Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16CoE/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105206971 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3105206971.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast.: C. F., X., so sídlom W., P. X, IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: D. S., bytom W. F. W., P. XXX/XX, o vymoženie 255,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 2Er/1322/2008-37 zo dňa 24. apríla 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že v danom prípade ide o vykonanie notárskej zápisnice č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, spísanej notárkou U.. U. O., Notársky úrad v W., dňa 11.12.2004. Z predloženého exekučného titulu súd zistil, že právnym dôvodom vyhlásenia dlžníka o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s exekúciou podľa § 41 Ex. por. bol záväzok zo zmluvy o úvere č. 3240611 zo dňa 16.07.2004 (ďalej len „zmluva o úvere“). Z predmetnej zmluvy súd zistil, že priamo v texte zmluvy v časti označenej ako „Splnomocnenie“ povinná splnomocnila advokáta P.. S. O. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. Z notárskej zápisnice N 4XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX vyplynulo, že táto bola spísaná dňa 11.12.2004 na Notárskom úrade U.. U. O., s tým, že P.. S. O. na základe splnomocnenia spísaného v zmluve o úvere, požiadal v mene povinnej o spísanie notárskej zápisnice, a tiež osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Ex. por. P.. S. O. na základe splnomocnenia za povinnú uznal dlh vo výške 11.071,- Sk titulom zmluvy o úvere, z tohto úver a poplatok predstavujú sumu 7.700,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 01.10.2004 do zaplatenia a za povinnú vyhlásil, že uvedený dlh splatí v lehote do 14.11.2003. Zároveň v mene povinnej vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v tejto lehote súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Ex. por. s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Ex. por. Súd poukázal na § 23, § 31 ods.1, § 37 ods. 1, § 39 Obč. zák. Súd uviedol, že je povinný počas celého exekučného konania prihliadať na to, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Pritom zastaveniu exekúcie, resp. vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni ani už vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej súd konštatoval, že exekučným titulom je i notárska zápisnica ako procesno-právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu. Podstatnou náležitosťou, ktorá z notárskej zápisnice robí exekučný titul, je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 45 Notárskeho poriadku) nie je spôsobilým exekučným titulom a nevyhnutne bez ďalšieho vedie k zastaveniu exekúcie. V danom prípade mal súd preukázané, že skutkovým a právnym základom exekučného titulu - je zmluva o úvere č. 3240611 zo dňa 16.07.2004 spísaná medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom (oprávneným) a D. S. ako dlžníkom (povinnou). Predmetná zmluva o úvere bola spísaná na formulárovom tlačive. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere je i splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca P.. S. O.. Predmetné splnomocnenie je podľa názoru súdu koncipované veľmi všeobecne a široko, čo dáva veľmi široký priestor pre splnomocnenca na konanie a právne úkony v mene povinného, súčasne však spôsobuje pochybnosti o skutočnom rozsahu oprávnenia P.. S. O. konať v mene povinnej, ktoré pochybnosti nie je možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia. Takáto všeobecná a široká formulácia splnomocnenia udeleného P.. S. O. potom spôsobuje jeho neurčitosť a tým i jeho neplatnosť. Povinná splnomocnením v zmluve o úvere splnomocnila P.. S. O., aby v jej mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať. Zároveň týmto postupom, keď sa povinná vopred vzdala svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý možno v budúcnosti vznikne, bolo povinnej už v čase udelenia splnomocnenia odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase jeho uznania. Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše keď ani nemožno predpokladať, či vôbec k omeškaniu dôjde a ak áno, v akom rozsahu. Okrem toho splnomocnený zástupca povinnej v notárskej zápisnici určil lehotu, v ktorej má povinná uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinnú tak zaviazal k povinnosti a lehote, o ktorej povinná ani vedomosť mať nemohla. Ďalšou právne významnou okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobody vôle. V danom prípade splnomocnenie pre P.. S. O. bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere a už v tomto splnomocnení bolo priamo meno P.. S. O. ako splnomocnenca dlžníka (povinnej) zakomponované. Zmluvná voľnosť povinnej pri výbere zástupcu bola týmto postupom podstatným spôsobom obmedzená, pretože nemala možnosť voľby iného splnomocnenca než P.. S. O.. Pri takomto postupe potom možno len veľmi ťažko hovoriť o slobodnej vôli povinnej pri výbere svojho splnomocneného zástupcu. Na základe uvedeného súd splnomocnenie udelené povinnou P.. S. O. v zmluve o úvere vyhodnotil ako absolútne neplatné. Takáto absolútna neplatnosť splnomocnenia spôsobuje, že toto splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne účinky, a ani z neskorších právnych úkonov splnomocneného zástupcu P.. S. O. vykonaných v mene povinného nemohli pre povinnú nastať žiadne právne účinky. Z tohto dôvodu je i notárska zápisnica N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2004 nulitným právnym aktom (paaktom) a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, na poklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť a takýto nespôsobilý exekučný titul vyvoláva neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii. Z tohto dôvodu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ a § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. s tým že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup v situácii, keď už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 Ex. por.). Zdôraznil, že notár pri výkone verejnej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Žalovanému totiž nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa zrušenia zápisnice alebo náhrady škody, čo však neurobil a následky jeho nečinnosti nemožno zvrátiť v exekučnom konaní. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného notárom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad. Ďalej oprávnený namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorý zaručuje každej zákonom vymedzenej fyzickej osobe , bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, inter alia právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v SR povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť. Exekučný súd vo veci aplikoval ust. smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Oprávnený namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Zdôraznil, že plnomocenstvom, obsiahnutým v zmluve o úvere, povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 Obč. zák. Plnomocenstvo udelené v zmluve je dostatočne určité a zrozumiteľné. Záver súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti, označil oprávnený za nesprávny. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje určenie, do kedy bude dlh splatený. Tiež oprávnený namietal, že v neposlednom rade súd svoje rozhodnutie založil aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Ex. poriadku musí byť spísaná nie len povinným, ale aj oprávneným. Tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe. V závere odvolania oprávnený upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje a na zdôraznenie dodáva: Exekučný súd má v zmysle ust. § 44 ods. 2 Ex. por. povinnosť pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade, ak zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky, zastaví exekúciu dodatočne. V prípade, keď súd zistí dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., ako tomu bolo aj v danom prípade, zastaví exekúciu, ktorá bola začatá na základe poverenia udeleného súdom. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Ex. por. preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. V danom prípade súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú z dôvodu, že notárska zápisnica, ktorá bola vo veci exekučným titulom, bola spísaná na základe zmluvy o úvere, obsahujúcej plnomocenstvo, ktoré nespĺňalo náležitosti právneho úkonu (nedostatok slobody vôle). Plnomocenstvom splnomocniteľ - povinná splnomocnila advokáta, P.. S. O., aby v jej mene uznal dlh voči veriteľovi - oprávnenému vo forme notárskej zápisnice tak, aby sa stala vykonateľným exekučným titulom. Notárska zápisnica je vykonateľná za splnenia predpokladov, vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Ex. por. Notárska zápisnica musí obsahovať presné označenie oprávneného, povinného, ďalej presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah, obsah a čas plnenia. Za najdôležitejšiu náležitosť exekučnej notárskej zápisnice treba považovať súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti, uvedenej v jej obsahu. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Ex. por., musí obsahovať uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňažného dlhu. Podľa citovaného zákonného ustanovenia je síce rýdzo procesno-právnym inštitútom, avšak tento inštitút nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho, prípadne obchodného práva o uznaní dlhu. Materiálnou náležitosťou vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice je tak uznanie daného nároku a súhlas povinného s vykonateľnosťou tejto povinnosti. V danej veci súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice za povinnú urobil na základe plnomocenstva zo dňa 16.07.2004, obsiahnutého v zmluve o úvere, advokát P.. S. O.. Z obsahu exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že v predtlači zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi dňa 16.07.2004, je zakotvený súhlas povinnej s exekúciou tak, že povinná nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť, ani ovplyvniť a podpisom zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť, týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Uvedené dojednanie je preto treba považovať za odporujúce dobrým mravom, nakoľko povinná týmto zásadným spôsobom zhoršila svoje zmluvné postavenie tak, že sa vopred vzdala svojich práv. Súd musí ďalej vysloviť pochybnosť o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel o tom, že dlžník je v omeškaní a aká je výška omeškania, pretože tento mechanizmus zo splnomocnenia nevyplýva. Vzhľadom na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov jednému a tomu istému splnomocnencovi, o ktorom má súd poznatky zo svojej úradnej činnosti, existuje dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s veriteľom - oprávneným. Umožnenie veriteľovi spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je v bode 07. VPPÚ dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto je plnomocenstvo podľa názoru odvolacieho súdu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.) neplatným právnym úkonom a na jeho podklade nebolo možné spísať za povinného vyhlásenia do notárskej zápisnice. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že notárska zápisnica ako exekučný titul potom neobsahuje jej základnú zákonnú náležitosť v zmysle § 41 ods. 2 Ex. por., a to súhlas (prejav vôle) povinnej s jej vykonateľnosťou, a teda aj z tohto dôvodu nemôže byť považovaná za spôsobilý exekučný titul. Na záver je potrebné konštatovať, že uznesenie súdu prvého stupňa je z právneho hľadiska odôvodnené príslušnými ustanoveniami právnych predpisov, pričom odvolanie oprávneného, ktoré je zrejme vypracované ako formulár, použitý vo väčšom množstve prípadov, sa sčasti vôbec netýka napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorý v napadnutom uznesení právny vzťah medzi účastníkmi nehodnotil z hľadiska spotrebiteľského práva a neaplikoval na vec normy európskeho práva. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .