Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/112/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611201598 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611201598.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej, v právnej veci navrhovateľky L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R. V. XXXX/XX, zastúpenej R.. Y. V., advokátkou v M., L.. Z. a Y. XXXX/XX proti odporcovi Y. K., nar. XX.XX.D., bytom T., R. V. XXXX/XX, zastúpenému R.. X. F., advokátkou v T., R. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. M. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. decembra 2011, č.k. 4C/32/2011-135, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o výživnom m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú M. vo výške 80 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov Y. K. a L. K., rodenej J. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým č. XX. Maloletú M. K., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcovi určil výživné na maloletú mesačne sumou 120 eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred do rúk navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa styk odporcu s maloletou neupravil. Odporcovi neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 66 eur. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že manželstvo účastníkov, uzavreté po štvorročnej známosti bolo spočiatku harmonické a plnilo si všetky svoje funkcie. Po určitom čase začalo dochádzať medzi účastníkmi k nezhodám. Navrhovateľka má od októbra 2010 priateľa a od marca 2011manželstvo účastníkov prestalo plniť ekonomickú, výchovnú funkciu a funkciu vzájomnej pomoci, pričom od februára 2011 účastníci spolu intímne nežijú. Súd prvého stupňa s poukazom na vykonané dokazovanie a ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva účastníkov bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené do tej miery, že neplní svoj účel, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto ho rozviedol. Maloletú M. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Súd prvého stupňa konštatoval, že takáto úprava je v súlade s konečným návrhom účastníkov, s návrhom kolízneho opatrovníka a rešpektuje záujem maloletej, ktorej výchovné prostredie sa po rozvode manželstva nezmení. Výživné určil sumou 120 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky. Prihliadol pritom na vek a odôvodnené potreby maloletej, ktorá má 10 rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch účastníkov. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že obaja účastníci sa musia podieľať na plnení vyživovacej povinnosti voči maloletej. Navrhovateľka, ktorá sa o maloletú bude osobne starať, sa podieľa na jej výžive čiastočne aj svojou osobnou starostlivosťou a odporca súdom určeným výživným. Odporca je síce v súčasnosti nezamestnaný, avšak má reálne možnosti zamestnať sa a získať tak príjem, z ktorého bude môcť výživné platiť. V jeho schopnostiach a možnostiach je nájsť si zamestnanie, v ktorom dosiahne príjem, z ktorého bude schopný platiť výživné v sume 120 eur mesačne. Vychádzal pritom z toho, že odporca takýto príjem dosahoval v predchádzajúcom období, nie je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o žiadnu inú osobu, má stredné odborné vzdelanie a vodičské oprávnenie na vedenie všetkých motorových vozidiel okrem autobusu. Právne súd prvého stupňa poukázal na zákonné ustanovenia § 24 ods. 1,4, § 25 ods.1,2, § 62 ods. 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Keďže účastníci súdnu úpravu styku odporcu s maloletou nežiadali, na styku odporcu s maloletou sa vedia dohodnúť, a preto styk odporcu s maloletou súd prvého stupňa neupravil. O neuložení povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 66 eur súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta druhá Zákona o súdnych poplatkoch a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozsudku, a to jeho časti o určení vyživovacej povinnosti na maloletú podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol v ňom, že výšku vyživovacej povinnosti nepovažuje za primeranú jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. T.č. je nezamestnaný a jeho jediným zdrojom príjmu sú v súčasnosti dávka v hmotnej núdzi, príspevok na zdravotnú starostlivosť a príspevok na bývanie spolu v sume 118,30 eur. Naďalej žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a maloletou a dobrovoľne prispieva na chod domácnosti. Mesačne vynakladá na byt (nájom a energie) minimálne 75 eur a maloletej platí poistku v sume 23 eur mesačne. Ďalšie náklady predstavujú výdavky na stravu, hygienické a iné životné potreby. Poukázal na § 154 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd prvého stupňa neprihliadol na stav v čase jeho vyhlásenia, ale na to, čo môže nastať v budúcnosti. Konštatoval, že pred štyrmi mesiacmi rovnaký súd rozsudkom zo dňa 25.08.2011, sp. zn. 3P 40/2011 určil výživné pre maloletú v sume 80 eur mesačne, pričom od tejto doby nedošlo na jeho strane ako aj navrhovateľky k zásadnej zmene pomerov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určení výživného zmenil a vyživovaciu povinnosť mu určil platiť v sume 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky. V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že odporca sa vyhýba oficiálnemu zamestnaniu sa, a to až do času, než bude vo veci právoplatne rozhodnuté. Odporca do doby, keď sa dozvedel o podaní návrhu na rozvod pracoval ako vodič nákladnej dopravy v obchodnej spoločnosti N. X., L. s priemerným príjmom mesačne 1.216,64 eur (máj 2010 - marec 2011). Pracovný pomer ukončil dohodou, aj keď tvrdí v odvolaní, že to bolo zo zdravotných dôvodov, čo pravdou nie je. Viedli ho k tomu obavy, že z príjmu bude musieť prispievať na výživu maloletej. Ďalej uviedla, že odporca v marci 2011 zobral a uložil na neznáme miesto ich spoločné finančné prostriedky, v apríli 2011 predal osobný automobil, ktorého trhová hodnota je 4.500 eur a výťažok z jeho predaja si ponechal pre osobné účely. V konaní nepreukázal, že by trpel akoukoľvek chorobou, iba vyslovil, že má problémy s chrbticou, pričom sa venuje cvičeniu vo fitnes centre. Na chode domácnosti sa odporca finančne nepodieľa, ako tvrdí v odvolaní, prispieva len na nájom a elektrinu. Čo sa týka poistky maloletej, táto je na meno odporcu a maloletá je s ním len pripoistená. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu označil rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 212 ods. 2 písm. a/ a § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. V danom prípade bolo potrebné posúdiť vec podľa ust. § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Predmetom preskúmania v odvolacom konaní v danej veci bol len výrok rozsudku súdu prvého stupňa o určení výživného na maloletú. Rozsudok vo všetkých jeho výrokoch okrem napadnutého výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť a týmto rozhodnutím nie je dotknutý. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v časti o určení výživného na maloletú a konania mu predchádzajúceho, oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj podrobným rozborom všetkých rozhodujúcich otázok, ktoré boli v odvolaní vznesené, odvolací súd riadiac sa zásadami obsiahnutými v ust. § 62 ods. 1 - 4 Zákona o rodine sa nestotožnil s určením výživného súdom prvého stupňa pre maloletú na čas po rozvode. V prejednávanej veci bolo preukázané, že maloletá pochádza z manželstva účastníkov konania, ktorých manželstvo bolo v tomto konaní rozvedené. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživné sumou 120 eur mesačne. Odporca - otec maloletej je od apríla 2011 nezamestnaný, pracovný pomer u posledného zamestnávateľa ukončil dohodou zo zdravotných dôvodov, keďže trpí ochorením Z.. Z potvrdenia sociálnej poisťovne (č.l. 121) bolo preukázané, že odporca v čase od apríla do októbra 2011 poberal dávku v nezamestnanosti, naposledy za mesiac október v sume 138 eur a do októbra 2011 prídavok na dieťa v sume 22,01 eur mesačne. Od januára 2012 boli otcovi maloletej priznané dávky v hmotnej núdzi v sume 118,30 eur mesačne (č.l. 140). Matka maloletej bola od júla 2010 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a príležitostne vykonáva práce na základe dohody o vykonaní práce. V roku 2011 bol jej priemerný čistý mesačný príjem 49,31 eur. Poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 225,50 eur mesačne, ktorá jej bola znížená o výživné 80 eur na sumu 145,50 eur mesačne. Maloletá je zdravým dieťaťom, navštevuje 5. ročník základnej školy v T., súkromne sa učí anglicky s nákladmi 10 eur mesačne a je registrovaná v tenisovom klube, pričom za tréningy platí mesačne cca 40 eur. Počas sezóny platí za tenis členský poplatok 100 eur na 6 mesiacov. Maloletá aj s oboma rodičmi žije doposiaľ v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte. Matka ani otec okrem k maloletej nemajú žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 25.08.2011, č.k. 3P 40/2011-21 bola maloletá na návrh matky zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť sumou 80 eur mesačne. V tom čase boli pomery oboch rodičov maloletej zrovnateľné s pomermi, aké boli v čase rozhodovania súdom prvého stupňa o rozvode manželstva. Pri takto zistených pomeroch účastníkov konania a maloletej, odvolací súd na rozdiel od okresného súdu s ohľadom na príjmové pomery oboch rodičov ako aj potreby maloletej, považoval za primerané určenie výživného vo výške 80 eur mesačne. Odvolací súd konštatuje, že výživné v takejto výške je úmerné ako možnostiam a schopnostiam odporcu, tak aj potrebám maloletej, primeraným veku desaťročného dieťaťa. Pokiaľ matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu požadovala výživné ponechať vo výške 120 eur mesačne určenej rozhodnutím súdom prvého stupňa, túto požiadavku odvolací súd neakceptoval. S výživným určeným nad rámec 80 eur mesačne sa nestotožnil z dôvodu, že vyššie určené výživné by nezodpovedalo objektívnym možnostiam otca a ani by nebolo primerané potrebám maloletej. Nebolo preukázané, že je potrebné u maloletej uspokojovať náklady osobitného druhu, na rozdiel od štandardných potrieb maloletého dieťaťa jej veku i napriek tomu, že navštevuje tenisový klub a cudzí jazyk, čo možno v dnešnej dobe označiť za bežné záujmy školopovinných detí. Bolo potrebné zohľadniť, že u odporcu nedošlo k zmene pomerov od augusta 2011, kedy vyššie citovaným súdnym rozhodnutím súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť výživné mesačne po 80 eur mesačne, rovnako sa nezmenili ani pomery navrhovateľky a maloletej. U odporcu nebolo preukázané, že by pracovný pomer rozviazal so zámerom vzdať sa zamestnania a stabilného príjmu. Naopak jeho príjem je v súčasnosti dokonca nižší, aký dosahoval v auguste 2011, keď v tomto období poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 186 eur (v októbri 2011 to bolo už len 138 eur a v súčasnosti poberá iba 118,30 eur mesačne). Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu nájsť si zamestnanie, z ktorého výživné ním určené bude schopný platiť, takéto tvrdenie nie je opodstatňujúce pre určenie vyššieho výživného, pretože základom pre spravodlivé rozhodnutie je zistenie skutočného stavu veci v čase jeho rozhodovania, čo vyplýva z § 154 O.s.p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, na čo v odvolaní napokon poukazoval aj odporca. Odvolací súd akcentuje, že rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným, a preto ak sa stav a pomery účastníkov zmenia, nie je vylúčená jeho ďalšia úprava. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o určení výživného odporcu pre maloletú M. podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .