Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/100/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3701899493 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3701899493.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Q. X. so sídlom v B., IČO: XX XXX XXX, pobočka X. B., A. XXX/XX, X. B. proti povinnému: M. - spol. s r.o., so sídlom Ul. Q. XXX, X. B., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 395,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.marca 2012, č. k. 1Er/1273/2001-12 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie z m e ň u j e tak, že súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. H. O. trovy exekúcie n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť na náhradu trov exekúcie vo výške 29,94 eur na účet súdneho exekútora Mgr. Ing. H. O., do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a na základe vykonateľného exekučného titulu sa dňa 09.07.2001 začalo exekučné konanie pred súdnym exekútorom, ktorého poverením č. 5306*011220 zo dňa 30.07.2001 Okresný súd Považská Bystrica poveril vykonaním exekúcie v neprospech majetku povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 11.923,- Sk + trovy exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 21.03.2012 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením v priebehu exekúcie zistil, že povinný bol z Obchodného registra SR vymazaný. Z výpisu obchodného registra bolo zistené, že Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 39CbR/87/2005-47 zo dňa 06.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2010, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku. Povinný bol následne dňom 26.08.2010 z obchodného registra ex offo vymazaný. Nakoľko bol povinný zrušený bez likvidácie, mal súd za to, že nemá ani majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku aj bez návrhu zastavil. Súdny exekútor predložil špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v celkovej výške 29,94 eur, ktoré pozostávajú z hodinovej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 13,28 eur za 2 hodiny exekučnej činnosti, paušálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky vo výške 6,64 eur, náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky vo výške 6,04 eur a DPH vo výške 3,98 eur. Súd skúmal odmenu uplatnenú súdnym exekútorom podľa § 196, § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia konania a podľa § 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30.04.2008, a aj z pohľadu toho, či súdnym exekútorom deklarovaný čas jednotlivých úkonov skutočne zodpovedá času, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať pri tom ktorom úkone. Zastával právny názor, že pre vyčíslenie určenia skutočne vynaloženého času za jednotlivé úkony je podstatný celkový čas vynaložený na exekúciu, za ktorý sa odmeny priznáva, a nie čas jednotlivých úkonov, a preto je potrebné, aby tento čas bol v konečnom dôsledku spočítaný. Vzhľadom na hore uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 a ods. 2 cit. vyhlášky za 2 začaté hodiny (prevzatie a kontrola návrhu, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie žiadosti o súčinnosť) á 6,64 eur vo výške 13,28 eur a paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky za 2 úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) á 3,32 eur paušálna odmena vo výške 6,64 eur. Odmena za výkon exekučnej činnosti celkovo činí sumu 19,92 eur. Keďže je súdny exekútor registrovaným platiteľom DPH, súd priznanú odmenu zvýšil o 20 % DPH z odmeny vo výške 3,98 eur. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhlášky za poštovné 2,72 eur a kancelárske náklady 3,32 eur, spolu vo výške 6,04 eur. Trovy exekúcie predstavujú spolu sumu 29,94 eur. Súd v zmysle § 203 ods. 2 vety prvej v spojení s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení zaviazal oprávneného uhradiť trovy exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dôvodil tým, že k zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku povinného došlo 9 rokov po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený preto nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a bol preto toho názoru, že v tejto veci neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 203 Exekučného poriadku. Zároveň poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR č I. ÚS 438/2008 zo 17.12.2008, č. II. 272/2008 z 22.10.2008, z ktorých vyplýva, že súdny exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, keďže riziko, ktoré nesie, je odôvodnené a zároveň kompenzované v podstate jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a nezaviazal oprávneného náhradou trov exekúcie. Súdny exekútor vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu považuje za správne a v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol ako nedôvodné a uznesenie okresného súdu potvrdil ako správne. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal veci v napadnutom rozsahu - vo výroku o trovách exekúcie /§ 212 ods. 1 O.s.p./ bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie v danej veci začalo dňom 09.07.2001, kedy podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Ing. H. O., so sídlom Exekútorský úrad v X. B.. Exekučné konanie sa preto riadi Exekučným poriadkom v znení platnom v čase začatia konania /Exekučný poriadok v znení platnom do 31.01.2002/. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, platného v čase začatia exekučného konania, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady ustanovoval Exekučný poriadok v § 203, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod na zastavenie exekúcie. I keď súd prvého stupňa trovy exekúcie posudzoval podľa ustanovení § 196 a § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia konania, rozhodnutie o povinnosti oprávneného zaplatiť trovy exekúcie však už posudzoval podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorého môže súd uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. Prečo súd prvého stupňa použil v danej veci ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, však z odôvodnenia nevyplýva. Vzhľadom na prechodné ustanovenia Exekučného poriadku mal však súd prvého stupňa aj pri rozhodovaní, či sú dané predpoklady pre uloženie povinnosti uhradiť trovy exekúcie oprávnenému, postupovať podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002. Až s účinnosťou od 01.02.2003 došlo k novelizácii ustanovenia § 203, ktoré však v danej veci nemožno aplikovať. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že Exekučný poriadok v znení platnom do 31.01.20002 bol založený na princípe, podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný. Iba vo výnimočných prípadoch uvedených v § 203 bolo možné na úhradu trov exekúcie zaviazať povinného, kedy súd musel zvážiť, či pri náležitej opatrnosti mohol oprávnený predvídať dôvod na zastavenie exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného ku dňu 26.08. 2010 výmazom z obchodného registra ex offo z dôvodu, že Okresný súd Trenčín zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný zákonný dôvod v danej veci, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený, nakoľko exekučné konanie začalo dňa 09.07.2001 a k zániku povinného došlo až dňom 26.08. 2010. Oprávnený tak ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného /po 9 rokoch/ a následne k zastaveniu exekúcie. Odvolacie námietky oprávneného boli preto opodstatnené. Z tohto dôvodu preto nebolo rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie, správne. Odvolací súd poznamenáva, že v exekučnom konaní môže nastať aj taký stav /na čo poukazuje aj oprávnený vo svojom odvolaní/, keď nebudú uspokojené nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky / IV. ÚS 297/2010 z 31.08.2010 /. V tejto súvislosti aj odvolací súd konštatuje, že na vec sťažovateľa je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva, vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami, súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Odvolací súd na základe uvedených dôvodov preto v zmysle § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.