Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/117/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109215312 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3109215312.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Dušana Eckera v právnej veci žalobcu: D.. P. A., bytom X. Q. XX/XX, XXX XX Z. L., právne zastúpeného P. advokátkou, Z. Q.. F. XA, XXX XX O., proti žalovaným: 1/ D.. Q. P., bytom O. XXXX/XX, XXX XX K., 2/ ACB s.r.o. so sídlom Dolný Šianec 1, 911 48 Trenčín, IČO: 36 340 278, 3/ Future Technologies, a.s. so sídlom Zlatovská 2143, 911 05 Trenčín, IČO: 36 791 571, všetci žalovaní 1/ - 3/ právne zastúpení F.. V. A., advokátom so sídlom Q. XX/XX, XXX XX X. B., o nahradenie vôle žalovaného 1/ na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/150/2009-97 zo dňa 7. februára 2011 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá p o t v r d z u j e .
V časti výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako nadobúdateľom zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti ACB, s.r.o. so sídlom Dolný Šianec, 911 48 Trenčín IČO: 36 340 278, a to v predloženom znení alebo alternatívne, aby uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 10 000 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 19.12.2004 uzavreli žalobca a žalovaný 1/ zmluvu o tichom spoločenstve, súčasťou ktorej bola aj dohoda o budúcej zmluve. Podľa predmetnej zmluvy uzavretej podľa § 673 a nasl. Obchodného zákonníka bol tichým spoločníkom žalobca, označený ako D.. P. A. - D. a konzulting, D. XX XXX XXX, registrovaný v živnostenskom registri v liste registra 735/96 zo dňa 1.10.1996. Podnikateľom podľa zmluvy o tichom spoločenstve bol žalovaný 2/ označený ako ACB s.r.o. zastúpený D.. Q. P. - konateľom, IČO 17 059 186, registrovaný v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín vo vložke č. 15180/R v oddiely Sro. Podľa článku II. ods.1 sa žalobca zaviazal zúčastniť sa na podnikateľskej činnosti riadneho spoločníka D.. Q. P. tým, že na jej podnikanie poskytol riadnemu spoločníkovi a zakladateľovi vklad vo forme know-how, ktoré si účastníci ohodnotili sumou 100 000 Sk. Dohodu a uznanie ocenenia nepeňažného vkladu vo výške 100 000 Sk tichého spoločníka potvrdil riadny spoločník a tento prehlásil že túto sumu uznáva ako 50 % vklad tichého spoločníka do základného imania žalovaného 2/. Táto suma bola riadnemu spoločníkovi poskytnutá na podnikateľské účely iba po dobu trvania predmetnej zmluvy a pre prípad, že by nedošlo medzi riadnym spoločníkom a tichým spoločníkom k ich vzájomnej dohode, prípadne k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu, mal byť vklad tichému spoločníkovi vrátený. Z obsahu článku III. predmetnej zmluvy vyplynulo, že táto bola uzavretá na dobu určitú a to odo dňa nadobudnutia jej účinnosti, do doby uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu medzi
zmluvnými stranami, resp. ich dedičmi, alebo nimi označenými subjektami v rámci žalovaného 2/. Podiel na zisku a strate upravili účastníci v článku IV. zmluvy. Práva a povinnosti zmluvných strán upravili zmluvné strany v článku V. zmluvy. V článku VI. zmluvné strany upravili podmienky rozhodovania v spore medzi zmluvnými stranami, v článku VII. upravili zánik spoločnosti a v článku VIII. upravili majetkové vyrovnanie. V článku IX. definovali pre potreby a pre účel zmluvy o tichom spoločenstve nedovolené podnikanie vrátane sankcie pre prípad tohto nedovoleného podnikania. V článku X. predmetnej zmluvy, ktorý bol označený ako dohoda o budúcej zmluve, zmluvné strany sa dohodli na podmienkach uzavretia dohody o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu. Podľa článku X. ods.1 predmetnej zmluvy riadny spoločník ako povinná osoba prebral na seba záväzok, čo zodpovedalo oprávneniu tichého spoločníka, resp. jeho dedičov, že najneskôr v lehote do 30 dní po písomnej výzve riadneho spoločníka, resp. jeho dedičov, uzatvoria medzi sebou zmluvu o prevode obchodného podielu. V článku X. ods. 2 sa riadny spoločník resp. jeho dedičia zaviazal previesť časť svojho obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 2/ v rozsahu jednej polovice na žalobcu, resp. jeho dedičov. Uzavretím zmluvy o prevode časti obchodného podielu mala podľa predmetnej dohody zaniknúť zmluva o tichom spoločenstve v celom rozsahu. Podľa článku X. ods. 3 zmluvy prevod časti obchodného podielu sa mal uskutočniť odplatne za dohodnutú cenu vo výške 100 000 Sk a na jej zaplatenie sa mala započítať dohodnutá cena nemajetkového vkladu podľa predmetnej zmluvy vo výške 100 000 Sk, vloženého pred uzavretím zmluvy o vzniku spoločnosti žalovaného 2/ a špecifikovaného v tejto zmluve na účely podnikania žalovaného 1/. Uzavretiu zmluvy o prevode časti obchodného podielu malo predchádzať rozhodnutie valného zhromaždenia žalovaného 2/ a následne sa mali listiny predložiť príslušnému registrovému súdu. Podľa článku X. ods. 5 zmluvy bol riadny spoločník D.. Q. P., resp. jeho dedičia, povinný pristúpiť k uzavretiu zmluvy o prevode časti obchodného podielu bezodkladne po tom, čo ho k tomu písomne vyzve oprávnená osoba D.. P. A., resp. jeho dedičia. Podľa článku XI. ods. 4 zmluvy sa mohli zmeny a doplnky zmluvy vykonať iba písomnou formou po ich schválení zmluvnými stranami. K zmenám a doplnkom v písomnej forme, týkajúcich sa obsahu tejto zmluvy, od jej uzavretia nedošlo. V rámci posúdenia otázky platnosti zmluvy o tichom spoločenstve a zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy ako riešenia predbežnej otázky súd prvého stupňa vychádzal jednak z príslušných ustanovení § 673 až § 681 Obch. zák. upravujúcich zmluvu o tichom spoločenstve a tiež z § 289 až § 292 Obch. zák., upravujúcich zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy. Zdôraznil, že podstatnou náležitosťou zmluvy o tichom spoločenstve je určenie subjektov, a to podnikateľa a tichého spoločníka, určenie vkladu tichého spoločníka a určenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania podnikateľa. Konštatoval, že v danom prípade určenie subjektov - zmluvných strán, vyplýva z úvodnej časti zmluvy o tichom spoločenstve, kde ako podnikateľ, riadny spoločník je označený žalovaný 2/ obchodná spoločnosť ACB s.r.o. so sídlom Dolný Šianec 1, 911 01 Trenčín, bez uvedenia identifikačného čísla tejto spoločnosti. Identifikačné číslo je uvedené v súvislosti s osobou, ktorá túto spoločnosť zastupuje a ako tichý spoločník je označený žalobca, tiež podnikateľ - živnostník podľa § 2 ods. 2 písm. b/ Obch. zák. Určenie vkladu tichého spoločníka vyplýva z obsahu článku II. a ide o nepeňažný vklad vo forme know-how, ktorý bol ohodnotený sumou 100 000 Sk a ktorú sumu neuznal podnikateľ, ale spoločník spoločnosti D.. P.. Určenie časti zisku vyplýva z článku IV. ods.1 zmluvy. Pri posudzovaní podstatných náležitostí zmluvy o tichom spoločenstve podľa § 673 ods.1 Obch. zák. súd prvého stupňa ustálil, že zmluva o tichom spoločenstve nemá všetky zákonom vyžadované podstatné náležitosti. Aj keď predmetná zmluva v úvodnej časti uvádza ako podnikateľa obchodnú spoločnosť - žalovaného 2/, v celom texte a tým aj v obsahu zmluvy je uvádzaný spoločník a konateľ spoločnosti D.. Q. P., teda žalovaný 1/ a na jeho osobu je viazané určenie vkladu, poskytnutie vkladu a taktiež aj určenie časti zisku. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v spoločnosti s ručením obmedzeným ako kapitálovej spoločnosti sa osoba spoločníka môže osobnou účasťou podieľať na podnikaní obchodnej spoločnosti, nie je však podnikateľom vo vzťahu k tejto spoločnosti. Podnikateľom je samotná spoločnosť, ktorá môže dosiahnuť v podnikateľskej činnosti zisk alebo stratu. Nejednoznačnosť určenia podnikateľa ako zmluvnej strany zmluvy o tichom spoločenstve, neurčitosť určenia vkladu a neurčitosť určenia časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania podnikateľa vo vzťahu k spoločnosti ako podnikateľovi tak spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o tichom spoločenstve z dôvodu absencie podstatných náležitostí vyžadovaných podľa § 673 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 37 ods. 1 Obč. zák., ku ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal predbežne aj otázkou platnosti dohody o budúcej zmluve, ktorá bola súčasťou písomného vyhotovenia zmluvy o tichom spoločenstve, obsiahnutá v jej čl. X. Túto dohodu súd prvého stupňa posudzoval ako samostatný právny úkon, pričom vychádzal z ust. § 289 a nasl. Obch. zák. Zdôraznil, že podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve je určenie zmluvných strán, ďalej určenie doby, v rámci ktorej sa má uzavrieť budúca zmluva a určenie predmetu plnenia, ktorý musí byť určený aspoň všeobecným spôsobom, z čoho vyplýva, že sa nevyžaduje dohoda
o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy. Zmluva o budúcej zmluve musí mať písomnú formu. Uviedol, že určenie subjektov, zmluvných strán, vyplýva z úvodnej časti zmluvy o tichom spoločenstve, v ktorej je na strane budúceho prevodcu označený podnikateľ, riadny spoločník žalovaný 2/ obchodná spoločnosť ACB s.r.o. so sídlom Dolný Šianec 1, 911 01 Trenčín, bez uvedenia identifikačného čísla tejto spoločnosti. Identifikačné číslo je uvedené v súvislosti s osobou, ktorá túto spoločnosť zastupuje. Ako budúci nadobúdateľ, v čase uzavretia tejto zmluvy tichý spoločník je označený žalobca. Určenie doby, v rámci ktorej sa má uzavrieť budúca zmluva, zmluva o prevode časti obchodného podielu, vyplýva z článku X. ods.1 a z článku X. ods. 5 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Článok X. ods. 1 zmluvy obsahuje lehotu 30 dní na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu po písomnej výzve riadneho spoločníka. Článok X. ods. 5 obsahuje lehotu určenú v rozsahu bezodkladne. Podľa článku X. ods. 1 má žalovaný 1/ postavenie povinnej osoby a žalobca má postavenie oprávnenej osoby. Poukázal na skutočnosť, že aj keď tento článok obsahuje určitú slovnú nepresnosť, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval za nepochybné, že osobou oprávnenou vyzvať na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu bol žalobca, a nie žalovaný 1/ ako spoločník spoločnosti žalovaného 2/. S poukazom na skutočnosť, že zmluvnou stranou tejto zmluvy bol žalovaný 2/ a nie žalovaný 1/, táto zmluva o uzavretí budúcej zmluvy svojím obsahom zákonu odporuje. Zmluvu o prevode obchodného podielu alebo jeho časti môže uzavrieť iba spoločník spoločnosti, nie samotná spoločnosť, pričom výnimku upravuje § 113 ods. 5 Obch. zák. ako jediný prípad, kedy prevodcom obchodného podielu môže byť spoločnosť. Podľa článku X. ods. 5 zmluvy má žalovaný 1/ postavenie povinnej osoby a žalobca má postavenie oprávnenej osoby. Tento článok je podľa názoru súdu obsahovo totožný s článkom X. ods. 1, avšak určením lehoty v rozsahu bezodkladne spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť tohto dojednania. Na strane žalovaného 1/, ak by bol povinnou osobu, vzniká právna neistota spočívajúca v tom, že určenie doby, v rámci ktorej sa má uzavrieť budúca zmluva, je neurčité, pretože nemôže súčasne platiť doba 30 dní a súčasne doba bezodkladne na uzavretie budúcej zmluvy, po tom ako žalobca vyzve žalovaného 1/ na uzavretie zmluvy o prevode časti obchodného podielu. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neobsahuje žiadnu dobu, do ktorej je žalobca ako budúci nadobúdateľ povinný uskutočniť písomnú výzvu na uzavretie budúcej zmluvy podľa § 289 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 292 ods. 3 Obch. zák. Vyvodil záver, že nejednoznačnosť určenia budúceho prevodcu - podnikateľa ako zmluvnej strany zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a neurčitosť určenia doby, v rámci ktorej sa má uzavrieť budúca zmluva spôsobuje absolútnu súdu absolútnu neplatnosť zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy v dôsledku absencie podstatných náležitostí podľa § 289 ods.1 Obch. zák. v spojení s § 37 ods. 1 Obč. zák., ku ktorej bolo potrebné prihliadať z úradnej povinnosti. V nadväznosti na tieto závery o absolútnej neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy sa už súd prvého stupňa nezaoberal posúdením otázky platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/, na základe ktorej sa žalovaný 3/ stal spoločníkom žalovaného 1/. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou alternatívne domáhal, aby bola žalovanému (bez určenia ktorému žalovanému a v akej výške) uložená súdnym rozhodnutím povinnosť zaplatiť mu sumu 10 000 eur ako náhradu škody podľa § 290 ods. 2 Obch. zák., ktorá mu mala vzniknúť tým, že zaviazaná strana zo zmluvy o budúcej zmluve neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy, súd prvého stupňa s prihliadnutím na právnu úpravu o náhrade škody obsiahnutú v § 373 a nasl. Obch. zák. konštatoval, že žalobe nebolo možné ani v tejto časti žalobného petitu vyhovieť. Zdôraznil, že náhrada škody podľa § 373 Obch. zák. je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a na troch základných predpokladoch vzniku škody, ktorými sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Žalobca, pokiaľ tvrdil, že bol poškodený, bol tak v zmysle citovaného ustanovenia povinný v konaní preukázať všetky tieto predpoklady a až po ich preukázaní by prešlo dôkazné bremeno na žalovaných, ktorí by sa mohli zodpovednosti zbaviť len s použitím liberačných dôvodov. Vzhľadom na zistený skutkový stav a konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy o tichom spoločenstve a zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy však žalobca vo vzťahu k žalovanému 1/ nepreukázal žiaden predpoklad vzniku zodpovednosti, lebo žalovaný 1/ vzhľadom na absolútnu neplatnosť vyššie uvedených zmlúv nemal voči žalobcovi povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode časti obchodného podielu založenú záväzkovým vzťahom, nesplnenie ktorej by žalobcovi zakladalo uplatnenie nárokov podľa § 290 ods. 1, 2 Obch. zák. Pokiaľ ide o žalovaných 2/, 3/, títo neboli v spore o náhradu škody podľa § 290 ods. 2 Obch. zák. pasívne legitimovaní. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal náhradu trov potrebnú na účelné uplatňovanie a bránenie práva spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 864,87 eur. Pokiaľ si žalovaní 1/ až 3/ na trovách právneho zastúpenia uplatnili viac, súd prvého stupňa konštatoval, že nad ním priznanú odmenu uplatnená a vyčíslená náhrada trov nie je v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z.; naviac vyčíslenie trov advokátom žalovaným 1/ až 3/ je nepreskúmateľné čo do použitého výpočtového základu.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaní 1/ až 3/.
Žalobca v odvolaní napadol všetky výroky rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 266 ods. 1, 2, 3 Obch. zák. týkajúcu sa náležitosti právnych úkonov ako úpravu doplňujúcu § 34 až § 37 Obč. zák. Zdôraznil, že ani jeden zo žalovaných vo svojich vyjadreniach nerozporovali písomnú zmluvu o tichom spoločenstve z dôvodu, že ich prejav vôle by nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Nedomáhali sa vyslovenia neplatnosti predmetnej zmluvy, naopak, túto zmluvu rešpektovali a čiastočne z nej plnili. Zmluva o tichom spoločenstve obsahovala aj dohodu o budúcej zmluve ako samostatný právny úkon uzavretú v zmysle § 289 Obch. zák. Zdôraznil, že zo znenia čl. X. citovanej zmluvy vyplynulo, že ide o vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorý je spoločníkom žalovaného 2/. Aj keď zmluva určuje rozdielne termíny pre uzavretie budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu pre riadneho spoločníka a pre tichého spoločníka, stanovenie rôznych lehôt na podanie výzvy resp. uzatvorenie budúcej zmluvy nie je v ust. § 289 Obch. zák. zakázané. V zmysle citovaného ustanovenia má byť totiž určená doba, čo v čl. X. bolo dodržané. Aj keď čl. X. bod 1 obsahoval dojednanie, že žalovaný 1/ vyzve žalobcu k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu s tým, že do 30 dní túto zmluvu uzatvoria, čl. X bod 5 obsahoval dojednanie, že žalovaný 1/ bol povinný pristúpiť k uzavretiu zmluvy o prevode časti obchodného podielu bezodkladne po tom, čo ho k tomu vyzve oprávnená osoba D.. P. A., resp. jeho dedičia. Poukázal na skutočnosť, že termín bezodkladne sa v rámci obchodných zvyklostí a právnej praxe bežne používa a vykladá sa lehotou do 8 kalendárnych dní. Nestotožnil sa preto s právnym záverom vysloveným v napadnutom rozhodnutí o absencii podstatných náležitostí dohody o budúcej zmluve. Uviedol, že súdu prvého stupňa sa predmetná zmluva javila ako nezrozumiteľná zrejme z dôvodu, že žalovaný 1/ ako fyzická osoba je súčasne aj štatutárnym zástupcom žalovaného 2/. Zhoda týchto subjektov však podľa jeho názoru nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o tichom spoločenstve.
Žalovaní 1/ až 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť ako vecne správny a žiadali, aby im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslili vo výške 416,82 eur. Uviedli, že súd prvého stupňa v rámci riešenia prejudiciálnej otázky správne vyvodil záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o tichom spoločenstve a tiež o absolútnej neplatnosti dohody o budúcej zmluve. Zdôraznili, že aj zo znenia zmluvy o prevode obchodného podielu je zrejmé, že ani táto nespĺňa požiadavky stavené v § 115 ods. 3 Obch. zák., keď neobsahuje vyhlásenie nadobúdateľa, ktorý nie je spoločníkom, že pristupuje k spoločenskej zmluve. Preto aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že dohoda o budúcej zmluve je platná, nemohol by vyhovieť žalobe vzhľadom na uvedené chýbajúce vyhlásenie v zmluve o prevode obchodného podielu. Takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné, pretože obchodný register by prevod obchodného podielu nemohol zapísať pre rozpor uvedenej zmluvy so zákonom.
Žalovaní 1/ až 3/ napadli rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním len v časti výroku o náhrade trov konania. Žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a aby žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť im náhradu trov konania vo výške ako boli vyčíslené v špecifikácii zo dňa 07.02.2011, teda vo výške 3 241,30 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 3 208,30 eur a v súdnom poplatku za podanie odvolania proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení vo výške 33 eur. Uviedli, že súd prvého stupňa pochybil pri stanovení výpočtového základu, z ktorého ustálil výšku odmeny advokáta. Zdôraznili, že výpočtovým základom pre špecifikáciu trov v predmetnom konaní bola suma 10 000 eur tak, ako to vyplynulo aj zo samotnej špecifikácie (vyčíslenia trov), kde priamo odkazovali na použitie § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa určuje tarifná odmena podľa hodnoty sporu. Až následne - v súlade s § 13 ods. 2, 3 vyhlášky upravujúceho postup pri výpočte trov pri spojení dvoch vecí a postup pri výpočte spojených vecí, postupovali pri výpočte odmeny za 1 úkon právnej pomoci. Druhou vecou, teda vecou s nižšou hodnotou je petit žaloby, ktorým sa žalobca domáhal určenia nahradenia vôle. Pri tomto petite sa pri odmene vychádza z § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky. Všetky tieto skutočnosti spolu s odkazmi na jednotlivé ustanovenia vyhlášky sú uvedené pri výpočte odmeny za 1 úkon právnej pomoci v špecifikácii zo dňa 07.02.2011. Nie je teda pravdou, že vyčíslenie trov bolo nepreskúmateľné čo do použitia výpočtového základu. Ak by odvolací súd vyhodnotil výpočtový základ ako nepreskúmateľný, súd prvého stupňa aj tak nesprávne priznal trovy
právneho zastúpenia, lebo odmena mala byť vypočítaná z hodnoty 10 000 eur a nie z hodnoty neurčitej, keďže predmetom sporu bolo nielen nahradenie prejavu vôle, ale alternatívne aj právo na zaplatenie 10 000 eur a súd prvého stupňa sa zaoberal a rozhodol o oboch týchto nárokoch.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ až 3/ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny, keďže v štádiu rozhodovania prvostupňového súdu nebolo možné vyjadriť hodnotu veci alebo žalovaného práva v peniazoch. Uviedol, že okrem toho sa odvolal voči celému rozsudku, takže k spôsobu vyčíslenia trov sa podrobne nebude vyjadrovať.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, a že napadnutý rozsudok vo veci samej je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o tichom spoločenstve a dohody o budúcej zmluve zo dňa 19.12.2004 pre absenciu podstatných náležitostí vyžadovaných ustanovením § 673 ods. 1 Obch. zák. a § 289 ods. 1 Obch. zák. v spojení s ust. § 37 ods. 1 Obč. zák.
Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia vo veci samej odvolací súd uvádza, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, teda z úradne povinnosti, preto argumentácia žalobcu v odvolaní v tom smere, že žiadna zo zmluvných strán nikdy platnosť týchto zmlúv, obsiahnutých v jednej listine označenej ako zmluva o tichom spoločenstve nespochybnila, je právne bezvýznamná. Keďže predmetom konania bolo nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného 1/ súdnym rozhodnutím na základe zmluvy o budúcej zmluve, podstatným bolo predovšetkým posúdenie platnosti dohody o budúcej zmluve obsiahnutej v čl. X zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 19.12.2004.
Z ust. § 289 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.
Jednou z podstatných náležitostí v zmysle citovaného ustanovenia, ktoré je, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, kogentným ustanovením (teda od jeho znenia sa nemožno odchýliť), dohoda o čase, kedy má byť budúca zmluva uzavretá. Táto dohoda sa týka času, v ktorom má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu, aby splnila svoj záväzok. Bez takejto dohody o čase nemožno hovoriť o vzniku zmluvy o budúcej zmluve. Strany sa pritom môžu dohodnúť na konkrétnom dni (napríklad do 31.12.2014) alebo určiť určitú lehotu (napríklad do jedného roka), v ktorej má byť budúca zmluva uzavretá. Ak je povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu viazaná na určitú lehotu, je vhodné, aby sa v zmluve určil aj začiatok jej plynutia. Ak začiatok plynutia lehoty nie je určený, takýmto okamihom (začiatkom plynutia lehoty) bude potom vznik zmluvy o budúcej zmluve. Ide tu o prekluzívnu lehotu v zmysle § 292 ods. 3 Obch. zák., v zmysle ktorého záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí zmluvy.
V prejednávanej veci dohoda o čase, v ktorom sa má budúca zmluva uzavrieť, nesporne absentuje. Takouto lehotou nie je lehota stanovená v čl. X bod 1 ani v čl. X bod 5 zmluvy, ako sa mylne domnieva žalobca. Ani v jednom prípade totiž v tomto článku nie je určený čas, do ktorého možno budúcu zmluvu uzavrieť, teda do ktorého žalobca môže ako oprávnená osoba vyzvať žalovaného na uzavretie budúcej zmluvy. Výklad prezentovaný žalobcom v odvolaní resp. samotné znenie čl. X bod 1 a 5 neobstojí. Umožňuje totiž žalobcovi ako oprávnenej osobe túto výzvu realizovať kedykoľvek bez akéhokoľvek časového ohraničenia, čo je vzhľadom k právnej úprave zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy v zmysle § 289 až § 292 Obch. zák. absolútne vylúčené, a to aj v nadväznosti na začatie plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva zo záväzku uzavrieť budúcu zmluvu s poukazom na ust. § 292 ods. 3 Obch. zák. Určenie doby, v ktorej má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu na splnenie záväzku zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy je teda nesporne podstatná náležitosť takejto zmluvy. Odvolací súd konštatuje,
že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s obsahom zmluvy označenej ako zmluva o tichom spoločenstve a svoje rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol, náležite právne odôvodnil. Napadnutému rozsudku v merite veci, teda vo veci samej, niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Preskúmaním napadnutého rozsudku v časti výroku o trovách konania však zistil, že dôvodné je odvolanie žalovaných 1/ až 3/. Súd prvého stupňa pochybil pri ustálení výpočtového základu, keď pri vyčíslení odmeny advokáta za poskytnuté právne služby neaplikoval aj ust. § 10 ods. 1, ale len ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Predmetom sporu totiž nebolo len žalobcom požadované nahradenie prejavu vôle, ale aj ním uplatnené právo na náhradu škody vo výške 10 000 eur. Oboma nárokmi žalobcu sa súd v konaní zaoberal a aj o nich rozhodol. Žalovaní 1/ až 3/ v predloženej špecifikácii zo dňa 07.02.2011 (v spise na č.l. 89) poukázali na príslušné ustanovenia vyhl.č. 655/2004 Z.z., takže tvrdenie súdu o nepreskúmateľnosti vyčíslenia trov neobstojí. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa ustáli výpočtový základ s prihliadnutím na predmet sporu a znovu rozhodne o trovách; zároveň v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Podľa § 226 ods. 1 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.