Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoE/210/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3701899243 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3701899243.1
Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného V., so sídlom v M., XX. L. X, M., IČO: XX XXX XXX, pobočka Q. M., Z. XXX/XX, Q. M. proti povinnému A., H. XXX/X-X, Q. M., o vymoženie 420,27 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. júna 2012, č.k. 1Er/804/2001-10, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. Zároveň rozhodol, že súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznáva. Uviedol, že súdna exekútorka dňa 19.06.2012 doručila súdu podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému, pretože povinný bol zrušený bez likvidácie a dňa 06.08.2008 bol vymazaný z obchodného registra. Okresný súdu v zmysle § 103 O.s.p. skúmal, či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania. Jednou z nevyhnutných procesných podmienok konania je i spôsobilosť byť účastníkom konania. V tomto prípade bol návrh na vykonanie exekúcie podaný proti povinnému - právnickej osobe. V čase začatia konania mal povinný spôsobilosť byť účastníkom konania. Bolo však preukázané, že v priebehu konania povinný zanikol výmazom z obchodného registra. Stratil tým spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, a keďže zanikol bez právneho nástupcu, nemožno pre túto neodstrániteľnú prekážku konania v exekučnom konaní pokračovať, preto súd exekučné konanie podľa § 107 ods. 4 O.s.p. zastavil. Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 22,43 Eur, na zaplatenie ktorých navrhla zaviazať oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Okresný súd konštatoval, že exekučné konanie v danej veci začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke dňa 30.04.2011. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd zaviaže oprávneného k zaplateniu trov exekúcie, ak bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného, boli do Exekučného poriadku vložené zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002. Prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku prikazuje exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002, teda aj toto exekučné konanie, dokončiť podľa predpisov platných a účinných do 01.02.2002 a týka sa to aj rozhodovania o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie. Vzhľadom na právnu úpravu aplikovateľnú na dané exekučné konanie by bolo možné oprávneného zaviazať na trovy exekúcie jedine podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.02.2002. V zmysle tohto ustanovenia môže súd oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie do 1 roka od vykonateľnosti exekučného titulu. Zo spisu vyplýva, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie o exekútora bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným s viacerými predmetmi podnikania. Z exekučného spisu je zrejmé, že po začatí exekučného konania prevzal povinný upovedomenie o začatí exekúcie na adrese sídla podľa obchodného registra. Tieto skutočnosti teda nenasvedčovali tomu, že by povinný ako
obchodná spoločnosť mal byť zrušený a vymazaný bez právneho nástupcu. Z exekučného spisu vyplýva, že exekútor v tejto veci vykonal posledný úkon dňa 09.08.2001, keď konateľovi povinného doručil upovedomenie o začatí exekúcie a v exekučnom spise sa nenachádza výsledok žiadneho šetrenia, z ktorého by bolo možné predvídať, že povinný bude zrušený bez likvidácie majetku a vymazaný z obchodného registra. Konanie o zrušenie povinného bez likvidácie začalo až v roku 2005, pričom povinný bol zrušený dňa 05.07.2008 a dňa 06.08.2008 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Po vyhodnotení uvedených okolností okresný súd dospel k záveru, že subjekt na strane oprávneného nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Preto nemožno oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku zaviazať na platenie trov exekúcie v žiadnom rozsahu. Z uvedených dôvodov okresný súd súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal.
Proti uvedenému uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdna exekútorka. Okresnému súdu vyčítala, že nesprávne posúdil stav, keď povinný subjekt zanikol bez likvidácie a následne bol vymazaný z obchodného registra. Práve zrušenie povinného bez likvidácie bolo dôsledkom toho stavu, keď majetok povinného nestačil ani na trovy likvidácie, a teda ani na trovy exekúcie, preto mal súd exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a mal zaviazať oprávneného k úhrade trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdna exekútorka navrhla, aby krajský súd zaviazal oprávneného uhradiť trovy exekúcie v sume 22,43 Eur.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodov podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 30.04.2011, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnej exekútorke. Dňa 15.05.2001 bolo súdom vydané poverenie č. 5306*010778 na vymoženie istiny 12.661,- Sk, ktorým vykonaním exekúcie súd poveril súdnu exekútorku E.. J. A., a to na základe Rozhodnutia Národného úradu práce, Okresný úrad práce Q. M. zo dňa 23.05.2000 č.j.: 20/2000-PPN-1.
Podľa výpisu z obchodného registra ohľadne povinného bol uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 39CbR/120/2008-33 zo dňa 30.05.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2008, povinný ako obchodná spoločnosť zrušený bez likvidácie. Povinný bol následne podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra ex offo dňom 06.08.2008.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 22,43 Eur a na ich zaplatenie navrhla zaviazať oprávneného.
Súdna exekútorka má v zmysle uvedených zákonných ustanovení právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zanikol ku dňu 06.08.2008 ako subjekt práv a povinností.
Na druhej strane súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.
Po preskúmaní veci krajský súd konštatuje, že okresný súd správne dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený exekútorovi dňa 30.04.2001, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti - povinného, začalo až v roku 2005, pričom z obchodného registra bol povinný vymazaný ku dňu 06.08.2008, t. j. viac ako 7 rokov po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol v danej veci výmaz povinného z obchodného registra, a nie jeho nemajetnosť. Okresný súd správne uviedol, že podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, ktorý je nutné na vec aplikovať, ani nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Z tohto dôvodu nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku.
Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .