Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110010586 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3110010586.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. marca 2012 prejednal odvolania obžalovaných X) W. Z. nar. XX.XX.XXXX v G. trvale bytom R. č. XXX/XX, G., t. č. v mieste bydliska, 2) W. W. nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom O. č. XXX/XX, G., t. č. v mieste bydliska, ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 8T/47/2010-259 zo dňa 27.10.2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní X) W. Z., nar. XX XX.XXXX v G., trvale bytom R. č. XXX/XX, G., X) W. W., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom O. č. XXX/XX, G., u z n á v a j ú v i n n ý m i , že dňa 28.09.2008 v čase medzi 14.00 h a 15.00 h v Trenčíne na Ul. Partizánskej, obžalovaná W. Z. zastavila osobné motorové vozidlo zn. G. L. X, striebornej farby, EČ G.-XXX Z., pri poškodenom G. N., na čo z vozidla vystúpili obžalovaní W. W. a W. Z., G. N. vtlačili do uvedeného motorového vozidla na zadné sedadlo takým spôsobom, že poškodeného chytili pod pazuchy, snažili sa ho natlačiť do predmetného motorového vozidla, pričom sa poškodený bránil tým spôsobom, že mal pravú nohu vo dverách a tlačil proti nim, následne W. Z. prešiel na druhú stranu vozidla, nastúpil do tohto vozidla a zvnútra vozidla poškodeného ťahal za ruku dovnútra a keď obžalovaný W. W. chytil nohu poškodeného a zatlačil mu ju do vozidla a zatvoril zadné dvere, po zatvorení dverí odviezli poškodeného k lesnému porastu v katastrálnom území Košeca, kde po zastavení vozidla W. Z. kázala poškodenému G. N. vystúpiť z vozidla, po jeho vystúpení z neho strhla košeľu a tričko, taktiež mu prikázala, aby si vyzliekol nohavice, pod ktorými mal tepláky, vyzul topánky, pričom košeľu, tričko a nohavice mu zobrala, vzápätí spolu s obžalovaným W. W., W. Z. odišla na uvedenom vozidle späť do Trenčína a poškodeného G. N. ponechala na mieste bez oblečenia, t e d a spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu, t ý m s p á c h a l i prečin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 183 ods. 1 Tr. zák. z a t o s a o d s u d z u j ú : 1) obžalovaná W. Z., podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), § 56 ods. 2 Tr. zák., § 57 ods. 1 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 500 € (päťsto eur). Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, sa obvinenej stanovuje náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace. 2) obžalovaný W. W., podľa § 183 ods. 1 Tr. zák.,§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. § 56 ods. 2 Tr. zák., § 57 ods. 1 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 300 € (tristo eur). Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, sa obvinenému stanovuje náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 8T/47/2010-259 zo dňa 27.10.2011 boli obžalovaní W. Z. a W. W. uznaní vinnými zo zločinu obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. i) Tr. zák., pretože čin spáchali závažnejším spôsobom konania (organizovanou skupinou) na skutkovom základe tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Boli za to odsúdení obaja k podmienečným trestom odňatia slobody s uložením probačného dohľadu a k povinnosti osobne sa ospravedlniť poškodenému G. N.. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním oboch obžalovaných. V písomných dôvodoch odvolania namietali, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, ale najmä nevzal do úvahy výpoveď svedka V. W., ktorý oboch obžalovaných jednoznačne z trestnej činnosti vyviňuje. Podľa tohto svedka poškodený G. N. odišiel do vozidla obžalovanej W. Z. dobrovoľne a dobrovoľne aj do neho nastúpil. Poškodený N. a svedok V. W. boli k výpovediam nahovorení zo strany R.. F.. V. W., s ktorým má obžalovaná dlhodobé spory. Pokiaľ sa týka svedka J., tento síce potvrdil, že poškodenému nejaké oblečenie dal, ale nebol prítomný pri tom, akým spôsobom sa poškodený dostal do vozidla obžalovanej. Výpovede poškodeného a svedka W. je potrebné od začiatku považovať za spleť poloprávd a výmyslov, v snahe pomôcť R.. F. W. a poškodiť obžalovaným. Poukazovali na to, že poškodený N. skutok oznámil až s odstupom času, čo svedčí o tom, že to bolo na podnet R.. F.. W.. Poškodený mal dosť času a možností pri ceste peším spôsobom z obce Košeca do Trenčína kontaktovať niekoľko obvodných oddelení PZ a celú vec nahlásiť. Taktiež, pokiaľ by to bola pravda, mohol vec telefonicky nahlásiť od pána J. z J. v Košeci. Vzhľadom k tomu, že svedkovia, poškodený a obžalovaný oproti výsluchom z prípravného konania neuviedli žiadne nové skutočnosti, nie je zrejmé, z akého dôvodu použil súd prvého stupňa prísnejšiu právnu kvalifikáciu oproti obžalobe. Napokon namietali pochybenie zo strany súdu prvého stupňa v tom, pokiaľ odmietol dokazovanie vo forme konfrontácie medzi poškodeným N. a svedkom W.. Žiadali preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec tomuto vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby vo veci rozhodol rozsudkom sám tak, že obžalovaných spod obžaloby oslobodí. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla odvolanie obžalovaných podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Poukázala na to, že okresný súd dostatočne vyhodnotil všetky dôkazy, najmä výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní, a to W., J. a W., z ktorých výpovedí jednoznačne vyplýva vina obžalovaných. Napokon poukázala na to, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku v obžalobe, a vzhľadom na zmenu dôkaznej situácie ju môže zmeniť tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Keďže odvolanie bolo podané včas a osobami oprávnenými, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú čiastočne dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a správne zistil a ustálil skutkový stav tak, ako bol tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal a že ho spáchali obaja obžalovaní spolu s ďalším už odsúdeným páchateľom Z.. Predovšetkým je potrebné uviesť, že na výpoveď svedka W. v predmetnej trestnej veci nie je možné prihliadať. Samotní obžalovaní od počiatku tvrdili, že k prvotnému stretnutiu a kontaktu s poškodeným N. a svedkom W. došlo na Ulici Partizánskej, neďaleko prameňa s vyvierajúcou vodou. Taktiež poškodený N. a svedok W. od počiatku uvádzali, že si boli z prameňa nabrať vodu a neďaleko tohto prameňa zastavilo pri nich auto s obžalovanými, ktorého majiteľka a ktoré riadila, bola W. Z.. Pokiaľ teda svedok W. vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 14.12.2009 tvrdil, že poškodený N. a svedok W. boli u neho doma vo vnútri, kde sedeli za stolom a keď tam prišla obžalovaná, ktorú zavolal dovnútra a N. dobrovoľne s ňou odišiel do auta, takáto výpoveď svedka je absolútne nepoužiteľná. Aj na hlavnom pojednávaní tento svedok hovoril v tom zmysle, že bol N., keď išiel do auta, otvoriť bránku. Svedok buď hovorí o inej situácii, alebo pri predmetnej udalosti nebol, resp. si vôbec nepamätá na udalosť. Taktiež odvolací súd nemohol prisvedčiť námietke odvolateľov, že poškodený N. bol navedený na túto výpoveď zo strany R.. F. W., o čom svedčí to, že udalosť bol oznámiť na polícii oneskorene. Poškodený N. vypovedal, že po vyložení z auta obžalovanej v Košeci prešiel peši do Trenčína a na chatku, kde prebýval so svedkom W., prišiel v ranných hodinách. Keďže bol unavený, celý deň prespal a až na ďalší deň išiel udalosť oznámiť na políciu. Jeho vysvetlenie je vcelku logické. Pokiaľ sa týka násilného natlačenia poškodeného N. do auta obžalovanej, o tomto nemal odvolací súd žiadne pochybnosti. Tak poškodený N., ako aj svedok W., sú jednoduchí ľudia a celý priebeh udalosti popisovali zhodne. Teda spôsob ako poškodeného N. vtláčali obžalovaní W. a Z. do auta obžalovanej Z., ako sa zapieral nohami a rukami, ako prešiel obžalovaný Z. na druhú stranu auta, kde otvoril dvere a vťahoval poškodeného N. dovnútra. Napokon o pravdivosti tvrdenia poškodeného N. a o ďalšom plynutí udalostí nasvedčuje aj výpoveď M. v Košeci W.. J., ku ktorému v kritický deň v popoludňajších hodinách na J. prišiel polovyzlečený poškodený s prosbou o oblečenie, ktoré mu poskytol. V tomto smere teda odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaných, pokiaľ sa týka spáchania predmetného skutku, za dôvodné. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaných, tak ako túto ustálil súd prvého stupňa, teda že skutok spáchali ako organizovaná skupina. Súd prvého stupňa síce v dôvodoch napadnutého rozsudku teoreticky popísal znaky organizovanej skupiny v zmysle ustanovenia § 129 ods. 2 Tr. zák., avšak bez ďalšieho konštatuje, že obžalovaní ako členovia trojčlennej skupiny mali medzi sebou rozdelené úlohy, konali plánovane a koordinovane (keď W. a Z. bez akejkoľvek komunikácie začali poškodeného tlačiť do uvedeného vozidla na zadné sedadlo, pričom vedenie tohto vozidla mala na starosti Z., čo svedčí o naplánovaní tohto skutku), bez toho, aby tieto skutočnosti mal vôbec preukázané a ktoré vôbec z dôkaznej situácie nevyplývajú. Práve naopak, obžalovaní pred spáchaním skutku zhodne tvrdili, že boli na sídlisku Juh, odkiaľ sa vracali do centra mesta (najkratšia cesta je práve po Ul. Partizánskej), kde náhodne stretli poškodeného N. so svedkom W., čo je logické, pretože nemali odkiaľ vedieť, že títo si budú práve na Ulici Partizánskej pri prameni naberať vodu. Nie je pravdou, že by boli vopred dohodnutí na svojom konaní, čo súd prvého stupňa dovodzuje z toho, že poškodeného bez akejkoľvek komunikácie začali tlačiť do motorového vozidla. Sám poškodený N. vo svojich výpovediach uviedol, že keď vystúpili z auta, do auta ho natlačili obžalovaní W. a Z. na pokyn obžalovanej Z., ktorá im povedala, „aby ho dali do auta“. Aj podľa svedka W., po vystúpení z vozidla obžalovaná Z. povedala N., že „pôjdeš s nami“. Poškodený potvrdil, že motor naštartovaný nebol, čo tak isto nezodpovedá tomu, ak by sa obžalovaní vopred dohodli na násilnom odvoze poškodeného. Predchádzajúcej dohode nezodpovedá ani skutočnosť, že obžalovaná Z. vystúpila z auta. Ak by boli dohodnutí dopredu a ona by mala úlohu ako vodička, nevypínala by motor a nevystupovala by z auta. A že motorové vozidlo viedla ona, je logické, pretože majiteľkou bola ona. Uvedené okolnosti prípadu práve naopak nasvedčujú o spontánnosti konania obžalovaných od stretnutia s poškodeným, jeho natlačením do auta a odvozom, keď aj cestou hľadali vhodné miesto, kde by ho vysadili, pretože nechcel v aute prezradiť, čo urobil s kotlinami. Odvolací súd vzhľadom na toto pochybenie podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že pri nezmenenom skutkovom stave uznal obžalovaných vinnými z prečinu obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 183 ods. 1 Tr. zák., pretože títo spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu. Pri úvahách o treste potom odvolací súd musel vziať do úvahy, že obžalovaným poľahčovalo vedenie riadneho života pred spáchaním skutku, keď priťažujúce okolnosti zistené neboli a že v dôsledku ich konania nevznikol poškodenému žiadny závažný následok. Dospel potom k záveru, že účel trestu bude naplnený aj uložením peňažných trestov, ktoré však vzhľadom na podiel jednotlivých páchateľov na trestnej činnosti primerane diferencoval a uložil obžalovanej Z. peňažný trest vo výške 500 € spolu s náhradným trestom odňatia slobody v prípade nezaplatenia na dva mesiace a obžalovanému W. peňažný trest vo výške 300 € spolu s náhradným trestom odňatia slobody v prípade nezaplatenia na jeden mesiac. Takéto tresty podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedajú zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák. a budú spôsobilé splniť svoj účel vyžadovaný Trestným zákonom. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.