Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/238/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711202002 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711202002.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpeného U. S. X.. P. P., U., W., H.: XX XXX XXX, B. XXX/X, V. O., proti odporcovi W. V. - L., XX. U. X-XX, O., V. V. O., v konaní o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. júna 2011, č.k. 7C/30/2011-29, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.700,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e . Výrok o náhrade trov prvostupňového konania m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.663,05 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa X.. P. P., U., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 391,22 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa X.. P. P., U., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.700,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré mu bolo priznané rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 02.09.2010, č. PB-152459/2010 v sume 42.802 Eur, a to o 50 %. Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Súhlasil so zvýšením o 50 % iba v troch položkách vypracovaného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, v ostatných položkách so zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia nesúhlasil, a to najmä s navýšením bodového ohodnotenia Q.. S., týkajúcej sa bodového ohodnotenia zranenia pravého zraku. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný iba sčasti. Citoval ust. § 5 zákona č. 437/2004 Z.z., ktorý upravuje moderačné právo súdu zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia až o 50 %, a to v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. Konštatoval, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 12.08.2009 bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok pre pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %. Okrem uznania invalidity súd skúmal, či zranenia, ktoré utrpel navrhovateľ pri dopravnej nehode majú nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, uspokojovanie jeho spoločenských potrieb alebo naplnenie jeho spoločenských úloh a dospel k záveru, že z výpovede samotného navrhovateľa i svedkov je zrejmé, že navrhovateľ bol v minulosti športovo aktívny, venoval sa turistike, cyklistike, pričom tieto činnosti už v súčasnosti vykonávať nemôže. Pokiaľ ide o uplatnenie sa v pracovnom živote, aj toto je značne obmedzené, navrhovateľ pred zranením pracoval ako stavebný robotník, čo je vzhľadom na jeho súčasný zdravotný stav vylúčené, keďže navrhovateľ sa mimo bydliska pohybuje za pomoci palice. V ostatných ohľadoch, predovšetkým v osobnom a intímnom živote navrhovateľa však zranenia nie sú tak vážne, aby ho obmedzovali v uspokojovaní základných životných potrieb, nakoľko navrhovateľ nie je odkázaný bezvýhradne na pomoc tretej osoby a tiež netvrdil v konaní, že by ho zranenia obmedzovali aj v intímnej sfére. Na základe uvedeného dospel k záveru, že je naplnená podmienka zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak nie do takej miery, ktorá by odôvodňovala túto zvýšiť o 50 %. Za primerané považoval zvýšenie 25 % z náhrady poskytnutej odporcom, teda o sumu 10.750 Eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 2, § 5 ods. 1, ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní bol rovnaký. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporca. Odporca odvolaním napadol výrok rozhodnutia, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.700 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j. odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. V odvolaní poukázal najmä na to, že pred podaním žaloby navrhol navrhovateľovi uzatvorenie dohody o vyrovnaní, predmetom ktorej bolo zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.784 Eur, čo zodpovedá hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia v počte 400 bodov, čo je súčet položiek 253, 325d a 410c uvedených v lekárskom posudku zo dňa 02.08.2010. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku Q.. Q. S. zo dňa 25.03.2010, ktorá obodovala W. G. V. R. 1800 bodmi. Namietal navýšenie bodového ohodnotenia na základe vyššie uvedeného lekárskeho posudku z dôvodu, že strata zraku uvedená pod položkou č. 269 prílohy č. 1 (časť II a IV) zákona č. 437/2004 Z.z. je určená rozpätím bodov 0 až 1800 s poznámkou, že pri použití uvedenej položky je potrebné použiť pomocné tabuľky uvedené v prílohe č. 1 citovaného zákona, pričom bodové ohodnotenie 1800 bodov zodpovedá úplnej strate zraku na obidvoch očiach. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia uvedené v lekárskom posudku Q.. Q. S. preto nemožno akceptovať, nakoľko závažnosť dôsledkov poškodenia zraku pravého oka následkom pracovného úrazu bola Sociálnou poisťovňou doteraz odškodnená mimoriadne priaznivo sumou zodpovedajúcou 1800 bodov, a to napriek tomu, že samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na pravé oko vidí slabšie, avšak jeho funkčnosť je znížená len o 70 % v porovnaní s ľavým okom. Poukázal na ust. § 10 ods. 8 citovaného zákona, kde v zmysle § 9 ods. 7, ak sa viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového ohodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny, t.j. pri položke 269 - strata zraku, je to bodové hodnotenie 1800 bodov, čo zodpovedá úplnej strate zraku. Vyslovil názor, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia odporcom 1800 bodmi bolo vzhľadom na závažnosť dôsledkov poškodenia zraku pravého oka následkom pracovného úrazu doteraz mimoriadne priaznivé a ďalšie navýšenie bodového ohodnotenia prvostupňovým súdom by bolo v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami zákona. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie odporcu nepovažuje za dôvodné. Uviedol, že tvrdenie odporcu, že navýšenie bodového ohodnotenia prvostupňovým súdom je v rozpore s ustanoveniami zákona, nemôže obstáť, nakoľko súd je oprávnený v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako celku zvýšiť o 50 %. Vyslovil názor, že v tomto smere súd vykonal potrebné dokazovanie pre rozhodnutie a bolo by dôvodné, aby mu bola náhrada zvýšená až o 50 %, ako to pôvodne požadoval. Poznamenal, že nie je pravda, že by na ľavé oko riadne videl, ale funkčnosť pravého oka je minimálna a on na pojednávaní len odhadom povedal, že je znížená o 70 %. Toto všetko mu spôsobuje zhoršenú orientáciu, musí používať palicu, nakoľko nie je schopný riadne sa orientovať v priestore a musí mať doprovod inej osoby. Navrhovateľ odvolaním napadol výrok rozsudku prvostupňového súdu o trovách konania. Vyslovil názor, že súd mal v danom prípade aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko jeho rozhodnutie záviselo od úvahy súdu, preto mu súd mal priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutom výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.700,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a v napadnutom výroku o trovách prvostupňového súdu podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p. Odporca vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací dôvod podľa citovaného zákonného ustanovenia je uplatnený opodstatnene vtedy, ak prvostupňový súd hodnotí výsledky dokazovania v rozpore s ust. § 132 O.s.p. Bude to v prípade, ak by súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p. V zmysle ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu pri hodnotí dôkazov žiadnu vadu. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %, podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení ďalších predpisov, v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákonného ustanovenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal dôkazy, ktoré na svoje tvrdenia produkoval navrhovateľ, a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., pričom jeho skutkový záver na základe výsledkov dokazovania je správny. V prípade zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je významné posudzovať všetky oblasti života, v ktorých poškodený má v dôsledku poškodenia zdravia úrazom obmedzené alebo vylúčené možnosti uplatnenia. Je to jeho osobný a rodinný život, pracovné uplatnenie, športové aktivity a podobne. Konkrétne každodenné problémy, ktoré má poškodený v dôsledku poškodenia zdravia, súd zistí z dôkazných prostriedkov, v danom prípade z výsluchu blízkych rodinných príslušníkov, susedov, kamarátov, spolupracovníkov, príp. členov združení, v ktorých poškodený pred úrazom vykonával rôzne aktivity, a pod. Tieto dôkazné prostriedky súd hodnotí samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti podľa svojej voľnej úvahy podľa § 132 O.s.p. V danej veci súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že zranenia, ktoré utrpel navrhovateľ pri dopravnej nehode, majú nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho spoločenských potrieb a naplnenie jeho spoločenských úloh, pretože z porovnania života pred a po poškodení zdravia je zrejmé, že navrhovateľ, ktorý bol v minulosti športovo aktívny, už v súčasnosti tieto činnosti vykonávať nemôže, pričom aj jeho uplatnenie sa v pracovnom živote je značne obmedzené. Správne potom dospel k záveru, že z uvedených dôvodov je u navrhovateľa opodstatnené zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré považoval za primerané vo výške 25 % z náhrady poskytnutej odporcom, keď správne dospel k záveru, že požadované zvýšenie vo výške až o 50 % nie je opodstatnené, keďže navrhovateľ v ostatných ohľadoch, predovšetkým v osobnom a intímnom živote nie je dôsledkom úrazu obmedzený. Skutočnosť, že existencia nároku navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je čiastočne daná, uznal napokon sám odporca, keď súhlasil so zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia až o 50 %, aj keď iba v troch položkách bodového ohodnotenia, a v tomto smere navrhol navrhovateľovi uzavretie predsúdnej dohody. Pokiaľ sa jedná o námietky odporcu, uvedené v odvolaní, tieto námietky by boli opodstatnené pokiaľ by odporca v konaní namietal správnosť pôvodného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a v tomto smere by žiadal vykonať znalecké dokazovanie na preverenie jeho správnosti. Odporca však takéto znalecké dokazovanie vykonať nežiadal a výslovne uviedol na pojednávaní (č.l. 27 spisu), že základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vyhotovili obaja ošetrujúci lekári navrhovateľa - Q.. P. W., ako aj Q.. S., nespochybňuje. Odporca napokon sám na základe týchto pôvodných bodových ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia plnil. Súd preto nemal dôvod preverovať správnosť vypracovaného bodového ohodnotenia uvedených lekárov a správne sa zameral už len na zisťovanie skutočnosti, či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, v zmysle ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. V postupe súdu prvého stupňa pri rozhodnutí vo veci samej preto odvolací súd nezistil žiadne pochybenie a uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 psím. d/ O.s.p. považoval za nedôvodný. Preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti výroku vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Za dôvodné však považoval odvolanie navrhovateľa proti výroku o trovách prvostupňového konania. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom navrhovateľa, že v danom prípade mal súd aplikovať pri rozhodnutí o trovách konania ust. § 142 ods. 3 O.s.p., pretože rozhodnutie o výške plnenia v danej veci záviselo od úvahy súdu. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania tak, že navrhovateľovi podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal plnú náhradu trov prvostupňového konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Vychádzajúc z priznanej sumy 10.700,50 Eur tarifná odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 270,54 Eur, ktorú súd priznal navrhovateľovi za 5 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, zastupovanie na pojednávaniach dňa 04.04.2011, 09.05.2011, 27.06.2011, spolu v sume 1.352,70 Eur + 1x režijný paušál v sume 6,95 Eur + 4x režijný paušál 29,64 Eur + 19 %- ná DPH zo sumy 270,54 Eur vo výške 51,40 Eur + 20 %-ná DPH zo sumy 1.111,8 vo výške 222,36 Eur, spolu v sume 1.663,05 Eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 391,22 Eur. Trovy odvolacieho konania spočívajú v odmene za 1 úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu odporcu vo výške 270,54 Eur + 1x režijný paušál v sume 7,41 Eur + 20 %-ná DPH v sume 55,59 Eur, spolu 333,54 Eur a za úkon: odvolanie proti trovám konania vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny pri hodnote predmetu sporu 1.663,05 Eur v sume 40,66 Eur + režijný paušál 7,41 Eur + 20 %- ná DPH v sume 9,61 Eur, spolu v sume 57,68 Eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .