Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/162/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899801 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011899801.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ondreja Samaša v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava , IČO 35 838 825, právne zastúpeného R. & C., s.r.o., so sídlom D. XX, XXX XX H., V. XX XXX XXX proti žalovaným 1/ M. W., bydliskom XXX XX U. G. XXX, 2/ I. Z., bydliskom N. U. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpenému N.. V. R., advokátom, XXX XX U. XXX, 3/ D. I., bydliskom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 7 793,71 eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/181/2006-278 zo dňa 19.05.2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Trenčíne o nároku žalobcu rozhodol tak, že žalovaní 1/ - 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 5 753,41 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 09.08.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Splnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. V časti o zaplatenie 2 040,30 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 09.08.2006 do zaplatenia žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 956,43 eur a žalovaným 1/ - 3/ uložil povinnosť mu priznané trovy zaplatiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Ľudová banka a.s. Bratislava ako veriteľ uzavrela dňa 15.05.2002 úverovú zmluvu s dlžníkom - žalovaným 1/ a poskytla mu spotrebný úver vo výške 250 000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 14% ročne zmenenou od 21.07.2003 na 8,5% ročne a dohodnutou dobou trvania úveru do 10.05.2007. Žalovaný 1/ sa zaviazal úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5 831,- Sk splatnými vždy 10. dňa každého kalendárneho mesiaca. Žalovaný 1/ úver riadne nesplácal, preto právny predchodca žalobcu predmetný úver spoplatnil v zmysle bodu 12d úverovej zmluvy dňom 23.02.2004 a vyčíslil svoju pohľadávku na 234 793,22 Sk, t.j. 7 793,71 eur. Na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva z úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému 1/, uzavrel právny predchodca žalobcu dňa 15.05.2002 zmluvy o ručení so žalovanými 2/, 3/. Úverovú zmluvu aj zmluvy o ručení posúdil súd prvého stupňa ako platné právne úkony. Obranu žalovaného 2/ spočívajúcu v tvrdení , že zmluvu o ručení nepodpísal a žalovaných 1/, 3/ nepozná a že v čase uzavretia zmluvy došlo k zneužitiu jeho osobných údajov vyhodnotil po zistení, že k výmene občianskeho preukazu žalovaného došlo už 09.09.2003 z dôvodu zmeny podoby a nie jeho straty ako nedôvodné, nepreukázateľné a bez významu na právne posúdenie veci. Po ustálení pasívnej legitimácie žalovaného 2/ posudzoval uplatnený peňažný nárok žalobcu s právnym základom plnenia podľa zmluvy o úvere. Konštatoval, že pôvodný žalobca Ľudová banka a.s. a aj žalobca GENERAL FACTORING a.s., ktorého aktívna legitimácia vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky mali v právnom vzťahu (zo zmluvy o úvere) postavenie podnikateľov. Žalovaný 1/ mal postavenie fyzickej osoby spotrebiteľa, lebo z obsahu zmluvy nevyplýva, že mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania alebo podnikania. Vzhľadom k tomuto zisteniu dospel k záveru, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí obsahovať pre svoju platnosť a účinnosť náležitosti vyžadované týmto zákonom, vrátane tých zmluvných podmienok, ktoré táto zákonná úprava vyžaduje. Pre absenciu dojednania o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) v zmluve o úvere, považoval spotrebiteľský úver podľa § 4 ods. 2 písm. g/ Zák. č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. S ohľadom na tento záver so žalobcom vyčíslenej istiny 7 793,71 eur odpočítal sumu 1 626,49 eur, ktorú žalovaný 1/ zaplatil žalobcovi po podaní žaloby, ktorú si žalobca započítal na úroky z omeškania a žalovaným 1/, 2/, 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 753,41 eur s 8,5% zákonným úrokom podľa § 517 ods. 2 O.z. od 09.08.2006 do zaplatenia. Konštatoval, že žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaní 2/, 3/ ako ručitelia nesplnili svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a zo zmlúv o ručení, v dôsledku čoho by došlo k zániku záväzku, k splneniu ktorého sa zaviazali. Vo zvyšku (úroky z omeškania vo výške 412,07 eur, denný úrok vo výške 1,74 eur a suma 1 626,49 eur, ktorú žalovaný 1/ zaplatil po začatí konania) o zaplatenie 2 040,30 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 09.08.2006 do zaplatenia, žalobu zamietol ako nedôvodnú s odôvodnením, že pre absenciu RPMN je predmetný úver bez úrokov. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobca a žalovaný 2/. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku v zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalovaných 1/, 2/, 3/ zaviazal zaplatiť mu 7 793,71 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 09.08.2006 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania vo výške 2 454,54 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Základné ustanovenie každého zmluvného typu má v zmysle § 263 ods. 2 Ob.z. kogentný charakter, preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, lebo v takom prípade by išlo o zmluvu o pôžičke resp. inominátny kontrakt. V čase uzavretia úverovej zmluvy Obchodný zákonník nerozlišoval medzi podnikateľskými a nepodnikateľskými subjektmi. V náväznosti na uvedené nemožno očakávať, že zo zmluvy o úvere uzavretej podľa Obchodného zákonníka bude vyplývať aj skutočnosť, že úver sa poskytuje dlžníkovi na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania, keď s prihliadnutím na § 261 ods. 3 Ob.z nie je účel , resp. postavenie účastníkov obligatórne stanovený a právny vzťah sa má posudzovať podľa ustanovení o obsolútnom obchode. K posúdeniu absencie RPMN v úverovej zmluve súdom prvého stupňa uviedol, že vzorec pre výpočet RPMN bol stanovený zákonom 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od 01.10.2001 do 30.06.2006 v rozpore s komunitárnym právom, preto predmetné ustanovenie § 4 ods.2 písm. g/ citovaného zákona má vnútroštátny súd ponechať neaplikovateľné. Nemožno na úkor veriteľov uprednostňovať ochranu spotrebiteľa do takej miery, že by išla na rámec zákonnosti a právnej istoty. V opačnom prípade by išlo o prehnanú ochranu spotrebiteľov na úkor veriteľov, čo nie je v súlade so zásadami právneho štátu. S ohľadom na navrhovanú zmenu rozhodnutia vo veci samej požadoval priznať plnú náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v sume 2 454,54 eur. Žalovaný 2/ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že tento nedostatočne a nesprávne vyhodnotil ním uvádzané dôkazy, pričom niektoré navrhované dôkazy nevykonal (zistenie totožnosti Ing. D., grafologickú skúšku na tvrdenie, že on úverovú zmluvu nikdy nepodpísal a porovnanie jeho podpisu na úverovej zmluve s podpisom na dokladoch týkajúcich sa spoločnosti CAP-CRO s.r.o. Košice a MATRA- SLOVAKIA s.r.o. Košice) a nakoniec napadnuté rozhodnutie riadne neodôvodnil , čo je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 15.05.2002 právny predchodca žalobcu Ľudová banka a.s., IČO 17 321 123 po zmene obchodného mena Volsbank Slovensko a.s. - veriteľ a žalovaný 1/ - dlžník uzavreli platnú zmluvu o úvere podľa § 497 Ob.z. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi bezhotovostný účelový spotrebiteľský úver vo výške 250 000,- Sk za účelom financovania kúpy elektroniky. Úver bol úročený úrokovou sadzbou 14% ročne so zmenou na 8,5% ročne od 21.07.2003 s dohodnutou dobou trvania do 10.05.2007, pri dohodnutých mesačných anuitných splátkach v výške 5 831,- Sk, ktoré boli splatné vždy 10. deň každého kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 10.6.2002. Úver bol zabezpečený zmluvami o ručení , ktoré Ľudová banka a.s. uzavrela so žalovanými 2/, 3/. Pôvodný žalobca postúpil svoju pohľadávku z úverovej zmluvy spoločnosti GENERAL FACTORING a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2005. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, že predmetná úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na právny režim ktorej sa vzťahuje aj Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere. Predmetná úverová zmluva však neobsahuje dohodu zmluvných strán o výške ročnej percentuálnej miere nákladov ( RPMN ) a preto pri aplikácii § 4 ods. 2 písm. g/ Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere súd prvého stupňa správne konštatoval, že pre absenciu RPMN ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľovi pomáha poznať, aké budú všetky náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tým aj výber najvhodnejšieho úveru. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jeho absencia je spojená s negatívnym dôsledkom pre dodávateľa - veriteľa, že úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ Zák. č. 258/2001 Z.z. Absenciu tohto údaja musí súd vziať do úvahy pri hodnotení toho, či je cena spotrebiteľského úveru vyjadrená jasne a zrozumiteľne. Absencia údaja o RPMN predstavuje aj porušenie smerníc 87/102/EHS a 93/13/EHS a preto nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu o neaplikovateľnosti § 4 ods. 2 písm. g/ Zák. č. 258/2001 Z.z. pre ním tvrdený rozpor s komunitárnym právom. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s právnym posúdením predmetného zmluvného vzťahu a po zistení, že úver bol poskytnutý žalovanému 1/ na kúpu elektroniky, tak s poukazom na § 3 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi nemožno posúdiť len podľa § 497 a nasl. Ob.z. ktorý upravuje úverovú zmluvu. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného 2/ , že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa § 157 ods.2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. S ohľadom na uvedené procesné ustanovenie odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa jednotlivé preukázané skutočnosti premietol do záveru o skutkovom stave veci (§153 ods.1), ktorý bol rozhodujúci pre právne posúdenie veci. S obranou žalovaného 2/ sa podrobne zaoberal, správne ju vyhodnotil v závere, že žalovaný 2/ nepreukázal zneužitie osobných údajov v období ku dňu uzavretia zmluvy o ručení, ani v súvislosti s návrhom zmien v OR týkajúcich sa obchodných spoločností CAP-CRO s.r.o. a MATRA - SLOVAKIA s.r.o. Návrh na zápis zmien obchodnej spoločnosti MATRA - SLOVAKIA s.r.o. aj zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti CAP - CRO s.r.o. obsahujú podpisy žalovaného 2/, ktorých pravosť bola osvedčená notárom N.. N. C., pričom vizuálne sa podpisy na uvedených listinách aj na zmluve o ručení zhodujú. Na zmluve o prevode obchodného podielu je uvedené číslo občianskeho preukazu žalovaného X/: SF XXXXXX. Toto číslo mal občiansky preukaz žalovaného 2/ od 03.11.1998, kedy došlo k výmene po platnosti, až do 09.09.2003, kedy došlo k výmene občianskeho preukazu z dôvody zmeny podoby žalovaného 2/. Tiež žalovaný 2/ nepreukázal, že v období od 15.04.2002 do 03.07.2003 bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy. S ohľadom na tieto zistenia dospel k správnemu záveru, že žalovaný 2/ nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že on zmluvu o ručení zo dňa 15.05.2002 nepodpísal z dôvodu zneužitia osobných údajov. K tomuto záveru súd prvého stupňa dospel po komplexnom zhodnotení dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p. Vykonanie znaleckého dokazovania bez preukázania tvrdenia o zneužití osobných údajov, je pre posúdenie veci nehospodárne a v konečnom dôsledku by bolo bez právneho významu. Odvolací súd preskúmaním veci napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa podľa § 219 ods.2 O.s.p. stotožňuje. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že tak žalobca ako aj žalovaný 2/ neboli úspešní v odvolacom konaní a žalovaným 1/ a 3/ preukázateľne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.