Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2Tos/121/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112011122 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3112011122.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti odsúdenému Z. J., nar. XX.XX.XXXX, pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr.zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 (ďalej len Tr.zák.) ako obzvlášť nebezpečný recidivista a pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra 2012, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1Pp/96/2012 zo dňa 25.10.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Z. J. momentálne vykonáva zvyšok úhrnného trestu odňatia slobody z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp.zn. 2T/5/88 zo dňa 10.02.1988, v spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. Pp/69/99 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr.zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 (ďalej len Tr.zák.) ako obzvlášť nebezpečný recidivista a pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § §209a ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr.zák., za čo mu bol uložený pôvodný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov 5 mesiacov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny. Na výkon trestu nastúpil dňa 25.04.2012, predpokladaný koniec trestu má mať dňa 31.08.2013. Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 415 ods. 1 Tr.por. s použitím § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí po vyhlásení uznesenia a následne písomne zdôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že vo výkone trestu odňatia slobody je už 10,6 roka a všetky povinnosti si riadne plní, niekoľkokrát bol odmenený, potrestaný nebol. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, nakoľko jediný dôvod zamietnutia jeho žiadosti bola jeho minulosť. Vzhľadom na dobu strávenú vo výkone trestu odňatia slobody, je takáto argumentácia irelevantná, naviac keď do vykonania celého trestu mu zostáva 10 mesiacov. Žiada, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, pokiaľ o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, na ktorom sa odsúdený mal možnosť k svojmu návrhu vyjadriť. Okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného Z. J. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Citované ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok: preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, očakávanie, že v budúcnosti povedie riadny život a vykonanie potrebnej časti z výmery uloženého trestu odňatia slobody, pričom prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava zo dňa 01.08.2012 vyplýva, že správanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia rešpektuje, vo vzťahu k iným odsúdeným občas zaznamenáva menšie slovné konflikty. Odsúdený sa vo výkone trestu podieľa na plnení programu zaobchádzania, je však, potrebné poukázať na závažnosť trestného činu, ktorého sa dopustil a na recidívu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ktoré je odporúčané s dohľadom. Okresný súd správne vyhodnotil, že u odsúdeného, vzhľadom k prognóze, je riziko vysoké a nie je daná teda záruka, že po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Odsúdený bol už v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, v skúšobnej dobe sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, čo len zvýrazňuje riziko recidívy na spáchanie trestnej činnosti v prípade podmienečného prepustenia, ako to správne vyjadril okresný súd v dôvodoch napadnutého uznesenia. Krajský súd, vzhľadom na uvedené dôvody, nepovažoval sťažnosť odsúdeného Z. J. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.