Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/100/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511209285 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511209285.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov N. L., bytom V. XXX, právne zastúpenej JUDr. Júliou Vestenickou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Ševčenkova 5 a Y. C., bytom V. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. júna 2012, č.k. 5P/4299/2011-33, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého U. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60,- eur na sumu 70,- eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že otec j e p o v i n n ý výživné platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02. marca 2011, č.k. 7C/222/2010-31 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti na maloletého U.. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého U. C. zo sumy 60,- eur na sumu 80,- eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom neurčil, tým zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02.03.2011 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, § 62 ods. 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa pri zvýšení výživného vychádzal zo zvýšených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností, možností a majetkových pomerov. Prihliadol na skutočnosť, že k poslednej úprave vyživovacej povinnosti došlo v marci 2011, kedy U. bol žiakom druhého ročníka základnej školy. V súčasnej dobe je U. žiakom tretieho ročníka, s čím sú spojené i zvýšené výdavky na zabezpečenie jeho školských aktivít. Matka vynaložila zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Matka býva spolu s maloletým a jej rodičmi, pričom u nej došlo k zvýšeniu nákladov na bývanie. Otec býva v dome, ktorý nadobudli rodičia počas manželstva. Obaja rodičia vynakladajú prostriedky na úhradu nákladov spojených s bývaním. Otec platí hypotekárny úver, ktorý si rodičia zobrali počas trvania manželstva. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o U., pričom väčšinu výdavkov hradí sama. Otec si však plní vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške a aj maloletému zakupuje veci. Preto súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane rodičov, ale aj na strane U. a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 80 Eur mesačne. Súd pri určení vyživovacej povinnosti zobral do úvahy rozsah plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca a keďže neboli preukázané okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie vyživovacej povinnosti spätne, určil zvýšenie vyživovacej povinnosti od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a stanovil mu vyživovaciu povinnosť na sumu 70 Eur mesačne. Namietal, že bez akejkoľvek snahy o spochybňovanie právneho názoru súdu je potrebné zobrať do úvahy to, že mu skončil pracovný pomer ku dňu 31.07.2012. Pracovný pomer mal uzatvorený na dobu určitú. Od 01.08.2012 je nezamestnaný, nie vlastnou vinou. Napriek tomu sa nebránil zvýšeniu výživného na sumu 70,- eur mesačne. Starostlivosť o syna riadne preukázal a preukazuje nielen na pojednávaní, ale aj v bežnom živote. Túto skutočnosť dával viackrát do pozornosti s tým, že v otázke ďalšieho zamestnania nevie odhadnúť, či bude ďalej zatiaľ nezamestnaný. Podnikateľské prostredie je neisté. Zdôraznil, že výživné bude a chce plniť, avšak podľa schopností a možností, pretože má svojho syna rád. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ otec poukazuje na skončenie pracovného pomeru, táto skutočnosť bola známa už na pojednávaní vo veci zvýšenia výživného. Vyslovil názor, že je správne, pokiaľ súd vychádzal z aktuálneho príjmu otca, pretože ukončenie pracovného pomeru nemuselo znamenať, že otec zostane nezamestnaný. Preto by mal otec vyvinúť maximálne úsilie pri hľadaní práce, aby sa mohol dostatočnou mierou podieľať na uspokojovaní potrieb svojho syna. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žije so svojimi rodičmi, ktorým musí pravidelne prispievať, stará sa vzorovo o dieťa s tým, že nepoprela starostlivosť otca o maloletého. Nespochybniteľný je i fakt, že suma 80,- eur nepokryje všetky výdavky nevyhnutné na zabezpečenie všetkých potrieb maloletého. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. z týchto dôvodov. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca na maloletého U. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02. marca 2011, č.k. 7C/222/2010-31 pri rozvode manželstva rodičov maloletého, kedy maloletý U. bol na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery matke a otec bol zaviazaný platiť na jeho výživné po 60,- eur mesačne. V tom čase bol maloletý žiakom druhého ročníka základnej školy, matka dosahovala priemerný mesačný príjem 450,- eur mesačne v čistom, otec dosahoval príjem cca 620,- eur mesačne v čistom. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 14. marca 2011. Podaním doručeným na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 19. októbra 2011 sa matka domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo 60,- eur na sumu 180,- eur mesačne. Ako ďalej vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa, matka dosahuje priemerný mesačný príjem 487,- eur mesačne v čistom, čo je oproti poslednej úprave o výživnom nárast príjmu cca o 27,- eur. Ďalej z obsahu spisu súdu prvého stupňa je zrejmé, že otec bol zamestnaný vo firme V. F. s.r.o., so sídlom vo U. I. s tým, že pracoval od 14.12.2011 do 31.05.2012 na dobu určitú, následne mu bol pracovný pomer predĺžený do 31.07.2012 s tým, že za posledných 12 mesiacov, vrátane 3 mesiacov kedy bol bez príjmu, dosiahol priemerný mesačný zárobok 517,- eur. Oproti poslednej úprave o výživnom sa jedná o pokles na zárobku cca o 200,- eur. Rovnako je nepochybné, že na strane maloletého Viktora k podstatnej zmene pomerov nedochádza, nakoľko tento v čase rozhodovania pred súdom prvého stupňa bol žiakom 3. ročníka a v čase rozhodovania pred odvolacím súdom žiakom 4. ročníka základnej školy s tým, že z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k podstatnému nárastu výdavkov na strane matky ohľadom maloletého. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V prejednávanej veci na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že na strane matky a ani maloletého nedochádza k žiadnej podstatnej zmene pomerov a na strane otca dochádza k zmene pomerov v tom smere, že došlo k poklesu jeho príjmu s tým, že od 01.08.2012 je nezamestnaný. Na druhej strane, pokiaľ samotný otec v odvolaní uviedol, že je ochotný a schopný platiť výživné vo výške 70,- eur mesačne, dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a zaviazať otca na platenie výživného po 70,- eur mesačne s účinnosťou po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ dôjde v budúcnosti k podstatnejšej zmene pomerov, či už na strane povinného rodiča, alebo na strane oprávneného maloletého dieťaťa, prípadne jeho matky, môže byť táto skutočnosť dôvodom na zmenu tohto rozhodnutia. K tomuto je však potrebné, aby bola takáto zmena trvalejšieho a dlhodobejšieho charakteru, či už na strane maloletého alebo na strane jeho rodičov. Preto odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol zároveň o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré mohol začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .