Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/117/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200829 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011200829.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudkýň JUDr. Viery Hrnčárovej a JUDr. Eleny Zaťkovej, v právnej veci žalobcu: Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Súdna 15, Trenčín, IČO: 00 738 301, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: K. zo dňa 11. októbra 2011, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. AA/XXXX/XXXXX/XXXXX/OPČ-SSZ zo dňa 11. októbra 2011 a vec vracia na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. AA/XXXX/ XXXXX/XXXXX/OPČ-SSZ zo dňa 11. októbra 2011, a to z dôvodu nezákonnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný napadnutým rozhodnutím, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.k.: A/XXXX/XXXXX-OAPTP zo dňa 2. augusta 2011. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi povinnosť zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, vo výške 5.846,66 Eur. Skonštatoval, že na účely zákona o službách zamestnanosti sa za obdobný pracovný vzťah považuje aj vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade zákon č. 73/1998 Z.z.. Žalovaný mal za to, že príslušník zboru riadiaci sa zákonom č. 73/1998 Z.z. je štátnym zamestnancom v služobnom pomere, ktorý je obdobným pracovnoprávnym vzťahom u konkrétneho zamestnávateľa (v tomto prípade žalobcu). Vzhľadom k uvedenému sa žalovaný stotožnil s prvostupňovým správnym rozhodnutím, keď prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení povinnosti zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím. Na záver uviedol, že zákon o službách zamestnanosti nepozná výnimku z tvrdosti zákona, ani vo svojich ustanoveniach nevymedzuje možnosť akéhokoľvek zamestnávateľa sa z tejto povinnosti ospravedlniť. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné v celom rozsahu a mal za to, že bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s konštatovaním žalovaného, že sa na neho vzťahujú bez výnimky všetky povinnosti vyplývajúce z § 63 až § 65 zákona o službách zamestnanosti, a preto je potrebné pre účely posudzovania plnenia povinností vyplývajúcich z uvedených ustanovení započítať do celkového počtu zamestnancov aj príslušníkov zboru, ktorí sú v služobnom pomere v štátnej službe podľa zákona o štátnej službe príslušníkov. Žalobca poukázal na znenie § 14 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov, v zmysle ktorého príslušník po celý čas trvania jeho služobného pomeru musí spĺňať zdravotnú, telesnú a duševnú spôsobilosť na výkon služby. Podľa názoru žalobcu nemôže ako zamestnávateľ do služobného pomeru prijímať občanov so zdravotným postihnutím, pretože mu v tom výslovne bráni § 14 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov. Poukázal na to, že táto skutočnosť korešponduje aj s výhradou SR k čl. 27 ods. 1 písm. a) k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. V súvislosti s konštatovaním žalovaného, že povinnosť zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím si žalobca môže splniť aj zadaním zakázky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti žalobca uviedol, že v jeho podmienkach je takáto možnosť nerealizovateľná. Žalobca ako verejný obstarávateľ je pri zadávaní zákaziek viazaný zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a taktiež mu vyplývajú povinnosti voči odsúdeným v oblasti zaraďovania do práce podľa zákona č. 475/2005 Z.z.. Žalobca uzatvoril, že z uvedeného jasne vyplýva, že povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím sa na neho ako zamestnávateľa nemôže vzťahovať. Keďže žalobca túto povinnosť nemá, nemôže byť od neho ani vyžadované splniť ju náhradným spôsobom, t.j. zaplatením odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju v plnom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 20) uviedol, že žalobca si nesprávne vykladá zákon o službách zamestnanosti, ktorý v § 63 ods. 1 ukladá zamestnávateľom povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím bez možnosti udelenia výnimky z tvrdosti zákona, avšak zároveň mu umožňuje ďalšie možnosti vyplývajúce z § 64 tohto zákona, tzn. povinnosť si splniť náhradným plnením alebo odviesť odvod za nezamestnávanie takýchto občanov. Poukázal na to, že zákonom č. 52/2010 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o službách zamestnanosti, došlo k legislatívno-technickej úprave poznámky pod čiarou, čím došlo k tomu, že príslušník zboru bol zahrnutý pod pojem zamestnanec na účely tohto zákona. Záverom žalovaný uviedol, že tak ako on aj žalobca je štátnou inštitúciou a jedná sa o finančné prostriedky štátu, ktoré sú účelovo viazané práve na poskytovanie príspevkov a kompenzačných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z podkladov pripojených v predloženom administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že dňa 25. januára 2011 žalobca ako zamestnávateľ doručil prvostupňovému správnemu orgánu ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2010. Z predloženého ročného výkazu a sprievodného listu k nemu vyplynulo, že úhrada bola realizovaná len za zamestnancov zamestnaných podľa zákona č. 311/2001 Z.z.. Následne bola súčasťou administratívneho spisu výzva prvostupňového správneho orgánu, aby žalobca predložil doklad o splnení odvodovej povinnosti v zmysle § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, alebo doklad o preukázaní zamestnávania občanov so ZP. Ďalej bolo súčasťou administratívneho spisu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.k.: A/XXXX/XXXXX-OAPTP zo dňa 12. apríla 2011, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť odvod za nesplnenie podielu zamestnávania počtu občanov so ZP v sume 7.016 Eur. Na odvolanie žalobcu, ktoré bolo taktiež súčasťou administratívneho spisu, žalovaný ako odvolací správny orgán zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.k.: A/ XXXX/XXXXX-OAPTP zo dňa 12. apríla 2011 a vec mu vrátil na nové prejednanie, rozhodnutím č. AA/XXXX/XXXXX/XXXXX/OPČSSZ zo dňa 20. júna 2011. Ďalej z administratívneho spisu krajský súd zistil, že následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č.k.: A/XXXX/XXXXX-OAPTP zo dňa 2. augusta 2011, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so ZP vo výške 5.846,66 Eur. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: AA/XXXX/XXXXX/XXXXX/OPČ-SSZ zo dňa 11. októbra 2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom č. 5/2004 Z.z. v spojení so zákonom č. 73/1998 Z.z., keď rozhodli o uložení povinnosti žalobcovi ako zamestnávateľovi zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, ktorý žalobcovi ako zamestnávateľovi chýbal na celkovom počte zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti, a to vo výške 5.846,66 eur. Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti (§ 1 uvedeného zákona). Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napríklad podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov). Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z.z., zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho zamestnancov. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. d), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výsledná suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety sa zaokrúhľuje na euro nadol. Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z., ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť podľa odsekov 1 a 2, rozhodne úrad o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z., policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby. V prejednávanej veci, po preštudovaní súdneho spisu, administratívneho spisu žalovaného, ako aj vypočutí zástupcov žalobcu a žalovaného na pojednávaní dňa 6. júna 2012 dospel tunajší krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a pre nesprávny právny názor žalovaného napadnuté rozhodnutie zrušil (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.). Krajský súd sa síce stotožnil s názorom žalovaného, že zákon o službách zamestnanosti nepozná výnimku z povinnosti ustanovenej § 63 tohto zákona, avšak v § 3 uvedeného zákona vymedzil koho pre účely tohto zákona možno považovať za zamestnávateľa a v § 4 uvedeného zákona koho možno považovať za zamestnanca. Podľa zákona o službách zamestnanosti za zamestnávateľa možno považovať právnickú osobu, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a za zamestnanca fyzickú osobu v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, založenom napríklad aj zákonom č. 73/1998 Z.z.. Zo zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že policajtom je fyzická osoba v služobnom pomere, ktorá vykonáva štátnu službu, pričom v § 14 zákona č. 73/1998 Z.z. sú uvedené osobitné podmienky prijatia za policajta, okrem iného aj zdravotná, telesná a duševná spôsobilosť na výkon služby (§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z.), ktoré sú v súlade aj s čl. 35 Ústavy SR. Napriek novele zákona č. 5/2004 Z.z., účinnej od 1. marca 2010 (zákon č. 52/2010 Z.z.) je krajský súd toho názoru, že vzhľadom na osobitný výkon služobného pomeru vykonávaného príslušníkmi podľa zákona č. 73/1998 Z.z. a osobitné podmienky kladené týmto zákonom na zdravotnú, telesnú a duševnú spôsobilosť príslušníkov, nemožno žalobcu ako zamestnávateľa príslušníkov v štátnej službe vykonávanej podľa zákona č. 73/1998 Z.z. považovať za zamestnávateľa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z.. Vzhľadom k tejto skutočnosti, žalobca ako zamestnávateľ príslušníkov podľa zákona č. 73/1998 Z.z. nemá povinnosť vo vzťahu k počtu policajtov zamestnávať príslušný počet občanov so zdravotným postihnutím, podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z.z., a ani riešiť vec náhradným plnením podľa § 64 zákona č. 5/2004 Z.z.. Záverom krajský súd dodáva, že túto povinnosť má žalobca len ako zamestnávateľ tzv. občianskych zamestnancov, o počte ktorých podal samostatný ročný výkaz. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol vo veci, v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. AA/XXXX/ XXXXX/XXXXX/OPČ-SSZ zo dňa 11. októbra 2011 a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko mal za to, že sporné rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ako aj zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p. a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko predmetné súdne konanie je v celom rozsahu oslobodené od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a iné trovy konania žalobcovi v konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.