Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/134/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010962 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3112010962.4 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2012 prejednal odvolanie obžalovaného V. Q. nar. XX.XX.XXXX v B., trvalé bydlisko X. nad O., B. K. č. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby MS SR Ilava, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 8T/87/2012-347 zo dňa 03. 10.2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 8T/87/2012-3347 zo dňa 03.10.2012 bol obžalovaný V. Q. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., pretože v presne nezistenom čase od 18.00 hod. dňa 08.12.2011 do 03.00 hod. dňa 09.12.2011 v byte č. 26 na 2. poschodí na adrese X. nad O., B. K. XXXX/XXX, úmyselne bitím rukami (päsťami) a iným presne nezisteným spôsobom spôsobil poškodenej E. N., trvale bytom X. I. O., t.č. bytom G. G., B. XXX/XX, zranenia, a to zlomeninu druhého krčného stavca s posunom, zlomeninu tela s minimálnym posunom a oblúka druhého krčného stavca bez posunu, zlomeninu tela a oblúku prvého krčného stavca s čiastočným vykĺbením, zlomeninu tela krčného stavca vpravo, zlomeninu dolnej časti vretennej a lakťovej kosti vľavo s posunom, zmliaždenie hlavy v spánkovo záhlavnej oblasti vpravo, zmliaždenie oboch pľúcnych lalokov so zakrvácaním, odreninu hrudnej steny vľavo so zmliaždením, odreninu brušnej steny, odreniny v oblasti pravého ramena, zmliaždenia pravého predlaktia, odreniny a zmliaždenie v oblasti pravého lakťa, zmliaždenie hornej pery, mnohopočetné odreniny a zmliaždenie dolných končatín, pričom tieto poranenia si vyžiadali hospitalizáciu od 09.12.2011 do 14.12.2011 spolu 6 dní, počas ktorých bola poškodená úplne obmedzená na bežnom spôsobe života vo všetkých oblastiach a po prepustení do ambulantnej starostlivosti bola obmedzená pri vykonávaní bežných životných potrieb a bola bezprostredne odkázaná na pomoc inej osoby a používala zdravotnú pomôcku Halo trakciu. Bol za to odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák., s prihliadnutím na § 37 písm. m) Tr. zák. v spojení s § 43 Tr. zák. k ďalšiemu trestu odňatia slobody na 6 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenej E. N., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom X. nad O., B. K. č. XXXX/XX-XX, škodu vo výške 10.150 € (bolestné). Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú E. N., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom X. nad O., B. K. XXXX/XX-XX, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine. V písomných dôvodoch odvolania advokátka obžalovaného namietala, že k uznaniu viny došlo iba na základe nepriamych dôkazov a pri vzniku zranení poškodenej nebol žiadny svedok a neexistuje ani žiadny priamy dôkaz, svedčiaci o tom, že zranenia vznikli bitkou, či udieraním. Naopak, znalecký posudok MUDr. L., znalca z odboru zdravotníctva, jasne uvádza, že mechanizmus vzniku zranení krčnej chrbtice mohol byť spôsobený aj pádom. Pád by podľa neho mal byť sprevádzaný ďalšími zraneniami hlavy, ale výskyt týchto sprievodných zranení nemožno vylúčiť a nie je možné tvrdiť, že sa nevyskytli, je možné len konštatovať, že takéto zranenia popísané v lekárskej správe neboli, nakoľko bol uvedený len všeobecný popis „opuch“. Samotná poškodená bola v danú noc v stave značne vysokej intoxikácie alkoholom a drogami a uviedla, že si pamätá z uvedenej noci len skutočnosť, že ju mal biť boxerskými rukavicami. Iné si nepamätala, akurát to, že určite z okna nevypadla. Je vyslovene potrebná a žiaduca konfrontácia medzi ním a poškodenou, čo súd prvého stupňa bezdôvodne odmietol. Je toho názoru, že jej konanie je motivované najmä potenciálnou možnosťou získať vysokú náhradu škody z titulu bolestného. Ani stopy DNA nájdené na boxerských rukaviciach nepotvrdili, že ide o DNA poškodenej. Vinu nemožno vysloviť len na základe domnienok a pravdepodobností, ale len na základe preukázaných skutočností a dôkazov, ktoré v predmetnej trestnej veci absentujú. Súd mal vyselektovať, ktoré zranenia mohli vzniknúť pádom z okna a ktoré bitím a ustáliť, či v ich dôsledku vznikla poškodenej ujma na zdraví a aká a následne daný skutok prekvalifikovať. Obdobne obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal, že v priebehu prípravného konania, ale ani hlavného pojednávania nebol produkovaný ani jeden dôkaz priamy, či nepriamy, ktorý by odôvodnil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Nič, čo tvrdí poškodená nie je pravda, pretože túto fyzicky nenapadol. Celé obvinenie zo strany poškodenej je účelový nezmysel, s úmyslom získať vysokú náhradu škody za bolestné. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne podľa ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., ktorý ukladá orgánom činným v trestnom konaní zistiť skutkový stav veci tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti a v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. musia orgány činné v trestnom konaní hodnotiť dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo a v ich súhrne. Na preukázanie viny potom musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine potom musí byť založený na takých dôkazoch, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a tento nepochybne spáchal obžalovaný. Tvrdenia svedkov v predmetnej trestnej veci sú nepravdivé a účelové, čo vyplýva z rozporov v ich výpovediach. Ani jeden zo svedkov sa pri vzniku zranení poškodenej nenachádzal na mieste, kde sa mal skutok stať, a preto ich výpovede sú nedôveryhodné a nezakladajú sa na pravde. Podľa jeho názoru mal byť vyšetrený duševný stav poškodenej, čo by preukázalo, že táto nehovorí pravdu. Žiadal preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že ho spod obžaloby oslobodí. Prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu žiadala na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní toto podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a po ich náležitom vyhodnotení aj vo veci správne a zákonne rozhodol. Odvolací súd v tomto postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne pochybenie. Pokiaľ obžalovaný namietal, že mala byť vykonaná konfrontácia medzi ním a poškodenou, tu je potrebné uviesť, že konfrontáciu poškodená logicky odmietla, pretože ako sama tvrdila od počiatku prípravného konania, z celej inkriminovanej udalosti si pamätá iba to, ako ju obžalovaný začal biť a viac nevie. Túto skutočnosť niekoľkokrát zopakovala aj na hlavnom pojednávaní v rámci svojho výsluchu za prítomnosti obžalovaného. Za takejto situácie aj prípadná vykonaná konfrontácia by nič podstatnejšieho do veci nepriniesla. Vyšetrenie duševného stavu poškodenej neslúži na vyhodnotenie hodnovernosti jej výpovede, hodnovernosť výpovede musí zvážiť súd v súvislosti s ďalšími existujúcimi dôkazmi. K samotným dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že nie je podstatné z akého dôvodu prišla poškodená do predmetného bytu za obžalovaným, či mu poupratovať, porozprávať sa o ukončení jeho trestných vecí, poskytnúť mu orálny sex, alebo za účelom požívania drog a alkoholu. Podstatné je, že toto stretnutie sa skončilo zraneniami na tele poškodenej takého charakteru, že musela byť odvezená na lekárske ošetrenie. V predmetnej trestnej veci pritom existujú dva okruhy dôkazov. Na jednej strane je to tvrdenie obžalovaného, že poškodená vypadla alebo vyskočila z okna spálne, kde ju našiel ležať na prístrešku pod oknom. Odtiaľ ju mal odniesť späť do bytu a keďže odmietala, aby zavolal záchrannú službu, tu ju mal vyzliecť, aby sa presvedčil aké má zranenia a neskôr privolal jej priateľa J.. Na druhej strane je to tvrdenie poškodenej, že ju obžalovaný začal biť najprv holými rukami a neskôr boxerskými rukavicami, až do času, keď stratila pamäť. Aj keď vzhľadom na jej stav - bola otrasená a takmer v bezvedomí a zistenú prítomnosť alkoholu a omamných látok v krvi si nepamätala podrobne celý priebeh bitia, jednoznačne si pamätala, že obžalovaný ju začal biť najprv holými rukami a neskôr boxerskými rukavicami. Vylúčila však vypadnutie, resp. vyskočenie z okna. Aj keď výpovede poškodenej z prípravného konania trpia rozpormi, nemožno očakávať, že osoba v takomto otrasenom stave si bude detailne pamätať všetko, čo sa stalo, naviac, keď uviedla na hlavnom pojednávaní, že vzhľadom na prežité si ani nechce v pamäti vybavovať podrobnosti. Že ju obžalovaný bil boxerskými rukavicami, tomuto nasvedčujú podľa znaleckého posudku predovšetkým zranenia v podobe zmliaždenia pľúc a krvné výrony. Po údere do hrudníka nastane paradoxne pohyb pľúc proti smeru pôsobiaceho násilia, čím narazia na hrudnú stenu, kde sila pôsobí nielen tangenciálne, ale má aj tlakovú zložku. Zlomenina krčných stavcov môže podľa znalca vzniknúť pádom na hlavu, ale chýba tu sprievodný znak, a to poranenia na temene hlavy, resp. výrony, ktoré CT neodhalilo a ktoré by tu museli byť. Naopak, mohli vzniknúť aj pôsobením padajúceho bremena na vztýčenú hlavu, teda aj údermi boxerskou rukavicou zvrchu na hlavu. Pri intoxikácii poškodenej, keď je svalstvo uvoľnené a obrana nekoordinovaná a pri vysokej intenzite úderov mohlo dôjsť k takýmto zraneniam. Obrana obžalovaného je pritom značne nelogická. Na jednej strane tvrdil, že poškodená nechcela volať záchranku a on áno, ale keď do bytu prišiel jej priateľ J., aj to po dlhej dobe, keď sa nevedel dovolať poškodenej ani obžalovanému, bránil tomuto volať záchranku. Neustále odďaľoval tento krok, fajčil, žiadal čas na ukľudnenie, tvrdil, že má všetko pod kontrolou, ba dokonca J. v tejto súvislosti udrel aj pažbou pištole. Celé toto trvalo podľa taxikára D., ktorý čakal vonku na odvoz poškodenej do nemocnice, prinajmenšom 40 minút. Ak by bola pravda, že obžalovaný mal snahu hneď volať záchrannú službu ako poškodenú našiel, určite by sa takýmto spôsobom nesprával. Je pochybné tvrdenie obžalovaného, že poškodená nechcela volať záchranku aj z toho dôvodu, že táto podľa svedkov vôbec nekomunikovala, len stenala a až v nemocnici svedok taxikár D. počul, ako J. povedala, že si nepamätá nič, len že ju obžalovaný začal biť. Obžalovaný pred sudkyňou pre prípravné konanie tvrdil, že na celý večer, ako aj na skutočnosť, že poškodenú našli pod oknom vypadnutú zo spálne, má svedka B. Z., ktorý sa v byte nachádzal. Tento svedok však toto poprel, čo jednoznačne spochybňuje celkovú pravdivosť výpovede obžalovaného. Toto všetko tak významne vyvracia tvrdenie obžalovaného o priebehu inkriminovanej udalosti, že ucelený okruh ostatných dôkazov - priameho, ako je tvrdenie poškodenej a nepriamych - svedecké výpovede svedkov a závery znaleckých posudkov, dovoľujú jednoznačne uzavrieť záver o vine obžalovaného, bez akýchkoľvek pochybností. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými dôkazmi a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Pokiaľ teda ide o výrok o vine, v tomto smere odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné. Odvolací súd nezistil ani pochybenie zo strany súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu. Tento vyhodnotil všetky skutočnosti prichádzajúce do úvahy pri určovaní druhu a výmery trestu v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu v zmysle § 155 ods. 1 Tr. zák. na 6 rokov, ktorý trest je zo zákona nepodmienečný. Súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, pokiaľ obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože tento v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, s poukazom na horeuvedené závery odvolací súd následne odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.