Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/129/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609201874 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3609201874.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: K. M., bytom D. XX/XX, C., o vymoženie 766,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 6Er/175/2009-25 zo dňa 5. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1-6 Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 29.05.2009 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie 766,13 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku, sp.zn. SR 09977/08 zo dňa 16.10.2008. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zmluvy o úvere zo dňa 29.02.2008, ktorá má podľa súdu prvého stupňa povahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou zakotvenou v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy nebola individuálne dohodnutá, bola navrhnutá vopred a povinná tak nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má podľa nej možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Aj keď rozhodcovská doložka umožňuje riešiť spory vzniknuté zo zmluvy, buď pred štátnym alebo rozhodcovským súdom, výber ponecháva na žalobcovi, ktorým býva vo väčšine prípadov dodávateľ. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Odklon od ochrany spotrebiteľa by mohol byť akceptovaný, ak by rozhodcovská doložka bola skutočne individuálne dojednaná zmluvnými stranami. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, fakticky tak ponecháva možnosť výberu riešenia sporov dodávateľovi, považuje súd prvého stupňa takéto dojednanie za nekalú podmienku, ktorá je v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a z tohto dôvodu absolútne neplatné. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Ex.por. s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Uviedol, že o trovách zastavenej exekúcie rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom v samostatnom uznesení. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý sa s ním nestotožnil. Namietal, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Prijatie argumentácie súdu prvého stupňa by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v zásade nemá priamy účinok na území členského štátu. Je záväzná len pre členské štáty a nie pre jednotlivcov. Priamy účinok je prípustný len vo výnimočných prípadoch, a to vo vertikálnej podobe, t. j. vo vzťahu jednotlivec vs. Štát, za predpokladu, že v dotknutej časti je oprávnenie priznané smernicou vymedzené dostatočne jasne a určito a nie je už potreba jej vnútroštátneho prevzatia. V horizontálnej podobe (t. j. jednotlivec vs. jednotlivec) je však priamy účinok smernice kategoricky vylúčený. K rozhodnutiam ESD uvádzaným súdom prvého stupňa oprávnený uviedol, že na základe aktuálnej rozhodovacej praxe ESD nerozhoduje o určení konkrétnej klauzuly ako nekalej, resp. neprijateľnej, ale vyjadruje sa iba všeobecne k výkladu komunitárneho práva (v tomto prípade Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Ide o výrazný odklon od prekonaného rozhodnutia Oceáno Grupo Editorial, keď oprávnený aktuálne poukázal na rozsudky ESD č. C-273/02 vo veci Freiburger Kommunalbauten, bod 25 a výrok rozhodnutia a č. C-168/05 vo veci Mostaza Claro, bod 23 rozhodnutia. Treba pripomenúť aj to, že aktuálna judikatúra ESD už nechráni spotrebiteľa, ktorý by bol vo veci samej úplne pasívny (rozsudok č. C-243/08 vo veci Pannon, bod 33, rozsudok č. C-40/08 vo veci Asturcom, bod 47, rozsudok vo veci Martín Martín). V danom prípade bola povinná úplne pasívna a rozhodcovskému súdu nezaslala žalobnú odpoveď. Pokiaľ súd prvého stupňa argumentuje rozhodnutím ESD vo veci Oceáno Grupo Editorial, oprávnený uviedol, že toto rozhodnutie sa vôbec netýka rozhodcovského konania a už vôbec tzv. nevýlučnej rozhodcovskej doložky. Tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky prebieha plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Záverom oprávnený poukázal na to, že v tomto prípade, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol. Namietal, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. V tomto konaní však uznal exekučný titul za súladný, a preto následne súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Na záver uviedol, že povinná dobrovoľne uhradila oprávnenému celú pohľadávku dňa 08.12.2011. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na správny záver súdu prvého stupňa, ktorý posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. V posudzovanej exekučnej veci sa v zmysle vyššie uvedeného vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5305 012578 zo dňa 24.06.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na vymoženie 716,13 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 09977/08 zo dňa 16.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2008 a vykonateľnosť dňa 21.11.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex.por. sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tak nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Ex.por. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok v znení účinnom ku dňu uzavretiu úverovej zmluvy exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, konajúci na základe rozhodcovskej doložky, ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.