Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/160/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110209232 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3110209232.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ondreja Samaša v právnej veci žalobcu U.. W.. O. L., obch. meno: U.. W.. O. L.-W., miesto podnikania: X. XX, I. I., IČO XX XXX XXX proti žalovanému W. G., miesto podnikania: D. S. XX/XX, E. B., IČO XX XXX XXX o zaplatenie zmluvnej pokuty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 38Cb/72/2010-65 zo dňa 11.05.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým sa žaloba zamieta a v časti výroku o náhrade trov konania. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, že žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 0,2% denne zo sumy 1 427,90 eur od 17.06.2005 do 31.12.2006 a od 01.01.2011 do zaplatenia, zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 62,50 eur do troch dní. Rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobu zamietol pre jej nedôvodnosť. Dôvodom bolo zistenie, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu 0,2% denne s poukazom na čl. III. bod 4 prvá veta a čl. VI. bod 5 posledná veta Všeobecných podmienok prenájmu vozidiel (ďalej iba VPPV). Zo zmluvného dojednania čl. III. bod 4 prvej vety VPPV je zrejmé, že týmto ustanovením bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad omeškania nájomcu „s platením“. Platby, ktorých sa omeškanie týka nie sú vymedzené a nemožno ich jednoznačne určiť, ani za použitia výkladových pravidiel prejavu vôle podľa § 266 Ob.z., nakoľko čl. III. VPPV má názov „Platby za prenájom“, avšak z obsahu jednotlivých bodov tohto článku vyplývajú rôzne platby, resp. pohľadávky prenajímateľa, pričom niektoré z nich nepredstavujú nájomné. Vzhľadom k tomu mal za to, že v uvedenom článku s ohľadom na ust. § 544 ods. 1 O.z. nie je jednoznačne určená zmluvná povinnosť v dôsledku porušenia ktorej má vzniknúť prenajímateľovi právo na zaplatenie zmluvne dohodnutej pokuty 0,2% denne. Z uvedeného dôvodu považoval čl. III. bod 4 prvá veta VPPV za neplatnú podľa § 37 ods. 1 O.z. a dôvod neplatnosti spočíval v jeho neurčitosti. Taktiež v čl. VI. bod 5 posledná veta nie je určená zmluvná povinnosť, porušením ktorej vzniká prenajímateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tomto článku nie je zrejmý ani spôsob určenia zmluvnej pokuty, nakoľko nie je možné jednoznačne ustáliť z čoho (z akej sumy) má byť vyčíslená. Pojem „hodnoty“ použitý v predmetnom zmluvnom ustanovení je neurčitý, nie je zrejmé, čo predstavuje v danom prípade „dlžná čiastka“. Okrem uvedeného zo znenia čl. III. bod 4 prvá veta a čl. VI. bod 5 posledná veta VPPV nevyplýva vzájomná súvislosť a prepojenosť týchto zmluvných dojednaní. Následne považoval čl. VI. bod 5 poslednej vety VPPV za neplatný podľa § 37 ods. 1 O.z. pre jeho neurčitosť, ktorá sa týkala vymedzenia zmluvnej povinnosti a spôsobu určenia zmluvnej pokuty. Dospel k záveru, že v dôsledku neplatnosti oboch vyššie uvedených článkov VPPV, prenajímateľovi nevzniklo právo na zaplatenie žalovanej zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 1,2 O.z., na základe čoho nedošlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu v dôsledku jej neexistencie a aj preto žalobu zamietol. Mimo uvedeného nárok žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 0,2% denne zo sumy 20 000,- Sk zamietol aj preto, že ide o výkon práva žalobcu, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Ob.z., lebo žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu v dôsledku omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty, ktorý výkon práva nepožíva právnu ochranu. Naviac články III. bod 4 a čl. VI. bod 5 VPPV neobsahujú dohodu účastníkov konania pre prípad omeškania so zaplatením dohodnutej zmluvnej pokuty. Čiastočné zastavenie konania o zaplatenie zmluvnej pokuty 0,2% denne zo sumy 1 427,90 eur od 17.06.2005 do 31.12.2006 a od 01.01.2011 do zaplatenia odôvodnil čiastočným späťvzatím žalobu a postupom podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech, pričom aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v časti späťvzatia žaloby ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobu zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania. Dôvodil, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby odvolací súd v napadnutých častiach výroku rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu z omeškania platby vo výške 0,2% denne zo sumy 1 427,90 eur od 01.01.2006 do 31.12.2010 a nahradil všetky trovy konania. Uviedol, že so záverom súdu prvého stupňa o tom, že „platby“, ktorých sa týka zmluvná pokuta dohodnutá v v čl. III. bod 4 prvá veta a v článku VI. bod 5 posledná veta VPPV nie sú vymedzené, sa nestotožňuje. Poukázal na to, že „platby“ sú vymedzené v ďalších ustanoveniach zmluvy a spolu vytvárajú celkový kontext a logiku textu (čl. III. ods. 1 druhá, tretia, piata a posledná veta VPPV). Tiež ustanovenie o splatnosti ďalších jednorazových pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. III. ods. 3 VPPV sa vzťahuje na všetky dlžné tituly v omeškaní s platením napr. aj zmluvných pokút (čl. IV. ods. 3,4, čl. V. ods. 3,6, čl. VI. ods. 5,6, čl. XI. ods. 3, čl. X. posledná veta, čl. XI. ods. 4). Je názoru, že by nebolo účelné, keby VPPV obsahovali dohodu o zmluvnej pokute pre každý druh dlžného titulu v omeškaní so zaplatením, ktorého je nájomca. Preto je v VPPV použitá univerzálna dohoda o splatnosti všetkých ďalších jednorazových pohľadávok obsiahnutá v čl. III. ods. 3, ktorá s článkom III. ods. 4 prvá veta je naformulovaná tak, aby zmluvná pokuta z omeškania platieb postihovala všetky tituly nesplnených záväzkov nájomcu okrem výnimiek, teda pohľadávok, ktoré majú určenú inú lehotu splatnosti. Pokiaľ čl. III. VPPV je označený názvom „platby za prenájom“, tak je názoru, že platba je forma z plnenia dlžníkom - nájomcom, ktorý má peňažný záväzok voči prenajímateľovi. V prípade omeškania dlžníka s platením peňažného záväzku, nájomca porušuje zmluvnú povinnosť vo vzťahu k dohodnutému času plnenia. Pri každom omeškaní so zaplatením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká podľa príslušných ustanovení VPPV čl. III. bod 4 prvá veta a čl. VI. bod 5 posledná veta nájomcovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Z uvedeného dôvodu záver súdu prvého stupňa, že pojem „platby“, ktorých sa týka zmluvná pokuta nie sú vymedzené v VPPV a nemožno ich jednoznačne určiť, nemá žiaden vecný ani právny základ. Zdôraznil, že zmluvná pokuta upravená v čl. III. bod 4 prvá veta VPPV je určená jednoznačne a netrpí vadami pre neurčitosť a preto je platným právnym úkonom. Podobne jednoznačne určená zmluvná povinnosť, poruším ktorej vzniká prenajímateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v čl. VI. bod 5 predposledná veta a z tohto ustanovenia je zrejmý aj spôsob jej určenia a preto je nesprávny záver súdu prvého stupňa o platnosti tohto dojednania pre neurčitosť. Pojem „položky“ uvedený v čl. VI. ods. 5 posledná veta sa má vykladať ako pohľadávky, resp. škody, t.j. dlžný titulu, ktorý má nájomca na základe dojednanej zmluvnej pokuty zaplatiť do 7 dní od vystavenia faktúry, ktorou si prenajímateľ uplatní svoju pohľadávku. Záver súdu prvého stupňa, že uplatňovanie zmluvnej pokuty zo zmluvnej pokuty je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Ob.z.) neobstojí. Je názoru, že predmetné zmluvné pokuty si uplatnil proti žalovanému ako alternatívu priameho uplatnenia skutočnej škody a aj prípadného uplatnenia alikvotnej časti ušlého zisku. Naviac inštitút zmluvnej pokuty chráni prenajímateľa pred zdanením účtovných príjmov ešte pre ich skutočným zaplatením zo strany nájomcu, lebo zmluvná pokuta sa zdaňuje až po jej zaplatení dlžníkom. Keďže žalovaný doteraz faktúru č. 02062005 nezaplatil, nemôže ísť o rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, keď si z neplatenej istiny uplatňuje zmluvnú pokutu, lebo žalovaný si svoj záväzok z vyššie uvedenej faktúry nesplnil riadne a včas. Nakoniec uviedol, že nie je účelné ani možné, aby VPPV obsahovali ustanovenia o zmluvnej pokute pre každý prípad omeškania a porušenia zmluvnej povinnosti, lebo by boli komplikované a neprehľadné. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu ani pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti jeho výrokov. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 22.04.2005 uzavrel prenajímateľ - spoločnosť A & A s.r.o. Banská Bystrica, IČO 36 056 570 s nájomcom - žalovaným zmluvu o prenájme vozidla č. 1/04/2005, ktorej predmetom bol nájom motorového vozidla zn. K. F. T. EČ: I.-XXX-W. na obdobie od 22.04.2005 18-tej hodiny do 22.05.2005 18-tej hodiny. Neoddeliteľnosť súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné podmienky prenájmu vozidiel podpísané žalovaným dňa 22.04.2005. Faktúrou č. 02062005, ktorú spoločnosť A & A s.r.o. vystavila dňa 09.06.2005 a ktorá bola splatná dňa 16.06.2005, vyfakturovala žalovanému zmluvnú pokutu na základe a pri porušení ods. 4 čl. IV. Vozidlo VPPV v sume 10 000,- Sk, ďalej zmluvnú pokutu na základe ods. 6 a pri porušení odseku 3 čl. VI. Poistenie VPPV v sume 10 000,- Sk a škodu na vozidle v sume 23 017,- Sk, spolu v sume 43 017,- Sk, v prepočte 1 427,90 eur. Dňa 01.01.2010 uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky spoločnosť A & A s.r.o. Banská Bystrica ako postupca a žalobca ako postupník. Touto zmluvou postupca postúpil žalobcovi pohľadávku vo výške 1 427,90 eur aj s príslušenstvom z faktúry č. 02062005 splatnej dňa 16.06.2005. Predmetom odvolacieho konania je zmluvná pokuta vyplývajúca zo zmluvy o prenájme motorového vozidla uplatnená žalobcom podľa čl. III. ods. 4 prvá veta a čl. VI. ods. 5 VPPV vo výške 0,2% denne zo sumy 1 427,90 eur za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2010 (v peňažitom vyjadrení v sume 5 211,83 eur). Zákonná úprava obsiahnutá v § 544 Občianskeho zákonníka, ktorá platí aj pre obchodné vzťahy s odchýlkami vyplývajúcimi z § 300 až 302 Obchodného zákonníka, umožňuje zaistiť plnenie záväzkov v obchodných vzťahoch zmluvnou pokutou. Aj keď možno zmluvnou pokutou zaistiť plnenie ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti, obvykle sa ňou sankcionuje porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Pri dojednávaní zmluvnej pokuty treba mať na zreteli, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojím obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo, alebo by sa priečilo dobrým mravom, pretože takéto ustanovenie v zmluve by bolo absolútne neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak by dojednanie o zmluvnej pokute odporovalo zásadám poctivého obchodného styku, právo na jej zaplatenie by nebolo súdne vymožiteľné (§ 265 Obchodného zákonníka). Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzku, ktorý má zároveň sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dojednanej výške. Ako vyplýva z § 544 ods. 2 O.z., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia. V Občianskom zákonníku nie je obsiahnutá úprava výšky zmluvnej pokuty a ani sa tu nestanoví spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky, či spôsobu určenia je teda vecou účastníkov. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu prezentovanou v odvolaní nestotožňuje. Žalobca neuplatňuje v tomto konaní zaplatenie pohľadávky vo výške 1 429,70 eur, vyplývajúcej z faktúry č. 02062005, ktorou ako je vyššie uvedené, jeho právny predchodca vyúčtoval žalovanému zmluvné pokuty a škodu na vozidle, ale uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty z jednotlivých fakturovaných súm, ktoré v súhrne tvoria pohľadávku v sume 1 427,90 eur. Správne konštatoval súd prvého stupňa, že čl. III. ods. 4 veta prvá a čl. VI. ods. 5 VPPV neobsahujú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute pre porušenie zmluvnej povinnosti oneskoreného zaplatenia vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ako aj dojednanie o zmluvnej pokute v prípade porušenia zmluvnej povinnosti z dôvodu omeškania so zaplatením škody. Sám žalobca v odvolaní priznáva, že VPPV neobsahovali dojednania o zmluvnej pokute pre každý prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odvolací súd sa nestotožňuje so žalobcom v tom, že vo VPPV bola použitá univerzálna dohoda dosiahnutá v čl. III ods. 3 a v čl. III ods. 4 veta prvá o splatnosti jednorazových pohľadávok, ktorá by postihovala všetky tituly nesplnených záväzkov žalovaného, teda aj nezaplatené zmluvné pokuty a nezaplatené škody, nakoľko tento názor je v rozpore s ust. § 544 ods. 1 O.z. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o neplatnosti čl. III ods. 4 prvá veta a čl. VI. ods. 5 VPPV pre neurčité dojednanie týkajúce sa vymedzenia zmluvnej povinnosti, ktorej porušenie bude mať za následok, že veriteľ si bude môcť uplatniť zmluvné pokuty. Ako aj neplatnosti čl. VI. ods. 6 VPPV v náväznosti na čl. VI. ods. 5 pre neurčité dojednanie týkajúce sa výšky zmluvnej pokuty, z ktorého nemožno jednoznačne ustáliť, z akej sumy má byť vyčíslená zmluvná pokuta. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že pojmy „platby“, „s platením“, „hodnoty“ sú neurčité a nemožno z nich vyvodiť jednoznačný záver o tom, že ich možno vzťahovať na nároky uplatnené žalobcom z faktúry č. 02062005. Pre úplnosť dopĺňa, že použitie § 265 Ob.z. pri uplatňovaní zmluvnej pokuty z oboch zmluvných pokút, ktoré sú uvedené vo faktúre č. 02062005, by sa aplikovalo len v prípade, ak by zmluvná pokuta, ktorú žalobca uplatňuje v konaní, bola platne dohodnutá v súlade s ust. § 544 ods. 1,2 O.z. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, rozhodnutie vo všetkých výrokoch náležite odôvodnil, takže napadnutému rozsudku niet čo vytknúť, tiež rozhodnutie o náhrade trov konania je vecne správne a vychádza z procesného úspechu žalovaného, ako aj z procesného zavinenia žalobcu, ktorého úkony viedli k čiastočnému zastaveniu konania. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výroku potvrdil ako vecne správny podľa § 219 od.s 1 O.s.p. a v podrobnostiach v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, lebo mu preukázateľne žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.