Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11CoE/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511207837 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511207837.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne vo exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, so sídlom Mliekárenská ul. 10, Bratislava proti povinným: 1/ B. Y., bytom K. č. d. XX, 2/ I. Y., K. č. d. XXX, o vymoženie 1.785,76 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 9. novembra 2011, č.k. 1Er/766/2011-15, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. novembra 2011, č.k. 1Er/766/2011-15. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. O. K., Exekútorský úrad so sídlom Viedenská cesta 5, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. Ex 801/11 zo dňa 08.09. 2011. Uviedol, že oprávnený sa návrhom domáhal proti povinným 1/, 2/ vykonania exekúcie o vymoženie sumy vo výške 1.785,76 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.925,76 Eur od 23.07.2009 do 11.10.2009, zo sumy 1.905,76 Eur od 12.10.2009 do 24.11.2009, zo sumy 1.885,76 Eur od 25.11.2009 do 20.12.2009, zo sumy 1865,76 Eur od 21.12.2009. do 19.01.2010 zo sumy 1845,76 Eur od 20.01.2010 do 21.02.2010, zo sumy 1825.,76 Eur od 22.02.2010 do 21.03.2010, zo sumy 1.805,76 Eur od 22.03.2010 do 19.08.2010, zo sumy 1785,76 Eur od 20.08.2010 do zaplatenia a trovami konania vo výške 49,79 Eur na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. N. C., sp. Zn. RK 192/11-EK zo dňa 22.02.2011. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na ust. § 23a zákona č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale i Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Okresný súd uviedol, že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Prvostupňový súd poukázal na § 2 písm. a ) a § 3 ods. 1 tohto zákona. Konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000071255 uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 26.04.2007 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom peňažné prostriedky vo výške 52.002,- Sk (1.726,15 Eur) a dlžníci sa zaviazali tieto vrátiť zvýšené o zmluvnú odmenu vo výške 52.002,- Sk (1.726,15 Eur) v 36-tich mesačných splátkach po 2.889,- Sk (95,90 Eur) ku 19.dňu v mesiaci, pričom zo zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy ďalej vyplýva, že právne vzťahy medzi účastníkmi sa spravujú Obchodným zákonníkom a ďalšími všeobecne záväznými predpismi. Predmetné ustanovenie zmluvných podmienok o aplikácii Obchodného zákonníka, či charakter úveru ako absolútneho obchodu však nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj § 52 a nasl. S dôrazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, rovnako ust. o zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vychádzajúc zo zásady špeciality zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva je tak v zmysle spomenutých ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o.o. poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov ako spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na predmetnú zmluvu sa vzťahuje špeciálny právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv Občianskeho zákonníka. Naplnená je charakteristika štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Na základe § 45 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, prvostupňový súd vyvodil, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ust. § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Okresný súd zistil, že v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 18. je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., § 44 Exekučného poriadku). Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva. Bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (z. č. 568/2008 Z.z. účinný od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd bude aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. V tejto súvislosti prvostupňový súd poznamenal, že treba brať zreteľ aj na povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchcez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). Súd považoval za potrbené poukázať aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira., podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o neprimarané podmienky v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý s poukázaním na § 44 ods. 2 Ex. por., uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je daný a vymedzený preskúmaním materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdení rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo/164/96. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu a dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného a pod.. Hypotéza § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako objektívne nemožné, nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nadchádzacie konanie ako také, čo je dané § 35, § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní k § 159 ods. 3 O.s.p., kde podľa oprávneného z citovaných ustanovení vyplýva prekážka res iudicata, ktorú § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní nepopiera. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Zásadným faktom pre exekučné konanie a toto odvolanie, ktorý však z uvedenej právnej úpravy § 40 ods. 1 vyplýva, je, že zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by súd mohol, hoci len obmedzene, výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie rozhodcovského konania podanej účastníkom konania, v rámci právom osobitne upraveného typu konania. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Oprávnený namietal argumentáciu okresného súdu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, pričom poukázal na bod 37, 40 a 47 rozhodnutia Asturcom. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Túto otázku riešil Súdny dvor Európskej únie v bode 47 odôvodnenia rozhodnutia C 168/05 vo veci Mostaza Claro, kde bolo pripustené, aby opomenutie namietať nekalosť podmienky v základnom konaní mohlo byť napravené v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pre konanie o výkon rozhodnutia však ustanovenie právneho poriadku nemá žiadne ustanovenia o práve súdu posudzovať otázky, ktoré by mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. Exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého v obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc. Súd prvého stupňa podľa oprávneného nevystupuje v pozícii prvostupňového súdu rozhodujúceho o platnosti zmluvy, v pozícii prvostupňového súdu rozhodujúceho o priznaní plnenia, či v pozícii súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. Na tomto mieste preto vzniká otázka, z akej časti § 44 Ex. por. vyplýva právo exekučného súdu ex offo rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní môže konať len na návrh. Podľa obsahu odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že exekučný súd túto otázku nerieši. Poukázal na článok 18 ods. 18.1 zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorého vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Uvedené ustanovenie neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nárokov medzi účastníkmi. Uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka takto dojednané ustanovenie pripúšťa, keď uvedený článok v zmluve nevyžaduje riešenie sporov zo zmluvy výlučne rozhodcovským konaním. Zastával názor, že ustanovenie zmluvy v čl. 18 je v súlade s prílohou č. 1 k Smernici 93/13 EHS písm. q/, ktoré hovorí o podmienke zmluvy, a nie o rozhodcovskej doložke. Z jeho obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Poukázal aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorú podľa oprávneného článok 18 ods. 18.1 zmluvy plne rešpektuje a nebráni spotrebiteľovi využiť občianske súdne konanie. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Záver o neprimeranej neplatnosti celej rozhodcovskej doložky považoval za neprimeraný zásah. Uviedol, že v rámci súdnej praxe pri posudzovaní platnosti právneho úkonu má vždy prednosť výklad zachovávajúci jeho platnosť pred výkladom, ktorý ho zneplatňuje. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 3Co 67/2008. Oprávnený namietal argumentáciu súdu o subjektívnej nearbitrabilite spotrebiteľskej veci, ktorá nebola podľa oprávneného odôvodnená nejakým zákonným ustanovením a ide teda len o tvrdenie bez zákonnej opory, porušujúce ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Ďalej oprávnený namietal postup súdu v ním uvedenej výhrade o nedostatočnej „bdelosti spotrebiteľa“, keďže súd v tomto prípade uvádza len domnienku a neurčitý predpoklad bez toho, aby konkretizoval konkrétny skutkový základ, z ktorého tvrdenie odvodzuje. Uviedol, že v žiadnom zákone, vyhláške ani inom právnom predpise sa nenachádza také ustanovenie, ktoré by požadovalo dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky) výlučne len po vzniku vymáhateľných alebo iných sporových nárokov. V rámci svojej argumentácie oprávnený poukázal na rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 14C/166/2008-82. vychádzajúc z ust. § 53 ods. 4 písm r) Občianskeho zákonníka záverom oprávnený dôvodil, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 115,38 eur vrátane DPH (2 úkony- prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania zo sumy 1.785,76 Eur vo výške á 48,80 eur vrátane DPH /40,67 Eur + 20% DPH + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 8,89 Eur vrátane DPH /7,41 Eur + 20% DPH/). Povinní sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne, pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa, na ktoré odkazuje. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa odvolací krajský súd dodáva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Preto prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Aj odvolací súd zdieľa právny názor súdu prvého stupňa, že zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 26.04.2007 uzatvorenú medzi oprávneným a povinným 1/, 2/ treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Rovnako sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie. Odvolacie námietky oprávneného boli preto neopodstatnené. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .