Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711212688 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711212688.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov G. I., bytom G., O. XXXX/XX, prechodne bytom V. - P. XX, zastúpená Q., bytom G. a JR., O., o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletým J., na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 5. júna 2012, č.k. 10P/81/2011-40, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého J. a zameškaného výživného,
p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. zo sumy 80 Eur na 125 Eur mesačne, ktoré bude otec poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci od 03.11.2011. Zameškané výživné od 03.11.2011 do 05.06.2012 vo výške 312 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v 62 splátkach po 5 Eur a poslednú 63. splátku zaplatí vo výške 2 eurá s tým, že splátky sú zročné spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu a prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i jednej z nich. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým J. každú sobotu v párnom týždni v mesiaci tak, že si dieťa prevezme o 09:00 hod. pred bytom matky a vráti jej ho späť pred jej byt o 19:00 hod. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici 4P/14/2011-28 zo dňa 28.04.2011.
Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v čase posledného určenia vyživovacej povinnosti bol otec dieťaťa dlhodobo práceneschopný a do apríla 2011 poberal nemocenské dávky. Jeho práceneschopnosť bola v apríli 2011 ukončená a naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť. Má živnosť, je automechanik a podľa vlastného vyjadrenia, ktoré predniesol na pojednávaní, zarobí 200 až 300 Eur mesačne a následne na pojednávaní uviedol, že zarobí 300 až 400 Eur. Z tohto vyplýva, že od apríla 2011 sa u otca zmenili pomery v tom, že skončila jeho dlhodobá práceneschopnosť, nie je bez príjmu, pretože podniká ako automechanik a z tejto činnosti má príjem. Živnosť nezrušil, ani nedošlo k jej prerušeniu, z čoho vyplýva, že je schopný zabezpečiť si príjem z podnikateľskej činnosti oproti času predchádzajúcej úpravy je v súčasnosti zdravotne spôsobilý živnosť vykonávať. Preto súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať zvýšeným výživným na maloletého J. po 125 Eur mesačne. U J. došlo k zmene pomerov, pretože nastúpil do 1. ročníka základnej školy a v súvislosti s integráciou v bežnej základnej škole mala matka zvýšené výdavky, súvisiace s platením školskej asistentky dieťaťa. Jeho nepriaznivý zdravotný stav je trvalého charakteru a vyžaduje si celodennú
starostlivosť, ktorú mu matka zabezpečuje a poberá zaň príspevok na opatrovanie vo výške 264 Eur. Z takéhoto príjmu nie je matka schopná zabezpečiť základné potreby dieťaťa, zvlášť ťažko zdravotne postihnutého. Súd pri zvýšení výživného prihliadol aj na to, že otec vynakladá mesačne náklady na telefón vo výške 50 Eur a prispieva na bývanie sumou 150 Eur z celkových nákladov vo výške 230 Eur, je teda zrejmé, že dosahuje vyšší príjem ako uviedol, a je teda v jeho schopnostiach platiť výživné na J. po 125 Eur. Čo sa týka styku otca s maloletým, vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa, ktoré trpí závažnou vývinovou poruchou a jeho správanie v škole sa zhoršuje a zintenzívňuje sa jeho agresivita, súd pristúpil k úprave s maloletým J.. Akceptoval pritom doporučenia psychológa zabezpečiť dieťaťu stabilné, pokojné a adaptované psychosociálne prostredie, rešpektoval aj názor maloletého dieťaťa, vyslovený pred súdom, kedy vypovedal, že nechce u otca prespávať a chce s ním tráviť čas iba počas dňa a v noci sa chce vrátiť k matke. Preto súd upravil styk otca s dieťaťom tak, že otec bude oprávnený sa s ním stretávať každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod. Vzhľadom na postoj otca, ktorý deklaroval, že mu nevyhovuje finančne ani časovo si dieťa vyzdvihnúť cez víkend aj v nedeľu, súd zúžil styk otca s maloletým J. na jeden deň počas víkendu.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal, aby odvolací súd zohľadnil tú skutočnosť, že na súde uviedol, že zarobí 300 až 400 Eur mesačne. Rodičom prispieva, pokiaľ je to v jeho možnostiach, po 150 Eur na bývanie a stravu a spláca pôžičku vo výške 100 Eur. Ďalej platí odvody do zdravotnej poisťovne po 42 Eur a do Sociálnej poisťovne po 15 Eur mesačne. Odkedy začal opätovne pracovať, snažil sa platiť výživné na maloletú dcéru J., nar. X. januára XXXX po 80 Eur a matke príspevok na výživu nevydatej matky po 50 Eur. Toto však platil len od februára do mája 2012, keďže potrebovala platiť ešte navyše aj jasle. Poukázal na tú skutočnosť, že svoj príjem potvrdil aj daňovým priznaním. Súd tiež neprihliadol na jeho vyživovaciu povinnosť k jeho maloletej dcére J. a jej matke, ktorá finančne zabezpečovala dcéru počas jeho PN, keď jej nemohol pomáhať hradiť veci. Matka jeho druhej dcéry od augusta 2012 poberá rodičovský príspevok v sume 220 Eur, čo nepokrýva náklady ani na bývanie. Od E. XXXX začala dcéra navštevovať jasle, kde platí po 120 Eur mesačne + 1,3 eura denne stravu, aby si mohla začať privyrábať na živnosť, ktorú obnovila v apríli 2012, avšak dcéra býva neustále chorá. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal, aby výživné na syna J. ostalo nezmenené a v rámci možností, ktoré má a môže platiť maximálne vo výške 80 Eur.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že žiada rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá rovnako žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že návrh podala 3. novembra 2011 a v I. pracovala len od 26.12.2011 do konca februára. Ona sa trvale nemôže zamestnať, pretože syn J. je G., je autista, poberá na neho príspevok na opatrovanie po 265 Eur, čo je okrem výživného a prídavku na dieťa jediný príjem, takže je nútená jeden až dvakrát do roka si krátkodobo privyrobiť, aby mohla vôbec hradiť aspoň nevyhnutné výdavky na výživu, výchovu a bývanie. O zvýšenie výživného požiadala z toho dôvodu, že syn nastúpil od septembra do základnej školy, s čím súviseli ďalšie zvýšené výdavky. Rovnako došlo aj k zmene pomerov na strane otca, ktorý ukončil PN a v apríli 2011 obnovil živnosť. Okrem toho otec uvádza len jej príjmy a výdavky len na jeho dcéru, nar. X. januára XXXX, na ktorú platí dobrovoľne po 80 Eur a jej matke po 50 Eur mesačne. Na J., ktorý má X rokov, je G. a pôjde do X. ročníka základnej školy, chce taktiež platiť po 80 Eur, teda rovnako, ako na zdravé 1-ročné dieťa. Výšku príjmov matky maloletej J. však neuvádza, hoci obnovila živnosť.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
Súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa oproti poslednej úprave o výživnom tak, ako to predpokladá ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil osobné a majetkové pomery na strane matky maloletého, ktorej jediným príjmom je príspevok na opatrovanie vo výške 264 Eur, nakoľko maloletý je ťažko zdravotne postihnutý a vyžaduje celodennú starostlivosť. Z tohto dôvodu sa matka nemôže zamestnať. Pokiaľ aj pracuje krátkodobo na krátke obdobia v I., počas tohto obdobia neobdrží opatrovateľský príspevok a tento jej príjem slúži na to, aby mohla pokryť jej základné životné potreby ako jej, tak aj maloletého J..
Rovnako, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, k podstatnej zmene pomerov dochádza aj na strane maloletého, ktorý začal navštevovať základnú školu a vzhľadom na jeho závažné zdravotné problémy a zdravotný stav, ktorý si vyžaduje celodennú starostlivosť, matke vznikli zvýšené náklady v súvislosti s platením školskej asistentky dieťaťa, ale aj v súvislosti s dochádzkou do školy u maloletého.
Faktom je, že k podstatnej zmene pomerov dochádza aj na strane otca maloletého. V čase, kedy bola znížená vyživovacia povinnosť otca na maloletého, tento poberal nemocenské dávky, s tým, že v súčasnosti opäť otec podniká na živnosť a podľa jeho vlastného vyjadrenia, jeho príjem predstavuje 300 až 400 Eur mesačne. Faktom je, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť na maloletú J., avšak na druhej strane odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec nemôže porovnávať výdavky na strane maloletého dieťaťa, narodeného v X. XXXX, s výdavkami na X-ročné ťažko zdravotne postihnuté dieťa, navštevujúce základnú školu. Okrem toho, ako otec sám uviedol, matka maloletej rovnako obnovila živnosť a preto jej jediným príjmom nie sú dávky v materstve, pretože okrem materských dávok poberá aj príjem zo živnosti, ktorú obnovila, o čom svedčí i tá skutočnosť, že maloletá J. začala navštevovať jasle.
Po zohľadnení celkovej zmeny pomerov na strane osôb oprávnenej výživným, to znamená na strane maloletého J., ako aj na strane oboch rodičov, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloletého J. po 125 Eur mesačne. V čase, kedy otec poberal nemocenské dávky, tieto dosahovali okolo 160 Eur mesačne a pokiaľ porovnáme jeho príjem v súčasnosti, kde podľa jeho vyjadrenia dosahuje cca 400 Eur mesačne, je táto skutočnosť dôvodom na zvýšenie výživného na čiastku 125 Eur mesačne, aj pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti otca na maloletú J..
Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti určenia nedoplatku na zročnom výživnom a preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený.
V časti, kde súd prvého stupňa zmenil úpravu styku otca s maloletým, odvolanie podané nebolo a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .