Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/92/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210203205 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210203205.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Alice Beňovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: S. S., nar. XX.XX.XXXX, a Y. S. nar. XX.XX.XXXX, v konaní obe mal. deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, deti rodičov, matky S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad O., F. č. XXXX/XX, štátnej občianky SR, v konaní zastúpenou Y. B., advokátom, so sídlom Ul. Radlinského 678/1, Bánovce nad Bebravou a otca Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad O., F. č. XXXX/XX, štátneho občana SR, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou X. s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, Jesenského č. 69, IČO: 36 789 925, v konaní o úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20 septembra 2012, č. k. 3P/33/2010-1333, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o dlžnom výživnom a trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20 septembra 2012, č. k. 3P/33/2010-1333, bolo rozhodnuté tak, že: Mal. S. S., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. S., nar. XX.XX.XXXX sa na čas do rozvodu manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec mal. detí je povinný prispievať na výživu mal. Y. S. za obdobie od XX.XX.XXXX do 31.08.2012 výživným vo výške 75 eur mesačne a za obdobie od 01.09.2012 výživným vo výške 90 eur mesačne a mal. S. S. výživným vo výške 90 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2010 k rukám matky mal. detí, vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2010 do rozhodnutia súdu pre mal. S. S. vo výške 2.090 eur a pre mal. Y. S. vo výške 1.695 eur sa povoľuje otcovi mal. detí splácať v splátkach po 40 eur mesačne na mal. S. S. a v splátkach po XX,- eur mesačne na mal. Y. S., k rukám matky mal. detí spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia, do zaplatenia, pod stratou výhody splátok. Otec mal. detí je oprávnený stretávať sa s mal. Y. S., nar. XX.XX.XXXX s mal. S. S., nar. XX.XX.XXXX v každý párny týždeň v sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka mal. detí je povinná mal. deti v stanovený čas na styk s otcom riadne pripraviť, otec maloletých detí je povinný mal. deti v stanovených hodinách v mieste bydliska matky prevziať a po styku v stanovených hodinách v mieste bydliska matky mal. deti matke odovzdať. Súd návrh otca mal. detí na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom, doručeným okresnému súdu dňa 11.10.2010, sa matka mal. detí domáhala, aby súd zveril mal. S. S., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. S., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, určil, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a zároveň určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca mal. detí, ktorú na pojednávaní navrhla určiť s účinnosťou od 01.10.2010 vo výške 120 eur na mal. S. a vo výške 100 eur na mal. Y.. Otec mal. detí s návrhom na zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky mal. detí nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada mal. deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti, následne navrhol, aby súd zveril mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti, pričom na tomto návrhu zotrval i na pojednávaní, konanom dňa 20.09.2012. Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku poukázal na obsah jednotlivých vykonaných dôkazov (podrobnejšie viď. odôvodnenie rozsudku okresného súdu) a na znenie ustanovení § 28 ods. 1, § 36 ods. 1 § 24 ods.1 až 5, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. l, § 78 ods. l Zákona o rodine a § 163 ods.2 O.s.p. Na základe vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na závery znaleckého posudku V.. G. O., okresný súd zistil, že mal. Y. odmieta striedavú starostlivosť, chce bývať s matkou a so sestrou po agresívnom výstupe otca ku koncu vyšetrenia znalkyňou odmieta aj stretávanie sa s ním. Mal. S. uviedla, že by chcela bývať s matkou a s otcom sa niekedy stretávať, teraz sa s ním nechce stretávať, ale keď sa zmení jeho správanie, tak áno. Okresný súd nezistiac žiadne nedostatky zo strany matky mal. detí v starostlivosti o mal. deti zveril maloletých do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Podľa záverov okresného súdu matka je naďalej schopná v plnom rozsahu zabezpečiť maloletým deťom riadnu starostlivosť. Preto návrh otca mal. detí na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Pri rozhodovaní o úprave styku okresný súd tiež vychádzal zo znaleckého posudku PhDr. G. O. a z aktuálnych správ Mgr. P. O. a V.. P. G., podľa ktorých sa rodinná situácia od podania znaleckého posudku v júli 2012 výrazne zmenila, čo potvrdil aj otec mal. detí, keď uviedol, že od začiatku letných prázdnin 2012 s deťmi prakticky nebol, stretnutia prebiehajú tak, že on príde, zazvoní pri vchode, deti prídu na balkón, za nimi stojí matka a deti mu povedia, že nejdú s ním. Okresný súd poukázal na to, že rozhodnutím Obvodného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy, Bánovce nad Bebravou č. R.-BN-R.-PR/XXXX/XXXXX zo dňa 07.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2012, bol otec mal. detí uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 05.04.2012 v čase asi o 17.00 hod. „.... nacúval zadnou časťou do svojej dcéry S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad O., Ul. F. XXXX/ XX, o ktorej vedel, že stojí za vozidlom, následkom čoho táto spadla na cestu, čím jej podľa predloženej lekárskej správy spôsobil ľahké zranenie". Uvedeným rozhodnutím bol zároveň uznaný vinným i z ďalších dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil dňa 01.03.2011 a 18.03.2011 voči svojej manželke S. S.. Okresný súd vychádzal aj zo záveru znaleckého posudku, podľa ktorého mal. Y. má z otca strach, odmieta stretávanie s ním, mal. S. sa nechce stretávať s otcom kvôli jeho správaniu. Mgr. P. O. vo svojej správe uviedla, že otec svojim agresívnym správaním buduje medzi svojimi deťmi a ním bariéru, ktorá stojí na strachu detí z otca a iných negatívnych emóciách, ktoré voči nemu prežívajú, pričom znovuvybudovanie kladného vzťahu bude veľmi náročné. U V.. P. G. mal. S. uviedla, že chce bývať u matky, odmieta stretnutia s otcom - prekáža jej jeho správanie, impulzivita, agresivita, nadávky na matku. Okresný súd zdôraznil, že u mal. detí S., ktoré sú vo veku 14 rokov a 11 rokov, musí prihliadnuť na ich názor (Čl. 12 Deklarácie práv dieťaťa), ktorý prezentovali a preto i v súlade s odporúčaním V.. P. G., aby stretnutia boli spočiatku kratšie (l-2 hodiny), upravil stretávanie otca mal. detí s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. a mal. Y. v každý párny týždeň v sobotu v rozsahu dvoch hodín - v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. Okresný súd zároveň poznamenal, že v prípade, ak bude opätovne vybudovaný kladný vzťah medzi otcom a mal. deťmi, môže byť rozšírená úprava stretávania. Ohľadne návrhov otca na doplnenie dokazovania, a to nariadením striedavej osobnej starostlivosti na skúšobnú dobu 3 mesiacov, oboznámením spisového materiálu kolízneho opatrovníka, posúdením zdravotného stavu matky mal. detí súdnym znalcom z odboru psychiatrie, či je zo zdravotného hľadiska schopná poskytovať starostlivosť a výchovu mal. deťom, výsluchom svedkov V.. P. G., S. S. a Q. S. - rodičov otca, oboznámením žiackej knižky mal. Y. S. a správou z účtu z I. ohľadne výberov finančných prostriedkov okresný súd uviedol, že všetky uvedené návrhy zamietol ako nepotrebné. Tento svoj záver odôvodnil tým, že v predmetnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a podstatné okolnosti mal okresný súd preukázané doposiaľ vykonaným dokazovaním. Okresný súd nepovažoval za potrebné vypočuť PhDr. P. G., pretože táto zaslala súdu správu, ktorá je jasná a zrozumiteľná. Tiež nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedkov S. S. a Q. S. a oboznámiť spisový materiál kolízneho opatrovníka, keďže vzťahy medzi otcom, matkou a mal. deťmi mal preukázané už vykonanými dôkazmi. Takisto k rozhodnutiu o výške vyživovacej povinnosti mal vykonané dostatočné dokazovanie na rozhodnutie a preto návrh na vyžiadanie správy z účtu z I. ohľadne výberov finančných prostriedkov zamietol. Návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti na tri mesiace okresný súd nevyhovel, keďže obe mal. deti striedavú starostlivosť odmietajú a odmietajú i stretávanie s otcom. K návrhu otca na znalecké dokazovanie ohľadne zdravotného stavu matky mal. detí, či je schopná poskytovať starostlivosť a výchovu mal. deťom, okresný súd poukázal na zistenia, že matka potom, čo odišla zo spoločnej domácnosti, sa o maloleté deti riadne stará, sociálnym prieskumom kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti maloletých, matka si vzorne plní pracovné povinnosti, zapája sa do akcií, poriadaných školou, ochotne spolupracuje s vedením školy a ostatnými kolegami na pracovisku, jej pracovnej morálke sa nedá nič vytknúť, má slušné správanie, je milá k žiakom, aj k ostatným, s ktorými prichádza do styku, v kolektíve pedagogických pracovníkov je obľúbená, ochotná pomôcť iným, mal. S. S. a mal. Y. S. chodia do školy pravidelne, vymeškané hodiny majú riadne ospravedlnené, na vyučovanie chodia pripravení, školské pomôcky si nosia, správajú sa slušne k učiteľom i k spolužiakom, oblečené sú čisto a vkusne, zapájajú sa do záujmových krúžkov, obe mal. deti mali v školskom roku 2011/2012 na polročnom i koncoročnom vysvedčení samé jednotky, mal. S. bol i udelený diplom za vzorné správanie a výborný prospech, mal. Y. mával od 01.07.2011 tréningy trikrát týždenne, na ktoré ho vodila matka. Z uvedených zistení podľa názoru okresného súdu vyplýva, že matka sa riadne stará o oboch maloletých. Preto okresný súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal mať pochybnosť o spôsobilosti matky vykonávať starostlivosť o mal. deti a zamietol i návrh otca na oboznámenie žiackej knižky. K otázkam výživného na maloletých okresný súd zistil, že mal. S. je v školskom roku 2012/2013 žiačkou 8. ročníka základnej školy, poplatok na ZRPŠ je vo výške 15 eur, mal. Y. je v školskom roku 2012/2013 žiakom 5. ročníka základnej školy, poplatok na ZRPŠ je vo výške 10 eur ročne. Obe mal. deti sa stravujú v školskej jedálni, za čo je poplatok 25 eur mesačne. Zdravotný stav oboch mal. detí je dobrý, no mal. J. je vedený v ortopedickej ambulancii, ktorú navštevuje jedenkrát za tri mesiace. Poplatok za objednanie je vo výške 5 eur. Mal. Y. sa venuje futbalu, s čím sú spojené náklady na zakupovanie športovej obuvi a oblečenia (kopačky 30-40 eur, halovky 20 eur). Od 01.07.2011 absolvoval tréningy trikrát týždenne v FK W. O. nad O., na ktoré ho vodievala matka alebo jej sestra. Mal. S. vo voľnom čase chodieva jazdiť na koni, na čo jej matka mesačne vynakladá cca 20 eur. Obe mal. deti majú uzatvorené poistné zmluvy, mesačne im matka platí poistné vo výške 20 eur pre každé dieťa. Matka spolu s mal. S. a mal. Y. býva v 2-izbovom byte, náklady spojené s bývaním má v celkovej výške cca 160 - 165 eur. Príjem matky je vo výške cca 680 eur mesačne (príjem zo skráteného pracovného úväzku 480 eur mesačne, invalidný dôchodok 154,30 eur, prídavky na dve deti 45,08 eur). Otec mal. detí býva sám v 4-izbovom byte. Náklady spojené s bývaním má v celkovej výške cca 270 eur mesačne (nájom, elektrika, plyn), podľa vlastného vyjadrenia od 01.06.2009 do 30.11.2010 bol spoločníkom v spoločnosti X-RK, s. r. o., kde mal minimálnu mzdu spolu s podielmi z výnosov, čo bolo cca 20.000 Sk mesačne, ku koncu to už bolo menej, spolu cca 500 eur mesačne. Od 01.12.2010 pracuje v spoločnosti K.-W., s. r. o., s miestom výkonu práce I., kam dochádza osobným motorovým vozidlom, pričom náklady na benzín má vo výške 200 eur mesačne. V spoločnosti K.-W. mal otec mal. detí v období od decembra 2010 do marca 2011 uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce, pričom mal čistú mzdu v decembri 2010 vo výške 729 eur, v januári 2011 vo výške 769,50 eur vo februári 2011 vo výške 785,70 eur v marci 2011 vo výške 729 eur. Od apríla 2011 má uzavretú pracovnú zmluvu, pričom má priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 541 eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. S. s účinnosťou od 01.10.2010 výživným vo výške 90 eur mesačne a na výživu mal. Y. za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2012 výživným vo výške 75 eur mesačne a za obdobie od 01.09.2012, odkedy maloletý navštevuje druhý stupeň základnej školy, výživné vo výške 90 eur. Vzhľadom na to, že výživné bolo určené spätne k 01.10.2010, okresný súd vyčíslil výšku dlžného výživného zo strany otca pre mal. S. vo výške 2.090 eur (25 mesiacov x 90 mínus zaplatené výživné vo výške 160 eur, podľa vyjadrenia matky 4x40 eur, otec uviedol, že nevie, koľko zaplatil výživné) a pre mal. Y. vo výške 1.695 eur (podľa vyjadrenia matky bolo zaplatené výživné otcom 4x30, t. j. 120). Tento nedoplatok na zameškanom výživnom povolil okresný súd otcovi splácať s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach po 40 eur mesačne pre mal. S. a 30 eur mesačne pre mal. Y. popri bežnom výživnom pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Okresný súd zároveň rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení uvedenej veci. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Podanie odvolania odôvodnil tým, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal otcom navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu o zverení maloletých do starostlivosti matke a o úprave styku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní k otázke nesprávneho zistenia skutkového stavu a záujmu maloletých poukázal na okresným súdom zistenú zmenu situácie, v dôsledku ktorej sa otec od júla 2012 nestýka s deťmi preto, že deti s ním odmietajú styk. Podľa názoru otca napriek vedomosti okresného súdu o porušovaní práv otca a napriek súčasnej situácii, kedy dochádza k narúšaniu väzieb maloletých k otcovi v dôsledku úmyselného konania matky a odopierania jeho styku s deťmi, sa okresný súd nezaoberal príčinami zmien v postoji maloletých a tieto zmeny nevyhodnotil v nadväznosti na skutočnosť, ako dlho sú deti pod vplyvom matky bez možnosti styku s otcom. Rozhodnutím o zverení maloletých matke okresný súd dovŕšil niekoľkomesačné porušovanie otcových rodičovských práv na úkor práv maloletých detí. Otec ďalej poukázal na vývoj vzťahov v priebehu konania. Zopakoval vyjadrenia kolízneho opatrovníka, V.. P. G., V.. X. V. v konaní. K vyjadreniu Q.. O. uviedol, že táto nie je oboznámená so situáciou v rodine od začiatku a nemala možnosť zaznamenať pocity a názory maloletých predtým, keď sa stretávali s otcom. Preto nie je možné opierať sa o jej tvrdenia. Zo správ psychológov od začiatku konania otec vyvodil, že je zrejmá manipulácia so psychikou maloletých zo strany matky. O výsluchu maloletých na pojednávaní a o jeho predmete bola matka informovaná s týždňovým predstihom, následkom čoho vznikol priestor pre matku, aby táto ovplyvnila maloleté deti. Podľa názoru otca manipulácia matky s maloletými bola sudkyni zrejmá zo spisu, ako aj z vyjadrení psychológov. Otec ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru bolo nezákonne obmedzené jeho právo na stretávanie sa s maloletými. V konaní veľakrát žiadal o rozšírenie styku s maloletými, v čom mu nebolo vyhovené. V dôsledku toho došlo k oslabeniu jeho vzťahov s maloletými, čo umožnilo matke pretrhnúť väzby medzi otcom a maloletými. Určením styku v rozsahu 4 hodín mesačne okresný súd znemožňuje otcovi výkon jeho rodičovských práv a povinností. K vzťahu otca a maloletých otec predložil ako prílohu k odvolaniu fotografie z obdobia pred podaním návrhu vo veci a v priebehu konania. K nevyhoveniu návrhu na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti rodičov otec poukázal na ustanovenie § 26, § 24 ods. 2, 4, 62 ods. 6 Zákona o rodine a komentár k nemu, na čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ustálenú súdnu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, prezentovanú rozhodnutím č. II. ÚS 35/01 a na právny názor Krajského súdu v Trenčíne v odôvodnení uznesenia zo dňa 24.9.2012, č. k. 6CoP/69/2012-250. Napriek uvedenému okresný súd podľa názoru otca neskúmal možnosť striedavej osobnej starostlivosti a splnenie podmienok pre jej nariadenie. Prejavy takzvanej vôle maloletých ešte nepreukazujú ich záujem, pričom otec dal do pozornosti rozporuplné tvrdenia detí, ktoré viedli odborníkov k záveru o pochybnosti, či prejavy detí demonštrujú ich skutočnú vôľu. Otec sa nestotožnil s dôvodmi okresného súdu, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nielen účastníci, ale aj kolízny opatrovník a psychológovia prezentovali vzájomné vzťahy účastníkov odlišne. Preto za účelom objasnenia odlišných názorov, resp. rozporov v podaniach PhDr. G. považuje otec za nevyhnutné vypočuť PhDr. G., ako aj svojich rodičov. Vzhľadom na opakované hospitalizácie matky, s poukazom na jej doterajšie dva neúspešné pokusy o samovraždu a jej invaliditu v dôsledku predchádzajúcich psychických problémov je podľa názoru otca je nevyhnutné posúdiť zdravotný stav matky, či je schopná v plnej miere poskytovať starostlivosť maloletým. Otec vytýkal tiež okresnému súdu, že si nevyžiadal správu o pohybe peňažných prostriedkov na bankovom účte, z ktorého účtu matka vyberala peniaze. Okresný súd tiež neprihliadol na mieru, akou sa otec podieľal na financovaní potrieb maloletých, nakoľko im kupuje veci nie bežného charakteru, ktoré sú finančne náročné. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že maloleté deti budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s intervalmi striedania dvoch týždňov a počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nebude určené výživné zo strany rodičov. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje za správny. Preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd s výnimkou výroku o dlžnom výživnom vykonal dokazovanie v rozsahu, potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje so skutkovými závermi okresného súdu, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku okresného súdu a poukazuje na ne. Nad rámec správnych úvah okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že predmetom uvedeného konania je posúdenie možnosti aplikácie príslušných ustanovení Zákona o rodine, zabezpečujúcich faktickú realizáciu práv ako dieťaťa, vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa, tak aj rodičov podľa čl. 5 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súvislosti s právnymi úvahami ohľadne inštitútu striedavej osobnej starostlivosti, uvedenými otcom v dôvodoch odvolania, sa odvolací súd s týmito úvahami v celom rozsahu stotožňuje a prihliadal na ne aj v tomto prípade. Odvolací súd však v prejednávanom prípade považuje za podstatné poukázať aj na povinnosť súdu venovať patričnú pozornosť názoru dieťaťa. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že účelom povinnosti súdu prihliadať na názor dieťaťa sa zabezpečuje realizácia základného právom dieťaťa, ktoré právo nemožno opomínať a je potrebné ho rešpektovať aj pri realizácii práva dieťaťa na rovnocenný styk s oboma rodičmi, ako aj práva rodiča na styk s dieťaťom. Uvedená úprava vychádza z filozofie, že nielen dospelý človek, ale aj dieťa je slobodná bytosť a preto dieťa nie je možné proti jeho vôli obmedzovať nad rámec potreby zabezpečenia ochrany a starostlivosti, aká je nevyhnutná pre jeho blaho. Z formulácie citovaného ustanovenia „... dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory ...“ pritom vyplýva, že čím je dieťa rozumovo vyspelejšie, tým väčší význam je potrebné prikladať vyjadrenej vôli dieťaťa. Rešpektovanie vyjadrenej vôle dieťaťa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia teda nemôže byť vykladané ako porušovanie práva dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku s rodičmi a porušovanie práva dotknutého rodiča na výchovu a starostlivosť o dieťa. V kontexte uvedených úvah odvolací súd pristupoval k preskúmavaniu rozsudku okresného súdu na základe odvolania otca. Z hľadiska prieskumu správnosti jednotlivých výrokov rozsudku okresného súdu sa odvolací súd najskôr zaoberal výrokom o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky. V prejednávanej veci je nepochybné že obe deti sú vo veku, kedy sú schopné vyjadrovať svoje vlastné názory o otázke, v starostlivosti ktorého rodiča chcú byť. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd svojim rozhodnutím v súlade s ustanovením čl. 12 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa zohľadnil vyjadrenú vôľu maloletých. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je nepochybné, že vo všeobecnosti deti vo veku maloletých sú schopné vyjadrovať svoj názor na riešenie tejto otázky. Je tiež nepochybné, že v prejednávanom prípade maloletí využili toto svoje základné právo. Na základe tvrdení otca bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť, či maloletými vyjadrený názor je slobodný a vážny. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri riešení tejto úlohy postupoval v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., ak sa priklonil k záveru, že maloletí vyjadrili svoj názor slobodne a vážne. Okresný súd ustálil, že tento názor maloletí odôvodňovali agresívnym správaním otca. Tento záver okresného súdu má podľa názoru odvolacieho súdu oporu vo vykonaných výsluchoch matky, vyjadreniach maloletých, ale aj v zadovážených priestupkových spisoch a incidente, ktorý sa stal pri vyšetrení účastníkov znalkyňou. Preto okresnému súdu nie je možné vytýkať, že by postupoval v rozpore s ustanovením § 132 O.s.p., ak svoje rozhodnutie oprel aj o závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. G. O., ktorá vyšetrila nielen maloletých, ale aj rodičov. Odvolací súd v súvislosti s hodnotením znaleckého posudku ako takého považuje za potrebné dodať, že znalecký posudok je potrebné hodnotiť ako každý iný dôkaz v zmysle § 132 O.s.p. Špecifikum tohto druhu dôkazu však spočíva v tom, že súd nie je oprávnený hodnotiť samotné odborné závery znalca, môže len skúmať, či sa závery znalca majú podklad v správne zistených skutočnostiach a či v nich majú oporu. V tomto smere musí odvolací súd konštatovať, že znalkyňa mala okrem iného k dispozícii aj tvrdenia otca o manipulácii maloletých matkou a osobitne skúmala aj túto otázku so záverom, že nezistila vedomé ovplyvňovanie vôle detí. Keďže ide o závery posudku zo dňa 06.07.2012, teda z doby blízkej dobe rozhodnutia, okresný súd postupoval v úplnom súlade s ustanovením § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pokiaľ otec v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi okresného súdu, pre ktoré nevyhovel tomuto návrhu otca, nakoľko okresný súd sa s dôvodmi nevyhovenia návrhu riadne vyporiadal aj z hľadiska argumentácie otca v odvolaní, použitej už pred rozhodnutím okresného súdu. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje za správny výrok rozsudku okresného súdu, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Z rovnakých dôvodov považuje odvolací súd za vecne správny aj výrok o styku otca s maloletými. V súvislosti s týmto výrokom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj v prípade tohto výroku okresný súd prihliadal na vôľu detí, prezentovanú v čase rozhodnutia súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorej sa deti v súčasnosti úplne odmietajú s otcom stretať. Na druhej strane však okresný súd správne a citlivo rešpektoval právo otca na styk s deťmi, keď úpravou, hoci zúženou oproti nariadenému predbežnému opatreniu, napriek prejavenej vôli maloletých poskytol otcovi právne podmienky, aby mal možnosť citlivým spôsobom obnoviť narušený vzťah s maloletými. Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne aj v otázke určenia výživného na maloletých. V otázke správnosti výroku o dlžnom výživnom sa však odvolací súd stotožnil s názorom otca, že v tejto časti je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Podľa ustálenej súdnej praxe čiastky, ktoré boli poskytované rodičmi v prospech detí, majú byť zohľadňované len pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti za dobu minulú, teda za dobu pred vyhlásením rozhodnutia o výživnom súdom prvého stupňa. Spisový materiál obsahuje tvrdenia otca v konaní, že pred rozhodnutím okresného súdu o výživnom vynakladal peňažné čiastky na potreby detí a k svojim tvrdeniam predložil doklady. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu však v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. vôbec nevyplýva, ako sa okresný súd s týmito tvrdeniami otca vyporiadal, najmä či mal pravdivosť týchto tvrdení otca preukázanú, v dôsledku čoho je rozsudok okresného súdu v tejto časti nepreskúmateľný. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd poukazuje aj na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nerešpektovanie ktorého práva je ustálenou súdnou praxou posudzované ako odňatie práva účastníka konať pred súdom. S poukazom na uvedené preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil výrok rozsudku okresného súdu o dlžnom výživnom a nadväzujúce výroky o trovách konania, v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie a v ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu ustáliť, či a aké čiastky, započítateľné do výživného na maloletých, otec vynaložil a na základe správne ustáleného skutkového stavu rozhodnúť o dlžnom výživnom. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .