Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2CoE/130/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899731 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011899731.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, vec sa týka pobočky v Prievidzi, Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 30 807 484, proti povinnému: 1./ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/X, XXX XX S. a 2./ F. N., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/X, XXX XX S. / predtým : F. N., nar. XX.XX.XXXX, obchodné meno F. N. R., zomr. 23.02.2007/, o vymoženie istiny 1308,24 eur (39.412,- Sk) s prísl., na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/286/2003-13 zo dňa 24. augusta 2011, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. s odôvodnením, že povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa 23.02.2007 a súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Uviedol, že povinný zomrel a mal právnych dedičov, avšak na základe § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Dedičské konanie po nebohom F. N. bolo zastavené pre nemajetnosť, nakoľko poručiteľ nezanechal majetok. Nakoľko nemohlo dôjsť k prechodu dlhov povinného na jeho dedičov z dôvodu, že nenadobudli žiadny majetok, nebolo možné pokračovať v exekúcií proti dedičom. Na druhej strane nemohol na zaplatenie trov zaviazať ani oprávneného, pretože neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 203 Ex. por. Skutočnosť, že počas exekúcie došlo k úmrtiu povinného, nemožno považovať za zavinenie oprávneného, pričom dôvodom zastavenia nebola ani skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor v časti výroku o trovách exekúcie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade zastavenia exekúcie súd rozhodne, kto bude platiť trovy exekúcie, pričom v tomto prípade povinný zanikol a súd mal teda na ich zaplatenie zaviazať oprávneného. Súdny exekútor, ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, nemôže znášať hotové výdavky, ktoré vynaložil v prospech niekoho iného za účelom uspokojenia jeho pohľadávky. Ak by tomu tak bolo, musela by právna úprava zakotviť právo súdneho exekútora odmietnuť vykonávanie exekúcie, možnosť voľby medzi exekúciami a takúto možnosť zákon nepripúšťa. Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a ktorým exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi A. E. dňa 02.10.2003, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1308,24 Eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer Sociálnej poisťovne č.k. 87/2003 zo dňa 21.05.2003, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania dňa 23.02.2007 povinný zomrel, pričom Okresný súd Prievidza uznesením, sp.zn. 14D/228/2007-55, konanie o dedičstve po povinnom zastavil pre nemajetnosť povinného podľa § 175h ods. 1 O.s.p. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné. V danej veci povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. S poukazom na aktuálnu judikatúru (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011) odvolací súd uvádza, že dôvodom na zastavenie exekúcie v takýchto prípadoch je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Preto odvolací súd konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, je v predmetnej veci dôvodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď za daných okolností súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny názor opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.