Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611010158 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611010158.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému C. V., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 26.apríla 2012 prejednal odvolania obžalovaného C. V. a prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo 7.februára 2012, sp.zn. 2T 145/2011 a takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný C. V. odsudzuje podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého sa podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného C. V. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 7.februára 2012, sp.zn. 2T 145/2011 bol obžalovaný C. V. uznaný za vinného zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 10.apríla 2011 v čase okolo 10.30 hod. v U., na adrese D. ulica č. XX/XX po verbálnom konflikte v kuchyni rodinného domu a po tom, ako bol vyzvaný svojou matkou Y. R., aby opustil tento rodinný dom, na výzvy k opusteniu domu nereagoval, v dome neoprávnene zotrval napriek tomu, že k predmetnému rodinnému domu nemá vlastnícky vzťah ani tam nemá trvalý pobyt, pričom si šiel ľahnúť do izby v dome, kde zaspal a z domu odišiel až po cca troch hodinách, následne v čase okolo 17.00 hod. až 18.15 hod. toho istého dňa opätovne bez súhlasu vlastníka domu vošiel do tohto rodinného domu, kde v kuchyni pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej matke, poškodenej Y. R. a na jej výzvy na opustenie domu nereagoval a vyhrážal sa jej, ako aj poškodenému nevlastnému otcovi H. R. a nevlastnej sestre Q. R. zabitím, zastrelením, čím u poškodených vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Bol za to odsúdený podľa § 194 ods.3 Tr.zák. s použitím na § 41 ods.1 Tr.zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 4, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. uložil súd obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku v zákonnej pätnásťdňovej lehote podali odvolania obžalovaný C. V. a v jeho neprospech aj prokurátor okresnej prokuratúry a to vždy len do výroku o treste. Obžalovaný v jeho písomnom odôvodnení sám i prostredníctvom svojho obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku v uvedenom výroku s poukazom na to, že aj keď okresný súd pri ukladaní trestu správne použil zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pri správnom postupe i s prihliadnutím k tomu, že v podstate išlo len o rodinnú hádku, ktorá ho veľmi mrzí a svojich rodičov si nadovšetko váži a má ich rád, mal mu ukladať miernejší trest odňatia slobody a to vo výmere jeden alebo dva roky. Domáhal sa preto zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b/, e/, f/ Tr. por. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a alternatívne buď postupu v naznačenom smere, alebo vrátenia veci súdu druhého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom odôvodnení odvolania namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste odňatia slobody, keďže okresný súd pri určovaní trestu obžalovanému nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s tým, že u obžalovaného boli podľa jeho názoru v čase činu čiastočne znížené ovládacie schopnosti a uložený trest mu teda určoval aj za súčasného uloženia ochranného liečenia. Takýto postup súdu prvého stupňa je nesprávny, pretože znalcami zistenú forenzne nevýznamne zníženú ovládaciu schopnosť u obžalovaného nemožno hodnotiť ako stav zmenšenej príčetnosti, keď naviac do uvedeného stavu sa dostal vlastným zavinením a to vplyvom návykovej látky - alkoholu v čase, keď už mal súdom ochranné protialkoholické liečenie právoplatne uložené. Na zabezpečenia naplnenia účelu trestu predpokladaného Trestným zákonom je preto obžalovanému C. V. nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody minimálne na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou a z uvedených dôvodov sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia trestu v naznačenej výmere. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla, aby odvolací súd rozhodol spôsobom, ktorý v písomnom odôvodnení svojho odvolania navrhoval prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske, pretože s jeho dôvodmi sa úplne stotožňuje a zároveň navrhla odvolanie obžalovaného C. V. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní odvolateľov podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry a odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Okresný súd na hlavných pojednávaniach 17.januára 2012 a 7.februára 2012 vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaný C. V. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia, ale aj právne závery, pokiaľ skutok spáchaný obžalovaným C. V. právne posúdil ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., preto v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa vykonal aj všetky potrebné a dostupné dôkazy súvisiace s výrokmi o treste i ochrannom opatrení. Aj keď okresný súd nepostupoval formálne nesprávne ani pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému, pokiaľ mu podľa § 194 ods. 3 Tr.zák. aj s použitím §§ 38 ods.4, 37 písm. h/, písm. m/ a § 41 ods. 1 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák., pochybil však, pokiaľ pri určovaní trestu obžalovanému použil aj ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktoré sa použije v prípade, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a ide o páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania (nie je pritom viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3) a zároveň uloží ochranné liečenie. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokom o treste odňatia slobody, okresný súd mal síce pri jeho určovaní obžalovanému na zreteli aj zásady ukladania trestov (§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení rozsudku sa vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a prihliadal najmä na zavinenie, pohnútku i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák., podcenil však okolnosti súvisiace s už citovaným § 39 Tr. zák., ktorý upravuje podmienky pre mimoriadne zníženie trestu. Vo vzťahu k už spomenutému ustanoveniu § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. neboli v prejednávanom prípade v žiadnom prípade splnené podmienky, ktoré Trestný zákon na jeho aplikáciu vyžaduje. Obžalovaný C. V. síce spáchal trestné činy v stave znížených ovládacích schopností, avšak iba vo forenzne nevýznamnej miere, ale čo je potrebné zdôrazniť, len v dôsledku prostej alkoholickej opojenosti, ktorú si privodil sám vlastným zapríčinením. Nejde teda o prípad, ktorý je uvedený v ustanovení § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a okresný súd teda pochybil, pokiaľ citované zákonné ustanovenie aplikoval pri určení trestu obžalovanému a to i napriek tomu, že obžalovanému pritom správne podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ako to v závere svojho znaleckého posudku navrhli znalci z odboru zdravotníctva a farmácie, psychiatrie. Krajský súd preto na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora okresnej prokuratúry do výroku o treste v neprospech obžalovaného C. zrušil podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a za splnenia podmienok § 322 ods.3 Tr.por. sám uložil obžalovanému C. V. podľa § 194 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. (citované zákonné ustanovenia boli pritom správne použité už aj súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku a aj náležite odôvodnené, preto krajský súd - keďže sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje - v podrobnostiach na ne iba odkazuje) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a osem mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného tak, ako to v tomto smere už tiež správne rozhodol okresný súd, zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaných trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje odvolací súd za primeraný zásadám ukladania trestov tak, ako sú uvedené v ustanoveniach § 34 ods.1, ods.4 Tr. zák. a to i z hľadiska pomerov obžalovaného a možnostiam jeho nápravy. Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody, keďže pochybenie okresného súdu nezistil vo výroku o uloženom ochrannom opatrení, odvolanie obžalovaného C. V. s poukazom na vyššie citované dôvody podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol (výrok pod bodom II.) a o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom I.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.