Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoP/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211205428 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211205428.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky K. D., bytom D. R. D., časť A. V., J. XXX/X, zastúpenej JUDr. K. D., advokátkou, T. T., C. X, proti odporcovi N. D., bytom D. R. D., časť A. V., J. XXX/X, zastúpeného JUDr. S. Q., advokátom, T., R.. I.. XX, o rozvod manželstva a úprav práv a povinností rodičov k mal. I., zastúpeného M.., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. marca 2012, č.k. 4P/83/2011-94 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu na mal. I. z m e ň u j e tak, že odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. sumou 270 eur mesačne s tým, že odporca je povinný sumu vo výške 200 eur mesačne platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a sumu 70 eur mesačne poukazovať na osobný účet mal. I., ktorý v prospech neho zriadi navrhovateľka, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to všetko s účinnosťou od 13.04.2012. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov, schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bol mal. I. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, bol upravený styk odporcu s mal. I. tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s mal. I. každý párny týždeň od piatku 15.00 hod. do nedele do 14.00 hod., každý párny rok počas jarných školských prázdnin od pondelka od 10:00 hod do soboty do 18:00 hod., každý rok počas Veľkonočných sviatkov od nedele 10:00 hod do pondelku 16:00 hod, každý rok počas letných školských prázdnin od 1.7. od 12:00 hod do 15.7. do 18:00 hod a od 1.8. od 12:00 hod do 15.8. do 18:00 hod. Počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 16:00 hod do 25.12. do 16:00 hod a každý párny rok od 26.12. od 10:00 hod do 1.1. do 18.00 hod s tým, že navrhovateľka bude povinná v určený čas dieťa v mieste jeho bydliska odovzdať odporcovi a odporca bude povinný dieťa v určený čas v mieste jeho bydliska vrátiť navrhovateľke. V prípade, že sa styk odporcu s dieťaťom nebude môcť uskutočniť v stanovenú dobu, z dôvodov na strane akéhokoľvek z účastníkov alebo na strane dieťaťa, sú účastníci povinní najneskôr do 24 hodín sa o tejto skutočnosti informovať a dohodnúť si v rozsahu neuskutočneného styku odporcu s dieťaťom náhradný termín stretnutia. Súd prvého stupňa ďalej uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu mal. I. sumou 200,- eur mesačne vždy do 10. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak, keď mal za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý, vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si neplní už žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú. Nežijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, čo viedlo k vzájomným nedorozumeniam a konfliktom, účastníci sa citovo odcudzili, odporca v roku 2011 nadviazal vzťah s inou ženou. V konaní nebolo preukázané, že dôvodom rozvratu manželstva mala byť nevera navrhovateľky v roku 2010. Navrhovateľka neveru poprela a odporca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Právne vec odôvodnil podľa ust. § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a § 25 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o zverenie o mal. I. do starostlivosti jedného z rodičov, ako aj úpravu styk s odporcom, súd schválil navrhovanú dohodu rodičov, ktorá je v záujme maloletého. Pri určení výživného vychádzal z ust. § 62 ods. 1 - 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloletého I., navrhovateľka po vykonanom dokazovaní žiadala, aby odporca prispieval na výživu sumou vo výške 400 € mesačne, z toho 350,- € k rukám matky a 50,- € na tvorbu úspor pre mal. I.. Odporca s výživným nesúhlasil, za primerané považoval výživné vo výške 200,-€. Pri rozhodovaní o výške výživného preto súd prihliadol na odôvodnené potreby mal. vzhľadom na jeho vek, s prihliadnutím na ošatenie a stravu chlapca vo veku 11 rokov a preukázané náklady na zdravotnú starostlivosť, vzhľadom na skutočnosť, že mal. sa narodil s jednou obličkou, s čím sú spojené náklady na pravidelné návštevy v nefrologickej ambulancii a zvýšené výdavky na lieky a výživové doplnky a stravu. V konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že odôvodnené potreby mal. I. boli vynakladané mesačné prostriedky v celkovej výške 500 až 800,- € mesačne. Nepreukazuje to ani navrhovateľkou predložený prehľad výdavkov spojených so starostlivosťou o mal. I. za rok 2011 v celkovej výške cca 5280,- € (čo predstavuje v priemere cca 440,- € mesačne). Vyživovacia povinnosť voči deťom je zákonná povinnosť oboch rodičov a preto súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadal na schopnosti a zárobkové možnosti oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca má pravidelný príjem, ktorý predstavuje priemerne 444,- € mesačne i príjem ako 50 % spoločník obchodnej spoločnosti A., ktorý však vzhľadom na výsledku za roky 2008-2011 má preukázateľne klesajúcu tendenciu vzhľadom na finančnú krízu (naposledy si spoločníci rozdelili zisk vo výške 9000,- € za rok 2010). Matka nastupuje do zamestnania s čistým príjmom 330,- € mesačne. Obaja z rodičov majú v čase rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti k dispozícii úspory, každý v celkovej výške 36.464,97 €. Prihliadal na však i na skutočnosť, že mal. I. je v priamej osobnej starostlivosti navrhovateľky i na rozsah úpravy styku mal. s odporcom, ktorý si rodičia upravili v širšom rozsahu t.j. i počas sviatkov a prázdnin v roku, počas ktorého bude starostlivosť mal. I. zabezpečovať odporca. Z uvedených dôvodov súd určil za primeranú výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na potreby mal. I. 200,- € mesačne. Súd neurčil určitú časť výživného na tvorbu úspor, a to z dôvodu, že súčasné zárobkové pomery otca (pravidelná mzda a nepravidelný zisk z majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti), tvorbu úspor nedovoľujú. Aj keď mal v konaní preukázané, že odporca v súčasnosti disponuje určitou sumou úspor, súd považoval za nespravodlivé určiť len jednému z rodičov (ktorému nebolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti a ktorému určuje ako má prispievať na jeho výživu) povinnosť, aby určitú sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa bez toho aby rovnakú povinnosť určil druhému rodičovi, u ktorého mal rovnako preukázané, že disponuje úsporami v rovnakej výške. Proti tomuto rozsudku a to výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu mal. I. sumou 200,- eur podala zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla ho zmeniť tak, že odporca je povinný prispievať na výživu mal. I. sumou 400,- eur mesačne, z toho 350,- k rukám navrhovateľky a 50,- eur na tvorbu úspor pre mal. I. na účet, ktorý na tento účel zriadi navrhovateľka, resp. tak, že odporca jej prispieva na výživu mal. I. sumou 350,- eur mesačne. Alternatívne žiadala, pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodnutia, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nesprávne skutkovo posúdil preukázané majetkové pomery odporcu ako aj navrhovateľky, na základe ktorých určil odporcovi vyživovaciu povinnosť a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na to, že do konca marca 2012 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, keď jej pracovný pomer v spoločnosti D. - N. s.r.o., v ktorej je odporca 50% spoločníkom, zanikol ku dňu 31.12.2011 a že v súčasnosti je v pracovnom pomere od 01.04.2012 na dobu určitú do 30.09.2012, kde dosahuje mesačný príjem v hrubom 330,- eur, čo v čistom predstavuje cca. 280,- eur mesačne. Ďalej poukázala na čistý mesačný príjem odporcu, ktorý dosahuje v spoločnosti D. - N. s.r.o. vo výške 444,- eur a taktiež na hospodárske výsledky tejto spoločnosti vykázané v období roku od 2008 až 2010. Ďalej poukázala na náklady vynakladané mesačne odporcom a v nadväznosti na to uviedla, že musí byť v záujme odporcu zabezpečiť najmä prostriedky na výživu maloletého dieťaťa a až následne pre svoje potreby. Namietala, že súd prvého stupňa prihliadol na rozdelenie spoločných úspor ešte pred zánikom manželstva medzi účastníkmi a na jej strane bral túto skutočnosť do úvahy pri posúdení jej možnosti vyživovať dieťa a na strane odporcu túto skutočnosť do úvahy nevzal. Uviedla, že spoločnosť, v ktorej odporca spoločníkom vytvára každoročne zisk a že investície vynakladané touto spoločnosťou ako aj ponechanie nerozdeleného zisku spoločnosti, nemôžu byť na ujmu vyživovacej povinnosti odporcu voči dieťaťu. Príčinu rozvratu manželstva videla výlučne na strane odporcu, keď príčinou vážneho narušenia manželstva bol odporcov mimomanželský vzťah, ktorý nadviazal v roku 2011. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že na odôvodnené potreby mal. I. boli vynakladané mesačné prostriedky v celkovej výške 500,- - 800,- eur a že takéto výdavky nepreukázal ani navrhovateľkou predložený prehľad výdavkov spojených so starostlivosťou o mal. I. za rok 2011 v celkovej výške cca. 5.0280,- eur. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že medzi pravidelnými mesačnými príjmami účastníkov v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebol výraznejší rozdiel, keď odporca sám doposiaľ hradil všetky náklady spojené s bývaním účastníkov vrátane ich cestovania a zabezpečoval pravidelné nákupy potravín a ďalších potrieb do domácnosti, pričom nie je sporné medzi účastníkmi, že peňažné prostriedky, ktoré na úhradu týchto nákladov použil boli z príjmov z práce odporcu a z nich postupne vytvorených úspor. Správne súd prvého stupňa prihliadol aj na rozdelenie spoločných úspor medzi účastníkmi a to rovnako na strane obidvoch účastníkov a nie len na strane navrhovateľky tak ako to neopodstatnene uvádza navrhovateľka v podanom odvolaní. Za neopodstatnený považoval aj poukaz navrhovateľky v podanom odvolaní na to, že spôsob nakladania spoločnosti D. - N. s.r.o. dosiahnutým ziskom nemôže byť na ujmu vyživovacej povinnosti odporcu voči dieťaťa, keď je zrejmé, že príjem odporcu z jeho kapitálovej účasti v tejto spoločnosti je závislý nie len od dosiahnutého zisku, ale predovšetkým od rozhodnutia orgánu tejto spoločnosti o spôsobe použitia dosiahnuté zisku. V konaní nebolo preukázané, že by uvedená spoločnosť nakladala s dosiahnutým ziskom akokoľvek nehospodárne alebo účelovo. Pokiaľ ide o poukaz navrhovateľky na príjmy spoločnosti D. - N. s.r.o. v rokoch 2008 - 2010, tak tieto podľa jeho názoru nie sú pre rozhodovanie o jeho vyživovacej povinnosti voči mal. I. na čas po rozvode manželstva účastníkov vôbec významné a smerodajné a práve preukázaný výrazný pokles príjmov tejto spoločnosti v nasledujúcom období až do súčasnosti je dôkazom aktuálneho ekonomického stavu tejto spoločnosti v čase hospodárskej krízy. Mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil obvyklé náklady mal. I. vrátane nákladov spojených s lekárskou starostlivosťou v súvislosti s jeho zdravotným stavom a aj s ohľadom na takto zistené náklady správne určil výšku vyživovacej povinnosti. A rovnako súd prvého stupňa správne prihliadol aj na skutočnosť, že aj navrhovateľka je povinná popri osobnej starostlivosti o mal. I. prispievať aj na jeho výživu a tiež skutočnosť, že počas styku odporcu s mal. I., ktorý je v zmysle dohody účastníkov veľmi široko upravený, bude odporca sám zabezpečovať všetky potreby, pričom aj po túto dobu bude povinný zároveň platiť určené výživné na dieťa k rukám navrhovateľky. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu na odvolacom pojednávaní (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) v neprítomnosti kolízneho opatrovníka podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné. Odvolaním nenapadnutých častí rozsudku, t.j. výroky, ktorými bolo manželstvo účastníkov rozvedené, rozhodnuté o zverení mal. I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o jej práve maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok ako aj o výroku o dohodnutom styku odporcu s mal. I. a o náhrade trov konania, sa odvolací súd nezaoberal, pretože proti týmto výrokom odvolanie nesmerovalo a tak v tých častiach rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je len výrok o výživnom na mal. I. zo strany odporcu. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka v súčasnosti pracuje ako referent kontroly a jej mesačný zárobok predstavuje 330,- eur v hrubom. Odporca dosahoval čistý mesačný príjem 440,- eur, z jeho prednesu na odvolacom pojednávaní vyplynulo, že v súčasnosti jeho príjem činí 650,- eur mesačne. Odporca má i príjem ako 50% spoločník obchodnej spoločnosti D. - N. s.r.o., ktorý však vzhľadom na výsledky hospodárenia za roky 2008 - 2011 má preukázateľne klesajúcu tendenciu vzhľadom na finančnú krízu. V konaní bolo preukázané, že spoločníci v uvedenej obchodnej spoločnosti si rozdelili zisku vo výške 9.000,- eur za rok 2010. Z prehľadu údajov o hospodárskom výsledku spoločnosti D. - N. s.r.o. za rok 2011 vyplynulo, že výsledok hospodárenia predstavuje pred zdanením sumu 2.024,59 eur a z potvrdenia o podaní daňového priznania daňovníka spoločnosť D.- N. s.r.o. za rok 2011 vyplýva základ dane 6.128,77 eur. Mal. I. je vo veku 11 rokov, má zdravotné problémy, vzhľadom na to, že sa narodil s jednou obličkou, s čím sú spojené náklady na pravidelné návštevy nefrologickej ambulancie a zvýšené výdavky na lieky a výživové doplnky a stravu. V konaní nebolo sporné, že v čase rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti účastníkov k mal. I. obaja z rodičov mali k dispozícii úspory, každý v celkovej výške 36.464,97 eur. S prihliadnutím na takto zistený skutkový stav, odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa mal za to, že vyživovaciu povinnosť odporcu k mal. I. je potrebné určiť vo výške 270,- eur mesačne, pričom majetkové pomery odporcu dovoľujú vytvárať pre maloletého aj tvorbu úspor. Odvolací súd preto uložil odporcovi povinnosť poukazovať na osobný účet mal. I., ktorý účet v prospech maloletého zriadi navrhovateľka, výživné vo výške 70,- eur mesačne. S prihliadnutím na horeuvedené skutočnosti bol odvolací súd toho názoru, že určenie výživného na mal. I. pre bežnú spotrebu vo výške 200,- eur mesačne je postačujúce na zabezpečenie jeho potrieb a na tvorbu úspor pre mal. I. je primeraná čiastka výživného vo výške 70,- eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu je odporca schopný poskytovať takéto výživné na mal. I. bez ujmy na svojej vlastnej výžive už s poukazom na rozdelenie úspor medzi účastníkmi počas manželstva, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Čo sa týka navrhovaného výživného zo strany navrhovateľky, táto navrhla určenie výživného v čiastke, podľa názoru odvolacieho súdu, neprimerane vysokej a to takej, ktorá jednak neodôvodňuje potreby mal. I. a jednak by presahovala zárobkové možnosti odporcu. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky na odvolacom pojednávaní, že pokiaľ sa týka úspor tieto si chce ponechať ako rezervu na zabezpečenie bývania, naopak odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ navrhovateľka argumentuje tým, že mesačné náklady na odôvodnené potreby maloletého sú vyššie ako odvolacím súdom určené výživné, je aj ona povinná prispieť na výživu maloletého aj z úspor, ktoré má k dispozícii. Napokon v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov si účastníci vyporiadajú majetok (rodinný dom, osobný automobil) a pokiaľ navrhovateľka si chce zabezpečiť bývanie v Trenčíne v rámci tohto vyporiadania BSM bude mať finančné prostriedky. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .