KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trenčín22. 8. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/65/2012 z 22. 8. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. augusta 2012, sp. zn. 19CoP/65/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3611206012.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/65/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611206012 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611206012.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky L. L., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., F. G. XXXX/XX proti odporcovi U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX (okres M.), o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom U. C. L., nar. XX.XX.XXXX a N. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. apríla 2012, č.k. 5P/82/2011-72, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom manželstvo účastníkov, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. Rozhodol, že maloleté deti U. C. a N. sa zverujú na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej U. C. výživné v sume 60 Eur mesačne a maloletému N. v sume 40 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Rozhodol, že súd styk odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode neupravuje. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporcovi uložil poplatkovú povinnosť v sume 66 Eur. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje spoločenské funkcie, pretože navrhovateľka a odporca spolu nežijú v spoločnej domácnosti, prakticky o osobných veciach nekomunikujú, netrávia spolu čas, nehospodária spolu a ani intímne spolu nežijú. Vzťahy medzi účastníkmi považoval za vážne narušené a trvalo rozvrátené, odôvodňujúce zrušenie manželstva rozvodom. Rozvrat manželských vzťahov vyplynul aj zo skutočnosti, že navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie. Príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi videl v rozdielnych predstavách účastníkov konania o rodinnom živote a trávení spoločného času a najmä v prehnanej žiarlivosti a prchkosti odporcu. Splnením zákonných predpokladov pre rozvod manželstva podľa § 23 Zákona o rodine považoval okresný súd návrh na rozvod za dôvodný. O úprave rodičovských práv súd rozhodol podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine s odôvodnením, že navrhovateľka sa o deti riadne stará, a to aj po zdravotnej stránke, chodí s nimi pravidelne na kontroly, vyhovujúce sú aj bytové pomery detí a navrhovateľky. Nedostatky v starostlivosti zo strany navrhovateľky neboli zistené. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľka je s maloletým N. na materskej dovolenke. Pokiaľ aj odporca nesúhlasil so zverením maloletých detí do starostlivosti navrhovateľky, súd zohľadnil, že odporca nemá v súčasnosti vytvorené podmienky na zabezpečenie starostlivosti o deti, a preto rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Vyživovaciu povinnosť odporcu určil s ohľadom na jeho zárobkové možnosti a schopnosti. Maloleté deti sú zdravé, dcéra navštevuje materskú

školu, syn je s navrhovateľkou doma. Navrhovateľka je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Odporca je zdravý, podniká na základe živnostenského oprávnenia, v roku 2010 dosiahol príjem zo živnosti 4.612 Eur a výdavky v sume 1.844,80 Eur pri nulovej dani. Podľa vlastného vyjadrenia odporca do novembra 2011 dosahoval zo živnosti príjem v sume 800 Eur, v decembri končil prácu v U., kde dostal zaplatené 280 Eur, v januári a februári 2012 pracoval na východe Slovenskej republiky, zatiaľ výplatu neobdržal, v marci a v apríli 2012 robil v ovocnom sade v M., kde dosiahol príjem okolo 500 Eur, následne pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 03.04.2012 na úseku testovania kvality plazmových TV s príjmom okolo 450 Eur v závislosti od počtu odpracovaných hodín. O trovách konania rozhodol § 144 prvá veta O.s.p. O poplatkovej povinnosti rozhodol podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. za použitia položky I./7 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov.

V zákonnej procesnej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie odporca. Z obsahu podaného odvolania vyplynulo, že nesúhlasil s rozsahom vyživovacej povinnosti. Uviedol, že už pred okresným súdom sa z dôvodu svojej nie veľmi dobrej zárobkovej činnosti domáhal určenia výživného na každé dieťa vo výške 35 Eur mesačne, čo by bez problémov zvládol. Uviedol, že matka detí sa už zamestnala, a preto predpokladá, že jej príjem je 600 Eur mesačne. Žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom zmenil.

Matka ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

V preskúmavanej veci konal prvostupňový súd o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva s príslušenstvom. Prvostupňový súd manželstvo účastníkov rozviedol, rozhodol o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, o náhrade trov konania a poplatkovej povinnosti. Odporca podaným odvolaním namietal správnosť výroku o výživnom, ostatné časti neboli napadnuté odvolaním, tieto podľa § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudli právoplatnosť a predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal len výrok o vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom na čas po rozvode.

S konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

V danom prípade medzi účastníkmi k dohode ohľadne vyživovacej povinnosti zo strany odporcu k maloletým deťom nedošlo, preto bol daný dôvod na určenie výšky vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým v zmysle § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti

súd prihliada aj na odôvodnené potreby dieťaťa, i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a uspokojuje potreby jeho bývania.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý správne aplikoval ust. § 25, § 62 a § 75 Zákona o rodine.

Rozsah vyživovacej povinnosti na maloletú U. C. v sume 60 Eur a na maloletého N. v sume 40 Eur zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí v útlom veku detí, ako aj pomerom odporcu. Príjem odporcu sa podľa dohody o pracovnej činnosti zo dňa 03.04.2012 na úseku testovania kvality plazmových TV pohybuje okolo 450 Eur v závislosti od počtu odpracovaných hodín. Z dohody o pracovnej činnosti, obsiahnutej v spise, vyplýva, že dohoda o pracovnej činnosti bola uzavretá na dobu do 31.12.2012, preto je reálny predpoklad, že pri nezmenených zárobkových pomeroch na strane odporcu je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby výživné v rozsahu stanovenom prvostupňovým súdom aj platil. Odporca v podanom odvolaní nepreukázal, že na jeho strane od rozhodnutia prvostupňového súdu nastal zásadný pokles príjmu, preto nebol daný dôvod na odlišné rozhodnutie vo veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o výživnom na maloleté deti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ sa v podanom odvolaní otec vyjadruje k zanedbávaniu starostlivosti matky o maloleté deti, k tomu, že matka odmieta dávať otcovi deti a k tomu, že sa opakovane sťažoval na starostlivosť o deti sociálnej kurátorke, odvolací súd sa s týmito námietkami nezaoberal, nakoľko predmetom odvolacieho konania bol len rozsudok o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 3611206012

  1. 16. 4. 2012Rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5P/82/2011 z 16. 4. 2012potvrdené
  2. 22. 8. 2012Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/65/2012 z 22. 8. 2012 (toto rozhodnutie)