Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13CoE/45/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4605201623 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:4605201623.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: L., s.r.o., so sídlom v X., L. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. T. T., advokátom so sídlom v X., L. XX proti povinnému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, L., V. XXXX/XX, o vymoženie istiny vo výške 511,19 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. mája 2011, č.k. 5Er/937/2008-14, jednomyseľne v senáte takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. mája 2011, č.k. 5Er/937/2008-14. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprístupnú a exekúciu zastavil. V odôvodnení uviedol, že súd vydal poverenie dňa 21.02.2005 na podklade notárskej zápisnice spísanej JUDr. Y. W., notárkou dňa 16.10.2004. V exekučnom titule sa vyhlásil povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že uznáva čo do základu aj do výšky dlh voči oprávnenému pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov spísanej zápisnice. Zároveň vyhlásil, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou. Súd prvého stupňa preskúmal obsah exekučného spisu a posúdil aj dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a zistil, že exekučné konanie je od počiatku postihnuté takou vadou, ktorá bráni prípustnosti exekúcie a exekúciu je potrebné zastaviť. Uviedol, že záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinným, vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3171306 zo dňa 17.03.2004. Na základe tejto zmluvy bol povinnému ako dlžníkovi poskytnutý úver v celkovej výške 12.000,-Sk t.j. 398,33 Eur, splatný v 12 dvojtýždňových splátkach po 1.540,-Sk. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých sa zmluvné stany dohodli, že v prípade omeškania dlžníka zaplatí veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. O. W. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Splnomocnenie, vrátane podpisu splnomocnenca, je predtlačené na formulári zmluvy o úvere a nebolo účastníkmi osobitne dojednané. Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia uznal v mene povinného celý uvedený dlh, ktorý pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Dôvodil, že predložená zmluva o úvere, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný, neobsahuje náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch, hoci ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predložená zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absencia tohto údaju nemá síce za následok neplatnosť zmluvy, avšak takáto zmluva sa ex lege považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Predmetom uznania dlhu, ktoré je spísané v exekučnom titule, teda nemohlo byť aj uznanie poplatkov a úroku z omeškania, pretože poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Je teda nepochybné, že v notárskej zápisnici uznaný dlh v čase jeho uznania v uznanej výške neexistoval. Z predloženého exekučného titulu nie je možné zistiť, aká časť z uznaného plnenia predstavuje istinu a aká časť predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, prípadne aká časť úveru už bola v tom čase splatená. Zákonné plnenie preto nie je možné oddeliť od plnenia nezákonného a notárska zápisnica je preto v celom rozsahu nevykonateľná. Podľa názoru súdu prvého stupňa už samotné vydanie exekučného titulu bolo v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd považoval za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako splnomocnenec uznal za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Jeho súčasťou je aj vopred predtlačený podpis splnomocnenca. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Exekučný súd musí vysloviť pochybnosť o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel o tom, že dlžník je v omeškaní a aká je výška omeškania. Tento mechanizmus zo splnomocnenia nevyplýva. Vzhľadom na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov rovnakému splnomocnencovi, mal súd prvého stupňa dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s veriteľom - oprávneným. Splnomocnenec konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa už len tým, že za neho uznal dlh v zjavne nesprávnej výške. Umožnenie veriteľovi spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice). Aj ďalšie podmienky v predloženej spotrebiteľskej zmluve súd považuje za nekalé. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Súdu prvého stupňa vyčítal, že v tomto prípade posudzoval vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd v tomto štádiu konania uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Rovnako namietal tvrdenia súdu prvého stupňa o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. V danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. O. W.. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený ďalej uviedol, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Zároveň poukázal na skutočnosť, že udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v danom čase mala povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu a záväzkové vzťahy, ktoré vznikajú medzi účastníkmi sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/. Tento druh zmluvy mal v čase uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, avšak nie v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Toto ustanovenie bolo zmenené zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorý však nadobudol účinnosť až 1. januára 2008, t.j. až po uzatvorení zmluvy o úvere. Za neprimeranú ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepovažoval dohodnutú výšku úrokov 0,25 % denne, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziká oprávneného. Tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré má dispozitívnu povahu, pričom ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Zdôraznil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod“, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné: Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval danú zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľskú zmluvu. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici, bolo za povinného vykonané advokátom Mgr. O. W., ktorého na tento úkon splnomocnil povinný v zmluve o úvere. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári. Obsah povinný nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si povinný nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Táto skutočnosť bola prvotným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Odvolací súd zastáva názor, že zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil záujmy povinného v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a každý jeho právny úkon urobený za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a predmetná notárska zápisnica preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva medzi účastníkmi vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu analogicky aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Rovnako neobstojí námietka zo strany oprávneného, že predmetná notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri udelení poverenia. Súd je kedykoľvek aj bez návrhu oprávnený skúmať spôsobilosť exekučného titulu a pokiaľ dospeje k záveru, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je nespôsobilý, má oprávnenie vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastaviť tak ako to predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v náväznosti na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .