Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/194/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3701899236 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3701899236.1
Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, Ul. 29. Augusta 8, Bratislava, pobočka Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, proti povinnému ASPEKT - Považský týždenník, s.r.o., IČO 36 299 561, Centrum 18/23, Považská Bystrica, o vymoženie 546,94 € s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. júla 2012, č.k. 1Er/2093/2001-10 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa základe návrhu oprávneného a právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bola súdna exekútorka Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová poverená vykonaním exekúcie proti povinnému. Dňa 20.6.2012 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, keďže povinný bol vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.11.2011, č.k. 29CbR/187/2010-29 právoplatným dňa 10.1.2012 bola spoločnosť povinného zrušená bez likvidácie a dňom 18.2.2012 vymazaná z obchodného registra ex offo. Konštatoval že, Exekučné konanie začalo dňa 6.11.2001 a s poukazom na prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Ex. por. sa musí dokončiť podľa doterajších predpisov, t.j. podľa Ex. por. v znení zák. č. 291/2001 Z.z.. Súd mal v danom prípade za preukázané, že povinný, keďže bol zrušený bez likvidácie, je nemajetný, nevlastní ani majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Aj keď Exekučný poriadok účinný v čase začatia exekučného konania zastavenie pre nemajetnosť neumožňoval, ide o dôvod, pre ktorý nemožno v exekúcii pokračovať, a preto ju súd zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.. Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie v celkovej výške 21,31€. Z ust. § 197 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania exekučného konania vyplýva, že trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný a oprávneného možno na ich náhradu zaviazať iba v zákonom stanovených prípadoch. V danom prípade je nepochybné, že povinný, vzhľadom na to, že bol vymazaný z obchodného registra ex offo nemôže trovy exekúcie uhradiť, avšak zároveň nie je naplnený jeden zo zákonných predpokladov na to, aby súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného. Oprávnený vzhľadom na začiatok exekučného konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zrušenie povinného v roku 2011 a následné zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu a to jeho výrokovej časti o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. V podstate ho navrhol zmeniť tak, že odvolací súd oprávneného zaviaže na úhradu trov exekúcie v sume 21,31 eur, tak ako tieto vyčíslil v návrhu na zastavenie exekúcie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade sa nejedná o žiaden dôvod stanovený v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil
stav, keď povinný subjekt zanikol bez likvidácie a následne bol vymazaný z obchodného registra. Práve zrušenie povinného bez likvidácie bolo dôsledkom toho stavu, keď majetok povinného nestačil ani na trovy likvidácie a teda ani na trovy exekúcie a preto súd prvého stupňa mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazať k úhrade trov exekúcie. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2011, sp.zn. 3MCdo 10/2011.
Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že o náhrade trov exekúcie rozhodol súd v zmysle exekučného poriadku a exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Zo stanoviskom súdu prvého stupňa sa plne stotožnil.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu - vo výroku o trovách exekúcie (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie v danej veci začalo dňom 06.11.2001, kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej, so sídlom Exekútorsky úrad v Považskej Bystrici. Exekučné konanie sa preto riadi Exekučným poriadkom v znení platnom v čase začatia konania /Exekučný poriadok v znení platnom do 31.01.2002/. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, platného v čase začatia exekučného konania, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady ustanovoval Exekučný poriadok v § 203, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod na zastavenie exekúcie.
Súd prvého stupňa správne trovy exekúcie posudzoval podľa ustanovení § 196 a § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia konania a správne rozhodol aj o trovách exekúcie, keď súdnemu exekútorovi tieto trovy nepriznal. Vzhľadom na prechodné ustanovenia Exekučného poriadku súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vzal k úvahu, či sú dané predpoklady pre uloženie povinnosti uhradiť trovy exekúcie oprávnenému, § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002, nakoľko až s účinnosťou od 01.02.2002 došlo k novelizácii ustanovenia § 203, ktoré však v danej veci nemožno aplikovať.
Odvolací súd preto zdôrazňuje, že Exekučný poriadok v znení platnom do 31.01.20002 bol založený na princípe, podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný. Iba vo výnimočných prípadoch uvedených v § 203 bolo možné na úhradu trov exekúcie zaviazať povinného, kedy súd musel zvážiť, či pri náležitej opatrnosti mohol oprávnený predvídať dôvod na zastavenie exekúcie.
Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného ku dňu 18.02. 2012 výmazom z obchodného registra ex offo z dôvodu, že Okresný súd Trenčín zrušil spoločnosť bez likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný zákonný dôvod v danej veci, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený, nakoľko exekučné konanie začalo dňa 06.11.2001 a k zániku povinného došlo až dňom 18.02.2012. Oprávnený tak ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného /po viac ako10 rokoch/ a následne k zastaveniu exekúcie. Odvolacie námietky súdneho exekútora neboli preto opodstatnené.
Z tohto dôvodu preto bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi správne . Odvolací súd poznamenáva, že v exekučnom konaní môže nastať aj taký stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky /IV. ÚS 297/2010 z 31.08.2010 /. V tejto súvislosti aj odvolací súd konštatuje, že na vec sťažovateľa je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva, vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku
(rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami, súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta.
Odvolací súd na základe uvedených dôvodov preto v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.