Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/41/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511209268 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511209268.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky Z. R., bytom A. E., I. XXX/ XX, zastúpenej B.. T. J., advokátkou, so sídlom v K., J. XX, IČO: XX XXX XXX proti odporcovi T.. P. R., bytom A. E., I. XXX/XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23. februára 2012, č.k. 4P/47/2011-55, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 170 Eur mesačne s účinnosťou od 19.10.2011 s tým, že výživné je povinný zasielať na účet navrhovateľky č. XXXXXXXXXX/XXXX, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.10.2011 do 29.02.2012 odporcovi neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 Zákona o rodine. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka je stále odkázaná výživou na svojich rodičov. Navrhovanú výšku výživného 300 Eur však vzhľadom na súčasné odôvodnené potreby navrhovateľky, študentky vysokej školy, považoval za neprimerane vysokú. Za primerané považoval výživné vo výške 170 Eur mesačne, a to vzhľadom nielen na výdavky navrhovateľky, ale aj vzhľadom na príjmové možnosti a schopnosti oboch jej rodičov. Vzhľadom na príjem odporcu zastával okresný súd názor, že určenie vyživovacej povinnosti vo výške 170 Eur mesačne odporcu žiadnym spôsobom neohrozí pri uspokojovaní bežných životných potrieb. I keď považoval výdavky odporcu za preukázané (napríklad splátka leasingu), mal za to, že ich výška nemôže ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že priemerný mesačný príjem odporcu minimálne vo výške 1/12-ina sumy vyplatenej na osobnú spotrebu - 745,30 Eur, ako aj príjem zo zisku z podnikateľskej činnosti za rok 2011 (268 Eur) je dostatočným príjmom na úhradu výživného v stanovenej výške. Dôvodil, že pokiaľ na výživu navrhovateľky prispeje aj matka sumou zodpovedajúcou jej príjmu, napríklad 100 Eur spolu s prídavkami na dieťa, bude mať navrhovateľka na pokrytie vlastných potrieb sumu 292 Eur, čo je suma postačujúca. Zároveň zohľadnil pri určení výšky výživného skutočnosť, že rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére G., ku ktorej o určení a výške výživného nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Nárok na výživné od odporcu priznal navrhovateľke s účinnosťou od podania návrhu, nedoplatok na zročnom výživnom však odporcovi neurčil, nakoľko mal zo zhodného tvrdenia účastníkov i matky navrhovateľky za jednoznačne preukázané, že výdavky navrhovateľky boli uhrádzané zo spoločných finančných prostriedkov oboch rodičov. Poukázal na tú skutočnosť, že nárok na výživné na plnoleté dieťa môže priznať len odo dňa podania návrhu a na spoločnom účte boli v tomto období ešte stále finančné prostriedky vo výške 4.238 Eur. Naviac, odporca začal v novembri 2011 pravidelne prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne. Mal za preukázané, že odporca z prostriedkov na spoločnom účte na výžive navrhovateľky sa od októbra 2011 podieľal, a to minimálne sumou 70 Eur, takže mu žiadny nedoplatok pri určení mesačného výživného nevznikol. Proti rozsudku okrem výroku, v ktorom bolo návrhu vyhovené, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Domáhala sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odporcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 300 Eur s účinnosťou od 19.10.2011 a zároveň mu bude uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.10.2011 do právoplatnosti rozsudku a priznaná bude navrhovateľke náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania. Dôvodila, že výška výživného, určená okresným súdom, nezodpovedá súčasnému veku a odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako ani osobným a majetkovým pomerom otca. I napriek tomu, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy, a preto medzi jej odôvodnené potreby patrí úhrada školného a výdavky na mobilný telefón a internet, na tieto výdavky okresný súd neprihliadal. Zároveň mu vytýkala, že nezohľadnil tú skutočnosť, že príjem, ktorý odporca zdokladoval, nie je vzhľadom na jeho pracovné zameranie a podnikateľské aktivity adekvátny. Poukazovala na to, že odporca je stavebný inžinier, podniká ako živnostník v oblasti stavebnej činnosti a stavebného dozoru a vykonáva aj činnosť súdneho znalca. Zastávala názor, že vzhľadom na tieto skutočnosti je odporcom vydokladovaný príjem neprimerane nízky, z čoho vyplýva, že odporca buď nedostatočne využíva svoje schopnosti a možnosti, alebo je zdokladovanie takéhoto nízkeho príjmu účelové. Poukazovala na to, že všetky náklady súvisiace s bývaním a udržiavaním domácnosti hradí len matka navrhovateľky a s prihliadnutím na jej príjem nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby platila aj finančnú hotovosť navrhovateľke, keďže výživné matky na navrhovateľku je vo forme platenia nákladov na bývanie a chod spoločnej domácnosti. Zároveň požadovala, aby odvolací súd zaviazal odporcu na zaplatenie nedoplatku na zročnom výživnom od podania návrhu do právoplatnosti rozhodnutia. Mala za to, že vzhľadom na skutočnosť, že počas tohto obdobia odporca neprispieval na chod spoločnej domácnosti, teda ani na vlastné výdavky spojené s bývaním, nemožno požadovať, aby bolo aj výživné na navrhovateľku uhrádzané zo spoločného účtu odporcu a matky navrhovateľky, ktorý bol na základe dohody odporcu a matky navrhovateľky určený len na mimoriadne výdavky na deti a investičné stavebné zámery rodičov. To, že matka navrhovateľky bola nútená prostriedky z tohto účtu použiť aj na bežné potreby, vyplynulo z odmietavého postoja odporcu k uhrádzaniu nákladov na bývanie v spoločnom byte a uhrádzanie bežného výživného na navrhovateľku a jej sestru. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý sa domáhal potvrdenia rozsudku v napadnutej časti. Tvrdenia navrhovateľky v podanom odvolaní považuje za účelové a zavádzajúce. Mal za to, že určené výživné a financie zo spoločného účtu v dostatočnej miere pokryjú náklady so štúdiom a naviac poukázal na to, že navrhovateľka od januára 2012 trvale býva v spoločnej domácnosti s matkou, a tak výdavky na privát vo výške 80 Eur neuhrádza. Uviedol, že matka navrhovateľky je zamestnaná v R., A., A. E. a okrem toho je údajne ešte u tohto zamestnávateľa zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce, kde pracuje ako upratovačka. Navrhol, aby odvolací súd pri posudzovaní rozsudku prihliadol i na tú skutočnosť, že mu bolo určené výživné aj na plnoletú dcéru G. rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.03.2012, sp. zn. 5P/298/2011, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 150 Eur mesačne. Proti rozsudku z dôvodu, že okresný súd určil nedoplatok na zročnom výživnom, ale nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka, i matka navrhovateľky si zo spoločného účtu určeného na financovanie štúdia vybrali za tri mesiace celkovú sumu 3.390 Eur, podá v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Námietky navrhovateľky, že výživné zo strany matky je vo forme platenia nákladov na bývanie a chod spoločnej domácnosti, považuje za nedôvodné. Opätovne poukázal na spoločný účet, z ktorého sa uhrádzali i potreby na domácnosť, a ku ktorému nemá prístup, nakoľko matka navrhovateľky mu zrušila prístup k účtu a odmietla mu predložiť výpisy, tak nebol informovaný, koľko a na aký účel sa spoločné peniaze používajú. Dôvodil, že riadne zdokladoval svoje príjmy predložením daňového priznania, a preto aj v tejto časti považuje námietku navrhovateľky za nedôvodnú a účelovú. Poukazoval na to, že matka neuvádza, z akého dôvodu jeho príjem považuje za neobjektívny. Vyjadrenie navrhovateľky, že nedostatočne využíva svoje schopnosti, možnosti, sú zavádzajúce. Dôvodil, že pracuje niekedy aj 10 až 12 hodín denne, ktorá skutočnosť je navrhovateľke veľmi dobre známa, a teda nevie, v akom rozsahu by mal ešte pracovať a vyvíjať svoje pracovné aktivity. Vždy sa snažil zabezpečiť rodinu po finančnej stránke, o čom svedčia každoročné dovolenky i spoločný účet a dcéry majú zabezpečenú vysokú životnú úroveň. Ako živnostník si riadne vedie účtovníctvo a podáva daňové priznanie. Navrhovateľka svoje tvrdenia ničím nepreukázala, len konštatuje, že príjmy sú účelovo nízke. Tvrdenia navrhovateľky, že matka zabezpečuje chod domácnosti i napriek tomu, že odporca stále žije s navrhovateľkou a jej sestrou v spoločnej domácnosti a nijakým spôsobom finančne neprispieva, nie sú pravdivé. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že celé dva týždne cez Vianoce a Silvester mu nebolo umožnené tráviť doma a dňom 20.01.2012 bol nútený odísť zo spoločného bytu, nakoľko mu neboli vytvorené podmienky pre samostatné bývanie. Do vyriešenia bývania býva prechodne u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 100 Eur mesačne. Zdôraznil, že navrhovateľka, plnoletá dcéra G. i matka navrhovateľky za tri mesiace vybrali zo spoločného účtu celkovú sumu 3.390 Eur, čo v prepočte na jeden mesiac je suma vo výške 1.130 Eur. V tejto súvislosti poukázal na to, že po odpočítaní výdavkov na bývanie, poistky, telefóny, internet vo výške 350 Eur zostane im suma vo výške 780 Eur na mesiac a tiež po rozvode od novembra 2011 posielal obidvom dcéram výživné po 100 Eur mesačne. Navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci použitie týchto finančných prostriedkov na mimoriadne výdavky na štúdium, či investičné stavebné zámery rodičov. Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, bez ohľadu na dosiahnutie ich plnoletosti. Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia ich pomery. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú teda predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu, závislé sú predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, od spôsobu trávenia voľného času a podobne. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a iných, pričom vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Pri rozhodovaní o výživnom sa vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania rozhodnutia. Potrebné je prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa - navrhovateľky, ale je zároveň potrebné prihliadnuť aj na možnosti osoby povinnej, t. j. otca - odporcu z toho aspektu, či jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery dovoľujú platiť výživné v takej výške, ktorá by bola úmerná potrebám dieťaťa. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka pochádza z rozvedeného manželstva odporcu a matky navrhovateľky. V školskom roku 2011/2012 je študentkou X. ročníka Z.. Okresný súd mal za preukázané oprávnené výdavky navrhovateľky spojené s ubytovaním na priváte vo výške 80 Eur, s dopravou do školy 17 Eur mesačne, MHD 24 Eur mesačne, rovnako aj výdavky spojené so stravou, ošatením, hygienickými potrebami, ako aj školskou literatúrou. Medzi preukázané oprávnené výdavky je potrebné zahrnúť aj úhradu školného vo výške 1.840 Eur, ktoré bolo uhradené 12.07.2011. Odporca podľa výpisu zo živnostenského registra podniká s predmetom podnikania v oblasti stavebnej činnosti a činnosti stavebného dozoru. Za rok 2010 mal podľa daňového priznania základ dane vykázaný vo výške 4.597 Eur. Z peňažného denníka odporcu, ktorý bol predložený odporcom na pojednávaní okresného súdu, okresný súd zistil, že odporca v priebehu roku 2011 vykázal príjmy neovplyvňujúce základ dane ako vklad podnikateľa v celkovej výške 7.677 Eur a do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane zahrnul v peňažnom denníku výdavky na osobnú spotrebu, titulom ktorej si vyplatil v uvedenom roku sumu 8.943 Eur, ako aj pravidelný mesačný výdavok na leasing motorového vozidla vo výške 427,72 Eur. Okresný súd mal za preukázaný aj príjem matky navrhovateľky, a to vo výške 593 Eur netto mesačne. Krajský súd preskúmaním veci, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, napadnutého rozhodnutia a odvolania navrhovateľky dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď výživné zo strany odporcu určil vo výške 170 Eur. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na budúce povolanie, trvá do toho času, kým dieťa neukončí štúdium a nie je schopné samé sa živiť. V danom prípade navrhovateľka študuje v X. ročníku vysokej školy. Je nepochybné, že v súvislosti so štúdiom má nesporne nemalé výdavky. Keďže štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, je výživou odkázaná na svojich rodičov. Na výžive navrhovateľky sú povinní podieľať sa obidvaja rodičia. V danom prípade majú rodičia aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére. Po zhodnotení majetkových pomerov, zárobkových schopností a možností odporcu, ktoré sú pre stanovenie vyživovacej povinnosti rovnako významné ako potreby navrhovateľky, možno usúdiť, že odporca je schopný prispievať na výživu navrhovateľky v dôsledku jej odôvodnených potrieb sumou 170 Eur mesačne tak, ako bolo určené rozsudkom okresného súdu, ktoré je aj podľa názoru krajského súdu primerané zisteným pomerom. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že okresný súd nezohľadnil vo svojom rozhodnutí skutočnosť, že príjem, ktorý odporca zdokladoval, nie je vzhľadom na jeho pracovné zameranie a podnikateľské aktivity objektívny, krajský súd túto námietku považuje za nedôvodnú, nakoľko svoje tvrdenia navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala a krajský súd nemá možnosť preveriť správnosť vydokladovaného príjmu odporcom v rámci daňového priznania. Pokiaľ v podanom odvolaní navrhovateľka ďalej dôvodila, že nemožno od matky navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby platila aj finančnú hotovosť navrhovateľke, keďže výživné matky na navrhovateľku je v tomto prípade uhrádzané vo forme platenia nákladov na bývanie a chod spoločnej domácnosti s poukazom na tú skutočnosť, že všetky náklady, súvisiace s bývaním a udržiavaním domácnosti, hradí len matka navrhovateľky, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že matka navrhovateľky bola vypočutá pred okresným súdom ako svedkyňa a vo svojej výpovedi potvrdila, že s otcom dieťaťa mali spoločný účet, na ktorý vložili sumu 10.000 Eur. Dohodli sa, že z týchto peňazí budú uhrádzané náklady súvisiace s ich pôvodným stavebným zámerom, ale tiež z týchto peňazí budú uhrádzané náklady spojené so štúdiom ich dvoch dcér. Uviedla, že vo februári 2011 na účte zostala suma 8.000 Eur, z ktorej boli uhrádzané výdavky navrhovateľky ako školné vo výške 1.800 Eur, rovnako oblečenie navrhovateľky, priváty, karty, knihy, a to nielen navrhovateľky, ale aj jej sestry. Svedkyňa potvrdila, že častokrát sa stalo, že jej nevyšli peniaze z výplaty, z ktorej uhrádzala byt, elektriku, plyn, takže z týchto peňazí musela použiť aj časť na domácnosť. Potvrdila, že v čase pojednávania okresného súdu bola na spoločnom účte suma 2.282 Eur s tým, že táto bude i naďalej použitá na výdavky navrhovateľky, ako aj jej sestry. Z uvedeného má odvolací súd za preukázané, že zo spoločného účtu rodičov navrhovateľky boli uhrádzané jednak náklady v súvislosti so štúdiom navrhovateľky, ako aj náklady na bývanie a chod spoločnej domácnosti. Aj keď v zmysle dohody boli tieto finančné prostriedky na spoločnom účte vložené za účelom úhrady nákladov súvisiacich s pôvodným stavebným zámerom rodičov, ako aj náklady spojené so štúdiom detí, je nepochybné, že finančné prostriedky z účtu boli použité aj na úhradu ďalších výdavkov detí, ako aj výdavkov súvisiacich s bývaním. Je nepochybné, že odporca k predmetnému účtu prístup nemá, na spoločnom účte podľa vyjadrenia svedkyne zostala suma 2.282 Eur a tieto finančné prostriedky majú byť i naďalej použité na výdavky navrhovateľky, ako aj jej sestry, ktorú skutočnosť pri určovaní výšky výživného nemožno nezohľadniť. Navrhovateľka tak popri určení výšky výživného bude mať uhrádzané ďalšie náklady z finančných prostriedkov zo spoločného účtu rodičov, ktorý za týmto účelom rodičia zriadili. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd sa riadil ustanoveniami Zákona o rodine a z nich vyplývajúcou zásadou, že výživným dieťaťa má byť zabezpečená životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu jeho rodičov. Pri zvážení všetkých skutočností ohľadne pomerov odporcu, akceptujúc potreby navrhovateľky, mal odvolací súd za to, že o výške vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke prvostupňový súd správne rozhodol a rozhodol správne aj o nedoplatku na zročnom výživnom a jeho splatnosti. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správy potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 za použitia ust. § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov odvolacieho konania, tieto nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .