Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/129/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708203577 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3708203577.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci navrhovateľa E. S., B. N. P. O., so sídlom v C., N. X, s adresou na doručovanie: R., S. XX, P.: XX XXX XXX, proti odporcom 1/ A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. H. N., R. XX, zastúpený v konaní opatrovníčkou A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. H. N., R. XX, 2/ Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Z. H. N., N. XX, t.č. v W. a W. P., 3/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Z. H. N., S. X, t.č. v W. a W. P., 4/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. H. N., S. XXXX/X, 5/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. H. N., A. XX, právne zast. Z.. N. S., B. so sídlom v H. Z. H. N., U.. B. X, o zaplatenie 3.459,44 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 4/ a 5/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.12.2010, č.k. 4C/71/2008-218, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporcovia 1/ až 5/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 3.459,44 Eur s 13 %-ným úrokom z omeškania od 11. septembra 2003 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Odporcovia 1/ až 5/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 172,94 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.459,44 Eur so 17,6 %-ným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 02.03.2000 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň odporcov 1/ až 5/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 172,94 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 3.459,44 Eur s príslušenstvom na odporcoch titulom náhrady škody do výšky poskytnutého plnenia poškodenej A. K. R.. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporcovia 1/ až 5/ v presne nezistenom čase od 28.07.1998 do 29.07.1998 po vzájomnej dohode vnikli do predajne Z. v R. C. a odtiaľ odcudzili tovar, čím poškodenému A. K. R. spôsobili škodu vo výške 114.658,- Sk a poškodením zariadenia škodu vo výške 2.845,- Sk. Odporcovia 1/ až 3/ boli uznaní vinnými zo spáchania trestného činu a boli právoplatne odsúdení dňom 03.12.1999. Uznesením Okresného súdu Trenčín, právoplatným dňa 03.10.2009, bolo trestné stíhanie pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom, vedené proti odporcom 4/ a 5/ zastavené, pretože u Z. Z. zanikla trestnosť činu v zmysle § 65 Trestného zákona u A. Z. preto, lebo trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri trestoch, ktoré pre iné činy bolo obvinenému uložené. V zmysle poistnej
zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a poškodeným A. K. R. vyplatil navrhovateľ klientovi sumu 104.219,- Sk. Navrhovateľ zaslal výzvu na zaplatenie regresného nároku dňa 12.07.2000 odporcom 1/ až 3/, v zmysle ktorej oznámil odporcom 1/ až 3/, že na neho prešlo právo na náhradu škody vo výške plnenia, ktoré poskytli poistenému titulom poistnej udalosti s tým, že odporcovia 1/ až 3/ boli vyzvaní na zaplatenie regresného nároku vo výške 104.219,- Sk. Napriek výzvam odporcovia náhradu škody doposiaľ nezaplatili. Súd po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 420 ods. 1, 3 OZ, kedy základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencie škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, škodou a zavinením. Súd zaviazal odporcov 1/ až 5/ k úhrade náhrady škody z dôvodu, že všetci naplnili svojim konaním uvedené podmienky. Súd mal za preukázanú existenciu protiprávneho konania, a to spáchania trestného činu krádeže vlámaním, existenciu vzniknutej škody, ktorú navrhovateľ zaplatil poškodenej organizácii A. K. R. v celkovej výške 104.219,- Sk dňa 04.12.1998. Súd s poukazom na § 813 OZ dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Navrhovateľ vyplatil škodu poškodenému vo výške 104.219,- Sk, čo činí v prepočte 3.459,44 Eur, s tým, že zároveň si uplatnil úroky z omeškania vo výške 17,6 % odo dňa 02.03.2000. Navrhovateľovi by patril nárok na úrok z omeškania od prvého dňa nasledujúceho po zistení rozsahu škody a toho, kto škodu spôsobil. Súd však v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. nemôže prekročiť návrh účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Preto v náväznosti na § 517 OZ a nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. dospel k záveru, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Ku dňu 02.03.2000 bola výška diskontnej sadzby 8,8 %, t. j. dvojnásobok činil 17,6 %. Preto zaviazal odporcov 1/ až 5/ zaplatiť navrhovateľovi regresný nárok a to spoločne a nerozdielne, a to s poukazom na ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú spoločne a nerozdielne. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom bola uložená povinnosť zaplatiť úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania 172,94 Eur, čo predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca 4/ Z. Z., ktorý namietal, že súd nedostatočne preskúmal skutkový stav veci. Poukázal na tú skutočnosť, že v trestnom rozsudku je uvedené, že odporcovia 1/, 2/, 3/ boli za skutok odsúdení, pričom voči odporcom 4/ a 5/ bolo konanie zastavené. Žiadal preto, aby povinnosť finančnej úhrady voči jeho osobe bola zrušená v plnom rozsahu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie odporca 5/, ktorý namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne preskúmal skutkový stav veci. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ zaslal výzvu na zaplatenie regresného nároku len odporcom 1/ až 3/, pričom sumu voči odporcom 4/ a 5/ nepožadoval. Žiadal preto, aby povinnosť finančnej úhrady bola zrušená v plnom rozsahu. Následne svoje odvolanie doplnil tak, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu o tom, že navrhovateľovi patril nárok na úrok z omeškania od prvého dňa nasledujúceho po zistení rozsahu škody a toho, kto škodu spôsobil. Takéto tvrdenie sa vzťahuje na premlčanie a nie na omeškanie dlžníka. Uviedol, že dlžník je v omeškaní s plnením svojho dlhu po tom, čo sa dlh stal splatným. To znamená, že až po jej márnom uplynutí sa dlžník dostáva do omeškania. Výzvu bol preto navrhovateľ povinný zaslať každému z dlžníkov samostatne. Odporcom 4/ a 5/ výzva zaslaná nebola, a preto u odporcov 4/ a 5/ nastalo omeškanie s plnením dlhu nie na základe výzvy navrhovateľa, ale až dňom doručenia žalobného návrhu súdom. Namietal tiež, že rozsudok súdu prvého stupňa nebol doručený jeho právnemu zástupcovi.
Navrhovateľ zaslal k odvolaniu odporcov 4/ a 5/ písomné vyjadrenie, v rámci ktorého žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na tú skutočnosť, že voči odporcom 4/ a 5/ bolo tiež vedené trestné stíhanie, avšak nemal k dispozícii daný rozsudok v rámci trestného konania. Pokiaľ odporca 5/ namietal úrok z omeškania, mali za to, že i v tomto prípade súd prvého stupňa postupoval správne, nakoľko každý z odporcov mal vedomosť o tom, akú škodu spôsobil svojím konaním.
Odporcovia 4/, 5/ zaslali súdu vyjadrenie, v rámci ktorého uviedli, že súhlasia s odvolaniami odporcov 5/ a 4/.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p., nakoľko odvolanie odporcov 4/, 5/ je čiastočne dôvodné z týchto dôvodov:
V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal náhrady škody voči odporcom 1/ až 5/ titulom poskytnutého plnenia z poistnej zmluvy poškodenému A. K. R.. Škoda bola spôsobená odporcami 1/ až 5/ tým spôsobom, že títo dňa 29.07.1998 vnikli do predajne Z. v R. C., poškodili zariadenia a odcudzili tovar celkovo vo výške 114.658,- Sk. Navrhovateľ vyplatil poškodenej A. K. poistné plnenie vo výške 104.219,- Sk a svoj nárok si uplatnil v zmysle § 813 ods. 1 OZ.
Faktom je, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.10.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť voči odporcom 1/ až 3/ dňa 03.12.1999 boli títo odporcovia uznaní za vinných z trestného činu krádeže na tom skutkovom základe, že v čase od 28.07.1998 do 29.07.1998 po vzájomnej dohode vnikli do predajne Z. v R. C., s tým, že následne odcudzili tovar v celkovej hodnote 114.658,- Sk a poškodením zariadenia vznikla škoda vo výške 2.845,- Sk. Faktom je, ako správne poukazujú odporcovia 4/, 5/ vo svojom odvolaní, že týmto rozsudkom neboli odporcovia 4/, 5/ uznaní za vinných zo spáchania tohto skutku.
Na druhej strane však odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/176/99, v jeho výrokovej časti sa konštatuje, že pri tomto trestnom čine boli okrem odporcov 1/ až 3/ prítomní aj odporcovia 4/, 5/, to znamená Z. Z. a A. Z..
Z obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/75/2000 zároveň vyplýva, že dňa 19.04.2000 bola podaná obžaloba, okrem iného aj na odporcov 4/, 5/, to znamená Z. Z. a A. Z. aj pre skutok, za ktorý boli už v tom čase právoplatne odsúdení odporcovia 1/ až 3/, to znamená pre trestný čin krádeže, v čase od 28. do 29.07.1998 v obci R. C., kde spoločne odporcovia 1/ až 5/ vnikli do predajne Z., čím spôsobili poškodenej A. SD odcudzením tovaru škodu vo výške 114.658,- Sk a poškodením zariadenia škodu vo výške 2.845,- Sk. Faktom je, že táto obžaloba skončila tým spôsobom, že v konečnom dôsledku trestné stíhanie proti obvinenému Z. Majtánovi, okrem iného aj pre trestný čin krádeže, tak, ako bol vyššie definovaný, bolo zastavené, pretože zanikla trestnosť činu, s tým, že toto uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 03.10.2009. Rovnako aj trestné stíhanie voči odporcovi A. Z. pre daný skutok bolo zastavené, pretože trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri trestoch, ktoré pre iné činy boli obvinenému už uložené, s tým, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2009.
Na druhej strane však odvolací súd zdôrazňuje, že to, že k danému skutku došlo, tak, ako bol popísaný v pôvodnej obžalobe, a to, že pri danom trestnom čine boli prítomní odporcovia 1/ až 5/, svedčí nielen spisový materiál založený v spise 1T/75/00, ako aj spisový materiál založený v predchádzajúcom trestnom stíhaní, v rámci ktorého boli odsúdení odporcovia 1/ až 3/, ale ku skutku, tak, ako bol kladený za vinu všetkým odporcom, sa prakticky doznali aj odporcovia 4/ a 5/ priamo pri výsluchu pred súdom prvého stupňa dňa 31.10.2006. Odporcovia 4/, 5/ boli osobne prítomní na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, kde nepopierali, že ku skutku došlo, to znamená, že bola spáchaná krádež, avšak odporcovia 4/ a 5/ obaja zhodne popierajú výšku spôsobenej škody, kedy obaja zhodne uviedli, že stáli pri danej krádeži vonku, preto nevedeli, čo odporcovia 1/, 2/, 3/ zobrali, avšak vedeli o tom, že ukradnuté veci boli naložené v krabiciach do auta a potom s nimi odporcovia 1/ až 3/ odišli, pričom odporcovia 4/, 5/ odišli peši domov.
Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval správne pokiaľ dospel k záveru, že všetci odporcovia, to znamená nielen odporcovia 1/ až 3/, ktorí boli právoplatne odsúdení, ale aj odporcovia 4/ a 5/ sú zodpovední za danú škodu a sú u nich naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, aj keď u odporcov 4/, 5/ nedošlo k právoplatnému odsúdeniu, avšak na druhej strane zo všetkých skutkových okolností daného S. je zrejmé, že je u nich daná zodpovednosť za danú škodu vo výške, ako bola predmetom tohto konania tak, ako ju predpokladá ust. § 420 OZ.
Neobstojí preto námietka odporcov 4/ a 5/, že oni za danú škodu nezodpovedajú, nakoľko neboli právoplatne odsúdení. Faktom je, že neboli odsúdení za spáchanie daného trestného činu, avšak z jednotlivých dôkazov v ich logickej súvislosti vyplýva, že odporcovia 4/, 5/ sa priamo zúčastnili danej krádeže a je u nich daná zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 a zároveň aj solidárna zodpovednosť tak, ako ju predpokladá ust. § 438 ods. 1 OZ, kedy ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Preto bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý ustálil zodpovednosť všetkých odporcov, to znamená nielen odporcov 1/ až 3/, ale aj odporcov 4/, 5/ za spôsobenú škodu, s tým, že správne následne posúdil nárok navrhovateľa, ktorý vyplatil škodu poškodenej organizácii A. K. R. vo výške 3.459,44 Eur a následne si túto škodu uplatnil voči odporcom 1/ až 5/ v súlade s ust. § 813 OZ, kedy na navrhovateľa prešlo právo poistiteľa a to až do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
V ďalšej časti sa odvolací súd zaoberal námietkou odporcov 4/ a 5/ ohľadom výzvy, ktorá bola zaslaná zo strany navrhovateľa len odporcom 1/ až 3/ na náhradu spôsobenej škody. V tejto časti považoval odvolanie odporcov 4/ a 5/ čiastočne za dôvodné.
Z ust. § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa odseku 2/ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V prípade, ak sa jedná o solidárny záväzok viacerých dlžníkov, omeškanie každého z nich sa posudzuje samostatne v závislosti na tom, kedy splatnosť dlhu nastala pre každého z nich, pretože doba splatnosti nemusí byť pre všetkých solidárnych dlžníkov totožná. Pokiaľ je ku vzniku splatnosti potreba výzva veriteľa, nastáva splatnosť dlhu len u toho dlžníka, ktorý bol o plnenie požiadaný. Omeškanie jedného spoludlžníka pôsobí len voči nemu, takže len on je povinný platiť úroky z omeškania. Vzhľadom k tomu, že pri nároku na náhradu škody nie je v Občianskom zákonníku určená doba plnenia, je potrebné vychádzať z toho, že škodca je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o plnenie požiadaný, tak, ako to predpokladá § 563 ods. 3 OZ. Ak nedošlo k výzve dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať žalobu. Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručenie tejto žaloby odporcovi a to platí aj u tzv. postihových, teda regresných nárokoch poisťovne.
Nesprávny bol teda postup súdu prvého stupňa, ktorý počiatok úrokov z omeškania stanovil odo dňa 02.03.2000 v zmysle návrhu, pretože z dokazovania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že výzva zo strany navrhovateľa bola zaslaná len odporcom 1/ až 3/, pričom odporcovia 4/ a 5/ preukázateľne takúto výzvu zo strany navrhovateľa neobdržali. Preto v ich prípade bola dôvodná námietka o počiatku plynutia úrokov z omeškania, s tým, že z obsahu spisu je rovnako zrejmé, že žaloba bola doručená odporcom 4/, 5/, obom dňa 10.09.2003 a preto s poukazom na vyššie uvedené odo dňa 11.09.2003 sa obaja žalovaní 4/ a 5/ dostali do omeškania. Keďže sa však jedná o nárok, ktorý je spoločný a nerozdielny, to znamená v náväznosti na ust. § 438 OZ, posúva sa tým počiatok plynutia premlčacej doby aj voči odporcom 1/ až 3/. Keďže však v čase vzniku omeškania, to znamená ku dňu 11.09.2003 predstavoval dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 13 % (§ 517 a § 3 nariadenia vlády 87/95 Z.z.), odvolací súd dospel k záveru, že v časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že všetci odporcovia budú zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť regresný nárok navrhovateľovi, pričom do omeškania sa mohli dostať až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby odporcom 4/, 5/, to znamená od 11.09.2003, pričom úrok z omeškania predstavuje 13 %. Preto aj vo zvyšujúcej časti, to znamená v časti, kedy sa navrhovateľ domáhal priznania úroku vo výške 17,6 % odo dňa 02.03.2000 bol nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.
O náhrade trov konania pred prvostupňovým, aj odvolacím súdom bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, 2, v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p., kedy v prevažnej miere úspešnému navrhovateľovi bola priznaná plná náhrada trov prvostupňového konania, spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške
172,94 Eur, s tým, že v odvolacom konaní si navrhovateľ žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, z obsahu spisu mu trovy nevyplývajú a preto mu trovy odvolacieho konania priznané neboli. Celkovo takto trovy úspešného navrhovateľa v konaní predstavujú 172,94 Eur, k náhrade ktorých boli zaviazaní odporcovia 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .