Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 11Cpr/13/2023 8722201744 02. 10. 2024 JUDr. Iveta Wildeová ECLI:SK:OSPO:2024:8722201744.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX B., C. XX, zastúpený: Mgr. Radovan Muzika, advokát so sídlom 066 01 Humenné, Partizánska 32, IČO: 42 026 920, proti žalovanému: AGRO-LENT s.r.o., so sídlom 080 01 Malý Šariš, Malý Šariš 189, IČO: 31 403 123, zastúpený: LawFactory advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Protifašistických bojovníkov 11, IČO: 44 698 054, o neplatnosť výpovedí z pracovného pomeru, takto rozhodol: I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 18.1.2022 je neplatné. II. Žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 14.2.2022 zamieta. III. Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Poprad domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 18.1.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné. Uviedol, že pracovný pomer medzi stranami sporu bol uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 29.10.2002 na pozíciu výkonný riaditeľ. Dňa 3.2.2022 mu bola poštou doručená výpoveď pre nadbytočnosť datovaná dňom 18.1.2022. Výpoveď považuje za neplatnú s poukazom na ust. § 64ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, nakoľko v období od 31.1.2022 do 11.2.2022 bol uznaný za práceneschopného. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal túto zamietnuť. Uviedol, že žalobca sa domáha vyslovenia určenia právnej skutočnosti, ktorá nikdy nebola medzi stranami sporná. V čase spísania výpovede zo dňa 18.1.2022 žalovaný nemal vedomosť o práceneschopnosti žalobcu. Predmetnú výpoveď podal na poštovú prepravu dňa 20.1.2022, žalobca ju prevzal dňa 3.2.2022. O PN žalobcu sa žalovaný dozvedel dňa 2.2.2022 na základe jeho e-mailu, v ktorom mu žalobca oznámil, že je PN od 31.1.2022. Zamestnávateľ si bol plne vedomý, že výpoveď doručená zamestnancovi počas ochrannej doby nevyvoláva právne účinky a nikdy netvrdil opak. Z výpovede zo dňa 18.1.2022 žalovaný nevyvodzuje žiadne pracovnoprávne dôsledky a hľadí sa na ňu ako na dokument bez právnych účinkov. Ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcom došlo titulom výpovede zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 14.2.2022, ktorú zamestnávateľ doručil zamestnancovi na pracovisku dňa 15.2.2022 o 8:25 hod.. Žalobca odmietol výpoveď prevziať, čo písomne potvrdili traja svedkovia prítomní na osobnom stretnutí so zamestnancom, a to p. B. D., D. E. a F. B.. V súvislosti s odmietnutím prevziať výpoveď poukázal žalovaný na ust. §
38 ods. 4 druhá veta Zákonníka práce, a teda na skutočnosť, že účinky doručenia výpovede nastali dňa 15.2.2022. K uplynutiu výpovednej doby došlo dňom 31.5.2022. 3. Na toto vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca zmenou žalobného petitu s tým, že výpoveď zo 14.2.2022 je takisto neplatná z dôvodu, že mu nebola platne doručená, pričom toto rozšírenie žaloby doručil súdu 18.8.2022. Na stretnutí dňa 15.2.2022 si od p. D. prevzal dokument Nariadenie čerpania dovolenky a schválenie prác počas homeoffice zo dňa 15.2.2022. Na tomto stretnutí nebol oboznámený s plným znením dokumentu Výpoveď zo 14.2.2022, tento dokument mu nebol v plnom znení prečítaný, nebol mu daný ani k nahliadnutiu, nebol mu odovzdaný a neodmietol jeho prevzatie. O tomto dokumente sa prvýkrát dozvedel až z vyjadrenia žalovaného zo dňa 2.8.2022. Po skúsenostiach so žalovaným, ktoré popísal, by neodmietol prevzatie výpovede. Poukázal na to, že táto listina je zjavne upravovaná. Prvé číslo v zázname je zjavne prepísané, nie je zrejmé, či sa jedná o číslo 15 alebo 16. Porovnaním čísiel je zrejmé, že číslo 5 v prvom čísle zmenila iná osoba ako tá, ktorá písala tento záznam. Zjavná úprava je aj v druhom čísle – 2, ktoré menila tiež iná osoba ako tá, čo záznam spísala. Je zrejmé, že niekto iný ako ten, kto písal záznam, upravoval pôvodne napísaný dátum tak, aby tam bol dátum 15.2.2022. Nie je tam uvedené, kto vykonal opravu a kedy. Pokiaľ ide o uvádzaných svedkov, ani jeden z nich nemôže byť považovaný za nestranného, nakoľko A. B. bol 15.2.2022 konateľom žalovaného, p. D. bol 15.2.2022 štatutárnym orgánom oboch spoločníkov žalovaného, p. E. bol 15.2.2022 priamym podriadeným p. D., s ktorým všade chodil. Žalobca trval aj na súdnom určení neplatnosti výpovede z 18.1.2022, nakoľko podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce nedošlo k písomnému, ani k ústnemu odvolaniu tejto výpovede zo strany zamestnávateľa s písomným alebo ústnym súhlasom zamestnanca. Keďže nebolo ani právoplatne skončené súdne konanie, výpoveď sa považuje za platnú a za platnú sa považovala aj dňa 15.2.2022. Zamestnávateľ nemôže svojvoľne pozerať na výpoveď z 18.1.2022 ako na dokument bez právnych účinkov, resp. z nej nevyvodzovať žiadne pracovnoprávne dôsledky bez toho, aby postupoval podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce. 4. Žalovaný sa opätovne písomne vyjadril k podaniu žalobcu, trval na skoršom stanovisku s tým, že poukázal aj na tú skutočnosť, že neplatnosti výpovede zo dňa 18.1.2022 sa žalobca dovolal voči žalovanému dokumentom označeným ako Oznámenie, že trvám na ďalšom zamestnávaní zo dňa 13.6.2022, v ktorom uviedol: „Dňa 3.2.2022 mi bola poštou-doporučeným listom doručená Výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zo dňa 18.1.2022. Vyššie uvedenú výpoveď považujem za neplatnú a vyslovenia neplatnosti sa budem domáhať súdnou cestou.“. Žalovaný plne rešpektoval neplatnosť tejto výpovede, čo žalobcovi potvrdil aj na pracovisku dňa 15.2.2022 a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností uvedenú skutočnosť zopakoval aj vo výpovedi zo 14.2.2022. Obe strany tak svojimi prejavmi skonštatovali neplatnosť výpovede zo dňa 18.1.2022 ešte pred začatím súdneho konania, tvrdiac ohľadom neplatnosti tejto výpovede to isté. Absentuje tu teda spor v zmysle čl. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný poukázal aj na judikatúru, podľa ktorej ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že nesúhlasí s rozviazaním pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní, pričom došlo k uplatneniu neplatnosti rozviazania pracovného pomeru v súlade so zákonom, je súhlas zamestnanca s odvolaním výpovede daný vopred (73/1996 ZSP), (citované z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2020, sp. zn. 6Cdo/44/2020). Zároveň žalovaný poukázal aj na ust. § 17 ods.3 Zákonníka práce, podľa ktorého je právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou zákonníkom práce neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. To znamená, že v príslušnom ustanovení musí byť doložka neplatnosti formulovaná ako „inak je právny úkon neplatný“. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súd u v Trenčíne zo dňa 2.5.2013 sp. zn. 4Co/367/2012. Výpoveď zo dňa 14.2.2022 považoval žalovaný za platne doručenú odmietnutím žalobcu ju prevziať. Odmietnutie prevzatia potvrdili traja svedkovia, ktorí boli oprávnení byť pri úkone skončenia pracovného pomeru. Keďže písomnosť doručuje zamestnávateľ, bol pri úkone odovzdávania výpovede prítomný jeho konateľ, p. A. F. B.. Pri doručovaní môže byť prítomná aj osoba, ktorej to vyplýva z obsahu práce, resp. funkcie. To bol p. B. D. ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenské farmárske, a.s., ktorý z titulu svojej funkcie člena najvyššieho manažmentu komunikuje so stredným manažmentom a vedúcimi pracovníkmi v dcérskych spoločnostiach a spoločnostiach, ktoré sú členmi skupiny Slovenské farmárske, a.s., kam patrí aj žalovaný. Ako svedok bol k úkonu prizvaný p. E., ktorého kontakt so žalobcom bol minimálny, nemá žiaden záujem na veci a jeho vzťah so žalobcom je indiferentný. Nakoľko k uplynutiu výpovednej doby v zmysle výpovede zo dňa 14.2.2022 došlo dňom 31.5.2022, lehota dvoch mesiacov na podanie žaloby na určenie jej neplatnosti uplynula dňa 31.7.2022. Žalobca až podaním doručeným súdu dňa 18.8.2022 žiadal vysloviť neplatnosť tejto výpovede, teda zmeškal hmotnoprávnu lehotu. Žalovaný na základe výpovede zo dňa 14.2.2022 vyplatil
žalobcovi spolu so mzdou za posledný mesiac pracovného pomeru (máj 2022) aj odstupné v sume trojnásobku priemerného mesačného zárobku prevodom na účet dňa 14.6.2022 v sume 4.215,04 €, ktoré žalobca prijal. Ak by bol skutočne presvedčený, že jeho pracovný pomer trvá, bol by tieto prostriedky vrátil ako bezdôvodné obohatenie. V skutočnosti žalobca akceptuje skončenie pracovného pomeru, pretože požiadal žalovaného o prevedenie mobilného čísla, ktoré používal počas výkonu práce z registrácie na meno zamestnávateľa na fyzickú osobu žalobcu, čomu žalovaný vyhovel. Požiadal tiež o odpredaj notebooku zamestnávateľa, ktorý žalobca používal, čomu žalovaný tiež vyhovel a rovnako vyhovel požiadavke žalobcu o odpredaj motorového vozidla, ktoré žalovaný používal a ktoré bolo vlastníctvom žalovaného. Žalovaný súdu predložil „sken_20220215 (2).pdf“ výpovede zo dňa 14.2.2022 v jej prvej kópii vzniknutej naskenovaním dňa 15.2.2022 s tým, že náhľad na vlastnosti tohto súboru preukazujú, že dokument bol naskenovaný, teda vznikol dňa 15.2.2022 o 9:55 hod., teda nemohol vzniknúť dodatočne, ako tvrdí žalobca. Žalovaný súdu predložil aj e-mail p. vedúcej personálneho a mzdového oddelenia o informovaní manažmentu o odopretí podpisu žalobcu na doručovanej výpovedi, tiež e-mail p. C. (finančný kontrolór nachádzajúci sa vo vedľajšej kancelárii so skenom, ktorý výpoveď skenoval) adresovaný konateľovi A. B. (zaslanie skenu výpovede) a e-mail od A. B. so skenom súboru „Partl ukončenie 2022 02 15.pdf“ zo dňa 15.2.2023 o 10:03 hod.. 5. Žalobca v ďalšom písomnom podaní tvrdil, že v prípade mailovej komunikácie sa jedná o internú komunikáciu v rámci organizačnej štruktúry žalovaného, ktorá sa dá bez problémov upravovať a meniť, ešte viac to platí pre sken dokumentu. K údajnému súhlasu žalobcu s daním súhlasu s odvolaním výpovede žalobca uviedol, že rozhodnutie 73/1996 nie je možné v tomto prípade aplikovať, pretože sa týka okamžitého skončenia pracovného pomeru a nie výpovede. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/44/2020 žalovaný citoval nekorektne. NS SR v tomto rozhodnutí v bode 27 práve prezentoval závery, ktoré plne podporujú názor žalobcu, že oznámenie žalobcu o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní nie je možné v žiadnom prípade chápať ako súhlas s odvolaním výpovede zo dňa 18.1.2022. A ak nedošlo k platnému odvolaniu výpovede, tak jej neplatnosť možno určiť iba rozhodnutím súdu tak, ako to uvádza ust. § 77 Zákonníka práce. Žalobca aj naďalej zotrval na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré oprel aj o judikatúru v obdobných veciach. 6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu a svedkov B. D., A. F. B., D. E., výpoveďami z pracovného pomeru žalobcu zo dňa 18.1.2022 a 14.2.2022, doručenkou o prevzatí výpovede z 18.1.2022, potvrdením o PN žalobcu, výplatnou páskou žalobcu za máj 2022, listom o nariadení čerpania dovolenky z 15.2.2022, odpoveďou žalovaného na žiadosť žalobcu z 22.2.2021, emailovou komunikáciou z 15.2.2022, listom žalobcu z 13.6.2022 o trvaní na ďalšom zamestnávaní, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 7. Žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 29.10.2022 vo funkcii výkonného riaditeľa. Listom zo dňa 18.1.2022 mu dal žalovaný výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V nej uviedol, že na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa z 12.1.2022 o zmene organizačného poriadku a zníženie počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce bola funkcia žalobcu zrušená s účinnosťou k 30.4.2022. Túto výpoveď žalobca prevzal poštou až 3.2.2022. 8. Žalobca bol práceneschopný od 14.1.2021 do 15.1.2022 a neskôr od 31.1.2022 do 12.2.2023. Žalobca o tejto druhej práceneschopnosti informoval žalovaného emailom z 2.2.2022. Žalovaný následne spracoval novú výpoveď z pracovného pomeru žalobcu s dátumom 14.2.2022 s totožným textom ako v predchádzajúcej výpovedi, ktorú však doplnil o to, že výpoveď z 18.1.2022 bola žalobcovi doručená počas jeho práceneschopnosti a preto sa na ňu neprihliada a nemá žiadne právne účinky. 9. Túto druhú výpoveď doručoval žalobcovi na pracovisku dňa 15.2.2022. Pred práceneschopnosťou totiž žalobca čerpal dovolenku na pokyn zamestnávateľa od 17.1.2022, tá bola prerušená jeho práceneschopnosťou od 31.1.2022 do 11.2.2022. Emailom z 11.2.2022 Silvia Hirlanderová – vedúca personálneho a mzdového oddelenia žalovaného mu oznámila, aby na 14.2.2022 si dal dovolenku a dňa 15.2.2022 o 8:00 aby prišiel do práce, čo žalobca aj urobil. Na tomto stretnutí boli prítomní A. F. B. – konateľ žalovaného, B. D. – generálny riaditeľ spoločníka žalovaného a D. E. – riaditeľ výroby a stratégie spoločníka žalovaného. Priebeh tohto stretnutia bol popísaný týmito osobami, ktoré boli vypočuté ako svedkovia a tiež žalobcom rôzne. Žalobca totiž tvrdil, že bol oboznámený len s dokumentom o nariadení čerpania dovolenky a Home officu, ktorý aj podpísal. To potvrdili aj spomínaní svedkovia. Išlo o dokument
z 15.2.2022 (č.. 41), ktorým mu žalovaný schválil Home office od 16.2.2022 a nariadil čerpanie dovolenky od 29.3.2022 do 30.4.2022 a zároveň mu oznámil, že po 1.5.2022 nemá pre neho vhodnú prácu a preto bude dostávať mzdu podľa predpisov o prekážkach na strane zamestnávateľa. 10. Všetci svedkovia B., D. a E. však zhodne uviedli, že na tomto stretnutí chceli žalobcovi doručiť aj výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 14.2.2022, ktorú svedok D. odovzdal žalobcovi a ten ju po prečítaní odmietol podpísať. Pán D. mu následne prečítal celý text výpovede a keďže žalobca ju odmietol podpísať, všetci svedkovia to zaznamenali na listine o výpovedi. 11. Podľa výplatnej pásky za máj 2022 bolo žalobcovi vyplatené odstupné vo výške 4.680 Eur brutto. 12. Listom zo dňa 13.6.2022 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 3.2.2022 mu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru, ktorú považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. 13. Okresný súd Poprad rozhodol rozsudkom č.k. 19Cpr/10/2022-113 z 5.4.2023 tak, že žalobu v celosti zamietol. Dospel k záveru, že výpoveď z 18.1.2022 je neplatná, keďže žalobcovi bola doručená počas jeho práceneschopnosti, avšak vyslovil názor, že konkludentným spôsobom obe strany sporu vyjadrili súhlas s tým, aby sa považovala za neplatnú, odvolanú a bez právnych účinkov a teda pri nej absentuje spor v zmysle článku 1 CSP a niet dôvodu, keď obe strany označujú jej neplatnosť, aby túto neplatnosť vyslovil ešte aj súd. Vo vzťahu k výpovedi zo 14.2.2022 mal súd za preukázané, že došlo k jej doručeniu dňa 15.2.2022 v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce a teda výpovedná lehota uplynula 31.5.2022, ale žalobca uplatnil na súde jej neplatnosť až podaním doručeným súdu 18.8.2022, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 77 Zákonníka práce. 14. Následne z dôvody zmeny kauzálnej príslušnosti súdu bol spis dňa 27.10.2023 postúpený Okresnému súdu Prešov, kde sa spor vedie pod sp. zn. 11Cpr/13/2023. 15. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 22CoPr/1/2024-235 z 27.6.2024 napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, aj keď naznačený záver súdom II. inštancie, ktorý spochybnil neskončenie pracovného pomeru prvou výpoveďou z 18.1.2022 je pre súd I. inštancie nie celkom pochopiteľný a navyše nie je logickým dôsledkom nespornej skutočnosti, že pri tejto výpovedi došlo k porušeniu zákonného zákazu výpovede, ktorá bola žalobcovi doručená v ochrannej dobe počas jeho práceneschopnosti a na tom sa zhodli aj obe strany sporu a teda neplatnosť tejto výpovede uznával aj sám žalovaný. 16. Súd II. inštancie zdôraznil to, že samotná vada právneho úkonu smerujúca k skončeniu pracovného pomeru sama o sebe nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Účastník, ktorý je dotknutý na svojich právach takouto vadnosťou právneho úkonu, musí uplatniť svoje právo na príslušnom súde žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru (bod 28). Odvolací súd ďalej uviedol, že až následkom vyrieknutia neplatnosti výpovede súdom alebo odvolaním výpovede sa táto považuje za dokument bez právnych účinkov a neprihliada sa na ňu. Zároveň konštatoval, že k odvolaniu výpovede, ale aj súhlasu druhého účastníka s odvolaním výpovede musí dôjsť do skončenia výpovednej lehoty, pričom pri týchto úkonoch postačí aj ústna alebo konkludentná forma. 17. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. 18. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
19. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. 20. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť výpoveďou. 21. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec .Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. 22. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 23. Podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. 24. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. 25. Podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. 26. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. 28. Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu omamných látok alebo psychotropných látok a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia. 29. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe. 30. Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce sa teda zakazuje dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe počas jeho práceneschopnosti, pokiaľ nejde o výnimku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ktorá v danom prípade nebola naplnená. Ochrannou dobou podľa citovaného
ustanovenia sa rozumie obdobie, počas ktorého zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru, aj keby k nej boli splnené všetky zákonné podmienky. Zákonník práce totiž týmto spôsobom chráni zamestnanca, ktorý sa prechodne ocitol v ťaživej životnej situácii, v ktorej by si len s ťažkosťami mohol hľadať iné zamestnanie a v ktorej by rozviazanie pracovného pomeru pre neho bolo neprimerane tvrdé. Rozviazanie pracovného pomeru v ochrannej dobe je preto dôvodom neplatnosti výpovede. Nie je pritom významné, či zamestnávateľ vedel o tom, že dáva výpoveď chránenému zamestnancovi. Zákaz výpovede v ochrannej dobe pôsobí objektívne a právne následky tohto zákazu nastávajú bez ohľadu na to, že ho zamestnávateľ porušil nezavinene. Pre posúdenie platnosti výpovede z pracovného pomeru z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia (zákazu výpovede) je rozhodujúci stav, ktorý je tu (pokiaľ ide o existenciu ochrannej doby) v dobe, kedy bola daná výpoveď t.j. kedy bola doručená zamestnancovi. 31. V tomto prípade je teda nepochybné, že výpoveď z pracovného pomeru žalobcu zo dňa 18.1.2022 je neplatná, čo napokon uznávali obe strany sporu. Sporné bolo len to, či za takejto situácie je dôvodné domáhať sa žalobou na súde vyslovenia jej neplatnosti. Ako už bolo uvedené, aj súd II. inštancie vyslovil, že napadnutá výpoveď sa považuje za neúčinnú len v prípade vyrieknutia jej neplatnosti zo strany súdu alebo odvolaním tejto výpovede. Odmietol teda názor žalovaného o uzavretí dohody o sporných nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce. 32. V danom spore však nemožno prijať záver o platnom odvolaní spomínanej výpovede, ku ktorému dôjde, ako už bolo uvedené len vtedy, ak odvolanie výpovede, ale aj súhlas druhej strany s odvolaním výpovede sú realizované do uplynutia výpovednej lehoty. V tomto prípade zo strany žalovaného došlo písomnou formou a to v druhej výpovedi zo dňa 14.2.2022 k odvolaniu predchádzajúcej výpovede z 18.1.2022, keďže každý prejav vôle je potrebné hodnotiť podľa jeho obsahu. K tomuto odvolaniu došlo ešte počas výpovednej lehoty, avšak absentuje súhlas žalobcu s odvolaním výpovede, ku ktorému taktiež musí dôjsť do konca výpovednej lehoty. Preto ním nemožno považovať oznámenie žalobcu zo dňa 13.6.2022 o tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával, keďže toto podanie bolo realizované až po uplynutí výpovednej lehoty, ktorá skončila 31.5.2022. Záver o tom, že odvolanie výpovede, ale aj súhlas s odvolaním musia byť realizované do uplynutia výpovednej lehoty vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/244/2005 zo dňa 24.8.2006. 33. Za tejto situácie teda žalobca podal dôvodne žalobu o neplatnosť prvej výpovede, keďže nedošlo k jej platnému odvolaniu. Ak by túto žalobu nepodal, pracovný pomer by skončil v dôsledku tejto prvej výpovede, hoci je naplnený dôvod jej neplatnosti. Keďže vo vzťahu k tejto výpovedi žalobca podal žalobu včas, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce, ktorá uplynula až 31.7.2022 a žaloba bola podaná 15.6.2022, bolo dôvodné žalobe v tejto časti vyhovieť. 34. Vo vzťahu k druhej výpovedi zo 14.2.2022 súd II. inštancie konštatoval, že bola splnená podmienka jej doručenia žalobcovi dňa 15.2.2022 a námietky žalobcu ohľadom nedôveryhodnosti svedkov a možnej úpravy internej emailovej komunikácie žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné. Súd I. inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje s vysvetlením záveru odvolacieho súdu o doručení druhej výpovede žalobcovi dňa 15.2.2022, ktorý je obsiahnutý v bodoch 35-40. Súd dodáva, že všetci svedkovia boli poučení o trestných následkoch krivej výpovede, navyše ich výpovede boli zhodné a preto súd nemal dôvod ich spochybňovať, nakoľko nepriamo ich potvrdzuje aj interná emailová komunikácia žalovaného. Konkrétne ide o email vedúcej personálneho oddelenia A. C. z 15.2.2022 o 8:55 hod. adresovaný G. G. o tom, že žalobca odmietol podpísať výpoveď, tiež email finančného kontrolóra žalovaného F. C., ktorý preposlal scan výpovede zo 14.2.2022 s doložkou o odopretí jej prevzatia žalobcom konateľovi žalovaného A. B. a to 15.2.2022 o 9:56 hod. a napokon email konateľa žalovaného A. B. v ten istý deň o 10:03 hod. pod označením Partl ukončenie adresovaný A. C. a G. G.. Napokon aj skutočnosť, že v júni 2022 žalobcovi bolo vyplatené aj odstupné, ktoré nepochybne prevzala nevysvetľuje jeho nevrátenie, pokiaľ by žalobca vedel len o prvej výpovedi, ktorá bez akýchkoľvek pochybnosti bola neplatná. Teda ak by bol žalobca presvedčený, že jeho pracovný pomer stále trvá, keďže jeho prvá výpoveď bola neodškriepiteľne neplatná, potom je možné očakávať, že odstupné žalovanému vráti, čo sa však nestalo. 35. Súd teda vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovi bola výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 14.2.2022 doručená 15.2.2022 s poukazom na § 38 ods. 4 poslednú vetu Zákonníka práce. Znamená to, že výpovedná lehota uplynula 31.5.2022 a prekluzívna lehota na podanie žaloby uplynula 31.7.2022.
Žalobca podal žalobu o neplatnosť tejto výpovede až podaním doručeným súdu 18.8.2022, teda oneskorene. 36. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty právo podať žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zaniklo a to aj v prípade, ak by zamestnanec bol počas nej práceneschopný. Uvedená lehota je hmotnoprávna, čo znamená, že v posledný deň lehoty musí byť žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručená súdu. Navyše ide o prekluzívnu lehotu, ktorej účelom je pôsobiť na subjekty právnych vzťahov, aby v primeraných lehotách uplatňovali svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby ani jedna strana týchto vzťahov nebola vystavená právnej neistote po časovo neprimeranú dobu. 37. Žalobca teda podal žalobu o neplatnosť druhej výpovede oneskorene (to napokon konštatoval aj súd II. inštancie) a preto súdu nezostávalo nič iné než túto žalobu zamietnuť. Keďže žalobcovi zaniklo právo na podanie tejto žaloby a to aj v prípade, ak by existoval dôvod neplatnosti tejto výpovede, súd I. inštancie nevidí dôvod pre skúmanie existencie výpovedného dôvodu a navyše v oboch výpovediach. Pre úplnosť dodáva, že podľa § 391 ods. 2 CSP je súd I. inštancie viazaný len právnym názorom odvolacieho súdu a nie pokynom na vykonanie dôkazov, ktorý navyše nemá opodstatnenie s poukazom na vyššie uvedené právne závery. Pri prvej výpovedi totiž súd vyslovil jej neplatnosť z iného dôvodu a teda nie je potrebné navyše zaoberať sa existenciou uplatneného výpovedného dôvodu a pri druhej výpovedi, ak súd zamietol žalobu ako oneskorene podanú po uplynutí prekluzívnej lehoty, taktiež niet dôvodu pre posudzovanie a preukazovanie existencie výpovedného dôvodu. 38. Súd pritom poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/660/2009 z 27.7.2010, ktorý uviedol, že neplatnosť právneho úkonu o rozviazaní pracovného pomeru je potrebné uplatniť podaním žaloby na súde, ak chce zamestnanec (alebo zamestnávateľ) dosiahnuť, aby nenastali právne účinky vyplývajúce z právneho úkonu o rozviazaní pracovného pomeru učineného druhým účastníkom. Musí preto podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu o rozviazaní pracovného pomeru najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním na súde. Ak tak neurobí, skončil pracovný pomer medzi účastníkmi podľa tohto právneho úkonu, aj kedy bol inak naplnený niektorý z dôvodov neplatného rozviazania pracovného pomeru. Totožný záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/3016/2005 zo dňa 11.5.2006, ktorý uviedol, že ak žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nie je podaná v zákonnej lehote, skončil pracovný pomer podľa tohto právneho úkonu aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už nemôže zaoberať otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu. 39. Žalobca reagoval na rozhodnutie odvolacieho súdu písomným vyjadrením, ktoré sa v podstate zhodovalo s tým, čo uviedol v replike na vyjadrenie žalovaného. Vyslovil názor, že ak je pracovný pomer skončený viacerými výpoveďami z toho istého dôvodu, nie je spravodlivé žiadať od zamestnanca, aby napadol včas platnosť každej výpovede a v poradí druhá výpoveď je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu ak zamestnávateľ počas plynutia výpovednej doby prvej výpovede si uvedomí, že je neplatná, avšak nedôjde k jej platnému odvolaniu so súhlasom zamestnanca, nemôže dať zamestnancovi z toho istého dôvodu počas platnosti prvej výpovede novú výpoveď a ak zamestnanec napadol na súde platnosť prvej výpovede, môže zamestnávateľ až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia o vyslovení neplatnosti prvej výpovede dať zamestnancovi ďalšiu výpoveď z toho istého dôvodu. 40. S týmto názorom sa však súd nestotožňuje. Ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď a následne si uvedomí, že táto výpoveď je z nejakého dôvodu neplatná, nič mu nebráni podať z toho istého dôvodu novú výpoveď po odstránení dôvodu jej neplatnosti (napr. v dôsledku nejakého formálneho nedostatku pri prvej výpovedi spôsobujúceho jej neplatnosť vrátane doručenia výpovede v ochrannej dobe ako v tomto prípade). Je absurdný názor žalobcu, že by zamestnávateľ mohol podať novú výpoveď z toho istého dôvodu až po právoplatnom ukončení súdneho sporu, ak by súd určil neplatnosť pôvodnej výpovede. Navyše v prípade výpovede pre porušenie pracovných povinností môže zamestnávateľ podal výpoveď len v lehote 2 mesiacov odkedy sa dozvedel o porušení pracovnej disciplíny a v objektívnej jednoročnej lehote odo dňa vzniku dôvodu výpovede. Pri názore žalobcu by zamestnávateľ už nemal možnosť dať zamestnancovi pre to isté porušenie pracovných povinnosti novú výpoveď. Názor žalobcu nevyplýva zo žiadnej právnej úpravy. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 2Cdo/278/2007, súdy v ňom riešili celkom iný prípad, keď zamestnávateľ dal zamestnancovi v ten istý deň dve výpovede s tým istým dátumom pre to isté porušenie pracovných povinností a to podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a rozdiel bol len v tom, že v jednej výpovedi uviedol, že išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a v druhej bolo uvedené závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odhliadnuc od toho, že v tomto spore ide o odlišnú situáciu, keďže žalovaný doručil výpoveď žalobcovi počas jeho PN, o ktorej v tom čase nevedel a z toho dôvodu spracoval druhú výpoveď s iným dátumom, hoci z toho istého dôvodu, ale zároveň v tejto druhej výpovedi uviedol aj to, že na prvú výpoveď sa neprihliada, pretože nemá žiadne právne účinky vzhľadom na jej doručenie v ochrannej dobe, nič to nemení na závere, že aj druhá výpoveď sa považuje za platný právny úkon, pokiaľ sa jej neplatnosti žalobca nedovolá v zákonom stanovenej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, pretože sa nejedná o žiadny paakt ako uviedol žalobca a rozhodne nie je daný ani dôvod pre jej posúdenie ako absolútne neplatného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Napokon ani v spomínanom rozhodnutí NSSR neuviedol, že nie je potrebné podať žalobu o neplatnosť výpovede pri oboch posudzovaných výpovediach. 41. Na záver súd dodáva, že v zmysle pokynu odvolacieho súdu zabezpečil aj rozhodnutie o organizačných zmenách, ktoré bolo prijaté na zasadnutí štatutárneho orgánu žalovaného dňa 12.1.2022, ktorým rozhodol o zrušení pracovného miesta výkonného riaditeľa s účinnosťou ku dňu 30.4.2022 v dôsledku zníženia počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce a šetrenia nákladov a schválil nový organizačný poriadok bez funkcie výkonného riaditeľa. Pre úplnosť súd dodáva, že na dotaz súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že nezistil iný dôvod pre neplatnosť výpovede zo dňa 14.2.2022 než ten ktorý uviedol vo svojich písomných podaniach. 42. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP. Predmetom sporu boli neplatnosti dvoch výpovedi z pracovného pomeru, ktoré uplatnil žalobca, pričom žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a keďže súd vyhovel len žalobe o neplatnosť jednej výpovede znamená to, že obe strany sporu mali v tomto spore rovnaký úspech a preto nárok na náhradu trov konania im nevznikol. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.