Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711204074 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711204074.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. U. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. X., pracovisko L., dieťa rodičov G. X., bytom I. G., T. XXX/XX a T. K., bytom B., V. XX, toho času K. G., X., B. I., U. X, zastúpený Y.. H. H., H., so sídlom v X., R. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. januára 2012, č.k. 11P/40/2011-102 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. marca 2012, č.k. 11P/40/2011-113, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k mal. U. zo sumy 49,79 Eur na 120 Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Výrok o zameškanom výživnom z r u š u j e a v tejto časti vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 11P/449/2005 zo dňa 16.11.2005 tak, že otcovi zvýšil výživné na mal. U. zo sumy bývalých 1.500,- Sk (49,79 Eur) na sumu 150 Eur mesačne od 01.04.2011 s tým, že výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej. Zameškané výživné za obdobie od 01.04.2011 do 31.12.2011 vo výške 780 Eur povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 100 Eur až do vyrovnania s tým, že prvá splátka je zročná spolu s výživným za nasledujúci mesiac po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ale aj na strane otca. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletej došlo v tom, že je vekovo staršia, vyspelejšia. V súčasnej dobe je žiačkou X. stupňa základnej školy, má rôzne zdravotné problémy, trpí kožným ochorením, nosí okuliare, venuje sa divadelnému krúžku, učí sa nemčinu, pričom všetky náklady spojené so zabezpečením týchto potrieb dieťaťa platí matka. Konštatoval podstatnú zmenu pomerov aj na strane otca, a to v jeho príjmoch, s poukazom na to, že otec dosahuje v súčasnej dobe podstatne vyšší príjem, ako dosahoval pri poslednej úprave výživného. Súdu predložil potvrdenie účtovníčky otca, z ktorého mal okresný súd za preukázané, že za rok 2010 otec dosiahol príjem 10.257,- Kč netto mesačne a za rok 2011 mal dosiahnuť príjem vo výške 19.367,- Kč. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa predložil doklad účtovníčky, že za prvých 5 mesiacov roku 2011 mal priemerný príjem vo výške 9.250,- Kč. Okresný súd potom vyvodil, že od polroka 2011 musel mať otec značne vyššie príjmy, nakoľko predložil potvrdenie o tom, že jeho priemerný mesačný príjem za rok 2011 bol 19.367,- Kč, čo je takmer o 10.000,- Kč mesačne viac ako v prvých mesiacoch roku 2011. Údaje ohľadne čistej mzdy otca nepovažoval okresný súd preto za relevantné a pravdivé. Konštatoval, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal súdu svoje náklady a nebol
schopný zodpovedať na viaceré dotazy, týkajúce sa jeho nákladov. Okresný súd ďalej uviedol, že otec nezamestnáva žiadnych iných pracovníkov, a teda jeho výdavky netvoria náklady spojené so mzdou iných pracovníkov. Má len náklady na oblečenie a na cestovné z miesta bydliska do miesta výkonu práce, resp. do sídla kancelárie. Ohľadne majetkových pomerov otca ďalej konštatoval, že je nemajetný, okrem auta, ktoré kúpil na úver a platí 5.000,- Kč mesačne, iný majetok nemá. S dieťaťom sa nestretáva. Mal. U. prakticky nevidel, nezaujíma sa o ňu. Až v priebehu konania, v mesiaci december 2011 začal platiť výživné o 20 Eur viac, teda 70 Eur mesačne. Nad rámec výživného ničím neprispieva, matke nepomáha. Okresný súd ďalej konštatoval, že matka bez vlastného zavinenia nemá prácu, bola dlhodobo PN, od januára 2012 ukončila práceneschopnosť, prácu si zatiaľ nenašla. Zastával názor, že nemožno konštatovať, že by sa matka práci vyhýbala. Uviedol, že matka má minimálny príjem pozostávajúci z dávky sociálnej pomoci vo výške 120 Eur mesačne, býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie 50 Eur mesačne. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že výživné, požadované matkou, je adekvátne možnostiam otca, ako aj potrebám dieťaťa. Poukazoval na tú skutočnosť, že v súčasnej dobe je matka v zlej finančnej životnej situácii, a preto je na strane otca, aby sa zvýšeným výživným podieľal na zabezpečovaní potrieb dieťaťa. Zvýšené výživné na sumu 150 Eur mesačne je čiastkou, ktorú otec zo svojho príjmu, napriek tomu, že má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, je schopný platiť.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne jeho zmeny tak, aby výživné na mal. U. bolo zvýšené na sumu 70 Eur mesačne od 01.04.2011. Okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Dôvodil, že pri posudzovaní podstatnej zmeny pomerov okresný súd vychádzal len z ústnych vyjadrení navrhovateľky, resp. kolíznej opatrovníčky, keď nevyzval matku na predloženie dôkazov alebo potvrdení, ktoré by preukazovali jej tvrdenia a výšku výdavkov. Mal za to, že zmena pomerov na strane matky je pri určovaní výšky výživného pre dieťa irelevantná, nakoľko výživné patrí dieťaťu a nie jeho matke. Zastával názor, že samotný vek nie je faktorom, ktorý by podmieňoval potrebu ďalšieho alebo početnejšieho oblečenia, a teda tvrdenie, že maloletá je staršia a vyspelejšia a z tohto dôvodu má matka zvýšené výdavky s nakupovaním oblečenia a obuvi, neobstojí. Uviedol, že zvýšené výdavky majú obyčajne rodičia s dieťaťom od narodenia od 2-3 rokov veku dieťaťa, nakoľko dieťa v tomto období má oveľa viac potrieb než vtedy, keď je staršie. Uviedol, že treba brať do úvahy fakt, že výživné má slúžiť na to, aby rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, mohol dieťaťu zabezpečiť všetko, čo dieťa potrebuje, ale nie všetko, čo dieťa chce. Poukazoval na tú skutočnosť, že matka má mesačný príjem cca 120 Eur - dávku v hmotnej núdzi, a ak vynaloží na maloletú jednu polovicu, t. j. 60 Eur, v záujme toho, aby vyživovacia povinnosť matky a otca voči maloletej bola vyrovnaná, bolo by spravodlivé zvýšiť výživné otcovi nanajvýš na 60 Eur. Uviedol, že bol ochotný dohodnúť sa s matkou na výživnom vo výške 70 Eur, čo je suma vyššia, než suma, ktorú vynakladá na starostlivosť o maloletú matka, odhliadnuc od toho, že matka na maloletú poberá aj prídavok na dieťa vo výške 22,54 Eur. Zdôrazňoval, že matka nemá inú vyživovaciu povinnosť, s maloletou žije u svojich rodičov, kde len občasne prispeje sumou vo výške 50 Eur, na druhej strane otec má okrem maloletej ďalšie tri vyživovacie povinnosti, musí platiť nájomné za byt vo výške 10.080,- Kč, je živnostník, z čoho mu plynú zvýšené výdavky, nakoľko si musí kupovať nástroje a zariadenia potrebné na výkon jeho povolania. V žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že výdavky, ktoré má v súvislosti so zakupovaním zariadení pre svoje podnikanie, nie je nevyhnutné vynaložiť. Práve vďaka týmto zariadeniam je schopný vykonávať svoje povolanie a z neho plynúcich príjmov tak plniť svoje povinnosti. Taktiež sa snaží, ak je to účelnejšie a ekonomickejšie, si zariadenia vyššej hodnoty zapožičiavať. V súvislosti s odôvodnením rozsudku v tom smere, že o dieťa sa nestará, nezaujíma, neprispieva nič navyše, považoval za potrebné upozorniť na to, že v čase, keď matka zistila, že je tehotná, nebol jej partnerom, o svojom tehotenstve ho neinformovala. Ako otec sa teda nemal možnosť vyjadriť k vzniknutej situácii. O dieťati ho informovala až po jeho narodení, pričom takéto správanie považoval za nečestné zo strany matky, napriek tomu nerobil problémy s platením výživného. Poukazoval na to, že odkedy matke skončila PN, nebola schopná zamestnať sa napriek tomu, že je vyučená predavačka, z čoho vyvodil pochybnosť, či matke takýto spôsob života bez práce a s prípadným vyšším príjmom vyhovuje. Mal za to, že v danom prípade absentuje odôvodnená potreba maloletej zvýšiť doterajšiu výšku výživného. V tejto súvislosti dôvodil, že na pojednávaní dňa 11.01.2012 sa kolízna opatrovníčka vyjadrila v tom smere, že o mal. U. je výborne postarané. Nevidí teda dôvod zvyšovania výživného o 100 Eur, keď pri súčasnej výške výživného 49,79 Eur je starostlivosť výborná.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku. Uviedla, že dôvody, ktoré otec uvádza v podanom odvolaní, považuje za účelové.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, je vyjadrované uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.
Rozhodnutie súdu o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno zmeniť v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v prípade, ak sa významne zmenia pomery na strane dieťaťa alebo jeho rodičov. Povinnosťou súdu je preto porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného a v čase nového rozhodovania, pričom súd rozhoduje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.
Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú zásadnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotí podľa všetkých relevantných hľadísk, ktorými sú najmä vek, zdravotný stav, dosiahnutá kvalifikácia, možnosti ich uplatnenia sa na trhu práce a podobne. Vychádza sa zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov sa zohľadňujú a posudzujú teda nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa toho, aké sú možnosti a schopnosti dosiahnuť taký príjem, aby bolo možné odôvodnené potreby detí uspokojovať. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).
V danom prípade prvostupňový súd posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. U. v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.11.2005, č.k. 11P/449/2005-30, ktorým bola schválená dohoda rodičov o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú zo sumy 49,79 Eur na sumu 150 Eur mesačne od 01.04.2011. V tom čase mala maloletá X,X roka, pričom v súčasnej dobe je žiačkou X. stupňa základnej školy a má XX rokov. Od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 6 rokov, od ktorej doby došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletej. Maloletá nielen, že nastúpila na základnú školu, ale v súčasnej dobe je na J. stupni základnej školy. Je nesporné, že výdavky na pokrytie jej osobných, ako aj školských potrieb podstatne vzrástli a zvýšili sa výdavky aj v súvislosti s jej zdravotným stavom. Okresný súd tak dôvodne posúdil plynutie času ako zmenu pomerov na strane maloletej v každej oblasti uspokojovania jej potrieb. Správne vyhodil aj pomery na strane obidvoch rodičov. V čase poslednej úpravy výživného otec dosahoval príjem 7.000,- Kč a začínal podnikať. V súčasnej dobe otec podniká a podľa potvrdenia jeho mzdovej účtovníčky jeho príjem za obdobie 1 - 12/2010 predstavoval 10.257,- Kč a 1 - 5/2011 9.250,-
Kč. Z daňového priznania otca za rok 2010 boli zistené jeho príjmy vo výške 615.390,- Kč a výdavky 492.312,- Kč. Zmenili sa pomery aj na strane matky, ktorá v čase poslednej úpravy výživného bola na predĺženej materskej dovolenke a poberala 4.600,- Sk, t. j. 152,70 Eur a v súčasnej dobe sa jej pomery ešte zhoršili tým, že je nezamestnaná a jedným jej príjmom je dávku v hmotnej núdzi vo výške 120 Eur, čo predstavuje sumu o 32,70 Eur nižšiu na úhradu jej nákladov pri ich nepochybnom náraste za obdobie 6 rokov. Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd postupoval v danom prípade pri zisťovaní skutkového stavu veci dôsledne. Náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré vyhodnotil a správne rozhodol, že vyživovaciu povinnosť zo strany otca k mal. U. je potrebné zvýšiť. Odvolací súd však považoval s prihliadnutím k odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam predovšetkým osobe povinnej platiť výživné za dôvodné zvýšenie výživného na 120 Eur mesačne. Výživné vo výške 120 Eur mesačne je podľa názoru krajského súdu primerané zisteným pomerom. Odvolacie námietky otca, ktorými dôvodí, že odôvodnená potreba zvýšiť výživné na maloletú absentuje aj s poukazom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka v tom smere, že o maloletú je výborne postarané aj pri súčasnej výške výživného 49,79 Eur, nie je pritom možné akceptovať. To, že o mal. dieťa je výborne postarané zo strany matky, neznamená, že výživným zo strany otca 49,79 Eur boli pokryté výdavky na potreby maloletej. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takáto výška výživného v žiadnom prípade nepokryla ani najzákladnejšie potreby školopovinného dieťaťa. Otec je povinný uvedomiť si tú skutočnosť, že jeho primárnou povinnosťou je zabezpečiť adekvátnu výživu všetkých svojich mal. detí, vrátane mal. U., ktorá je vzhľadom na svoj vek výlučne odkázaná na výživné zo strany svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči mal. deťom je totiž ich prvoradou povinnosťou a má prednosť pred ostatnými výdavkami. Z uvedeného dôvodu otec by si mal byť vedomý toho, že výdavky na výchovu a starostlivosť o maloletú sa s ohľadom na jej vek neustále zvyšujú a tieto nemôže v prevažnej miere znášať iba matka, ktorá nie vlastnou vinou je v súčasnej dobe v zlej finančnej situácii, a ktorá sa okrem zabezpečovania každodennej osobnej starostlivosti o maloletú sama podieľala na jej výžive s prihliadnutím na výšku výživného hradenú otcom, a to aj prevažnou časťou finančných prostriedkov.
Rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený, vznikol nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti zvýšenia vyživovacej povinnosti, ktorého výšku a podmienky zročnosti opätovne určí súd prvého stupňa v ďalšom konaní, za ktorým účelom bol výrok o nedoplatku zameškaného výživného zrušený a v tomto rozsahu vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .