Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/69/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203447 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211203447.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. F. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov, matky I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V., V. O. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom 957 01 Bánovce nad Bebravou, Radlinského č.678/1 a otca F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. nad B., J. č. XXXX/X, štátny občan SR, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom 957 01 Bánovce nad Bebravou, Jesenského č. 69, IČO: 36 789 925, za účasti Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, v konaní o návrhu otca mal. dieťaťa na zverenie mal. do striedavej starostlivosti, na odvolanie otca a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. júna 2012, č. k. 1P/97/2011-211, v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. júna 2012, č. k. 1P/97/2011-211, bolo rozhodnuté tak, že súd návrh otca mal. dieťaťa zo dňa 09.08.2011 zamieta a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 09.08.2011, sa otec mal. dieťaťa domáhal zverenia mal. F. F., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z dôvodu, že obaja rodičia sú spôsobilí mal. dieťa vychovávať, striedavá osobná starostlivosť je v záujme mal. dieťaťa a budú lepšie zaistené potreby mal. F.. Matka s návrhom na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti o mal. F. nesúhlasila. Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej podrobne uviedol obsah jednotlivých vykonaných dôkazov, vrátane prednesov právnych zástupcov rodičov maloletého (podrobnejšie viď odôvodnenie rozsudku okresného súdu) a poukázal na znenie ustanovení § 26, § 36 ods. 1 a § 24 ods.1 až 5 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že maloletý sa narodil mimo manželstva rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2P 149/2009-56 zo dňa 26.11.2009, právoplatným dňa 29.12.2009, bola schválená rodičovská dohoda, v rámci ktorej bol mal. F. F. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. F. výživným vo výške 120 eur mesačne s účinnosťou od 07.10.2009. Následne, rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4P 13/2011-106 zo dňa 06.05.2011, právoplatným dňa 17.05.2011, bola schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s mal. F. v znení: "Otec je oprávnený stretávať sa s mal. F. nar. 1.8.2007 každý párny víkend od soboty od 9:00 hod do nedele do 18:00 hod., každý prvý nepárny týždeň v mesiaci v piatok v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý druhý nepárny týždeň v mesiaci vo štvrtok v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod." Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na závery znaleckého posudku, mal okresný súd preukázané, že striedavá starostlivosť sa v danom prípade nejaví ako optimálne riešenie ani z pohľadu mal. dieťaťa, ktorému by nariadením striedavej osobnej starostlivosti chýbalo stabilné rodinné prostredie a ani z pohľadu jej realizácie rodičmi mal. dieťaťa, medzi ktorými zlyháva základná komunikácia. Komunikácia rodičov je problematická a nepostačujúca, naviac rodičia mal. dieťaťa nemajú zjednotené výchovné postupy a pevné pravidlá (požiadavky) na výchovu mal. dieťaťa. Matka podľa vyjadrenia znalkyne poskytuje maloletému istotu, vnáša do jeho života poriadok a pevne stanovené pravidlá, na strane druhej otec mal. dieťaťa je vo výchove benevolentnejší, skôr zdrojom zábavy. Táto nejednotnosť názorov rodičov vo výchovnom postupe pritom môže narušiť maloleté dieťa v oblasti jeho fyzického, psychického a sociálneho vývinu. Ako ďalej vyplynulo z výsluchu znalkyne, v súčasnej dobe neodporúča striedavú starostlivosť, pričom hoci rodičia komunikujú ohľadom maloletého, ich komunikácia je konfrontačná, takmer na ničom sa nedohodnú. Otec mal. dieťaťa navrhol vykonať kontrolný znalecký posudok. Okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že podľa jeho názoru závery znaleckého posudku boli jasné, zrozumiteľné a jednoznačné, na pojednávaní konanom dňa 18.06.2012 znalkyňa na svojich záveroch zotrvala a podrobne objasnila svoje závery uvedené v znaleckom posudku, sa s týmito závermi stotožnil. Preto návrh na vykonanie kontrolného znaleckého posudku zamietol. Zároveň okresný súd zamietol i návrh na doplnenie dokazovania navrhnutý kolíznym opatrovníkom a to zaviazanie rodičov k pravidelným konzultáciám a odročenie pojednávania o tri mesiace, a to najmä z dôvodu rýchlosti konania. Poukázal na to, že konzultácii sa rodičia v predmetnom konaní zúčastnili u psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, ako i u klinických psychológov X.. P. X. a X.. L. I.. Na základe vyššie uvedených skutočností, najmä s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania, výsluchu znalkyne v konaní, okresný súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, teda v danom prípade nenastala podstatná zmena pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine, odôvodňujúca zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z doterajšej výlučnej starostlivosti matky o mal. F.. Rozsah úpravy styku otca s mal. F. okresný súd nemenil, pretože otec na pojednávaní dňa 18.06.2011 výslovne uviedol, že v prípade, ak súd zamietne jeho návrh, nechce, aby súd rozšíril stretávanie s mal. F.. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že otec mal. dieťaťa sa s mal. F. stretáva i nad rámec súdom upraveného stretávania. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods.1 písm. a.) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu a kolízny opatrovník. Otec v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že nevzal do úvahy odporúčania kolízneho opatrovníka a napriek spochybneniu záverov znaleckého dokazovania zo strany otca a kolízneho opatrovníka nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie. V súvislosti so závermi znaleckého posudku otec uviedol, že tieto sú rozporuplné, znalkyňa použila nedostatočné metodické postupy pri vypracovaní znaleckého posudku nedôsledne zodpovedala všetky položené otázky. Podľa názoru otca sú neodôvodnené závery znalkyne o rozdielnej výchove maloletého zo strany rodičov, keďže zo znaleckého posudku vyplýva, že si osvojila len tvrdenie matky. Za rozporné považuje otec aj tvrdenie znalkyne o tom, že maloletý nie je schopný pochopiť pojem striedavá starostlivosť, keď podľa správy psychologičky X.. I. maloletý si uvedomuje, že rodičia nežijú spolu a maloletý nemá problém tráviť čas aj u otca. Preto podľa názoru otca sa nemal okresný súd stotožniť so závermi znalkyne a vychádzať z nich pri svojom rozhodnutí. Otec ďalej poukázal na rozhodovaciu prax súdov Českej republiky, podľa ktorej nesúhlas jedného z rodičov so striedavou starostlivosťou nemôže byť sám osebe prekážkou pre jej nariadenie a poukázal na právne úvahy, súvisiace so striedavou starostlivosťou, ako inštitútom realizácie základných práv dieťaťa a jeho rodičov. Navrhol alternatívne zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že bude nariadená striedavá starostlivosť alebo zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník v odvolaní navrhol alternatívne zmeniť rozsudok tak, že bude nariadená striedavá starostlivosť rodičov o maloletého alebo zrušiť rozsudok a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku. V posudku absentujú použité metódy pri znaleckom skúmaní, pričom na pojednávaní znalkyňou označenú použitú Rorschachovu metódu, Hand test a Luscherov test považuje vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu za minimálne neštandardné a nevhodne zvolené. Podľa názoru kolízneho opatrovníka znalkyňa nevedela vysvetliť, prečo je proti zvereniu maloletého do striedavej starostlivosti, hoci konštatovala, že obaja rodičia sú vyrovnané osobnosti bez patologických prejavov a obaja dokážu zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Vytýkal tiež okresnému súdu, že nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania. K podaným odvolaniam sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Podľa názoru matky tvrdenie znalkyne o potrebe oboch rodičov pre vývoj dieťaťa si neodporuje s jej ďalším tvrdením, podľa ktorého v súčasnosti pre maloletého nie je vhodná striedavá starostlivosť hlavne z dôvodu, že rodičia nedokážu riadne kooperovať. Pokiaľ ide o ostatné výhrady otca voči záverom znaleckého dokazovania v odvolaní, matka ich považuje za nedôvodné a otcom tvrdené skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Poukázala na to, že otec sa o maloletého stará len dva víkendy v mesiaci a ostatný čas zabezpečuje starostlivosť o maloletého matka. Matka nesúhlasí so striedavou starostlivosťou a poukázala na názor niektorých odborníkov, podľa ktorých pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti je potrebné prihliadať aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, na vzdialenosť bydlísk rodičov a vek dieťaťa. Matka poukázal na to, že otec podal predmetný návrh z dôvodu, že mu matka mala brániť v styku s maloletým, pričom v konaní bolo preukázané, že styk otca s maloletým sa realizuje nad rámec, určený súdnym rozhodnutím a javí známky striedavej starostlivosti. Preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca a kolízneho opatrovníka ako nedôvodné zamietol. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril prokurátor. Vo vyjadrení poukázal na to, že otec v odvolaní uviedol tie isté okolnosti, ktoré prezentoval už na pojednávaní a okresný súd sa s nimi vyporiadal. Podľa jeho názoru nie je dôvod na pribratie ďalšieho znalca, nakoľko znalkyňa neodporúča striedavú starostlivosť, ktorý záver znalkyňa podrobne vysvetlila. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov: Ako vyplýva z podaných odvolaní, otec a kolízny opatrovník odôvodnili jeho podanie tým, že okresný súd pri úprave práv a povinností k maloletým deťom neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. V súvislosti s prejednávanou vecou považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predmetom uvedeného konania je posúdenie možnosti aplikácie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý inštitút bol nedávno zavedený do platného právneho poriadku Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným inštitútom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že jeho zavedenie do platného právneho poriadku je nepochybne nevyhnutným dôsledkom povinnosti štátu zabezpečiť realizáciu základných práv ako dieťaťa, vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa, tak aj rodičov podľa čl. 5 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Podľa § 24 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, tak musí súd skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa Z doslovného znenia citovaného ustanovenia sa na prvý pohľad javí, že by malo ísť o fakultatívnu možnosť súdu rozhodnúť o striedavej starostlivosti a aj to len v prípade, že budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. S poukazom na čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách pred zákonom), s poukazom na čl. 5 Protokolu č. 7 Dohovoru a s poukazom na Dohovor o pávach dieťaťa je podľa názoru odvolacieho súdu právo dieťaťa na rovnocennú výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov v hierarchii potrieb dieťaťa na poprednom mieste. Z tohto pohľadu prekážkou pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti v prípade záujmu oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa môžu byť len okolnosti, ohrozujúce zabezpečenie potrieb dieťaťa, ktoré sú v hierarchii potrieb dieťaťa vyššie (najmä ochrana zdravia, života a riadneho vývinu dieťaťa), ako je právo dieťaťa na rovnocennú výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Preto podľa názoru odvolacieho súdu je nevyhnutné inštitút striedavej osobnej starostlivosti podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine aplikovať vždy, ak je to v záujme dieťaťa, pričom v zmysle čl. 9 ods. ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa sa prezumuje, že v zásade je vždy v prospech dieťaťa udržiavať rovnocenné osobné kontakty so svojimi rodičmi, ak sa nepreukáže opak. Z tohto pohľadu je potrebné posudzovať aj splnenie podmienky lepšieho zabezpečenia potrieb dieťaťa, zakotvenej v ustanovení § 24 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine. V súvislosti s ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností má okrem iného prihliadať aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom, odvolací súd vo svetle ustálenej súdnej praxe a v zmysle vyššie uvedených právnych úvah považuje za potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie je nevyhnutné aplikovať ústavne konformným spôsobom. Pokiaľ ide o stabilitu budúceho výchovného prostredia už zavedenie samotného inštitútu osobnej striedavej starostlivosti do platného právneho poriadku znamená, že za stabilné výchovné prostredie nie je bez ďalšieho možné považovať len bývanie dieťaťa u jedného z rodičov, nežijúcich spolu. Zákon zavedením uvedeného inštitútu do platného právneho poriadku priamo predpokladá, že striedanie bydliska dieťaťa v rámci striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť bez ďalšieho považované za nie stabilné výchovné prostredie pre dieťa. K posudzovaniu schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine odvolací súd poukazuje najmä na ustálenú súdnu prax Európskeho sudu pre ľudské práva, podľa ktorého nedostatok spolupráce medzi rodičmi nezbavuje príslušné orgány štátu uplatniť všetky prostriedky k zachovaniu rodinnej väzby medzi rodičom, u ktorého nie sú spochybnené výchovné schopnosti, s dieťaťom (viď aj rozsudok zo dňa 27.10.2011 vo veci Bergmyn proti Českej republike). Keďže aj inštitút striedavej osobnej starostlivosti podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine je právnym prostriedkom k zachovaniu rodinnej väzby rodičov a dieťaťa, samotná nezhoda rodičov ohľadne výchovných postupov a pevných pravidiel vo výchovnom postupe k dieťaťu, nemôže by sama osebe okolnosťou v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine, vylučujúcou aplikáciu inštitútu striedavej osobnej starostlivosti podľa § 24 ods. Zákona o rodine. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že platná právna úprava v ustanovení § 35 Zákona o rodine nepochybne počíta s existenciou nezhôd rodičov vo veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností a takúto situáciu aj priamo upravuje. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah na základe preskúmania rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že odvolania otca a kolízneho opatrovníka sú dôvodné. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd oprel svoje rozhodnutie o závery znaleckého posudku, podľa ktorých striedavá osobná starostlivosť sa v danom prípade nejaví ako optimálna z dôvodu chýbania stabilného rodinného prostredia, z dôvodu zlyhávania komunikácie medzi rodičmi a z dôvodu nezjednotených výchovných postupov a pravidiel medzi matkou, ktorá poskytuje maloletému istotu a vnáša do jeho života poriadok a pevne stanovené pravidlá a otcom, ktorý je vo výchove benevolentnejší a je skôr zdrojom zábavy. Podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku absentujú konkrétne skutkové zistenia okresného súdu, z ktorých by vyplývalo, že rozličné bydliská rodičov a pomery v nich by pre maloletého vytvárali výchovné prostredie, nezlučiteľné so záujmami maloletého, keď ako bolo už vyššie uvedené rozdielne bydlisko rodičov je vždy imanentnou zložkou inštitútu striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ okresný súd poukazoval na nejednotné výchovné postupy rodičov, v odôvodnení rozsudku absentujú konkrétne skutkové zistenia, na základe ktorých by bolo možné posúdiť správnosť záveru okresného súdu, že tieto rozdielne názory rodičov by v danom prípade boli v takom antagonistickom rozpore, ktorý by bol na ujmu maloletého. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, že aj v riadne fungujúcich rodinách sa vyskytujú rozdielne názory rodičov na výchovu dieťaťa, ktoré rozdiely nemusia byť na umu detí. Odvolací súd pripomína, že inakosť je v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávanou vlastnosťou každej ľudskej bytosti a teda ani rozdielne názory rodičov na výchovu detí bez pristúpenia ďalších konkrétnych skutočností nemôžu byť posúdené, ako rozporné so záujmami maloletého dieťaťa. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania sa rodičia maloletého boli schopní dohodnúť na styku otca aj nad rámec určený súdom, na zabezpečení ošetrenia maloletého u lekára prostredníctvom otca, čo spochybňuje správnosť záveru znalkyne, na ktorý poukazoval okresný súd, o tom, že by u rodičov zlyhávala základná komunikácia ohľadne maloletého. S poukazom na to, že podľa odôvodnenia rozsudku okresný súd oprel svoje rozhodnutie najmä o závery znaleckého posudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že znalecký posudok je dôkaz ktorý je súd povinný v zmysle § 132 O.s.p. hodnotiť ako každý iný dôkaz. Znalecké dokazovanie má svoje špecifikum len v tom, že súd nie je oprávnený sám posudzovať správnosť odborných záverov znalca, avšak je povinný skúmať, či tieto závery vychádzajú zo správnych skutkových zistení a či v nich majú oporu. Súd je pritom povinný dbať na to, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky. Keďže posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky pre určenie striedavej osobnej starostlivosti, je právnou otázkou, ktorú je oprávnený posudzovať výlučne súd, v danom prípade preto nemohlo byť úlohou znalca vyslovovať záver o tom, či je striedavá osobná starostlivosť optimálnym riešením, alebo nie. Odvolací súd sa musel stotožniť aj s názorom odvolateľov, podľa ktorých znalkyňa náležite neodôvodnila svoj záver o nedoporučení striedavej osobnej starostlivosti, keď zistenia znalkyne o schopnosti rodičov vychovávať maloletého, o vzťahu maloletého k obom rodičom a psychologických predpokladoch rodičov vychovávať maloletého (odpovede na otázky 1 až 3) neobsahujú také konkrétne skutočnosti a o ne opreté odborné závery, ktoré by mohli byť na ujmu dieťaťa. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nespĺňa zákonné kritériá, uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., ktorá vada má za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd poukazuje aj na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie výsluchom znalkyne za účelom doplnenia, aké skutkové zistenia ju viedli k záverom o absencii stabilného rodinného prostredia (konkrétne rozdiely v rodinnom prostredí rodičov), na základe akých konkrétnych situácií dospela k záveru o zlyhávaní základnej komunikácie medzi rodičmi a o aké konkrétne názory rodičov na výchovu dieťaťa oprela svoj záver o nejednotnosti výchovných postupov a pravidiel na výchovu maloletého. Okresný súd bude pritom povinný dbať na to, aby sa znalkyňa riešila výlučne odborné otázky. Až na základe objasnenia podkladov k uvedeným záverom s poukazom na vyššie vyslovené právne názory odvolacieho súdu bude môcť okresný súd posúdiť otázku, či znalkyňou zistené odborné závery v spojení s ďalšími výsledkami vykonaného dokazovania predstavujú zákonnú prekážku pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .