Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 13Co/16/2025 8719201663 04. 06. 2025 JUDr. Martin Baran ECLI:SK:KSPO:2025:8719201663.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XXX, XXX XX T. P., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XXX, XXX XX T. P., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou FABIAN s.r.o., so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 52 821 544, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 17C/14/2019-470 zo dňa 29.11.2024 takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode rozhodol takto: „I. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania jeho podielu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 10.789,305 eur v lehote 30. dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Poprad sumu 405,35 eur z titulu doplatku znalečného znalkyni S. D. Y. do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil okruh bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom dospel k záveru, že do BSM manželov nepatria nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nadobudol od svojho otca darovacou zmluvou z roku XXXX. Rovnako tak do masy BSM nezahrnul rodinný dom so súp. č. XXX, kedy dospel k záveru, že tento existoval už pred uzavretím manželstva. 3. Do masy BSM súd prvej inštancie zahrnul peňažné pasíva a aktíva, pričom mal za preukázané zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní, že stavebné práce, ktoré boli realizované na dome po uzavretí manželstva, boli ustálené na sumu 19.133 eur, teda išlo o sumu, ktorá bola zo spoločného majetku vynaložená na majetok žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že toto ohodnotenie nebolo ani jednou zo strán namietnuté, pričom v takýchto prípadoch, ak boli vynaložené spoločné prostriedky na výlučný majetok jedného z manželov, je rozhodujúca výška skutočne vynaložených nákladov a nie
hodnota, o ktorú sa takýto majetok investíciami zhodnotil. Z týchto dôvodov vychádzal pri tejto situácii zo sumy 19.133 eur. 4. Zároveň mal za preukázané, že počas trvania manželstva strany nadobudli finančné prostriedky vo výške 65.500 eur na základe predaja nehnuteľností, pričom táto suma patrí do BSM. Žalovaný z tejto sumy vyplatil spoločné dlhy, a to spotrebný úver vo výške 5.500 eur, spotrebný úver vo výške 1.150 eur a pôžičku vo výške 16.200 eur, teda spolu 22.900 eur. Následne mu zostala suma 9.850 eur a voči žalobkyni si uplatnil polovicu z tejto sumy, teda 11.450 eur. Následne žalovaný po rozvode manželstva uhradil hypotekárny úver vo výške 30.741,65 eur, z ktorého by mu mala žalobkyňa uhradiť polovicu vo výške 15.370,80 eura a tiež polovicu sumy 3.535 eur titulom úhrady splátok od rozvodu manželstva do predčasného splatenia. Zároveň nadobudol žalovaný titulom predaja motorového vozidla E. sumu 20.000 eur, z ktorej polovica, teda 10.000 eur pripadá v prospech žalobkyne. Celkovo teda žalobkyňa by mala vyplatiť žalovanému s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sumu 30.355,80 eura a žalovaný žalobkyni sumu 19.566,50 eura, teda 10.000 eur za motorové vozidlo E. a 9.566,50 eur titulom výnosov z toho, že zo spoločných prostriedkov sa žalovanému do domu investovalo podľa znaleckého posudku a rozdiel týchto súm predstavuje sumu 10.789,305 eura, na ktorú zaviazal súd prvej inštancie žalovanú zaplatiť v lehote do 30 dní. 5. Súd prvej inštancie mal za to, že pôžička od pána N. bola využitá na spoločný majetok a spoločné potreby oboch manželov, teda ide o ich spoločný záväzok. 6. Súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3, § 150 a § 143 Občianskeho zákonníka. 7. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 255 ods. 1 CSP s tým, že v konaní bol úspešný žalovaný. V danom prípade nebolo dôvodné postupovať v zmysle § 257 CSP, nakoľko vzhľadom na celkový prístup žalobkyne k riešeniu vysporiadania BSM a na odmietanie pre ňu výhodného návrhu na zmierlivé vyriešenie sporu s tým, že zahŕňala do masy BSM nehnuteľnosti, ktoré bezpochyby boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného a nesúhlasila s existenciou spoločných dlhov, súd nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému. 8. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval aj dôvodné zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania štátu vo výške 405,35 eura. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobkyňa namietla, že súd prvej inštancie neodstránil nedostatky uvedené v odôvodnení bodu 18 zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Namietla, že bol vykonaný výsluch žalovaného, nie však ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú toho akým spôsobom boli použité finančné prostriedky z úverových zmlúv a pôžičky, pričom namietla, že súd prvej inštancie tieto skutočnosti u žalovaného dopytom nezisťoval. Žalovaný sa teda nevyjadril k spotrebným úverom zo dňa 16.04.2015 vo výške 5.550 eur a zo dňa 10.11.2015 vo výške 1.150 eur a ani k spôsobu ich použitia. Napriek tomu súd prvej inštancie v bode 32 uviedol skutočnosti, ktoré sú tam uvedené. Týmto postupom ignoroval závery odvolacieho súdu, ako aj princípy Civilného sporového poriadku. Poukázala na bod 32 napadnutého rozsudku a namietla, že z výsluchu svedka Q. vyplynulo, že pozemok mal byť kúpený v rokoch XXXX, resp. až XXXX a peniaze mali byť vyplatené za života otca svedka, ktorý zomrel v roku XXXX. Svedok N. však uviedol, že poskytol pôžičku na stavbu, nie na pozemok, až na základe zmluvy o pôžičke dňa XX.XX.XXXX. Preto nie je zrejmé ako súd prvej inštancie mohol dospieť k záveru, že nie je podstatné či bola pôžička poskytnutá na kúpu pozemku alebo na stavbu. Svedok N. jasne uviedol, že išiel stranám sporu za ručiteľa a pri pôžičke uviedol, že R. na stavbu požičal 15.000 eur. Žalovaný nepreukázal akým spôsobom boli finančné prostriedky použité, a preto nemôže byť zaviazaná žalobkyňa na to, aby sa podieľala na ich úhrade. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a toto sa odzrkadlilo aj na nesprávnom výroku o náhrade trov konania. Navrhla, aby strany sporu nemali nárok na finančné vyporiadanie, ani na náhradu trov konania a na náhrade trov štátu sa podieľali v rovnakom rozsahu. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd postupoval v súlade s tým, ako to uviedol odvolací súd v svojom uznesení
zo dňa 04.03.2024 a posúdil, či sa jednalo o investície žalobkyne do výlučného majetku žalovaného alebo nie. Skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, aby vynaložila vlastné finančné prostriedky na majetok patriaci do výlučného vlastníctva žalovaného a bolo preukázané, že investície na dokončenie rodinného domu boli spoločnými finančnými prostriedkami bývalých manželov. Neuniesla teda dôkazné bremeno preukázania vynaloženia jej prostriedkov do výlučného majetku žalovaného. V súvislosti s pokynom odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal výsluch žalovaného, ako aj svedka Q. a v odôvodnení poukázal na to, že podstatný je spôsob použitia finančných prostriedkov získaných z úverov a pôžičky, ako aj obdobie kedy boli tieto peniaze použité. Vychádzal z výsluchu svedka, ktorý uviedol, že pôžička slúžila na nadobudnutie spoločného nehnuteľného majetku, teda na kúpu pozemku, ktorý nadobudli spoločne strany sporu. Tieto finančné prostriedky boli použité na nákup pozemku, čo správne ustálil súd prvej inštancie. Je právne irelevantné vyjadrenie svedka N., že táto pôžička bola na stavbu domu, nakoľko z celkových dôkazov nepochybne vyplýva, že jedná sa o kúpu pozemku od otca pána Q. za účelom, ktorej peniaze požičal iný kolega, pán N.. Súd teda zistil skutočnosti akým spôsobom boli finančné prostriedky z pôžičky, a teda aj z úverov použité a za tieto bol kúpený predmetný pozemok počas trvania ich manželstva. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 11. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli. 12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 17. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania sa zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne, ktorá spočívala v posúdení skutočnosti, či finančné prostriedky nadobudnuté žalovaným úvermi v roku XXXX vo výške 5.550 eur, 1.150 eur a pôžičkou vo výške 15.000 eur boli spoločnými záväzkami strán sporu alebo sa jednalo o jeho výlučné záväzky, čo má vplyv na výšku vyporiadania ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj následne správne právne posúdil. 18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 19. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. 20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená. 21. Žalobkyňa odôvodňuje nesprávne právne posúdenie otázky pôžičky vo výške 15.000 eur od svedka N. tým, že tento na pojednávaní dňa 11.03.2020 uviedol, že R. na stavbu domu požičal 15.000 eur, čo mu aj bolo vrátené. Následne z výsluchu svedka Q. malo vyplynúť, že tieto peniaze boli poskytnuté na nákup pozemku. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil závery svedeckých výpovedí týchto svedkov. Z výpovede svedka Q. vyplýva, že finančné prostriedky od pána N. boli požičané za účelom kúpy pozemku, ktorý predával pán Q., pričom svedkovia a žalovaný sa poznali zo svojho zamestnania. Na základe výpovede svedka Q. teda nepochybne bolo preukázané, že finančné prostriedky poskytnuté svedkom N. boli použité na nákup pozemku, a to napriek skutočnosti, že svedok N. sa vyjadril v tom zmysle, že išlo o pôžičku na stavbu domu. Táto skutočnosť je vysvetliteľná situáciou, ktorá vznikla, že pokiaľ žalovaný mal záujem stavať dom, súčasťou takéhoto procesu je aj nadobudnutie pozemku, na ktorom tento dom stojí, čo nepochybne dáva zmysel výpovedi svedka N.. Komplexne možno hodnotiť tieto svedecké výpovede ako kompatibilné a preukazujúce skutočnosť, že jednalo sa o pôžičku na nákup pozemku tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie, ktorý je podmienkou pre výstavbu domu. Tento záver je v súlade s pravidlami logiky a nejde o rozporné, ale skôr o nie úplne presné vyjadrenia svedka. V tejto súvislosti je dôležitý časový dátum, kedy nepochybne sa jednalo o obdobie počas trvania manželstva strán sporu, ktoré bolo rozvedené právoplatne XX.XX.XXXX. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný na tieto skutočnosti poukazoval už vo svojom vyjadrení k žalobe
zo dňa XX.XX.XXXX, kde poukazoval na spotrebné úvery vo výške 5.550 eur a 1.150 eur, ako aj na pôžičku vo výške 15.000 eur. Odvolací súd poukazuje aj na časové súvislosti kedy je zrejmé, že tieto finančné prostriedky boli nadobudnuté viac ako 3 roky pred zánikom manželstva účastníkov konania, pričom žalovaný hodnoverným spôsobom vysvetlil , že tieto spotrebné úvery a pôžička boli uhradené z výnosu z predaja rozostavanej stavby rodinného domu s pozemkami, pričom práve na nadobudnutie týchto nehnuteľností tieto finančné prostriedky boli požičané. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že sa jednalo o spoločné záväzky strán sporu, čo správne zhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. 22. Odvolací súd uvádza, že dôvodom pre zrušujúce uznesenie, okrem iného bola dôvodne vznesená námietka nepreskúmateľnosti ohľadom skutočnosti, či predmetné úverové prostriedky a pôžička sú spoločnými záväzkami. Súd prvej inštancie následne tento nedostatok svojho rozhodnutia odstránil a v bode 32 svojho rozhodnutia uviedol okolnosti, ktoré ho viedli k záveru, že predmetné finančné prostriedky boli spoločnými záväzkami strán sporu. Z týchto dôvodov tieto odvolacie námietky neboli dôvodné. 23. Vecne správnemu rozhodnutiu v merite veci zodpovedá aj rozhodnutie o trovách konania, kedy dôvodne súd prvej inštancie poukázal na prístup strán sporu k meritu veci a s poukazom na túto zásadu zaviazal na náhradu trov konania neúspešnú žalobkyňu. Správnosť takéhoto postupu vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23.06. 2022, kedy Ústavný súd SR zdôraznil, že základným účelom ustanovení ohľadom náhrady trov konania je odškodniť strany stranu sporu za výdavky, ktoré jej vznikli v dôsledku opomenutia, resp. konania druhej procesne neúspešnej strany. Aj v tomto prípade sa jednalo o obdobný typ sporu, a to o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy nedostatok záujmu na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bol posúdený ako dôvod na rozhodnutie o trovách konania tak, aby tieto niesla neúspešná strana. Aj v tomto type konania teda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nutné prihliadnuť na postoj strán k veci, pričom je zrejmé, že žalobkyňa, ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, v priebehu celého konania poukazovala na skutočnosti, ktoré boli nedôvodné, preto správne súd prvej inštancie posúdil tieto skutočnosti vo vzťahu k otázke náhrady trov konania vrátane trov štátu. 24. „Základným účelom týchto noriem je odškodniť stranu sporu za výdavky, ktoré jej vznikli v dôsledku opomenutia konania druhej, procesne neúspešnej strany. Takýmto opomenutím nie je len nezaplatenie dlhu alebo nevydanie veci, ale aj nedostatok záujmu na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Preto je rozhodnutie krajského súdu výsledkom zjavne nesprávneho právneho posúdenia, čo viedlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a obsahovo zhodného práva na spravodlivé súdne konanie. Preto bolo podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyslovené, že namietaným rozhodnutím krajského súdu došlo k porušeniu práv sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru... (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 138/2022 z 23. júna 2022) 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. 26. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, pričom aj z nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 138/2022 zo dňa 23.06.2022 vyplýva, že ani v sporoch osobitného charakteru (akým je napr. konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), teda aj o vyporiadanie BSM nie je pravidlom, že strany sporu znášajú trovy konania samostatne. Aj pri týchto typoch sporov platí zásada úspechu. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).