Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 14Sd/4/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3010200444 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3010200444.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Romanom Hargašom v právnej veci úrazovej renty navrhovateľa: X. I., nar. XX. Q. XXXX, bytom V. Z. XXXX/XX., právne zastúpeného advokátom X. I. S., so sídlom v V. K.. U. Z. č. XX/XX-XXX., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o návrhu navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 222-7143/2008 zo dňa 21. januára 2009 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 250q ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e sa rozhodnutie odporkyne č. 222-7143/2008 zo dňa 21. januára 2009 a vec sa v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. II. Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 197,97 Eur, ktorú je odporkyňa povinná vyplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, X. I. S., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. 222-7143/2008 zo dňa 21. januára 2009 bolo rozhodnuté tak, že pán X. I., ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10. marca 1992, má podľa § 272 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od 1. januára 2004 nárok na úrazovú rentu v sume 313,58 Eur mesačne až do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Citované rozhodnutie odporkyne nenadobudlo právoplatnosť, pretože navrhovateľ podal proti nemu včas riadny opravný prostriedok, návrh na jeho preskúmanie. V návrhu na preskúmanie rozhodnutia uviedol, že odporkyňa od 1. januára 2004 nepostupovala podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého bola povinná prevziať vyplácanie úrazovej renty vo výške, v ktorej bola vyplácaná do 31. decembra 2003. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení odporkyni nevyplývalo oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku, vyplácanú k 31. decembru 2003 a od 1. januára 2004 navrhovateľovi vyplácať túto dávku v nižšej sume, ako bola vyplácaná bez sporu medzi ním a jeho zamestnávateľom pred 1. januára 2004. Na pojednávaní navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu nad rámec uvedeného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. februára 2009, sp. zn. 7So/241/2007 a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne. Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomne. Vo svojom vyjadrení poukázala na svoje právoplatné predchádzajúce rozhodnutia o úrazovej rente navrhovateľa. S poukazom na znenie ustanovení § 260 ods. 1, § 272 ods. 2, 3 zákona o sociálnom poistení a na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 8. decembra 2003 uviedla, že mesačnú sumu úrazovej renty navrhovateľa určila z jeho priemernej náhrady za stratu na zárobku v období mesiacov júl až november 2003, ktorú sumu znížila o preddavok na daň. Tento svoj postup odôvodnila ustanoveniami § 195, § 251 ods. 2 a § 201 Zákonníka práce, ako aj právnym záverom, vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. septembra 2007, sp. zn. 6So/135/2006. Odporkyňa poukázala aj na to, že navrhovateľ nepodal proti napadnutému rozhodnutiu zo dňa 21. januára 2009 opravný prostriedok a podľa jej názoru toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. februára 2009. Preto odporkyňa navrhla, aby súd zamietol návrh navrhovateľa ako nedôvodný. Na základe návrhu navrhovateľa na preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporkyne krajský súd na pojednávaní dňa 28. novembra 2011 na podklade vykonaného dokazovania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Krajský súd predovšetkým považuje za potrebné poukázať na to, že otázka včasnosti podania riadneho opravného prostriedku navrhovateľom proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne v tomto konaní bola záväzným spôsobom vyriešená právnym názorom, vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. júna 2011, č. k. 9So/56/2011. Krajský súd tiež poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa, tak aj jeho právneho zástupcu, na pojednávaní dňa 28. novembra 2011, ktorí zhodne prehlásili, že právne zastúpenie navrhovateľa trvá nepretržite od udelenia splnomocnenia zo dňa 3. júna 2008 (č. l. 27). Keďže napadnuté rozhodnutie odporkyne nebolo doručené navrhovateľovi podľa § 212 ods. 12 zákona o sociálnom poistení, nebolo možné stotožniť sa s názorom odporkyne, prezentovanom v jej písomných vyjadreniach, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Preto krajský súd bol povinný pristúpiť k samotnému vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia odporkyne. Predmetom preskúmavania v tomto konaní je rozhodnutie odporkyne o takzvanej transformácii náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa na úrazovú rentu od 1. januára 2004 podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne, odporkyňa pri určovaní výšky úrazovej renty navrhovateľa od 1. januára 2004 vychádzala z priemernej náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa, zníženej o daň, v období od júla 2003 do decembra 2003. Navrhovateľ s takýmto postupom odporkyne pri určení výšky úrazovej renty od 1. januára 2004 nesúhlasil a vyslovil názor, podľa ktorého nemala odporkyňa pri výpočte výšky úrazovej renty od 1. januára 2004 vychádzať z prepočítanej náhrady za stratu na zárobku, ktorú navrhovateľ poberal pred 1. januárom 2004. Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 (zákona o sociálnom zabezpečení) primerane. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, je nesporné, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu v zmysle § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľovi bola k 31. decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku a nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni. Krajský súd v danom prípade stál pred úlohou posúdiť, či odporkyňa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupovala v súlade so zákonom pri určení samotnej výšky úrazovej renty navrhovateľa od 1. januára 2004. Podľa aktuálnej ustálenej súdnej praxe, týkajúcej sa aplikácie ustanovenia § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak k 31. decembru 2003 trvá nárok na výplatu náhrady za stratu na zárobku a tento nárok trvá aj po tomto dni, úrazová renta sa vypláca v sume, v akej patrila k 31. decembru 2003. Za túto sumu je nevyhnutné považovať sumu, v akej bola náhrada na stratu na zárobku vyplácaná k 31. decembru 2003. Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa pri aplikácii ustanovenia § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je povinná zistiť, v akej výške bola k 31. decembru 2003 poškodenému vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, či už na základe dohody medzi poškodeným a povinným zamestnávateľom, čo aj konkludentne, alebo na základe rozhodnutia súdu. Sociálna poisťovňa pritom v zmysle čl. 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky nie je oprávnená sama preskúmavať výšku náhrady za stratu na zárobku podľa § 201 Zákonníka práce, na ktorú vznikol nárok do 31. decembra 2003 a vychádzať z týchto vlastných zistení ohľadne oprávnenosti výšky náhrady za stratu na zárobku pri určení úrazovej renty v podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Bráni tomu ustanovenie § 7 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého spory a iné právne veci, vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, prejednávajú v občianskom súdnom konaní súdy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Keďže právnu úpravu výšku náhrady za stratu na zárobku do 31. decembra 2003 obsahoval Zákonník práce, upravujúci vo všeobecnosti pracovnoprávne vzťahy, na prejednanie a rozhodnutie sporu o výšku náhrady za stratu na zárobku do 31. decembra 2003 je v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. príslušný jedine súd v občianskom súdnom konaní. Krajský súd pritom pripomína, že zo žiadneho z ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky nevyplýva, že by bola Sociálnej poisťovni zákonom zverená právomoc prejednať a rozhodnúť spory o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku podľa § 201 Zákonníka práce, vzniknutých do 31. decembra 2003. Preto podľa názoru krajského súdu odporkyňa postupovala v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď v danom prípade si prisvojila právomoc súdu autoritatívne riešiť zákonnosť konkrétnej výšky náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa ku dňu 31. decembra 2003 na základe ustanovení Zákonníka práce, účinného do 31. decembra 2003. Pokiaľ strany konania poukazovali na dve protichodné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúce sa aplikácie ustanovenia § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, krajský súd sa s poukazom na uvedené, najmä na úvahy o príslušnosti Sociálnej poisťovne riešiť pracovnoprávne spory, priklonil k novšej ustálenej súdnej praxi, prezentovanej rozhodnutím, na ktoré poukazoval právny zástupca navrhovateľa. Za nedôvodný považoval krajský súd aj postup odporkyne, keď od zistenej náhrady za stratu na zárobku odpočítaval daň. V otázke, či úrazová renta podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, vyplácaná od 1. januára 2004, na ktorú sa transformovala náhrada za stratu na zárobku, patriaca navrhovateľovi k 31. decembru 2003, má byť vyplácaná vo výške nároku na náhradu za stratu na zárobku, alebo vo výške po odpočítaní dane, krajský súd vyjadruje právny názor, že zrazený preddavok na daň bol súčasťou náhrady za stratu na zárobku, pričom ustanovenie § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení hovorí o tom, že ide o sumu, ktorá patrí dotknutej osobe a nie o sumu, ktorá bola tejto osobe vyplácaná po zrazení dane. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na to, že zaplatenie dane je až následkom existencie určitého majetkového práva daňovníka a ustanovenie § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení hovorí o nároku, ktorý patril oprávnenému subjeku, ako takom. Preto, ak navrhovateľovi k 31. decembru 2003 patril nárok na náhradu za stratu na zárobku v určitej výške, niet z hľadiska znenia § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení právneho dôvodu k akejkoľvek úprave tejto sumy v súvislosti s transformáciou tohto nároku na úrazovú rentu. V konečnom dôsledku, ak by samotný zákonodarca uvažoval o transformácii náhrady za stratu na zárobku na úrazovú rentu len v skutočne vyplácanej výške dotknutým osobám, určite by to jednoznačne vyjadril v platnom právnom poriadku. S poukazom na uvedené preto krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto s poukazom na vyššie uvedené krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Po vrátení veci odporkyni na ďalšie konanie bude odporkyňa v zmysle § 250l ods. 2 a § 250j ods. 6 zákona o sociálnom poistení povinná s poukazom na vyslovený právny názor súdu zistiť skutočný stav veci v zmysle § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a opätovne rozhodnúť o úrazovej rente navrhovateľa podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania. Trovy navrhovateľa spočívajú v trovách právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa uskutočnil celkom dva úkony právnej pomoci, a to: - prevzatie veci dňa 8. júna 2008 podľa plnomocenstva (§ 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 48,63 Eur (§ 11 ods. l citovanej vyhlášky), - účasť na pojednávaní dňa 28. novembra 2011 (§ 14 ods. l písm. c) citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 57 Eur (§ 11 ods. l citovanej vyhlášky), Odmena za úkony tak spolu predstavuje 105,63 Eur. K úkonu vykonanom v roku 2008 patrí právnemu zástupcovi paušálna náhrada vo výške 6,31 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a k úkonu v roku 2011 vo výške 7,41 Eur. Paušálna náhrada tak predstavuje sumu 13,72 Eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí i náhrada cestovných výdavkov (§ 16 ods. 4 citovanej vyhlášky), a to: - za cestu V. - I. a späť dňa 28. novembra 2011 z dôvodu účasti na pojednávaní, t.j. 100 km, pri spotrebe 7 l/100 km a pri cene benzínu 1,455 Eur/liter. Náhrada za pohonné hmoty potom predstavuje sumu 10,19 Eur (7 litra x 1,455 Eur). Paušálna náhrada za kilometre predstavuje 100 km á 0,183 Eur, spolu 18,30 Eur (§ 16 ods. 4 citovanej vyhlášky a § 1 b) opatrenia č. 632/2008 Z.z.). Za vyššie uvedenú cestu patrí právnemu zástupcovi aj preukázaná náhrada hotových výdavkov - parkovné (a to v čase trvania pojednávania) vo výške 2 Eur. Spolu tak právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada cestovných výdavkov vo výške 30,49 Eur. Právnemu zástupcovi patrí i náhrada za stratu času podľa § 17 ods. l citovanej vyhlášky za deň 28. novembra 2011 za cestu V. - I. a späť, a to spolu za 4 polhodiny á 12,35 Eur, spolu vo výške 49,40 Eur. Navrhovateľovi súd nepriznáva žiadanú náhradu trov konania vo výške 66 Eur, za súdny poplatok „o preskúmanie zákonnosti NS SR“, nakoľko zo spisového materiálu úhrada poplatku nevyplýva a konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 14Sd/4/2010 je od poplatku oslobodené v zmysle § 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov. Spolu tak právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena a náhrada hotových výdavkov vo výške 199,24 Eur, ale nakoľko žiadal uvedené priznať vo výške 197,97 Eur, priznáva sa mu iba v tomto rozsahu. Tieto trovy konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu (§ 160 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.