Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 4CoP/33/2025 8724201962 17. 04. 2025 JUDr. Ingrid Kalináková ECLI:SK:KSPO:2025:8724201962.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. I., O.. XX.X.XXXX, Z. V. E. XXXX/X, P., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., dieťa rodičov: matky C.. X. I., E.. V., O.. XX.X.XXXX, Z. V. I. XXX/XX, P., právne zastúpenej JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou, Francisciho 3288, Poprad, a otca C.. P. I., O.. XX.X.XXXX, Z. V. L. XXX/XX, F., P. V. E. XXXX/X, P., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., D. Dlabača 2748/28, Žilina, v konaní o návrhu otca zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 10P/81/2024-163 zo dňa 21.2.2025, takto rozhodol: Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností v rozsahu zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, o úpravu vyživovacej povinnosti zo strany matky pre maloleté dieťa v sume 600,- Eur a o úprave styku otca s maloletým dieťaťom podľa dohody rodičov, rozhodol napadnutým uznesením o návrhu matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu úpravy styku tak, že : „I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: Matka mal. dieťaťa j e o p r á v n e n á dočasne sa stretávať s mal. P. každý párny víkend od piatka od 15.00 hod., kedy si matka maloletú vyzdvihne v školskom zariadení do nedele do 19.00 hod., kedy maloletú dcéru odovzdá v mieste bydliska otca a každý nepárny týždeň od utorka od 14.30 hod., kedy si matka maloletú po vyučovaní vyzdvihne v školskom zariadení do štvrtka do 8.00 hod., kedy maloletú dcéru odovzdá do školského zariadenia.“ 2. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie, aplikujúc ustanovenia § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) a ustanovenia § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. v spojení s Čl. 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, po oboznámení sa s návrhom matky a správou kolízneho opatrovníka, záujmom maloletého dieťaťa na udržiavaní vzťahu s matkou za aktuálne nerealizovanej striedavej starostlivosti. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie považuje za nezákonné pre nesplnenie podmienok na nariadenie, pretože súd neumožnil otcovi sa k návrhu matky vyjadriť, nerešpektoval jestvujúcu úpravu práv a povinností k maloletej rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P/27/2022-30, ďalej súd upravil styk s jedným rodičom bez rozhodnutia o zverení dieťaťa, vychádza z nekriticky prevzatých tvrdení matky v rozpore s vykonaným dokazovaním a z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch otec zdôrazňuje,
že právo dieťaťa stýkať sa s rodičom a udržiavať osobný kontakt nemožno pretransformovať do roviny povinnosti stýkať sa s druhým rodičom, najmä s ohľadom na vek dieťaťa. Tvrdenia matky o jeho pasivite pri výchovy dcéry označil ako nepravdivé, klamlivé, v rozpore so skutočným stavom. Prístup samotnej matky je prekážkou tomu, aby sa vzťah medzi dcérou a matkou zlepšil. Okrem už v konaní uvedeného, odvolateľ konštatuje, že uloženie povinnosti dcére s matkou sa stýkať a násilné domáhanie sa plnenia, sprevádzané emotívnymi prejavmi a krikom bez zmeny postoja matky k zlepšeniu situácie neprispeje. On vysvetľuje dcére, že ju mama má rada, že sa k nej má správať pekne a pod., čo vyústilo do vyjadrenia sa dcéry pred psychológom, že sa otec matky stále zastáva. Odkedy sa nerealizuje striedavá osobná starostlivosť, dcéra začala mať lepší prospech, prestala mať problémy s nadváhou, nie je v neustálom napätí, strese, nemá psychické problémy. K aktuálnej situácii otec uviedol, že matka skôr, než mu bolo neodkladné opatrenie doručené, „robila scény“ pred školou, kde sa na verejnosti pred osobami krikom domáhala, aby s ňou dcéra išla. Súčasná situácia dospela k tomu, že dcéra rezignovala na prípravu na prijímacie skúšky na strednú školu a pred otcom sa vyjadruje, že ju všetci oklamali, sklamali, nič nemá zmysel, že už jej na ničom nezáleží. S pozitívnym prístupom sa otec snaží motiváciou a stabilitou výchovného prostredia, kde prevláda kľud a istota, založené na jasne stanovených pravidlách a hraniciach, snaží sa viesť dieťa ku vzdelaniu a riadnemu plneniu si školských povinností. To, že s pribúdajúcim vekom vie prejaviť svoj názor dcéra jasnejšie netreba zamieňať s tým, že by otcom manipulovala. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dňa 18.2.2025 mala kontakt s dcérou na podnet dieťaťa, pričom boli spolu cca 2 hodiny, išli spolu gratulovať babke. Dňa 12.3.2025 odovzdala dcére maličkosti pred domom otca. Dňa 8.4.2025 dcéra zavolala a prišla k matke na cca 3 hodiny, porozprávali sa a išli pozrieť babku. Matka sa snaží mať s dcérou telefonicky kontakt, píšu si, častejšie volá matka. V súčasnosti takmer vôbec nerealizuje svoje rodičovské práva. Styk sa nerealizuje v zmysle pôvodného rozhodnutia a ani v zmysle neodkladného opatrenia. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty rodičov predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné vyhovieť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. 7. Pri prieskume vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd skúma najlepší záujem maloletého dieťaťa na nariadenom neodkladnom opatrení, podporne pritom zohľadňuje objektívne kritéria, demonštratívne vymedzené v čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). 8. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 9. Zo zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že na súde prvej inštancie prebieha konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej P.. Matka argumentuje, že aktuálne nemá dosah na maloletú dcéru, otec nie je nápomocný udržiavaniu vzťahu dcéry s matkou, nezáujem maloletej je ponechaný na jej nekritickom uvážení v intenzívne prežívanom pubertálnom období, intervaly stretávaní považuje matka za nepostačujúce a predovšetkým za nepravidelné, dcéra
nespolupracuje. Otec tvrdenia matky o jeho pasivite pri výchovy dcéry označil ako nepravdivé, naopak prístup samotnej matky je prekážkou tomu, aby sa vzťah medzi dcérou a matkou zlepšil. Odkedy sa nerealizuje striedavá osobná starostlivosť, dcéra začala mať lepší prospech, prestala mať problémy s nadváhou, nie je v neustálom napätí, strese, nemá psychické problémy. K aktuálnej situácii otec uviedol, že súčasná situácia dospela k tomu, že dcéra rezignovala na prípravu na prijímacie skúšky na strednú školu a pred otcom sa vyjadruje, že ju všetci oklamali, sklamali, nič nemá zmysel, že už jej na ničom nezáleží. S pozitívnym prístupom sa otec snaží motiváciou a stabilitou výchovného prostredia, kde prevláda kľud a istota, založené na jasne stanovených pravidlách a hraniciach, snaží sa viesť dieťa ku vzdelaniu a riadnemu plneniu si školských povinností. 10. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že z vyjadrení otca, matky, kolízneho opatrovníka, nevyplývajú skutočnosti, ktoré by osvedčovali nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v navrhovanom rozsahu nariadením neodkladného opatrenia a takéto neboli zistené ani v priebehu odvolacieho konania. K aplikácii tohto inštitútu z hľadiska zásahu do rodičovských práv a povinností a do práv dieťaťa, môže súd pristúpiť v zmysle zákonných nastavení len v prípade osvedčeného bezprostredného zasahovania do výchovy maloletého dieťaťa negatívnym spôsobom v rozsahu starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré vykazuje znaky napr. zanedbávania, ohrozenia, konkretizovaného nevhodného výchovného prostredia a podobne. Súčasne tak musí byť osvedčená existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku súdu, pričom vážnosť situácie, v ktorej sa dieťa ocitne, je potrebné riešiť bezodkladne. Okolnosti narušenia zdravého výchovného prostredia maloletého dieťaťa, ako aj priebeh výkonu rodičovských práv matky a rovnako tak otca, majú byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v záujme maloletého dieťaťa so zachovaním rovnocenného vplyvu oboch rodičov na jeho výchovu a výživu. Toto konanie nijako nemôže byť nahrádzané, či „urýchľované“ užívaním inštitútu neodkladného opatrenia. 11. Odvolací súd dáva účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na výchovu a starostlivosť oboch rodičov. 12. Podľa § 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. 13. Z hľadiska opodstatnenosti a aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti odvolací súd, len stručne zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je iba predbežná (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej o úprave rodičovských práv a povinností. Centrom záujmu je primárne záujem maloletého dieťaťa, ktorému je potrebné poskytnúť rýchlu potrebnú ochranu jeho práv za súčasného osvedčenia relevantných základných skutočností, smerujúcich k opodstatnenosti nároku vo veci samej. Súd za stavu, aký je aj v danom prípade, že sa rodičia maloletého dieťaťa nevedia alebo nechcú dohodnúť, poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj vtedy, keď skutočný stav veci nie je náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. 14. Zisťovanie názoru maloletých detí súdom má jednoznačne dôležitý význam a dochádza k tomuto prevažne v konaní vo veci samej, kde súd vykonáva dôkladné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu, najmä ak vyjadrenia rodičov sú navzájom protichodné a odlišne popisujúce konkrétne skutočnosti, ako je tomu v tomto prípade. Názor maloletého dieťaťa je pre rozhodnutie v merite veci relevantný, keďže je to dieťa, ktoré je nútené znášať partnerský rozchod svojich rodičov, s dopadom na jeho bezpečné prostredie, pocit stability a celkovú výchovu. Z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa smerodajným je najmä zjavné zhoršovanie prežívania dlhodobého rodičovského konfliktu ich spoločným maloletým dieťaťom. Zisťovanie názoru dieťaťa nie je dôkazným prostriedkom na zistenie skutočného stavu veci tak, ako napríklad výsluch účastníka konania. Ide o úkon sui generis, ktorým súd poskytuje priestor na realizáciu participačných práv dieťaťa. Citované ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine predstavuje vnútroštátnu transpozíciu čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. V právnom priestore Európskej únie je primárnym zdrojom všeobecné zakotvenie ochrany práv detí v čl. 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej
únii a osobitne sú práva dieťaťa na slobodné vyjadrovanie svojich názorov upravené v článku 24 Charty základných práv Európskej únie, kde sa uvádza: „Deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť.“ Procesnoprávnu úpravu participačných práv detí obsahuje v Civilnom mimosporovom poriadku, uplatňovaním špecifických postupov súdu, článok 7 CMP, ktorý umožňuje súdu odkloniť sa od klasickej formy realizácie určitých úkonov, v záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených osôb tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci. Napokon, súd zohľadňuje, že názory detí, ktoré je potrebné vziať do úvahy, nie sú nevyhnutne nemenné a ich námietky, ktorým treba venovať náležitú váhu, nie sú nevyhnutne dostatočné na to, aby prevážili nad záujmom rodičov, najmä napríklad pokiaľ ide o pravidelný kontakt s ich dieťaťom (rozsudok ESĽP vo veci K.B. a ďalší v. Chorvátsko, č. 36216/13 z 18. septembra 2017). 15. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu, vrátane vyjadrenia matky maloletého dieťaťa k odvolacím námietkam, dospel k záveru že z vyjadrení a z predložených dôkazov tak matkou ako aj otcom maloletej nevyplývajú skutočnosti, ktoré by jednoznačne osvedčovali aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia a nevyhnutnosť a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v navrhovanom rozsahu a takéto neboli zistené ani v priebehu odvolacieho konania. Je preto nesprávny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu v tejto časti, keďže nedošlo k splneniu zákonných podmienok pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 324 a nasl. CMP v danom prípade. Ostatná úprava v znení právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Poprad č.k. 14P/2/2022-30 zo dňa 7.4.2022 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nateraz zabezpečuje úpravu rodičovských práv a povinností v potrebnom rozsahu, so zdôraznením stabilizačného momentu pre upevňovanie vzájomných vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom, ktorú je potrebné rešpektovať tak zo strany rodičov ako aj maloletým dieťaťom. Odvolací súd nepovažuje za zmenu pomerov od doby poslednej úpravy svojvôľu maloletej a ani neochotu otca vplývať na zodpovednosť dcéry rešpektovať oboch rodičov. 16. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, s dôrazom na aktuálne platnú a účinnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v podobe striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú. 17. Súd prvej inštancie následne až v konaní vo veci samej po vykonaní náležitého dokazovania so zameraním na preskúmanie všetkých účastníkmi tvrdených skutočností a dôkazov, ktoré budú východiskom pre konečné rozhodnutie, ktoré bude sledovať záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý psychický a fyzický vývin, rozhodne o prípadnej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Odvolací súd, odvíjajúc svoje úvahy od aktuálnej situácie, konštatuje nevyhnutnosť zmeny úpravy rodičovských práv a povinností po riadnom preskúmaní možností a schopností oboch rodičov a tiež adaptabilnosti maloletého dieťaťa pri plnení striedavej, resp. osobnej, príp. inej formy starostlivosti o dieťa v konfliktnej interakcii s rodičmi. 18. V tomto prípade intervencia súdu smeruje k riešeniu problému vzájomných nekonzistentných očakávaní rodičov vo výchove ich spoločného maloletého dieťaťa, k nastaveniu základných prvkov súčinnosti rodičov. Odvolací súd na adresu otca považuje za potrebné uviesť, že matka má nielen svoje povinnosti, ale má aj svoje práva, preto je povinnosťou aktuálne otca urobiť všetko v najlepšom záujme maloletej, túto pripraviť aj psychickej stránke tak, aby sa stretnutia s matkou riadne realizovali. Odvolací súd konštatuje, že i keď je komunikácia rodičov navzájom nežiaduca, neprimerane emočne ladená subjektívnym prežívaním vzťahového zaťaženia, z ich individuálne hodnoteného prístupu je deklamovaný záujem na spokojnosti a riadnej výchove dcéry. Rodičovské schopnosti a možnosti v danom prípade u oboch rodičov nateraz neboli nijako, ani v odvolacom konaní, preukázane spochybnené. 19. Vzhľadom na to, že ide o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).