Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/120/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710210223 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3710210223.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa S. K. K., B., so sídlom C. XX, C., P.: XX XX XX XX proti odporcom 1) Z. S., bytom S., X. Z. XXX, 2) Z. S., bytom S., S. XXXX/XX, 3) Z. Z., bytom Z. XX, o zaplatenie 3.201,70 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 10C/220/2010-32 zo dňa 26. januára 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Mení výrok o trovách prvostupňového konania tak, že odporcovia 1), 2), 3) sú povinní navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania 192 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcom 1), 2), 3) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 3.201,70 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.096,18 eur od 01.10.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Vo zvyšujúcej časti návrh zamietol. Odporcom 1), 2), 3) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania 192 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že zmluvou o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola s odporcami 1), 2), 3) uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.08.2008, v súlade s ktorou navrhovateľ poskytol odporcom mimoriadny medziúver vo výške 2.788,29 eur. Odporcovia 1) a 2) sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho úveru 8,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 23,50 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa odporcovia 1) a 2) zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 10,62 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia 1) a 2) zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 34,12 eur. Odporca 3) prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia 1), 2). V článku 7 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených vo Všeobecných podmienkach pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Podľa všeobecných podmienok navrhovateľ má právo odstúpiť od zmluvy, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany stavebného sporiteľa, alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti odporcami 1) a 2) s omeškaným splácaním, navrhovateľ listom zo dňa 24.03.2010 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval odporcov 1) a 2) na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Podľa článku 7 bod 8 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bolo dojednané, že po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať pri stavebnom úvere 3 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ oprávnene pristúpil k odstúpeniu od zmluvy a k vymáhaniu celej dlžnej sumy. Súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal popri istine aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.10.2010 do zaplatenia a vo zvyšku nárok navrhovateľa zamietol. Konštatoval, že uplatnený nárok bol v tejto časti v zjavnom rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka a ustanovením 1 písm. e) Prílohy smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s poukazom na to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Uviedol, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 12.08.2008, túto podmienku spĺňa, jej súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporcovia ovplyvniť nemohli. Úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 369 Obchodného zákonníka a v ust. § 517 Občianskeho zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval priznať vyššiu výšku úrokov z omeškania, než ako to vyplývalo z § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Dospel k záveru, že úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola pre spotrebiteľa výhodnejšia, v zmysle súčasnej judikatúry žiadaný dojednaný úrok z omeškania vo výške 13,49 % ročne je vyšší v porovnaní s úrokom pri aplikácii výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, preto navrhovateľovi v zmysle § 517 v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.10.2010 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a odporcom 1), 2), 3) uložil zaplatiť navrhovateľovi 3.201,70 eur s 13,49 % úrokom z omeškania zo sumy 3.096,18 eur od 01.10.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania 192 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Zdôraznil, že navrhovateľ poskytol odporcom 1) a 2) produkty stavebného úveru. Predmet a účel poskytnutého úveru je v úverovej zmluve obmedzený na účely vyplývajúce zo zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení na financovanie bytových potrieb na území SR, t. j. v súčasne platnej legislatíve úvery poskytované na financovanie nehnuteľností nespĺňajú kritériá spotrebného úveru, resp. spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o mimoriadnom medziúvere zo dňa 12.08.2008 sa riadi režimom Obchodného zákonníka, je absolútnym obchodom a nevzťahuje sa na ňu právna úprava § 54 Občianskeho zákonníka, resp. Smernica 93/13/ EHS. Vyslovil názor, že zo samotnej podstaty účelu úverovej zmluvy nemožno aplikovať na vzťah navrhovateľa a odporcov ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, keďže účel úveru nemá spotrebný charakter. Podľa súčasnej platnej legislatívy nepatria zmluvy s týmto účelom medzi spotrebiteľské zmluvy. Pokiaľ by aj bolo možné na predmetný právny vzťah aplikovať ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, je navrhovateľ toho názoru, že súd musí skúmať, či ide o podstatné prevýšenie odplaty za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Výška úrokovej sadzby nie je neprijateľná. Spôsob stanovenia úroku z omeškania považuje navrhovateľ za korektný a v súlade s ustanoveniami úverovej zmluvy a Obchodného zákonníka. Odporca v 3. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlasí. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej bol žalobný návrh zamietnutý, je potrebné potvrdiť a vo výroku o náhrade trov konania zmeniť. V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha zaplatenia uplatnenej istiny s príslušenstvom titulom zaplatenia mimoriadneho medziúveru poskytnutého na základe uzatvorenej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.08.2008. Odporca 3) k uvedenej zmluve pristúpil z titulu ručiteľského záväzku. Odporcovia 1), 2) dohodnutý úver nesplácali, preto navrhovateľ od zmluvy odstúpil a žiadal o vrátenie finančných prostriedkov. Odporcovia 1), 2) pohľadávku v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej navrhovateľom na plnenie nezaplatili, finančné prostriedky v danej lehote navrhovateľovi nevrátili, svoju povinnosť, vyplývajúcu z ručenia, si nesplnil ani odporca 3). Navrhovateľ vzhľadom na to žiadal od odporcov 1), 2), 3) plnenie vo výške 3.201,70 eur s 13,49 % úrokom z omeškania z istiny 3.096,18 eur od 01.10.2010 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Okresný súd uplatnenému žalobnému návrhu vyhovel čiastočne a odporcom 1), 2), 3) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 3.201,70 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.096,18 eur od 01.10.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Vo zvyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Nakoľko odvolanie navrhovateľa smerovalo len proti tej časti rozsudku, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý, len v tejto časti bol rozsudok prvostupňového súdu predmetom odvolacieho prieskumu podľa § 206 ods. 2 O.s.p., keďže ostávajúca časť nadobudla právoplatnosť. Navrhovateľ podaným odvolaním nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého uplatnený nárok navrhovateľa v časti úroku z omeškania vo výške 13,49 % ročne bol v zjavnom rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka a ustanovením 1 písm. e) prílohy smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Namietal, že ide o návrh na priznanie právom nedovoleného plnenia, ktorý je v rozpore s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995. Zdôraznil, že navrhovateľ poskytol odporcom 1) a 2) produkty stavebného úveru/medziúveru na základe zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zastával názor, že v súčasne platnej legislatíve úvery poskytované na financovanie nehnuteľností nespĺňajú kritériá spotrebného úveru, resp. spotrebiteľskej zmluvy, zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.08.2008 sa riadi režimom Obchodného zákonníka a právna úprava § 54 Občianskeho zákonníka, resp. Smernica 93/13/EHS sa na nich nevzťahuje. Domnieva sa, že zo samotnej podstaty účelu úverovej zmluvy nemožno aplikovať na vzťah navrhovateľa a odporcov ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, účel úveru nemá spotrebný charakter. Uplatnený nárok nie je v rozpore so zákonom, a preto bol v celom rozsahu uplatnený dôvodne. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že navrhovateľ vytýka súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočívalo v aplikácii výlučne ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho opomenul riadiť sa režimom Obchodného zákonníka. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platný v čase uzatvorenia zmluvy v danom prípade) v ust. § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Pod písm. b) citovaného zákonného ustanovenia stanovuje, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnúť peňažné prostriedky, vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je vymedzené, že predmetný zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. V danom prípade odvolací súd súhlasí s názorom odvolateľa, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá medzi účastníkmi nemá charakter spotrebiteľského úveru (§ 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Inštitút ochrany spotrebiteľa, na ktorý správne poukazuje prvostupňový súd , sa však vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, Spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z uvedeného, predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte Európskej únie minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvého stupňa správne rozhodol, keď navrhovateľovi priznal úrok z omeškania len vo výške 9 % ročne od 01.10.2010 do zaplatenia a nie v uplatnenej výške 13,49 % ročne (dohodnutej) podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že dohodnutý úrok z omeškania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je neprijateľnou podmienkou úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy. Súd prvého stupňa správne posúdil, že navrhovateľ úrok z omeškania z dlžnej sumy uplatňoval vo výške 13,49 % ročne v rozpore s úpravou podľa občianskeho práva (§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z z. a § 517 OZ), túto podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorým bola žaloba zamietnutá, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Nakoľko vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania okresný súd nedôvodne navrhovateľovi priznal popri solidárnom plnení aj plnenie, v zmysle ktorého plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov, v tejto časti odvolací súd výrok o náhrade trov konania zmenil a odporov zaviazal k solidárnemu plneniu. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, § 152 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. a odporcom, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .