Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 15Sd/113/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200464 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200464.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., M. H. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 10390-16/2015-BA zo dňa 15. mája 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. 10390-16/2015-BA zo dňa 15. mája 2015 a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. Krajský súd n e p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania o d ô v o d n e n i e : Poznamenáva sa, že o nároku navrhovateľa V. na úpravu výšky sumy úrazovej renty od 01.01.2004 bolo tunajším súdom už rozhodované rozsudkom v konaní, sp.zn. 15Sd/46/2013 zo dňa 10. februára 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.10So/57/2014 zo dňa 18. februára 2015. Krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne č. 13409-2/2013-BA z 29. januára 2013 podľa § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na nové konanie s tým, že vo svojom rozsudku vyjadril záväzný právny názor. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05. apríla 2014. Navrhovateľ sa teraz podaným návrhom domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. 10390-16/2015-BA z 15. mája 2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) z dôvodu, že toto bolo vydané v rozpore so zákonom. Poukázal na konanie odporkyne, ktorá v posudzovanej veci opakovane rozhodla bez toho, že by dôsledne rešpektovala právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, v konaní pod sp.zn. 15Sd/46/2013. Znovu uviedol, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nezákonné, pretože vo veci ide o jasný skutkový stav veci a napriek tomu odporkyňa postupuje zjavne nesprávne, nerešpektujúc predchádzajúce právoplatné rozhodnutie krajského súdu, ako aj ustálenú právnu prax v tejto oblasti. Má za to, že odporkyňa porušila jeho práva, a preto podaným návrhom sa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v jeho majetkovej sfére. Výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj odôvodnenie rozhodnutia znie v podstate totožne, ako predchádzajúce rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. januára 2013, t.j. že navrhovateľ v dôsledku jeho choroby z povolania zistenej dňa 12.09.1991 nemá podľa §112 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) od 01.01.2004 nárok na úpravu výšky sumy úrazovej renty. Naďalej zotrval na názore, že odporkyňa nesprávne aplikovala zákon pri úprave priemerného zárobku po skončení jeho pracovnej neschopnosti, lebo ho neupravila v súlade s ustanovením § 201 ods.2 Zákonníka práce a nerešpektovala predchádzajúci právoplatný rozsudok konajúceho súdu, že od 01.01.2004 mu transformovaná úrazová renta patrila brutto, a že od 01.07.2003 mu musí byť o 9,3 % upravený priemerný zárobok, ktorý mu patril k 30.06.2003. Vo svojom rozsiahlom návrhu v ďalšom poukázal na ustálenú právnu a súdnu prax v totožných prípadoch, ktoré už označil v predchádzajúcich podaniach. Disponuje vedomosťou, že v tejto problematike sú prítomné v rozhodovaní odlišné právne názory, avšak zdôraznil, že každá zmena rozhodovacej súdnej praxe, najmä ak ide o prax najvyššieho súdu, ktorý má za úlohu zjednocovať rozhodovanie súdov, má vždy dopad na princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania. K základnej otázke, ktorú je vo veci potrebné správne uplatňovať, znovu poukázal na potrebu rešpektovania Uznesenia Ústavného súdu SR, sp.zn. PL.ÚS 3/2012-19 zo dňa 21. marca 2012, v ktorom sa okrem iného uvádza: Navyše zákonom č.210/2003 Z.z. bol spresnený aj postup úpravy priemerného zárobku rozhodujúceho pre výpočet predmetných náhrad tak, že od účinnosti uvedeného zákona bola úprava týchto zárobkov o výšku priznávaných percent vykonávaná postupne, a to zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných zárobkov. Je zrejmé, že zmyslom prijatia zmeny § 201 ods.2 Zákonníka práce obsiahnutej v zákone č.201/2003 Z.z. bolo zaviesť jednotné pravidlá pre úpravu všetkých veličín rozhodných pri výpočte (resp. úpravách) náhrady straty na zárobku. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila dňa 28.07.2015. V ňom, ako aj v predchádzajúcom vyjadrení (vec. sp.zn. 15Sd/46/2013) zotrvala na rovnakých dôvodoch tam uvedených, keď navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 12.09.1991 napadnutým rozhodnutím podľa § 112 ods.4 zákona v znení neskorších predpisov rozhodla, že nemá od 01.01.2004 nárok na úpravu výšky sumy úrazovej renty. Poukázala na to, že vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne totožné (ako v danom prípade) prvostupňové súdy rozhodujú rozdielne, pričom odvolacie súdy im takéto rozhodnutia potvrdzujú. Tak, napr. vo veci Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 12Sd/131/2011, ktorý svojim rozsudkom z 24. novembra 2011 potvrdil rozhodnutie odporkyne a v dôsledku odvolania navrhovateľa tak urobil aj odvolací súd v konaní sp.zn. 9So/26/2012 jeho rozsudkom zo dňa 24. apríla 2013 a naproti tomu vo veci toho istého súdu, sp.zn. 12Sd/39/2010 rozsudkom zo dňa 01. júla 2010 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a odvolací súd ho v konaní sp.zn.7So/215/2011 rozsudkom zo dňa 30. októbra 2012 potvrdil. Odporkyňa uviedla, že ona si pri rozhodovaní osvojila právny názor odvolacieho súdu uvedený v rozsudku, sp.zn. 9So/26/2012 zo dňa 24. apríla 2013 a tento potom aj po zrušení rozhodnutia aplikovala v teraz posudzovanom prípade. Na podklade uvedeného skutkového a právneho stavu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd následne vykonal prieskum oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, rozhodnutiami tunajšieho súdu, sp.zn. 12Sd/131/2011, sp.zn. 12Sd/39/2010, sp.zn. 14Sd/4/2010, rozhodnutiami odvolacieho súdu sp.zn. 9So/26/2012,sp.zn. 9So/11/2011,sp.zn. 7So/241/2007, sp.zn. 7So/215/2011, sp.zn. 4So/3/2009, administratívnym spisom odporkyne, výsluchom navrhovateľa, stanoviskom zástupcu odporkyne, ostatnými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné vyhovieť. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že navrhovateľovi bola zistená dňa 12.09.1991 choroba z povolania, a to ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev nervov končatín spôsobených pri práci s vibrujúcimi nástrojmi a zariadeniami u zamestnávateľa SUB, Baňa Nováky, odštepný závod Nováky. Na podklade uvedeného bol navrhovateľ vyradený z práce baníka a bol uznaný za čiastočne invalidného rozhodnutiami odporkyne č. XX XX XX XXXX zo dňa 17.09.1992 a 16.10.1998. Z titulu odškodnenia choroby z povolania mu bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti podľa Zákonníka práce, s ktorou výškou nebol spokojný, a preto bola vec riešená Okresným súdom v Prievidzi v konaní, sp.zn. 7C 158/2002. Právoplatným rozsudkom zo dňa 07. novembra 2002 bola určená náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti a k 31.12.2003 mu bola vyplácaná v sume 8.696,-Sk (288,66 €). Od 01.01.2004 mu je podľa § 272 ods.3 zákona vyplácaná úrazová renta, ktorá je postupne zvyšovaná podľa platného valorizačného mechanizmu. O všetkých týchto skutočnostiach boli navrhovateľovi odporkyňou vydávané príslušné rozhodnutia. V ďalšom bolo zistené, že navrhovateľ dňa 13.12.2012 doručil odporkyni žiadosť o úpravu výšky sumy úrazovej renty, v ktorej žiadal od 01.07.2003 valorizáciu priemerného zárobku podľa § 201 ods.2 Zákonníka práce, čo znamená, že o 9,3% mu mal byť valorizovaný priemerný zárobok, ktorý mu patril k 30.06.2003. Podotkol, že od 01.01.2004 vyplácaná úrazová renta mu patrí v sume brutto a nie netto vyplatená suma náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti k 31.12.2003. Výšku úrazovej renty žiadal upraviť 3 roky spätne od doručenia jeho žiadosti. Odporkyňa o uvedenej žiadosti navrhovateľa rozhodnutím č. 13409-2/2013-BA zo dňa 29. januára 2013 rozhodla tak, že v dôsledku jeho choroby z povolania zistenej dňa 12.09.1991 mu podľa § 112 ods.4 zákona od 01.01.2004 nepriznala nárok na úpravu výšky sumy úrazovej renty. Po zrušení veci konajúcim súdom bolo ďalej zistené, že odporkyňa vo veci vydala rozhodnutie č. 10390-16/2015-BA zo dňa 15. mája 2015, ktorým rozhodla rovnakým spôsobom, ako v rozhodnutí zo dňa 29. januára 2013 (teraz preskúmavané rozhodnutie). Krajský súd uvádza, že jeho predchádzajúci zrušujúci rozsudok zo dňa 10. februára 2014 bol podrobne skutkovo a právne zdôvodnený, pričom v plnom rozsahu si osvojuje všetky tam uvedené dôvody, a preto v podrobnostiach poukazuje na jeho písomné vyhotovenie. Odvolací súd uznesením odmietol opravný prostriedok odporkyne, z čoho podľa právnej praxe v ďalšom vyplýva, že zrušujúci dôvod vyslovený krajským súdom zostal nedotknutý. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že nový kódex civilného práva, ktorý nadobudne účinnosť od 01.07.2016, ustanovuje v § 140 Súdneho správneho poriadku, že vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. S poukazom na zmysel tohto ustanovenia, ako aj uplatnenia princípu hospodárnosti a efektivity konania v správnom súdnictve, krajský súd rozhodol uvedeným spôsobom. Na podklade týchto skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. 10390-16/2015- BA zo dňa 15. mája 2015 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy si neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.