádzaním zákona. Všeobecnou podmienkou platnosti výpovede je písomná forma a doručenie výpovede druhému účastníkovi. 25. ,,Odvolací súd zároveň uvádza, že v zmysle ust. § 61 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len,, ZP“) výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. Tento postup možno použiť v prípade, ak dostal zamestnanec výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako aj v prípade výpovede danej zamestnancom. Od okamihu, keď adresát výpovede prevzal výpoveď alebo ak sa výpoveď považuje za doručenú z iného dôvodu (napr. odmietnutie prevzatia), je možné ju odvolať. Odvolanie výpovede musí byť urobené písomne. Ak druhý účastník súhlasí s odvolaním výpovede, musí svoj súhlas vyjadriť písomne, pričom tak môže urobiť aj na rovnakej listine ako odvolanie výpovede; v takomto prípade pracovný pomer trvá ďalej bez zmien. Ak účastník, ktorému bola výpoveď určená, nesúhlasí s jej odvolaním, pracovný pomer sa skončí na základe výpovede uplynutím výpovednej doby. Zamestnávateľ nie je povinný s odvolaním výpovede súhlasiť a ani nie je povinný sa k nemu vyjadriť, v takom prípade je výpoveď; naďalej účinná a pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Ak došlo k účinnému odvolaniu výpovede, t.j. ak zamestnávateľ súhlasil so späťvzatím výpovede, pracovný pomer bude naďalej pokračovať za nezmenených podmienok“. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoPr/2/2022 z 25.08.2022) 26. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. Nedostatok písomnej formy však nemá za následok neplatnosť týchto právnych úkonov; možno ich urobiť aj ústne, prípadne konkludentne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Ustanovenie § 61 ods. 4 Zákonníka práce nespája neplatnosť odvolania výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním s nedostatkom písomnej formy týchto právnych úkonov. Nedostatok písomnej formy však v prípade sporu má za následok dokazovanie o tom, či takýto prejav vôle bol urobený. 27. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že síce súd prvej inštancie v bode 14. odôvodnenia napadaného rozsudku konkrétne uvádza, čo považoval za konkludentný prejav zo strany žalobcu, ktorým súhlasil s odvolaním výpovede zo strany žalovaného (Oznámenie žalobcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa 13.6.2022), avšak z odôvodnenia rozsudku nie je celkom zrejmé, čo považoval za konkludentný prejav zo strany žalovaného, ktorým odvolal svoju výpoveď zo dňa 18.1.2022.
28. Samotná vada právneho úkonu smerujúca k skončeniu pracovného pomeru sama osebe nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Účastník, ktorý je dotknutý na svojich právach takouto vadnosťou právneho úkonu, musí uplatniť svoje právo na príslušnom súde žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. (BARANCOVÁ, Helena. § 77 [Následky neplatného skončenia pracovného pomeru]. In: BARANCOVÁ, Helena. Zákonník práce. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, ISBN 978-80-89603-31-2, marg. č. 2.). 29. Pokiaľ súd prvej inštancie odvodzuje konkludentnosť odvolania výpovede z 18.01.2022 od samotnej vedomosti žalovaného, že táto výpoveď nemá právne účinky a preto na ňu neprihliadal, čo mal žalobcovi potvrdiť na pracovisku dňa 15.2.2022 a uvedenú skutočnosť zopakovať v písomnej výpovedi zo 14.2.2022, odvolací súd v zhode s odvolateľom konštatuje, že v prípade neplatnosti výpovede sa jedná o relatívnu neplatnosť, t. j. výpoveď sa považuje za platnú pokiaľ jej neplatnosť nevyriekne súd, resp. nie je odvolaná. Až následkom vyrieknutia neplatnosti výpovede súdom resp. odvolania výpovede je to, že sa považuje za dokument bez právnych účinkov - neprihliada na ňu. Samotný fakt, že výpoveď bola doručená v ochrannej dobe, nestačí na to, aby bola výpoveď považovaná za dokument bez právnych účinkov - aby sa na ňu neprihliadalo, musí o tom rozhodnúť súd alebo dohoda účastníkov, keďže k platnému odvolaniu výpovede je potrebné, aby s ním vyjadril súhlas žalobca t. j. je potrebná dohoda obidvoch strán. Je preto nesprávny záver súdu prvej inštancie, že obe strany skonštatovali neplatnosť výpovede zo dňa 18.1.2022 pred začatím konania, tvrdiac ohľadne neplatnosti to isté. Odvolaciemu súdu sa preto javí, že skutočnosť, že žalovaný rešpektoval neplatnosť výpovede zo dňa 18.1.2022, doposiaľ nepostačuje na záver o konkludentnosti jej odvolania podľa ustanovenia § 61 ods. 4 Zákonníka práce, ktoré vyžaduje odvolanie výpovede z jeho strany a súhlas žalobcu s odvolaním. 30. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka žalovaného A. F. B., konateľa žalovaného, ktorý na pojednávaní konanom 05.04.2023 vypovedal, že so strany žalovaného nedošlo k odvolaniu výpovede zo dňa 18.01.2022. Rovnako vypovedal aj svedok B. D., ktorý na tomto pojednávaní vypovedal, že výpoveď bola neplatná, a tak nemali čo odvolať (č.l. 109 až 110 spisu). 31. Výpoveď, ktorá bola doručená, možno odvolať len so súhlasom druhého účastníka pracovného pomeru. Súhlas druhého účastníka s odvolaním výpovede nie je potrebný, ak k odvolaniu výpovede dôjde ešte pred doručením výpovede, t. j. v čase, keď ešte nenastanú právne účinky výpovede. K odvolaniu výpovede môže dôjsť až do skončenia výpovednej doby, ak druhý účastník s tým súhlasí. (BARANCOVÁ, Helena. § 61 [Výpoveď]. In: BARANCOVÁ, Helena. Zákonník práce. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, ISBN 978-80-89603-31-2, marg. č. 6.). 32. Odvolací súd poukazuje na to, že výpovedná doba pri výpovedi z 18.01.2022 začala plynúť 01.03.2022 v zmysle § 62 ods. 7 Zákonníka práce, keďže táto výpoveď bola doručená žalobcovi dňa 03.02.2022 a uplynula dňa 31.05.2022. Keďže Oznámenie žalobcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ktorý považoval súd prvej inštancie za konkludentný úkon žalobcu súhlasu s odvolaním výpovede, je až zo dňa 13.6.2022, javí sa tak, že k nemu došlo až po uplynutí výpovednej doby, uplynutím ktorej sa končí pracovný pomer medzi zamestnanom a zamestnávateľom, a odvolanie výpovede žalobcom by bolo potom neúčinné. Nedostatok súhlasu žalobcu s odvolaním výpovede by mal potom za následok, že výpoveď je naďalej účinná. S uvedenou skutočnosťou sa nevyporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. 33. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03). 34. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti výpovede zo dňa 18.01.2022, ktorý dospel k záveru o jej platnosti. Odvolací súd sa nateraz stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovne. 35. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že interná e-mailová komunikácia na strane žalovaného sa dá bez problémov upravovať a meniť a že to platí aj pre sken Výpovede zo 14.02.2022. Je zrejmé, že žalovaný mal v tomto konaní o určenie neplatnosti výpovede
zo dňa 14.02.2022 dôkaznú povinnosť preukázať, že žalobcovi doručil na pracovisku do vlastných rúk výpoveď zo 14.02.2022 a túto dôkaznú povinnosť uniesol prostredníctvom výsluchu troch svedkov (B. D., A. F. B. a D. E.) a predložením samotného dokumentu Výpoveď zo 14.02.2022 a to prvého skenu tohto dokumentu („sken_20220215 (2).pdf “), ktorý vznikol 15.02.2022 o 09:55 hod, teda v deň odopretia prevzatia písomnosti žalobcom. Je potrebné posúdiť tvrdenie žalobcu o zvýraznení číslice 5 v dátume 15.02.2022 vo Výpovedi zo 14.02.2022 vo vzájomnej súvislosti s výsluchom žalobcu a G. svedkov žalovaného, ktorí zhodne svedčili, že sa na pracovisku stretli práve dňa 15.02.2022. Pokiaľ by žalobca myslel námietku manipulácie s e-mailovým klientom žalovaného vážne, mohol v konaní navrhnúť výsluch osôb (adresátov a odosielateľov e-mailu), znalecké skúmanie alebo iné dokazovanie v tomto smere. 36. Odvolateľ ďalej namieta, že svedkovia sa nezhodli na skutočnosti, ktorý z dokumentov bol žalobcovi dňa 15.2.2022 doručovaný ako prvý, či to bolo nariadenie dovolenky a home office alebo to bola Výpoveď zo dňa 14.2.2022. Podľa odvolacieho súdu je to irelevantný detail, keďže poradie doručovaných dokumentov nemá na platnosť doručenia Výpovede zo dňa 14.2.2022 nijaký vplyv. Nariadenie dovolenky, home office a výpoveď mohli byť predložené v akomkoľvek poradí. Je prirodzené, že svedkovia si na tento detail viac ako rok po stretnutí nemôžu pamätať, avšak podstatné je, že všetci traja svedkovia potvrdili doručenie Výpovede z 14.2.2022 žalobcovi, ako vyplýva z ich výpovedí na pojednávaní konanom dňa 5.4.2023. 37. Napokon žalobca vo svojom odvolaní namietal dôveryhodnosť, teda neobjektívnosť svedkov B. D., A. F. B. a D. E. z hľadiska pozitívneho vzťahu k žalovanému. Ani túto odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. 38. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. 39. Odvolací súd uvádza, že Zákonník práce vychádza z prednosti priameho doručovania, t.j. na pracovisku, v byte alebo kdekoľvek je zamestnanec zastihnutý v pracovnom čase, ale aj mimo pracovného času. Zákonník práce však neustanovuje, kto sa na doručovaní písomnosti má zúčastniť alebo kto sa naopak zúčastniť nesmie. Skončenie pracovného pomeru je záležitosťou medzi zamestnávateľom a zamestnancom a iné osoby by informácie o skončení pracovného pomeru mali mať len v kontexte plnenia svojich úloh. Je logické, že pri doručovaní môže byť prítomná osoba, ktorej to vyplýva z obsahu práce, resp. vedúcej funkcie u zamestnávateľa. Nakoľko písomnosť doručuje zamestnávateľ, musí byť pri tomto úkone zákonite prítomná osoba, ktorá koná za zamestnávateľa, v tomto prípade to bol konateľ žalovaného, A. F. B.. Rovnako to platí, pokiaľ bol pri doručovaní výpovede svedok B. D., ktorý je predsedom oboch spoločníkov zamestnávateľa. Ide o člena manažmentu, ktorý nepochybne komunikuje s vedúcimi pracovníkmi, akým bol žalobca ako výkonný riaditeľ. Z výpovede D. E. na pojednávaní konanom 05.04.2023 je zrejmé, že mal na starosti zvyšovanie efektívnosti žalovaného, v rámci ktorej nepochybne mal na starosti aj riešenie personálnej otázky výkonného riaditeľa. V konečnom dôsledku však odvolací súd konštatuje, že príslušnosť spomínaných svedkov k zamestnávateľovi sama o sebe ešte neznamená neobjektívnosť ich výpovedí vo vzťahu k doručovaniu Výpovede z 14.2.2022 žalobcovi. 40. Vzhľadom na tieto prijaté závery o platnosti výpovede z 14.2.2022 z hľadiska splnenia podmienky doručenia výpovede druhému účastníkovi sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nestihol podať návrh na rozšírenie žaloby aj na určenie neplatnosti výpovede zo dňa 14.2.2022 v prekluzívnej lehote, keďže sa mal žalobca sa s touto výpoveďou oboznámiť až z vyjadrenia žalovaného zo dňa 2.8.2022. 41. Pracovný pomer žalobcu skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.5.2022. Lehota dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť v zmysle § 77 Zákonníka práce vo vzťahu k tejto výpovedi uplynula dňa 31.7.2022. Žalobca namietal výpoveď zo dňa 14.2.2022 v otázke jej doručenia žalobcovi
dňa 15.2.2022 v podaní, ktoré žalobca doručil súdu dňa 18.8.2022, po až uplynutí lehoty v zmysle ustanovenia § 77 prvej vety Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 42. Výsledky doterajšieho dokazovania a právne posúdenie veci zatiaľ dostatočne neodôvodňujú záver súdu prvej inštancie, že pracovný pomer sa neskončil na základe skoršieho právneho úkonu žalovaného (Výpoveď zo dňa 18.1.2022), ale na základe druhého právneho úkonu, z hľadiska doručenia prejavu vôle druhej strane (Výpoveď zo dňa 14.2.2022), pričom ich účinky je potrebné posudzovať samostatne. Ak by sa pracovný pomer strán sporu skončil na základe skoršieho právneho úkonu, malo to za následok to, že neskôr podaná (inak platná) výpoveď 14.2.2022 by sa neuplatnila ako právny dôvod zániku pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným. 43. Podľa § 319 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. 44. Zákonodarca aj v prípade individuálnych pracovnoprávnych sporov (podobne ako v prípade antidiskriminačných sporov) ustanovuje v citovanom § 319 CSP ďalší významný odklon od všeobecného procesného postupu súdu, ktorý by bolo možné označiť za príklon k vyšetrovaciemu princípu v civilnom súdnom konaní. Odôvodnený je legitímnou potrebou zvýšenej miery ingerencie orgánov ochrany práva za účelom toho, aby žalobca mal možnosť na „férový“ súboj so žalovaným v spore o nároky vyplývajúce z individuálnych pracovnoprávnych vzťahov. 45. Civilný sporový poriadok vyrovnáva existujúcu faktickú nerovnosť určitých subjektov práva (zamestnanec – fyzická osoba) tak, že ju označuje za slabšiu stranu v súdnom spore a prostredníctvom uplatnenia osobitných procesných postupov súdu odlišných od všeobecných inštitútov sporového konania s cieľom spravodlivej a rýchlej ochrany porušených subjektívnych práv, a to najmä v podobe § 317 až § 323 CSP. 46. Aj v tomto prípade platí premisa aktívnej činnosti súdu, ktorá je potrebná na dosiahnutie cieľa civilného sporového konania, ktorým je vydanie spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Práve vo väzbe na cieľ, ktorý sledoval zákonodarca zaradením ustanovení o individuálnych pracovnoprávnych sporoch do druhej hlavy pod názvom Spory s ochranou slabšej strany, je nutné aj toto ustanovenie § 319 CSP vykladať so zreteľom na tú skutočnosť, že zamestnanec, ktorý sa domáha ochrany svojho porušeného práva, nemá v mnohých prípadoch objektívnu možnosť prístupu k dôkazným prostriedkom. Je preto opodstatnené, že sa zákonodarca prikláňa k vyšetrovacej zásade práve so zreteľom na tieto skutočnosti. Ak súd nedospeje na základe tvrdení strán sporu a vykonaných dôkazov k dôvodnému záveru, že sú splnené všetky podmienky na vydanie rozhodnutia v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, resp. ak nie sú splnené podmienky na vydanie spravodlivého rozhodnutia, obstará aj bez návrhu strán dôkazné prostriedky a vykoná dokazovanie potrebné na vydanie takéhoto rozhodnutia vo veci samej. Potom rozhodne v súlade s princípom právnej istoty, na ktorý kladie zákonodarca osobitný dôraz v článku 2 ods. 1 CSP. 47. ,,Zákonodarca upravuje v § 319 C.s.p. divergentný procesný postup, pre ktorý je charakteristickým príklon k vyšetrovaciemu princípu v civilnom súdnom konaní. Výsledkom gramatického výkladu predmetného ustanovenia je záver, podľa ktorého súd vyvíja zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných prostriedkov až v prípade, keď je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc z tohto výkladu je potom zrejmé, že ak súdu postačia na rozhodnutie vo veci samej tvrdenia strán individuálneho pracovnoprávneho sporu a dôkazy získané z dôkazných prostriedkov, ktoré súdu strany sporu predložili, súd nebude obstarávať ďalšie dôkazné prostriedky, ale rozhodne na základe takto zisteného skutkového stavu veci. Zvýšená protektívna ingerencia súdu sa prejavuje predovšetkým v príklone k vyšetrovaciemu princípu. Súd sa nebude v plnej miere spoliehať na splnenie si dôkaznej povinnosti zamestnanca, ale vykoná aj ďalšie dôkazy na ochranu zamestnanca, pričom by mal prihliadnuť na jeho názor. Súd by mal vybrať a akceptovať len relevantné tvrdenia strán a dôkaznú iniciatívu prevziať len tam, kde to reálne a racionálne pomôže objasniť skutkový stav. Okrem stanoviska zamestnanca by teda mala byť jediným limitom zásada hospodárnosti
dokazovania. Na to, aby súd v individuálnom pracovnoprávnom spore postupoval v procesnom štádiu dokazovania v súlade s vyšetrovacím princípom, je nevyhnutné, aby takémuto postupu predchádzala dôsledná úvaha súdu spočívajúca v posúdení otázky, či je takýto procesný postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci samej. Ak súd nedospeje na základe tvrdení strán sporu a vykonaných dôkazov k dôvodnému záveru, že sú splnené všetky podmienky na vydanie rozhodnutia v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, resp. ak nie sú splnené podmienky na vydanie spravodlivého rozhodnutia, obstará aj bez návrhu strán dôkazné prostriedky a vykoná dokazovanie potrebné na vydanie takéhoto rozhodnutia vo veci samej (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1078 - 1080 s.). K dovolacej námietke žalobcu, že súd aj bez návrhu nevykonal dôkazy v jeho prospech, hoci ide o spor s ochranou slabšej strany, dovolací súd dopĺňa, že aj napriek tomu, že v sporoch s ochranou slabšej strany môže súd aj bez návrhu zaobstarať a vykonať aj taký dôkaz, ktorý slabšia strana nenavrhovala, neznamená to zároveň povinnosť súdu vykonať každý do úvahy prichádzajúci dôkaz, pretože stále platí, že súd rozhoduje, ktorý z dôkazov vykoná (porov. § 185 ods. 1 C. s. p.) a či ide o taký dôkaz, ktorého vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/51/2021 z 29.03.2022) 48. Pri skúmaní platnosti výpovede sú vo všeobecnosti významné len tie skutočnosti, na ktoré zákon (Zákonník práce) kladie dôraz - či bola výpoveď daná písomne, či bol naplnený v nej uvedený výpovedný dôvod, či bola doručená adresátovi. U výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi pre organizačné zmeny u zamestnávateľa, či ide o organizačnú zmenu, o ktorej bolo rozhodnuté pred daním výpovede, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou a organizačnými zmenami (Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodnutie z 22.02.1968, 6Cz/215/67). 49. Základnou podmienkou použiteľnosti výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce spočívajúceho vo viacerých skutočnostiach je nadbytočnosť zamestnanca; druhou podmienkou je príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa; splnenie podmienky ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce musí preukázať zamestnávateľ. Preskúmavanie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce súdom sa musí sústrediť na tri základné otázky: či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, alebo o iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Organizačné zmeny, nadbytočnosť zamestnanca, príčinnú súvislosť medzi organizačnými zmenami a počtom alebo štruktúrnym zložením zamestnancov zisťuje súd, pričom dokazovanie týchto skutočností postihuje zamestnávateľa (R 94/68). 50. Odvolací súd konštatuje, že je nevyhnutné pre rozhodnutie v tomto spore so slabšou stranou s cieľom vydania spravodlivého rozhodnutia pri skúmaní platnosti výpovede zohľadniť aj to, či bol naplnený v nej uvedený výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, aj keď to žalobca nenamietal a za tým účelom obstará aj bez návrhu strán dôkazné prostriedky v prípade, že ich bude považovať za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. 51. Za tejto situácie odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len kasačným vybavením veci zrušiť rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1, 2 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 52. Úlohou prvoinštančného súdu po vrátení veci bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby o neplatnosti výpovede z 18.01.2022 a 14.02.2022 vo vyššie uvedených intenciách a záveroch odvolacieho súdu. Zároveň bude úlohou súdu prvej inštancie preskúmať, či bol naplnený v nich uvedený výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť žalobcu ako zamestnanca. V závislostí od záveru, ku ktorému dospeje vo vzťahu k výpovedi 18.01.2022, posúdi výpoveď ku dňu 14.02.2022. V prípade platnosti výpovede z 18.01.2022, sa už neuplatní ako právny dôvod zániku tohto pracovného pomeru výpoveď z 14.02. 2022. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).
53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).