Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/36/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110216012 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3110216012.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej a členov senátu JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., C. U. XXXX/XX, do nadobudnutia plnoletosti zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: matky E.. L. E., bytom C. U. XXXX/XX, Q., obe právne zastúpené D.. D. A., advokátom so sídlom v Q., F.. J.. I. XX a otca O.. S. E., bytom Q., D.. U. XXXX/X, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k t.č. už plnoletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. februára 2012, č.k. 32P/194/2010 - 195, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Otec j e p o v i n n ý zaplatiť trovy odvolacieho konania vo výške 154,56 eur, plnoletému dieťaťu, k rukám právneho zástupcu D.. D. A., I., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k C. E., z doterajších 1.500,- Sk mesačne na 100 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám plnoletej dcéry, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.06.2010. Dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2010 do 29.02.2012 vo výške 1.050 eur súd prvého stupňa povolil otcovi splácať k rukám C., popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20 eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto zároveň v časti výživy a platobného miesta zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 6C 4/2004-81 zo dňa 17.12.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5Co/52/2005-93 zo dňa 31.05.2005. V odôvodnení rozhodnutia poukazujúc na zákonné ustanovenia Zákona o rodine (§ 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3) súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázanú zmenu pomerov, akú má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. K zmene pomerov došlo predovšetkým na strane dieťaťa C., ktorá v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bola vo veku XX rokov a navštevovala druhý stupeň základnej školy, t.č. je o X I. H. roka staršia, fyzicky vyspelejšia, je študentkou tretieho ročníka na gymnáziu, čím sa matke zvýšili všetky výdavky na krytie jej odôvodnených potrieb, a to nielen výživného v pravom slova zmysle. C. dosiahla plnoletosť, čo sa odrazilo i na jej potrebách (športové, kultúrne vyžitie). U rodičov došlo k zmene pomerov v tom smere, že otcovi sa znížil priemerný mesačný príjem zo sumy 679,41 eur na sumu 72 eur a matke sa priemerný mesačný príjem zvýšil zo sumy 33,19 eur na sumu 578 eur. Otec však napriek svojmu deklarovanému príjmu v priemernej celkovej výške cca 72 eur mesačne vykonával rekonštrukciu bytu v jeho osobnom vlastníctve za sumu viac ako 23.000 eur, ktorú financoval z pôžičky. Súdu predložil zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mu veriteľ v osobe O.. C. E. poskytuje priebežné bezúročné pôžičky podľa potreby vo výške od 200 eur až po 3.700 eur mesačne. Napriek svojim nízkym príjmom zo závislej činnosti, si nehľadá zamestnanie v riadom pracovnom pomere. Otec si musí uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu je jeho prvoradou povinnosťou a je povinný urobiť všetko preto, aby túto vyživovaciu povinnosť mohol náležite plniť. Keďže matka v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), ktoré by boli dôvodom na úpravu výživného podľa návrhu s účinnosťou od 01.09.2009, výška vyživovacej povinnosti bola upravená až od 01.06.2010, teda od podania návrhu. Zročné výživné vo výške 1.050 eur (21 mesiacov x 50 eur) súd povolil za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu. Právnemu zástupcovi plnoletého dieťaťa náhradu trov konania za zastupovanie nepriznal z dôvodu, že hoci C. už dosiahla dňa XX.XX.XXXX plnoletosť, konanie vo veci zvýšenia vyživovacej povinnosti začalo podaním návrhu na okresnom súde dňa 07.06.2010, teda v čase jej neplnoletosti. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že výživné bude zvýšené na sumu 61,54 eur mesačne, pričom nedoplatok na výživnom predstavuje celkovo sumu 176,25 eur za obdobie od júna 2010 do augusta 2011. V odvolaní analyzoval vývoj príjmových pomerov matky spolu s poberaním prídavku na dieťa a daňového bonusu matky dieťaťa v rokoch 2004 a 2010 - 2012, ako aj vývoj svojich príjmových pomerov v rokoch 2002 - 2012. Uviedol, že úprava výživného musí rešpektovať § 78 ods. 2 Zákona o rodine. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je plné preklepov a neprávd. Od 01.07.2010 nie je prihlásený na nemocenské a dôchodkové poistenie, pretože Sociálna poisťovňa ho vyradila z dôvodu nízkeho príjmu, takže ani v 2/2012 nebol poistený. Za komunálny odpad platí ročne 25,44 eur a nie 5,44 eur. Živnostenské oprávnenie nemá, pretože projektové práce sa riadia osobitným zákonom. Nie je vyučený strojár, ale je vyštudovaný strojný inžinier. Predaj bytu v T. sa nemal realizovať, ale má zámer tento prenajímať, keďže už vystavil prvú faktúru za mesiac marec 2012 záujemcom o nájom bratislavského bytu. Zakupovanie oblečenia matkou pre dcéru mesačne otec označil za plytvanie finančnými prostriedkami. Náklady na jej zdravotnú starostlivosť minimálne v rozsahu 10 eur mesačne považuje za absurdné. V roku 2002 ani v rokoch ďalších nemal príjem zo závislej činnosti, pretože je J. - slobodné povolanie. Byt v Q. si od bratranca neprenajíma, pretože tento mu ho poskytuje ako pomoc „blížnemu v núdzi“. Poukázal ďalej, že jeho dcéra je v rozsudku premenovaná na krstné meno C. a v júli 2005 nemala XX ale XX rokov. Návrh matky zo 04.06.2010 označil za rozporný, pretože jeho dôvod je v rozpore s dôkazovými prílohami. Matka má dostatok financií na všetky potreby pre dieťa, dokonca tieto sú nadštandardné. Ďalej uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nepreukázal potrebu zvýšenia výživného na 100 eur, čo je jeho zvýšenie o 100 %. Sudca tiež nepreukázal, že po zvýšení výživného zostane odporcovi aspoň životné minimum. Súd by mal rozlišovať medzi čerpaním pôžičiek a ich splácaním. Pôžičky od svojho brata čerpá na prežitie a dočasné zabezpečenie svojho majetku pred exekúciou. Avšak to, že matka čerpá dotácie na dieťa aj od svojich rodičov, na to už súd neprihliadol. Dcéra v písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu otca označila rozhodnutie za vecne správne a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal otca k povinnosti zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške 154,56 eur. Uviedla, že zvýšenie výživného je opodstatnené, keďže na strane dieťaťa došlo k zmenám pomerov v náraste jeho životných nákladov. V konaní bolo preukázané, že napriek tomu, že otec vlastní byt v T., na ktorý mesačne vynakladá okolo 110 eur, býva v Q., kde má ďalšie náklady na bývanie okolo 180 eur, pričom vzhľadom na charakter jeho pracovnej činnosti nie je na bývanie v Q. viazaný. Jedná sa teda o neúčelne vynakladané náklady, ktoré podstatne prevyšujú zvýšenú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Poukázala na nákladnú rekonštrukciu jeho bytu v T. v sume 23.000 eur, v dôsledku čoho si vytvoril finančný záväzok zo zmluvy o pôžičke. Napriek vysokoškolskému vzdelaniu a možnostiam získania primeraného zamestnania, otec nevyvíjal dostatočnú snahu zamestnať sa. Ona sama zabezpečuje dieťaťu bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, ako aj hradenie nákladov súvisiacich so vzdelávaním. Plnenie zvýšenej vyživovacej povinnosti je v možnostiach otca, ktorý okrem tejto povinnosti k plnoletej dcére inú vyživovaciu povinnosť nemá. Odvolanie otca neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla relevantným spôsobom správnosť rozhodnutia spochybniť. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., keďže nebol dôvod na jeho nariadenie ani podľa jedného z ustanovení § 214 ods. 1 písm. a/ - c/ O.s.p. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ust. § 62 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa ust. § 62 ods. 1 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné sa určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Zmenou pomerov podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie taká výrazná zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov, pripojeným spisovým materiálom a preskúmal všetky rozhodujúce otázky a námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené. V plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci bola vyživovacia povinnosť otca voči dieťaťu C. E. naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.12.2004, č.k. 6C 4/04-81 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5Co 52/2005-93 zo dňa 31.05.2005 vo výške 1.500,- Sk mesačne, keď v tom čase bolo dieťa ešte dieťaťom maloletým. Manželstvo rodičov v tom čase už bolo rozvedené (rozsudkom Okresného súdu Trenčín 6C 4/2004-52 zo dňa 28.05.2004). Dieťa malo v tom čase 11 rokov, navštevovalo základnú školu a žilo s matkou v spoločnej domácnosti. Matka pracovala v materskej škole ako učiteľka a dosahovala príjem mesačne v čistom 10.252,- Sk (sp. zn. 6C 4/2004, č.l. 74). Súd prvého stupňa vychádzal z príjmu otca dosiahnutého za rok 2003 vo výške 20.468,- Sk (základ dane mal vo výške 64.424,- Sk), keďže tento podával daňové priznanie ako fyzická osoba. Otec ani matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali. Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.06.2010 sa matka, v tom čase maloletej C., domáhala zvýšenia výživného na maloletú na sumu 125 eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Počas konania žiadala priznať zvýšené výživné, s účinnosťou od 01.09.2009, keďže od tejto doby sa stala maloletá žiačkou gymnázia. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako sedem rokov, maloletá sa medzičasom stala plnoletou a v súčasnosti je žiačkou X. ročníka gymnázia v Q.. Zároveň navštevuje X. ročník jazykovej školy, v ktorej hradí polročný poplatok 37,60 eur a poplatok za učebnice po 28,50 eur. Okrem štandardných nákladov, primeraných veku dieťaťa a školským povinnostiam matka má s ňou výdavky za zdravotnú starostlivosť pri ochorení J., poplatky u stomatológa, ďalšie náklady predstavuje plavecký kurz, rôzne školské výlety, šetrenie finančných prostriedkov na stužkovú, poplatky na ZRŠ. Plnoleté dieťa žije naďalej v spoločnej domácnosti s matkou v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Naďalej pracuje ako učiteľka v materskej škole a jej príjem v období od júna 2009 do augusta 2011 bol priemerne mesačne vo výške 577 eur. Uplatňuje si daňový bonus a poberá prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur. Otec dieťaťa je vlastníkom bytu v T., avšak žije v Q. v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho bratranca. Náklady hradí mesačne vo výške 181,07 eur. Pracovný pomer nemá uzavretý a pokiaľ nejaké práce vykonáva, tak ich realizuje ako samostatne zárobkovo činná osoba. V konaní uviedol, že v roku 2011 dosiahol príjem 710 eur a na zbere surovín zarobil 159,48 eur. Byt, ktorý vlastní v T., v roku 2010 rekonštruoval a za rekonštrukciu zaplatil 23.235,74 eur, ktoré si zapožičal, pričom vzniknuté dlhy nespláca. Do apríla 2012 bol byt prázdny a mesačne ho stál na nákladoch 105,69 eur, inkaso 4,64 eur a ročne daň vo výške 19,92 eur. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že zvýšenie výživného o 50,20 eur mesačne je primerané zvýšeným potrebám plnoletého dieťaťa, na ktoré náklady od poslednej úpravy výživného nepochybne vzrástli, keďže je už žiačkou stredného typu školy. Nestabilná situácia otca v obstarávaní si finančných prostriedkov nemôže byť na úkor dieťaťa, aj keď už plnoletého, ktoré je stále dieťaťom študujúcim a ktoré je na výživu rodičov odkázané. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec má byt v T., ktorý doposiaľ neprenajímal, avšak platí zaň mesačne cca 105 eur, čo sa rovná takmer výške určeného výživného. I keď za prenajatý byt v Q., v ktorom býva, nájom údajne neplatí, platí aspoň úhrady za jeho užívanie, pričom otec nepreukázal, že by jeho práca bola viazaná na túto lokalitu. Aj napriek tomu, že má otec dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, jeho dosiahnutý príjem je len minimálny. Keďže je schopný obstarať si finančné prostriedky na prevádzku dvoch bytov, či už z príležitostných prác alebo formou rôznych pôžičiek, možno od neho dôvodne vyžadovať, aby si prostriedky v prvom rade obstaral na výživné pre svoje dieťa. Odvolací súd tiež akcentuje, že vo zvýšenom výživnom na plnoleté dieťa bolo potrebné zohľadniť aj osobnú starostlivosť matky o dieťa, ktorú zabezpečuje matka sama bez akejkoľvek účasti otca, vynímajúc jeho finančné plnenie si vyživovacej povinnosti. Tiež je nutné zdôrazniť, že právo na výživu je zákonný nárok dieťaťa, keď každý rodič je povinný vyživovať dieťa, aj na úkor svojho minima, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Bezvýznamná bola aj námietka otca, že s financovaním nákladov na dieťa matke pomáhajú starí rodičia, pretože takáto skutočnosť nemá žiadny vplyv na určenie výživného povinnému rodičovi. Odvolací súd dáva za pravdu otcovi, že v odôvodnení rozhodnutia došlo k zámene krstného mena dieťaťa, avšak tento jeho odvolací argument ako aj ďalšie, ktoré uviedol v odvolaní, sú právne irelevantné vo vzťahu k výške zvýšeného výživného, zohľadňujúc celkové majetkové pomery otca, ako aj jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa sa dostatočne riadil ust. Zákona o rodine (§ 62 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1), dostatočne zistil skutkový stav a rozhodol správne o zvýšení výživného na 100 eur mesačne, a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že otec je povinný zaplatiť úspešnej účastníčke konania, t.č. už plnoletému dieťaťu C. E. náhradu trov odvolacieho konania vo výške 121,17 eur za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu. Pri výpočte odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty 3.012,60 eur, t.j. 5-násobku ročného plnenia vo výške 50,21 eur mesačne, čo predstavuje rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným (100 eur - 49,79 eur) + režijný paušál 7,63 eur + 25,76 eur, t.j. 20 % DPH. Celkovo tak odvolací súd na trovách odvolacieho konania priznal právnemu zástupcovi dieťaťa 154,56 eur. Trovy odvolacieho konania odvolací súd priznal s poukazom na ust. § 10 ods. 1,3, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb. Odvolací súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodnutí o trovách odvolacieho konania tak, ako to žiadal otec v žiadosti zo dňa 11.05.2012. V predmetnej veci nezistil z horeuvedených dôvodov dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by neúspešný otec nemal úspešnej dcére zaplatiť trovy konania, pričom odvolací súd poukazuje na to, že pri použití ust. § 150 O.s.p. treba prihliadať nielen na pomery toho, komu je uložená povinnosť trovy konania zaplatiť, ale tiež na to, či možno od druhej strany spravodlivo žiadať, aby tieto trovy, ktoré by inak platil neúspešný účastník konania, znášala sama. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .